Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515010815
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515010815.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla 2017, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija, v
trestnej veci obžalovaného G. N., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák.,
o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.1.2017
sp.zn. 5T/186/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie uznesením zo dňa 16.1.2017 podľa § 280 ods. 2 Tr.por. trestnú vec
obžalovaného G. N., nar. XX.XX.XXXX postúpil Okresnému úradu Košice - okolie, Odboru všeobecnej
vnútornej správy na priestupkové konanie, pre skutok právne kvalifikovaný zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 22.5.2015 v doobedňajších hodinách telefonicky kontaktoval svoju bývalú družku O. P., ktorá sa
v tom čase nachádzala v mieste svojho trvalého bydliska v obci Ď. č. XX, okres T. - M., kde ju počas
rozhovoru pod hrozbou fyzického ublíženia a zabitia nútil, aby sa nezúčastnila prejednania priestupku,
na ktoré bola predvolaná ako svedok na Okresný úrad Košice - okolie, Odbor všeobecnej vnútornej
správy na deň 28.5.2015,

nakoľko žalovaný skutok je potrebné prejednať ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť okresný prokurátor, a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktorú aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že stotožňuje sa s hodnotením dôkazov tak, ako to
urobil okresný súd s tým, že skutkový stav bol preukázaný a zodpovedá skutku obsiahnutému v
obžalobnom návrhu. Okresný súd potom správne dospel k jednoznačne preukázanému skutku, avšak
tento skutok nesprávne posúdil, keď konštatuje, že konanie obžalovaného nedosahovalo intenzitu a
stupeň závažnosti, ktoré sa vyžaduje pre naplnenie znakov zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,2
písm. b) Tr.zák. Okresný súd poukázal na vzájomné vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou, ktoré

sú narušené najmä z dôvodu riadneho neplatenia výživného, ich správania sa na pojednávaní, kde
medzi sebou riadne komunikovali a na skutočnosť, že proti obžalovanému bolo priestupkové konanie
zastavené. Tieto skutočnosti sú právne irelevantné. Záver okresného súdu o nedostatočnej miere
zavinenianeobstojí,nakoľkodanýskutokobžalobakvalifikovalaakozločinvydieraniapodľa§189ods.1,
2 písm. b) Tr.zák. a s touto kvalifikáciou sa stotožnil aj okresný súd s poukazom na ustanovenie § 10 ods.
2 Tr.zák. a vzhľadom k tomu, že ide o zločin sa závažnosť daného skutku považuje za dostatočne vysokú

na to, aby sa takýmito protiprávnymi konaniami zaoberal okresný súd a boli prejednané v trestnom
konaní. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť.Na základe takto podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré

predchádzalo napadnutému uzneseniu a zistil nasledovné.

V zmysle § 8 Tr.zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v predmetnom zákone, ak
tento zákon nestanovuje inak. najvyššou formou protiprávneho konania je trestný čin, z hľadiska delenia

poznáme prečin a zločin.

Trestný zákon pri prečine pripúšťa možnosť, ak by aj pri naplnení skutkovej podstaty trestného činu, ak
bude závažnosť činu nepatrná, nepôjde o trestný čin.

Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív, týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú

znaky prečinov a ktoré má napomôcť odlíšiť napr. priestupky od prečinov. Môže mať 4 stupne, ktoré
majú význam pre právnu kvalifikáciu protiprávneho činu. V danom prípade je závažnosť činu nepatrná,
nejde o trestný čin, pričom však môže ísť o priestupok.

Nejde o trestný čin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol

spáchaný,mieruzavinenia,pohnútkupáchateľa.jejehozávažnosťnepatrná- zapoužitiaprincípuultima
ratio, ktorý princíp má podľa príslušnej judikatúry tak vnútroštátnych, ako aj medzinárodných súdov
dosah na určenie závažnosti toho-ktorého posudzovaného činu, tak ako je to aj v konkrétnom prípade.
Je potrebné uviesť, že princíp ultima ratio má plniť hlavne funkciu špeciality, ktorá sa uplatňuje tak pri
tvorbe noriem trestného práva, ako aj pri ich aplikácii. Spočíva v povinnosti zákonodarcu dať prednosť

prijatiu netrestných opatrení právnej aj neprávnej povahy pred kriminalizáciou a taktiež v povinnosti sú-
dov a orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej
právnej normy pred postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva. Zákonodarca by mal krimi-
nalizovať len tie najzávažnejšie prípady a umožniť čo najširšie uplatnenie mimotrestných reakcií na po-
rušenie práva, pričom povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov je reagovať uplatňova-

ním trestnej represie len na prípady spoločensky škodlivé, pri ktorých mimotrestné prostriedky nestačia
k ochrane ohrozených, či porušených práv.

Pripomíname, že závažnosť činu v konkrétnosti aj vo všeobecnosti je určená:
a) spôsobom vykonania činu a jeho následkom,

b) okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (najmú okolnosti uvedené v § 36 a § 37 Tr.zák.),
c) mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.

Preto vzhľadom na konkrétnu situáciu v prejednávanej veci - spôsob vykonania činu, následok činu,
okolnosti, za ktorých bol spáchaný a pohnútka, ako i vyššie uvedené skutočnosti, správne postupoval

okresný súd, keď uvedenú trestnú vec postúpil na prejednanie priestupku, nakoľko skutkový dej uvedený
v napadnutom uznesení sa síce stal, ale nie je trestným činom, pretože jeho závažnosť je nepatrná a je
tak priestupkom a vec postúpil Okresnému úradu Košice - okolie, Odboru všeobecnej vnútornej správy
na priestupkové konanie.

K námietkam prokurátora ohľadne nesprávnosti argumentácie okresného súdu v ustanovení § 10 ods.
2 Tr.zák. treba uviesť, že sú namieste, ale krajský súd v danom prípade k tomu istému záveru, t.j. k
postúpeniu veci pred priestupkový orgán dospel na základe vyššie rozvedených právnych úvah.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o sťažnosti okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.