Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Vlčková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/796/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211215754
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211215754.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: X. C., X. Č. S. X, X., proti
žalovaným: X/ T. T., X. L. X, X., X/ L. T., X. S. X, X., zastúpenému: Advokátska kancelária Laliková
s.r.o., so sídlom Radlinského 27, Bratislava, X/ Q. U., X. D., T., XXXX A., J. K., T. XXXXX, zastúpenej:
Advokátska kancelária Laliková s.r.o., so sídlom Radlinského 27, Bratislava, X/ J. T., bytom R. X, X.,
právni nástupcovia po neb. Y.. Y. T., Z.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XX, X., o zaplatenie 2.933,40
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa
20.júna 2012, č.k. 7C/123/2011-101, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu zamieta.
Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom zo dňa 20. 06. 2012 uložil súd prvej inštancie pôvodne označenému žalovanému Y..
Y. T. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.600,40 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo
sumy 2.270,40 eur od 21. 06. 2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 175,50 eur a vo zvyšku
žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že dňa 18. 07. 2009 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu
o poskytnutí právnej pomoci, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi právnu pomoc vo veci
zrušenia spoluvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému fixnú
odmenu v sume 664,- eur za predpokladu, že dôjde k vyporiadaniu dohodou a v prípade, že nedôjde
k dohode, ale zrušenie a vyporiadanie vykoná na základe žaloby súd, žalobca sa zaviazal zaplatiť
žalovanému fixnú odmenu v sume 900,- eur. Žalobca sa tiež zaviazal zaplatiť žalovanému pri podpise
zmluvy zálohu vo výške 330,- eur, ktorú žalovaný od žalobcu prevzal. Listom zo dňa 21. 05. 2011
žalobca oznámil žalovanému, že s okamžitou platnosťou ukončuje právne zastúpenie z dôvodu, že
sa žalovaný dopustil hrubej profesionálnej chyby a vyzval ho, aby mu vrátil finančné prostriedky, ktoré
musel vynaložiť, a to súdny poplatok za návrh v sume 477,- eur, súdny poplatok za odvolanie v sume
477,- eur, trovy konania žalovanej v sume 1.316,40 eur a úhradu znaleckého posudku v sume 333,-
eur, a aby mu vrátil preddavok vo výške 330,- eur. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III
sp.zn. 21C 3/2010 zistil, že žalovaný ako právny zástupca žalobcu podal dňa 12. 01. 2010 návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, rozsudkom zo dňa 23. 11. 2010
č.k. 21C/3/2010 - 109 súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanej náhradu trov konania vo výške 1.316,40 eur. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že účastníkmi
konanianebolivšetcispoluvlastnícinehnuteľnosti,pretožezaúčastníkakonanianebolaoznačenáďalšia
spoluvlastníčka nehnuteľnosti P. C.. Dňa 22. 12. 2010 podal žalovaný, ako právny zástupca žalobcu,
odvolanie,vktoromnavrhol,abysúdpripustilP.C.dokonanianastranežalobcu.KrajskýsúdvBratislave
rozsudkom zo dňa 16. 03. 2011 č.k. 15Co 22/2011 - 126 návrh žalobcu na pristúpenie ďalšieho účastníkana strane žalovanej nepripustil a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. S poukazom
na § 18 ods. 1, ods. 2 ods. 5, § 22 ods. 2, § 26 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii,
§ 3, § 420, § 442 ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka dospel k
záveru, že žalobe je potrebné z väčšej časti vyhovieť. Konštatoval, že zodpovednosť advokáta klientovi
za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie v zmysle § 26 ods. 1 Zákona o advokácii, má
objektívny charakter a advokát sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že škode nemohol zabrániť pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu tým, že musel zaplatiť súdny poplatok za návrh, súdny poplatok
za odvolanie, ako aj trovy konania žalovanej, a to v dôsledku toho, že bol v konaní
pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, neúspešný. S poukazom na to, že dôvodom
zamietnutianávrhunazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvabolo,žeúčastníkmikonania
neboli všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, konštatoval, že ide o právnu otázku, ktorú má advokát pri
poskytovaní právnej pomoci klientovi vysvetliť a pri podávaní návrhu na súd v takomto prípade zohľadniť.
Mal za to, že žalovaný nepreukázal, že by žalobcu vhodným spôsobom poučil o tom, že účastníkmi
konania o vyporiadanie spoluvlastníctva musia byť všetci spoluvlastníci veci, a že pokiaľ to tak nebude,
žalobca v konaní úspešný nebude, teda, že takýto návrh bude zamietnutý, a že by žalobca napriek
tomuto poučeniu trval na podaní návrhu v takej podobe, ako bol napokon podaný na súd. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že postupoval podľa pokynov klienta - žalobcu, poukázal na to, že bol to práve žalovaný,
ktorý mal a mohol odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ak klient
napriek poučeniu advokátom trvá na tom, aby advokát postupoval podľa jeho pokynu, a to v súlade s
§ 22 ods. 2 Zákona o advokácii. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný ako advokát
porušil pri podávaní návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za žalobcu svoje
povinnosti pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, čím spôsobil žalobcovi škodu,
keďže bol v dôsledku nedostatku podaného návrhu v konaní neúspešný, pričom musel
zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 477,- eur a trovy konania úspešnej žalovanej v sume 1.316,40
eur. Konštatoval, že ďalšia škoda vznikla žalobcovi v dôsledku nesprávneho a neodborného postupu
žalovaného zaplatením súdneho poplatku za odvolanie v sume 477,- eur, keď v rozpore s §
216 ods. 1 O.s.p. žalovaný presviedčal žalobcu, že je potrebné podať odvolanie proti rozsudku a návrh
na vstup ďalšej spoluvlastníčky do konania na strane žalobcu. Žalovaný opätovne nepreukázal, že by
o tomto poučil žalobcu a ten by napriek poučeniu trval na takomto postupe v rozpore so zákonom. Mal
za to, že žalovaný nijako nepreukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno od neho žiadať. Ako nedôvodný zamietol žalobný návrh na zaplatenie sumy 333,- eur,
ktorú si uplatňoval žalobca ako náhradu škody v súvislosti s úhradou za znalecký posudok. Za dôvodný
považovalžalobnýnávrhnazaplateniesumy330,-eur,ktorúakopreddavokžalobcazaplatilžalovanému
pri podpise zmluvy o právnej pomoci a v tejto súvislosti konštatoval, že pokiaľ bolo v zmluve uvedené, že
v prípade výpovede zmluvy zo strany klienta - žalobcu sa zaplatená záloha nevracia, dospel k záveru,
že aplikácia uvedeného ustanovenia by bola v spore s dobrými mravmi vzhľadom na to,
že k ukončeniu zastupovania žalobcu žalovaným došlo v dôsledku toho, že žalovaný nepostupoval pri
poskytovaní právnej pomoci žalobcovi s odbornou starostlivosťou. Dospel preto k záveru, že
žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi zaplatenú zálohu v sume 330,- eur, nakoľko ide o plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením,
priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie L. T. H. Q. U., s poukazom na
to, že pôvodne označený žalovaný dňom smrti stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto je
potrebné s prihliadnutím na výsledky dedičského konania po pôvodnom žalovanom, konanie zastaviť.
Poukázali na to, že dedičské konanie po nebohom žalovanom bolo zastavené, a teda po ňom nič
nezdedili, a preto nie je dôvod pokračovať v konaní s dedičmi. Predpokladom toho, aby súd mohol
pokračovať v konaní s dedičmi je podľa § 460 Občianskeho zákonníka existencia dedičstva.
Žiadali preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie vo veci zastaviť, resp. žalobu zamietnuť.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na žalobe trvá, nakoľko neb. žalovaný mu
spôsobil škodu a skutočnosť, že zomrel nemajetný, ešte neznamená, že sa po ňom v budúcnosti
neobjaví jeho majetok a nezačne sa dodatočné dedičské konanie o novoobjavenom majetku.
4. Odvolateľ L. T. v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že nie sú s Q. U. potenciálnymi
dedičmi po nebohom žalovanom aj z dôvodu odmietnutia dedičstva písomnou formou, a teda pokiaľ by
saajvbudúcnostiobjavilnejakýmajetokponeb.žalovanom,neprichádzalibydoúvahyakojehodedičia.S poukazom na § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a zastavenie dedičského konania podľa § 175h
O.s.p. zdôraznili, že za poručiteľove dlhy ako dedičia nezodpovedajú. Uviedli, že pohľadávka žalobcu, o
ktorú v danom konaní ide, nebola prihlásená žalobcom do dedičského konania. Argumentovali,
že v dedičskom konaní na nich neprešlo žiadne právo ani povinnosť, o ktorú v tomto konaní
ide, z ich strany došlo k odmietnutiu dedičstva, a nie je ani dôvod pokračovať s nimi v konaní, a
preto ho navrhli zastaviť. V tejto súvislosti založili do spisu vyhlásenie o odmietnutí dedičstva zo dňa
21. 11.2013 a 16.08. 2013.
5. Žalobca reagoval na vyjadrenie odvolateľa písomným podaním zo dňa 20. 02.
2017, v ktorom uviedol že na podanej žalobe trvá. Pokiaľ ide o predložené vyhlásenie o odmietnutí
dedičstva odvolateľmi poukázal na to, že bolo na súde podané až po zákonnej lehote jedného mesiaca
odoboznámeniaomožnostiodmietnutiadedičstva.Uviedol,ženiejepravda,žejehopohľadávkanebola
prihlásená do dedičského konania a od notárky T.. Š. očakával, že o výsledku dedičského
konania ho bude informovať tak ako prisľúbila, ako aj o prešetrení ním opísaného majetku po nebohom
žalovanom. V tejto súvislosti poukázal na pripojenú mailovú korešpondenciu a výpis z obchodného
a živnostenského registra.
6. Nakoľko po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie pôvodne označený žalovaný: Y.. Y. T., Z..
XX.XX.XXXX, naposledy X. U. XX, X., stratil procesnú subjektivitu, pokračoval súd prvej inštancie
v konaní; doručením rozsudku; s jeho dedičmi prichádzajúcimi do úvahy : X/ T. T., X/
L. T., X/ Q. U., X/ J. T..
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej)
časti na základe odvolania žalovaných 2/ a 3/ z dôvodov nimi podaného odvolania, ktorými je viazaný (§
380 ods. 1 CSP); a to aj vo vzťahu k žalovaným 1/ a 4/ podľa § 379 písm. c/ CSP, nakoľko určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 470 Občianskeho
zákonníka); na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) v neprítomnosti žalovaného 4/, na ktorom
doplnil dokazovanie (§ 384 ods. 3 v spojení s § 366 písm. d/ CSP) oznámením obsahu
listinných dôkazov (§ 204 CSP ) a dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné.
8. Doplnenímdokazovaniaobsahom spisuOkresnéhosúduBratislavaIVsp.zn.60D/108/2012odvolací
súd zistil, že uznesením zo dňa 31.07.2013 č.k. 60D/108/2012-136, Dnot 63/2012, právoplatným
28.08.2013, bolo dedičské konanie po neb. poručiteľovi Y. T., Z.. XX.XX.XXXX , zastavené podľa § 175h
ods. 1 O.s.p., nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
9. Podľa § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému majetku.
10. Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že predpokladom zodpovednosti dedičov za dlhy
poručiteľa je existencia dostatočného majetku nadobudnutého v dedičskom konaní po poručiteľovi. Aby
teda mohli po smrti poručiteľa prejsť na dedičov jeho dlhy, musí byť tento prechod dlhov spojený so
súčasným prechodom majetkových práv; podmienkou zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa je preto
existencia vecí a práv, ktoré majú majetkovú hodnotu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo
230/2012).
11. V danom prípade záväzok (dlh) poručiteľa neb. Y.. Y. T., ktorý je predmetom tohto konania,
nezanikol jeho smrťou (§ 579 ods. 1 Obč. zák.), a preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď
po právoplatnom skončení dedičského konania po pôvodne označenom žalovanom ďalej pokračoval
v tomto konaní s jeho právnymi nástupcami (§ 107 ods. 3 O.s.p.), čomu nebránila ani tá skutočnosť,
že tento (sporný) dlh po poručiteľovi nebol ako pasívum v dedičskom konaní po ňom prejednaný.
Nakoľko v danej veci bolo zistené, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, nie je daná zodpovednosť
jeho dedičov - žalovaných 1/ až 4/ za dlhy poručiteľa. V dôsledku toho na žalovaných neprešla ani
povinnosť pôvodného žalovaného (poručiteľa) splniť jeho záväzok voči žalobcovi na náhradu škody
a vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je predmetom tohto konania, a preto žalovaní nie sú v
spore pasívne legitimovanými. Vyhlásenie žalovaných 2/ a 3/ o odmietnutí dedičstva je bezpredmetné,
nakoľko z dôvodu zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť poručiteľa neboli poučení o ichdedičskom práve a o práve dedičstvo odmietnuť, a preto nemohli v dedičskom konaní právne účinným
spôsobom odmietnuť dedičstvo po poručiteľovi. Taktiež nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu,
že po poručiteľovi sa môže objaviť novoobjavený majetok, keďže pre rozhodnutie je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), kedy bolo dedičské konanie pre nemajetnosť poručiteľa
zastavené.
12. Odvolacísúdnezistil,žebynazákladedoterajšejsúdno-aplikačnejpraxebolustálenýtakýnázor,že
v prípade, ak dedič za dlhy poručiteľa nezodpovedá, pretože poručiteľ nezanechal majetok, je potrebné
konanie zastaviť z dôvodu, že povaha sporu neumožňuje pokračovať ďalej v konaní s jeho dedičmi
(§ 63 ods. 1 CSP). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
(vyhovujúcej) časti zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu proti žalovaným 1/ až 4/, ktorí; ako právni
nástupcovia po poručiteľovi pôvodne vystupujúcom v spore na strane žalovaného; nezodpovedajú za
jeho dlhy, zamietol.
13. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným, ktorí mali v konaní úspech v celom rozsahu, priznal proti
žalobcovi v celom rozsahu nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, ktoré im
vznikli v súvislosti s bránením sa proti uplatňovanému nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom
rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421
ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu
o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobokminimálnejmzdy;napríslušenstvosaneprihliada,c)jepredmetomdovolaciehokonanialen
príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu
podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v
odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len
proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP).
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňukoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( §
430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.