Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211081
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616211081.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v právnej veci navrhovateľky E.
E., L.. X.X.XXXX, J. B., L. XXX/X, Č. O., proti otcovi C.. G. I., L.. XX.X.XXXX, J. D. L. E., P. X. C. XXXX/
XX, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu České Budejovice č.k. Nc/116/1999-11 zo dňa 18.5.1999 vo výroku
o výživnom tak, že zvyšuje výživné otca G. I., L.. XX.X.XXXX na plnoletú navrhovateľku E. E., L..

X.X.XXXX zo sumy 600,- Kč mesačne na sumu 3.500,- Kč mesačne s účinnosťou od 1.7.2016, ktoré
výživné je povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky, vždy do 5. dňa v mesiaci vopred.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.7.2016 domáhala zvýšenia
výživného určeného v roku 1999 v sume 600 Kč na sumu 5.000 Kč až 6.000 Kč mesačne od 8.7.2016.
Návrh odôvodnila tým, že určená výška výživného je nedostačujúca z dôvodu, že študuje na strednej

škole kde platí školné a do školy dochádza autobusom. K návrhu priložila svoj rodný list, rozsudok
Okresného súdu České Budějovice sp. zn. Nc 116/99 zo dňa 18.5.1999, ktorým bola naposledy určená
výška výživného od otca navrhovateľky a Zmluvu o výučbe so školu zo dňa 22.4.2014.

2. Vzhľadom na cudzí prvok v konaní (navrhovateľka je cudzím štátnym príslušníkom), súd prvotne
skúmal otázku svojej právomoci konať vo veci vyživovacej povinnosti. Túto upravuje Nariadenie Rady

(ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o
spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. V článku 3 nariadenia je upravená všeobecná právomoc
súdu členského štátu vo veciach vyživovacej povinnosti, podľa ktorého túto právomoc má súd súdu
podľa miesta obvyklého pobytu povinného. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že mal právomoc na
konanie vo veci návrhu na zvýšenie výživného.

3. Navrhovateľka bola vo veci vypočutá v rámci dožiadania Okresným súdom v Českých Budejoviciach
dňa 5.1.2017. Pri výsluchu zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že školné platí vo výške 600 Kč
mesačne. Od januára 2017 by sa malo školné zvýšiť na 900 Kč mesačne. Je v treťom ročníku, v štúdiu
však bude pokračovať ešte dva roky. Pôjde o nadstavbové štúdium so školným 900 Kč mesačne. Na
pomôcky do školy vynakladá nepravidelné čiastky, naposledy to bolo 1 400 Kč za nožnice, asi trikrát
za pol roka kupuje nový hrebeň, ktorý je vo výške cca 100 Kč. Na cestovné do školy uhrádza 150

Kč týždenne (jedna jazda vyjde na 15 Kč). Výdavky má na lieky proti alergii vo výške asi 200 Kč za
mesiac. Príjem nemá žiaden, nevykonáva ani brigády. Žije u starých rodičov. Matka jej na výživu nijak
neprispieva, poskytuje iba výživné od otca. Matka je na invalidnom dôchodku s príjmom 5.761 Kč. Babka
je na invalidnom dôchodku, ktorý má vo výške 5.000 Kč mesačne a dedo pracuje s čistým príjmom okolo
37.000 Kč mesačne. Všetky výdavky jej platí dedo. Na chode domácnosti sa finančne nepodieľa. Na
pojednávaní súdu sa nechcela zúčastniť.4. Súd vo veci nariadil a vykonal dve pojednávania, na ktorých sa navrhovateľka napriek riadnemu
predvolaniu nedostavila, preto súd v zmysle § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“) v spojení § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky.

5. Otec navrhovateľky na pojednávaní súdu vypovedal, že na výživu navrhovateľky od 1.6.2005
dobrovoľne prispieva sumou 2.500 Kč, ktoré výživné posiela poštou na meno matky navrhovateľky.
Výživné však neposiela pravidelne, ale dopredu na viac mesiacov. Takto napríklad 21.11.2016 poslal

sumu 10.000 Kč ako výživné na mesiace 1 - 4 roku 2017. V roku 2015 poslal celkom 40.000 Kč na trikrát
(v 8 a 9/2015 po 15.000 Kč a v 7/2015 10.000 Kč) ako výživné na rok 2016, o čom predložil doklady.
Preto spochybnil vedomosť dcéry o skutočne plnenom výživnom, nakoľko s dcérou nie je v kontakte. K
svojim pomerom uviedol, že je slobodný, roky pracuje v zahraničí, ale nepravidelne. Naposledy pracoval
ako opatrovateľ v Anglicku, od marca 2016 je však na Slovensku a je nezamestnaný, momentálne
poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne. Toho času nepracuje z dôvodu zdravotných

problémov, chodí na rehabilitácie s ramenom, ktoré mal v roku 2014 operované. Keď naposledy pracoval
ostával mu čistý príjem (po odpočítaní výdavkov) v sume asi 800 Eur mesačne. Majetok nevlastní
žiaden. Po ukončení rehabilitácii sa plánuje opäť zamestnať v zahraničí. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Navrhol prispievať na výživu navrhovateľky maximálne sumou 3.500 Eur mesačne a stým, že s
dcérou by sa rád dohodol mimosúdne.

6. Navrhovateľka na výzvu súdu písomne dňa 15.2.2017 oznámila, že nevedela o tom, že otec je s jej
matkou dohodnutý na vyššom výživnom. Matka jej peniaze nedávala, až teraz tie, čo prišli naposledy.
S otcom sa dohodla na zvýšení výživného na sumu 3.500 Kč, avšak chcela by to mať určené písomne.

7. Dohodu s dcérou potvrdil otec na pojednávaní dňa 9.3.2017 s tým, že na zvýšení výživného sa
takto dohodli od 1.7.2016. Keďže už aj dovtedy plnil výživné mesačne v sume 2.500 Kč, dcére doplatil
1.000 Eur za každý mesiac od 7/2016, pričom zaplatil už aj výživné za apríl 2017. Uvedené potvrdila aj
navrhovateľka v telefonickom rozhovore uskutočnenom s otcom počas súdneho pojednávania. Záznam
z tohto rozhovoru je súčasťou zvukového záznamu z pojednávania a je uložený v elektronickom súdnom

spise.

8. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi súd zistil nasledujúce: otcovstvo k navrhovateľke
mal súd preukázané z jej rodného listu. Rozsudkom Okresného súdu v Českých Budějoviciach č.
k. Nc 116/99-11 zo dňa 18.5.1999, právoplatného dňom 13.7.1999 bolo otcovi určené výživné na

navrhovateľku v sume 600 Kč mesačne. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bola navrhovateľka
dieťaťom vo veku jedného roka a otec bol poberateľom sociálnych dávok. Zo zmluvy o výučbe vyplynulo,
že navrhovateľka je žiačkou Súkromnej strednej školy a jazykovej školy s právom štátnej jazykovej
skúšky Č. Budějovice, s.r.o., České Budějovice v dennom štúdiu učebného odboru kaderník. Za školu
platí školné podľa študijných výsledkov, ktoré je od 300 do 900 Kč mesačne. Výdavky na cestovné

boli preukázané predloženými cestovnými lístkami. Predloženými dokladmi mal súd preukázané aj
výdavky navrhovateľky titulom školného v sume 600 Kč mesačne, titulom nákupu potrieb na praktické
vyučovanie, na autoškolu vo výške 9 000 Kč, výdavky v súvislosti s alergiou, ktorú preukázala dokladom
od praktického lekára MUDr. I. T.. Podľa predloženého rozvrhu práce má navrhovateľka prípravu
na budúce povolanie denne. O príjme matky navrhovateľky táto predložila doklad od Českej správy

sociálneho zabezpečenia, Ústredie - odbor rozhodovania o dávkach dôchodkového poistenia vo výške
5.761 Kč mesačne. Úhrady výživného podľa výpovede otca na prvom pojednávaní boli preukázané
platbami matke navrhovateľky cez Medzinárodný platobný príkaz Eurogiro (21.11.2016 v sume 10.000
Kč, 28.9.2015 v sume 15.000 Kč, 18.6.2015 v sume 10.000 Kč, 17.8.2015 v sume 15.000 Kč).

9. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

10. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je potrebné vyhovieť z

dôvodu zmeny pomerov oproti tým, ktoré existovali v čase poslednej úpravy výživného, teda v roku
1999. Účastníci sa v priebehu konania zhodli na sume, na ktorú sa výživné zvýši (3.500 Kč), aj na
počiatku zvýšenia výživného (1.7.2016). Uvedená výška výživného zodpovedá potrebám navrhovateľky,
ako aj možnostiam a schopnostiam otca ako povinného z vyživovacej povinnosti. Dlžné výživné súd
neurčoval, pretože vyjadrením oboch účastníkov bolo preukázané, že otec dlžné výživné do rozhodnutia

súdu navrhovateľke vyplatil a tiež jej už vyplatil výživné na mesiac apríl 2017.

16. Na základe uvedeného rozhodol súd o zvýšení výživného tak ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku a súčasne tým zmenil doteraz platnú úpravu výživného medzi účastníkmi konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.