Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/206/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208217482
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1208217482.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v

právnej veci navrhovateľky: I. H., J.. X.XX.XXXX, G. S. XXX, K., proti odporcovi: S. J.S., J.. XX.X.XXXX,
G. Z. XX, G., zastúpenému advokátom JUDr. Marianom Zányim, Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda,
o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 33.193,92 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 1.152,50 eur na účet Okresného súdu
Bratislava II do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 3.9.2008 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie 2.084.551,- Sk,- Sk, z tohto sumy 84.551,- Sk z titulu náhrady škody a sumy 2.000.000,- Sk
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uviedla, že dňa 13.9.2006 odporca spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej bola usmrtená jej dcéra I. H., za čo bol odporca uznaný vinným zo spáchania prečinu

usmrtenia. V trestnom konaní jej boli priznané náklady za pohreb, avšak nie náklady za vyhotovenie
pomníka, ktoré celkom predstavujú sumu 84.551,- Sk. Vzhľadom na spôsob, akým došlo k dopravnej
nehode, ako aj vzhľadom na nezvratnosť výsledku nehody si navrhovateľka uplatnila z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy sumu 2.000.000,- Sk za porušenie jej práva na ochranu osobnosti, a to najmä
porušenia práva na rodinný život, ako aj za porušenie práva na ochranu osobnosti jej dcéry, a to
najmä práva na život a ľudskú dôstojnosť v súlade s § 15 OZ. Ďalej navrhovateľka uviedla, že dcéra
Veronika nebola vydatá a nemala žiadne deti. Navrhovateľka je asi 10 rokov rozvedená, žila v spoločnej

domácnosti so svojimi dvomi deťmi. S dcérou I. mala veľmi dobrý vzťah. Veronika študovala na vysokej
škole, mala veľa záujmov, hrala na akordeón a na gitaru, rada tancovala, veľmi dobre sa učila. Pomáhala
jej v domácnosti, vypomáhala jej aj finančne, keď mohla, chodila na brigády. Aj s bratom mala veľmi
dobrý vzťah, pomáhala mu v učení, usmerňovala ho. Po nehode bolo jej telo podrobené zbytočnej pitve.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že od smrti dcéry je vo veľmi zlom psychickom stave, nechce sa jej ani
žiť. Prišla o svoju rodinu, aj o prácu, keďže po nehode sa nedokázala na nič sústrediť a venovať sa
dostatočne zákazníkom, keďže pracovala ako predavačka, preto radšej z práce odišla.

Odporca sa k návrhu osobne nevyjadril, ani na jedno pojednávanie sa nedostavil, nakoľko sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody. O všetkých termínoch pojednávaní bol však upovedomený a vždy
súhlasilstým,abysúdvecprejednalvjehoneprítomnosti.Vosvojichpísomnýchvyjadreniachsnávrhomsúhlasil iba čiastočne, a to v časti o zaplatenie 78.953,- Sk, v ktorej časti uplatnený nárok navrhovateľky
uznal. Vo zvyšku nárok na náhradu škody neuznal a žiadal návrh v tejto časti zamietnuť. Takisto
žiadal zamietnuť návrh v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 2.000.000,- Sk z dôvodu, že

Občiansky zákonník takýto druh náhrady škody nepozná. Vzhľadom k tomu, že poškodená zomrela, tým
zanikli všetky jej prípadné ostatné nároky na náhradu škody, ako bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Navrhovateľka nemá nárok na nemajetkovú ujmu. Právo na ochranu osobnosti v zmysle §
11 a nasl. OZ sa vzťahuje na iný druh ochrany, najmä života, zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti
a prejavov osobnej povahy. Uviedol, že vzhľadom na časový odstup nie je daná príčinná súvislosť medzi

dopravnou nehodou resp. usmrtením poškodenej a skončením pracovného pomeru navrhovateľky dňa
1.4.2008.

Vedľajší účastník (Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.) uviedol že motorové vozidlo zn. I. N. XX, D.: D.
XXXXX (U.) malo u neho dojednané povinné zmluvné poistenie. Na základe trestného rozsudku poskytol
vedľajší účastník dňa 4.11.2008 navrhovateľke plnenie vo výške 72.241,- Sk, teda plnenie nad zákonom

stanovený limit. Podľa nar. vl. č. 87/1995 Z. z. náklady za zriadenie pomníka sa uhrádzajú do výšky
20.000,- Sk. Pokiaľ teda odporca uznal navrhovateľkou uplatnenú sumu 78.953,- Sk je na ňom, aby ju
aj sám odškodnil. Pokiaľ si navrhovateľka uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, tento nárok nie je krytý
povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla.
Naviac priznanie nemajetkovej ujmy podľa ust. § 11 a nasl. OZ v tomto prípade nepovažuje vedľajší

účastník za dôvodné.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 21.9.2009, č. k. 13C 206/2008 - 80 zaviazal odporcu na zaplatenie
29.175,90 eur (z toho sumy 2.620,76 eur z titulu náhrady škody a 26.555,14 eur z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch), vo zvyšku návrh zamietol, odporkyni náhradu trov konania nepriznal

a odporcu zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 953,50 eur.

Na odvolanie navrhovateľky aj odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.3.2012, č.k. 4Co
296/2010-145 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy, ako aj v
časti trov konania a súdneho poplatku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že

ak v dôsledku trestného činu alebo iného neoprávneného zásahu došlo k usmrteniu osoby, majú osoby
uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka možnosť požadovať náhradu za nemajetkovú ujmu z titulu
neoprávnenéhozásahudoživota,telesnejintegrityichblízkejosoby.Zároveňjenepochybné,žetakýmto
neoprávneným zásahom došlo k neoprávnenému zásahu do ich súkromného, prípadne rodinného
života, a preto môžu požadovať aj náhradu za utrpenú nemajetkovú ujmu do svojich osobnostných práv.

Ide o dva nároky, aj keď rovnakého obsahu, vyvodzované z tej istej skutočnosti ti (smrť osoby), avšak pri
ktorých sa samostatne posudzujú kritériá zásahu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne vychádzal
zo záveru, že odporca zasiahol do práva I. H. na života a do práva navrhovateľky na rodinný život a
peňažné zadosťučinenie pre navrhovateľku určil podľa svojej úvahy tak, že za zásah do chráneného
práva dcéry navrhovateľky priznal navrhovateľke 500.000,- Sk a za zásah do práva navrhovateľky

na rodinný život priznal 300.000,- Sk, a to podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého má dotknutá osoba právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Opomenul,
že aj konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie a z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. i pre
návrh v takejto veci platí, že z návrhu na začatie konania musí byť zrejmé, akú konkrétnu ochranu
má súd navrhovateľovi poskytnúť, a pokiaľ ide o zadosťučinenie v peniazoch, akú konkrétnu sumu

má súd navrhovateľovi priznať. Požadovaná suma peňažného zadosťučinenia je potom maximálna
čiastkach, ktorú súd môže priznať. V konaní postupom podľa ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. neobjasnil
akej ochrany sa domáhala navrhovateľka podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka a akú
náhradu nemajetkovej ujmy žiadala priznať za zásah odporcu do jej rodinného života a aký návrh
podala ako osoba oprávnená domáhať sa ochrany osobnosti jej zomrelej dcéry podľa ustanovenia § 15

Občianskeho zákonníka. Nebolo tak možné ani posúdiť, do akej miery návrhu navrhovateľky u každého
z týchto dvoch nárokov vyhovel. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa taktiež
plne nevyhovuje požiadavkám kladeným na rozhodovanie súdov v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Uložil
súdu prvého stupňa ustáliť predmet sporu, riadne zistiť skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotiť
v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť závery, ktoré je nutné

správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 157 ods. 2
O.s.p. Tiež uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa s podaním otca I. H..Podaním doručeným súdu dňa 8.11.2010 oznámil Z. H., Q. J.. I. H., že na Okresnom súde Pezinok
prebieha pod sp. zn. 9C 31/2008 konanie o jeho návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
za porušenie práva na ochranu osobnosti, a to jednak jeho dcéry I. H., a jednak jeho osoby. Pokiaľ ide

o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za porušenie ochrany osobnosti I. H., ak ide o spoločný nárok
oboch rodičov, mal by byť Z. H. účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.
zn. 13C 206/2008. Súd vyzval Z. H., cestou jeho právneho zástupcu, aby oznámil, či toto jeho podanie
je návrhom na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania, resp. aby oznámil, aký procesný návrh
mienil týmto podaním urobiť. Z. H. na túto výzvu nereagoval. Navrhovateľka uviedla že nesúhlasí s

tým, aby bol účastníkom tohto konania jej bývalý manžel Z. H., a preto nenavrhla, aby bol pripustený
jeho vstup do konania ako ďalšieho účastníka. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o sporové konanie, ktoré
môže začať len na návrh, súd nemohol rozhodnúť ex offo o prípadnom pribratí ďalšieho účastníka do
konania. Keďže takýto návrh neurobila v rámci svojho dispozičného oprávnenia navrhovateľka, súd sa
ďalej podaním Z. H. nezaoberal.

Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom navrhovateľka trvala na návrhu v časti
o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú špecifikovala tak, že sa domáha zaplatenia sumy
1.500.000,- Sk (vychádzajúc z pôvodne žalovanej sumy 2.000.000,- Sk) z titulu nemajetkovej ujmy za
zásah do práva na ochranu osobnosti jej dcéry a sumy 500.000,- Sk z titulu nemajetkovej ujmy za
zásah do jej práva na ochranu osobnosti, najmä jej súkromia a rodinného života. Uviedla, že žiada, aby

jej bolo odškodnenie priznané na základe takého istého zákona, na základe ktorého boli odškodnené
obete z Polomky. Ďalej uviedla, že začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu až 6.8.2008 z dôvodu,
že spočiatku nechcela žiadnu pomoc, chcela zomrieť, myslela na samovraždu. Keďže však mala veľké
problémy so spánkom, tak ju lekárka odporučila k psychiatričke. Tá jej však dala len lieky, ktoré jej
nerobili dobre, takže aj tam prestala chodiť.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že v čase, keď došlo k dopravnej nehode, išiel na služobnú
cestu, teda vykonával prácu pre svojho zamestnávateľa a išiel služobným vozidlom. Navrhovateľka nie
je aktívne legitimovaná v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práva na ochranu
osobnosti dcéry, keďže toto právo jej nezdediteľné. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah

do práva navrhovateľky na súkromie, tu ponechal na úvahe súdu, v akej výšky priznaná náhradu, avšak
mal za to, že navrhovateľka túto výšku v dostatočnej miere nepreukázala. U odporcu nešlo o úmyselné
konanie, ale o konanie z nedbanlivosti. Navrhovateľka by sa mohla domáhať náhrady nemajetkovej ujmy
od prevádzkovateľa motorového vozidla - jeho zamestnávateľa, ako aj od poisťovne, čo však neurobila.
On to navrhoval, avšak súd to z procesných dôvodov zamietol. Má teda za to, že by o toto mala byť

znížená suma, na ktorú bude prípadne odporca zaviazaný.

Podaním doručeným súdu dňa 3.5.2013 oznámil vedľajší účastník, že nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy, ktorý ostal predmetom konania po rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu, nie je krytý
povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a

preto rozhodnutím súdu nebude nijako dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka. Preto žiadal,
aby súd v ďalšom priebehu konania nekonal s ním ako s vedľajším účastníkom. Preto súd ďalej s
vedľajším účastníkom nekonal.

Súd vo vedci vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky a svedkov Ľ. S. M. Z. G. a

obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

I. H., dcéra navrhovateľky, sa narodila dňa X.X.XXXX. Maturitnú skúšku vykonala dňa XX.X.XXXX I. K..
Od 8.9.2005 začala študovať na Ekonomickej Univerzite v Bratislave.

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. 5C 15/98-22, právoplatným dňa 17.10.1998 bolo rozvedené
manželstvo navrhovateľky a Z.E. H., uzavreté dňa XX.X.XXXX. Vtedy mal. deti I. H., J.. X.X.XXXX
M. S. H., J.. XX.X.XXXX boli na základe schválenej dohody na čas po rozvode zverené do výchovy
navrhovateľke.

RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIzodňa18.6.2007,č.k.2T23/07,právoplatnýmdňa23.9.2008
bol odporca uznaný za vinného, že dňa 13.09.2006 v čase od cca 17.15 h riadil v Pezinku, časť Griňava
v smere od Bratislavy do Pezinka osobné motorové vozidlo zn. I. N. XX, D.: D. XXXXX (U.), pričom
jazdil v ľavom jazdnom pruhu a nerešpektoval červený svetelný signál na semafore a nezastal predpriechodom pre chodcov, následkom čoho došlo v ľavom jazdnom pruhu k zrážke s chodkyňou I. H.,
ktorá prechádzala vozovku Myslenickej ulice z pohľadu vodiča z prava do ľava po riadne vyznačenom
priechode pre chodcov na zelený svetelný signál, pričom I. H. utrpela pri dopravnej nehode závažné

zranenia, ktorým dňa 14.09.2006 v nemocnici podľahla, čím spáchal prečin usmrtenia. V spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.9.2008 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
2 roky a na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu
4 roky. Odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke ako poškodenej náhradu škody v sume 72.241,-

Sk a so zvyškom svojho nároku na náhradu škody bola navrhovateľka odkázaná na občianske súdne
konanie.

Faktúrou zo dňa 13.6.2007, č. 2007008 vyfakturovala spoločnosť Kamenárstvo Petrovič, s.r.o., Senec
navrhovateľke cenu za pomník, jeho montáž a príslušenstvo v sume 78.953,- Sk. Túto sumu
navrhovateľka zaplatila dňa 2.10.2007. Dňa 3.10.2007 doplatila ešte sumu 5.598,- Sk za "doplnky".

Podľa vyjadrenia spoločnosti Kamenárstvo Petrovič, s.r.o. zo dňa 23.4.2009, išlo o doplatok za
fotokeramiku a nápis, nakoľko faktúra 2007008 bola vystavená pred dohotovením.

Od 1.4.2008 je navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Pezinku.

Podľa potvrdenia S.. S. H. zo dňa 20.8.2008 je navrhovateľka v ambulantnej psychiatrickej liečbe od
6.8.2008 s diagnózou postraumatická stresová porucha.

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 16.12.2011, č. k. 9C 31/2008 v právnej veci navrhovateľa

Z. H., proti odporcom X. S. J., 2. United Nations population Fund, 3. Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.
o náhradu nemajetkovej ujmy, súd zaviazal odporcov v 1. , 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 16.596,96 eur za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti I. H. a sumu
16.596,96 eur za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa.

Svedkyňa Ľ. S., sestra navrhovateľky, uviedla, že I. H., svoju neter, poznala od narodenia, často sa s
ňou stretávala. I. študovala najprv na obchodnej akadémii, neskôr na vysokej škole, pekne hrala na
akordeón, mala priateľa, bola šťastná. I. bola veselá, vtipná, veľmi dobre sa učila, bola vzorom pre jej
deti,veľapomáhalasvojmubratovi,ktorýmalproblémyvškole.Knavrhovateľkemalaveľmidobrývzťah,
bola jej oporou, pomáhala jej. Pomohla aj s upratovaním. Plánovala svadbu.

Svedok Z. G., priateľ I. H., uviedol, že s I. chodili spolu 3 a pol roka. Plánovali spoločnú budúcnosť, deti.
S I. chodili spolu na strednú školu, učila sa výborne, mala samé jednotky, veľmi rýchlo chápala učivo.
Venovala sa umeniu, kultúre, hrala na hudobné nástroje, športovala, chodievali spolu do divadla, na
opery. Mala veľa priateľov. K navrhovateľke mala veľmi kladný vzťah, snažila sa jej pomáhať, aj finančne,

lebo brigádovala počas školy, pomáhala jej s domácimi prácami, pomáhala aj svojmu mladšiemu bratovi
s učením, bola pre neho vzorom.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej

ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a
deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel
k záveru, že návrhu je potrebné z časti vyhovieť. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím

súdom, predmetom konania zostala náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (keď o náhrade škody už
bolo právoplatne rozhodnuté) za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca neoprávnene zasiahol do práva I. H., ako aj samotnej
navrhovateľky, na ochranu osobnosti. V ust. § 11 OZ sú (príkladmo) vymenované jednotlivé zložky

ľudskej osobnosti, ktoré zákon považuje za potrebné chrániť pred neoprávnenými zásahmi tretích
osôb. Je nesporné, že najväčšou hodnotou chránenou zákonom je ľudský život. V konaní nebolo
sporné, že odporca svojim protiprávnym konaním zbavil I. H. života, za ktoré konanie bol aj právoplatne
uznaný vinným a odsúdený. Medzi protiprávnym konaním odporcu a zásahom do práva na ochranu
osobnostinavrhovateľkyajejnebohejdcéryjejednoznačnápríčinnásúvislosť,nakoľkoprávevdôsledku
protiprávneho konania odporcu bola dcéra navrhovateľky pripravená o život, čím došlo aj k zásahu do

práva na súkromie navrhovateľky. Ust. § 13 OZ upravuje prostriedky nápravy v prípade, že dôjde k
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade došlo
k nenapraviteľnému zásahu do práva na život, teda k usmrteniu dcéry navrhovateľky, je zrejmé, že iný
spôsob zadosťučinenia, ako je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, by nebol postačujúci. Súd
musel iba určiť výšku tejto náhrady, a to s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za

ktorých k porušeniu práva došlo. Navrhovateľka si z tohto titulu po upresnení návrhu uplatňovala sumu
1.500.000,- Sk (49.790,88 eur). Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd
musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej
osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak bola zabezpečená
požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka

nezneužívaniatohtoprávnehoprostriedkunaneprípustnéobohacovanie.Hodnotaľudskéhoživotajelen
veľmiťažkovyčísliteľnávpeniazoch.Súdpodpornevychádzalajzustanovenízákonač.215/2006Z.z.o
odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, podľa ktorého (§ 5 ods. 1), ak bola trestným
činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku
minimálnej mzdy (ku dňu 13.9.2006 teda, keď došlo k dopravnej nehode, bola minimálna mzda 6.900,-

Sk). Súd však zároveň poukazuje na to, že toto nemožno brať za určenie maximálnej sumy, ktorú
by bolo možné priznať ako nemajetkovú ujmu za neoprávnený zásah do práva na život, ide len o
minimálnu sumu náhrady, ktorú je štát ochotný uhradiť obetiam trestných činov, ktorými bola spôsobená
smrť, resp. ich pozostalým. Súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, dospel k záveru, že v
tomto konaní je potrebné priznať vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako je odškodnenie

v zmysle citovaného zákona (č. 215/2006 Z. z.). Súd pritom bral do úvahy, jednak osobu samotnej
dcéry navrhovateľky, a to nakoľko plnohodnotný život žila. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k
usmrteniu dcéry navrhovateľky došlo, keď mala 20 rokov. Žila aktívnym životom, veľmi dobre sa učila,
hralanahudobnénástroje, malaveľazáujmov,malavážnuznámosť,sktorousiplánovalazaložiťrodinu,
pomáhala matke, bratovi aj iným. Dá sa teda povedať, že mala "celý život pred sebou". Súd zároveň bral

do úvahy okolnosti, za ktorých došlo k usmrteniu dcéry navrhovateľky, ktoré okolnosti je možné zistiť
z rozsudkov vydaných v trestnom konaní (prvostupňového, ako i odvolacieho súdu). Je síce pravdou,
že zo strany odporcu nešlo o úmyselné konanie, ale iba o konanie z nedbanlivosti, avšak na druhej
strane, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ktorý dospel k záveru, že odporcovi
je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, odporca porušil hneď dve pravidlá cestnej

premávkytým,ženerešpektovalčervenýsvetelnýsignálatým,žechodkyňu(dcérunavrhovateľky)zrazil
na riadne vyznačenom priechode pre chodcov (§ 4 ods. 2, písm. c), f) zák. č. 315/96 Z. z. o premávke
na pozemných komunikáciách). Naviac bol odporca už v minulosti viackrát postihnutý za porušovanie
dopravných predpisov. Súd berúc do úvahy všetky tieto okolnosti a vyššie uvedené kritéria na určenie
výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch za zásah do práva na ochranu osobnosti dcéry navrhovateľky sumu 16.596,96 eur (500.000,-
Sk). Vyššiu sumu súd nepriznal aj s prihliadnutím na to, že rovnaký nárok si uplatňuje aj otec neb. I. H. v
inom konaní. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že došlo k porušeniu práva na ľudskú dôstojnosť
jej dcéry tým, ako bolo zaobchádzané s jej telom po jej smrti (podľa navrhovateľky bola podrobená
neodôvodnenej pitve), súd na toto pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch neprihliadol,

nakoľko sa tak nestalo konaním odporcu.

Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a
deťom, a ak ich niet, jej rodičom. Každá z týchto osôb môže pritom nárok uplatňovať samostatne.Nebohá I. H. nemala v čase svojej smrti manžela, ani deti. Navrhovateľka je jej matka, preto je v
tomto konaní aktívne legitimovaná na podanie návrhu na ochranu osobnosti jej dcéry, vrátane náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že peniaze nechce pre seba, ale pre syna

apriateľajejdcéry(čoajodporcanamietal),súdmalzato,žetotonemožnopovažovaťzaurčenieokruhu
oprávnených osôb z jej strany, ale len vyslovenie toho, na čo chce prípadne priznané peniaze použiť.

Súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná na uplatňovanie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práva na život jej dcéry, keďže zo znenia

§ 15 OZ ani iného ustanovenia zákona nevyplýva, že by si osoby uvedené v § 15 OZ nemohli uplatňovať
aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Takýto záver nevyplýva ani z odôvodnenia
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.

Úmrtie fyzickej osoby ako reálny zánik existencie individuálneho subjektu je spojené s ireverzibilnými
právnymi následkami hmotnej i procesnej povahy. Predstavuje nezhojiteľný zásah do emocionálnej,

výsostne subjektívnej sféry života pozostalej blízkej osoby. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby,
vyvolaný úmrtím blízkej osoby zakladá za určitých podmienok právo dotknutého subjektu domáhať sa
ochrany podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, vrátane prípadného právneho
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rodinný
život, ktorý je nepochybne súčasťou súkromného života fyzickej osoby zahrňuje sociálne, morálne a

kultúrne vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, vytvárané v období ich spoločného spolužitia,
ako aj vzťahy medzi inými blízkymi príbuznými, bez ohľadu na to, či spolu trvalo žijú. Protiprávne
narušenie týchto rodinných vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na
súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Ústava SR v čl. 19 zaručuje každému právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má podľa tohto článku právo

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Spôsobenie úmrtia
člena rodiny je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny a primeraným zadosťučinením je v
tomto prípade aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov rodiny neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jej
pozostalých členov, takže náhrada tejto nemajetkovej ujmy je primeraným prostriedkom obrany proti

neoprávnenému zásahu. Ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre priznanie relutárnej
náhrady predpokladá značnú mieru dotknutia osobnosti fyzickej osoby, a to za situácie, kedy by sa
nejavilo postačujúcim morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľka si uplatňovala náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch aj za neoprávnený zásah do

jej práva na rodinný život, a to po upresnení návrhu vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eur). Ust. §
11 OZ síce tento pojem neuvádza, avšak právo na ochranu súkromia zahŕňa i právo fyzickej osoby
vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, predovšetkým v citovej oblasti, aby tak bolo
možné rozvíjať a naplňovať vlastnú osobnosť a viesť rodinný život. Teda súkromie v sebe zahŕňa
aj sféru rodinného života. Zásahom do práva na ochranu súkromia fyzickej osoby potom môže byť

i zásah spočívajúci v úplnej deštrukcii úzkej rodinnej väzby usmrtením iného člena rodiny. V konaní
bolo preukázané, že navrhovateľka po rozvode jej manželstva v roku 1998 žila v spoločnej domácnosti
so svojimi dvomi deťmi, ktoré jej boli zverené do výchovy. V spoločnej domácnosti s nimi žila aj v
čase, keď došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zahynula jej dcéra, aj keď deti boli v tom čase už
dospelé. Najužší kruh rodiny teda pre navrhovateľku predstavovali jej dve deti. Preukázané bolo tiež,

že navrhovateľka mala so svojou dcérou veľmi dobrý vzťah, dcéra jej bola oporou, pomáhala jej v
domácnosti, aj finančne, pomáhala jej tiež pri výchove syna. Je potom samozrejmé, že neočakávaná,
náhla smrť dcéry, ktorú zavinil odporca, musela pre navrhovateľku predstavovať citeľný zásah do sféry
jej súkromného a citového života. Smrťou dcéry stratila možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania
vzťahov s ňou a o túto sféru prirodzených vzťahov bola ochudobnená, pričom sa jedná o nenávratný

stav. Navrhovateľka tiež preukázala, že trpí postraumatickou stresovou poruchou. Pokiaľ odporca (v
odvolaní proti rozsudku) poukazoval na to, že v danom prípade nešlo o kompaktnú rodinu, nakoľko
navrhovateľkabolarozvedenáodroku1998aokremtohtomáešteďalšiedieťaS.H.,tedanavrhovateľka
zostala aj naďalej v neúplnej rodine, nakoľko má ešte dieťa, s ktorým zrejme udržiava taký vzťah,
ako s nebohou dcérou, súd mal za to, že táto okolnosť, teda že navrhovateľka žila v neúplnej rodine,

práve ešte viac zvyšuje potrebu priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a aj jej vyššej sumy,
nakoľko práve v takejto situácii, smrťou dcéry prišla o značnú časť svojej najbližšej rodiny, a po jej
smrti sa už akoby "nemá o koho oprieť", keď už jej "zostal" len syn, ktorý naviac má podľa uvedenia
navrhovateľky vážne zdravotné problémy (čo však navrhovateľka nepreukázala). Aj v tomto prípadesúd priznal navrhovateľke primerané zadosťučinenie v peniazoch, pretože mal za to, že v danom
prípade by nepostačovala žiadna forma zadosťučinenia podľa ust. § 13 ods. 1 OZ na to, aby bola
primerane vyvážená vzniknutá nemajetková ujma navrhovateľky (dostatočnou satisfakciu nemôže byť

ani konštatovanie, že došlo k porušeniu osobnostných práv navrhovateľky, ani to, že odporca bol za
uvedený čin potrestaný v trestnom konaní). S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a kritéria
na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorými sú závažnosť vzniknutej ujmy a
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo), súd považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch za zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky sumu 16.596,96 eur (500.000,-

Sk). Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom a tomto odseku odôvodnenia, v danom prípade sa jednalo
o veľmi závažnú a nezvratnú ujmu na práve navrhovateľky na ochranu jej súkromia (súd mal dokonca za
to,žeusmrteniedieťaťa,sktorýmžijerodičvspoločnejdomácnostiamásnímveľmidobrývzťah,možno
považovať za jeden z najzávažnejších zásahov do súkromia fyzickej osoby). Pokiaľ ide o okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo, tu súd opäť vychádzal z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v
trestnom konaní, ktorý dospel k záveru, že odporcovi je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia

slobody, odporca porušil hneď dve pravidlá cestnej premávky tým, že nerešpektoval červený svetelný
signál a tým, že chodkyňu (dcéru navrhovateľky) zrazil na riadne vyznačenom priechode pre chodcov (§
4 ods. 2, písm. c), f) zák. č. 315/96 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách). Naviac bol odporca
už v minulosti viackrát postihnutý za porušovanie dopravných predpisov. Súd mal za to, že priznaná
suma náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je primeraná, aj keby navrhovateľka nepreukázala

príčinnú súvislosť medzi porušením jej práva na ochranu osobnosti a vznikom postraumatickej stresovej
poruchy a nepreukázal by ani zlý zdravotný stav jej syna, a to vzhľadom na už vyššie popísanú
závažnosť neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka
poukazovala na to, že v dôsledku konania odporcu a následku, ktorý spôsobil, prišla o prácu, na toto
súd neprihliadol, nakoľko nepreukázala jednoznačne príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním

odporcu a tým, že prišla o prácu, resp. že vôbec je v dôsledku konania odporcu neschopná vykonávať
prácu.

Spolu teda priznal súd navrhovateľke z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 33.193,92
eur a vo zvyšku jej návrh zamietol ako nedôvodný (navrhovateľka požadovala sumu 2.000.000,- Sk -

66.387,84 eur).

Pokiaľ odporca namietal, že by mal byť v konaní pasívne legitimovaný jeho zamestnávateľ, tu súd
uvádza, že hoci z pripojeného trestného spisu vyplýva, že v čase dopravenej nehody bol odporca
zamestnaný u United Nations Populatin Fund a používal služobné vozidlo, odporca nepreukázal, že v

momente, keď došlo k dopravnej nehode vykonával činnosť pre svojho zamestnávateľa a na základe
jeho pokynov, teda že táto činnosť z hľadiska vecného, miestneho aj časového spadala do pôsobnosti
jeho zamestnávateľa. Rozhodne teda nemožno konštatovať výlučnú zodpovednosť zamestnávateľa
odporcu za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky a jej dcéry (toto napokon
netvrdil ani sám odporca).

Súd neprihliadal ani na tú skutočnosť, že by si navrhovateľka prípadne mohla svoj nárok uplatňovať aj
voči ďalším osobám, čo žiadal zohľadniť odporca tak, že by mala byť kvôli tejto okolnosti znížená suma,
na zaplatenie ktorej by bol zaviazaný. Ak by tu aj boli ďalšie osoby, ktoré by mohli byť v konaní pasívne
legitimované, predmetom konania nebol deliteľný záväzok, takže navrhovateľka mohla požadovať celú

sumu od ktorejkoľvek z týchto osôb (§ 511 ods. 1 OZ).

O trovách konania navrhovateľky súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keďže rozhodnutie o výške
náhrady nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu, mala by navrhovateľka právo na náhradu trov
konania. Keďže si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ju ani nepriznal.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/92
Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko navrhovateľka bola od poplatku oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm.
i) cit. zák. Výška poplatku bola určená zo sumy 2.620,76 eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov (6 % z priznanej sumy - 157 eur) a zo sumy 33.193,92 eur podľa položky 7b písm.

b) Sadzobníka súdnych poplatkov (3 % z priznanej sumy - 995,50 eur).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).