Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Legerská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/22/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812205648
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812205648.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Prievidza, so sídlom Prievidza,
Matice slovenskej 10, proti povinnému: OLMECA, s. r. o., so sídlom Pravenec 414, IČO: 44 350 619, t. č.
vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 4.556,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2016, č. k. 15Er/1071/2012-17, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.exekúciuzastavilpodľa §57ods.1písm.h),
§ 58 ods. 1 Ex. por. Z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trenčín
zo dňa 13.03.2015, č.k. 28CbR/186/2013-31, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015 súd zrušil
povinného bez likvidácie a povinný bol následne dňa 03.06.2015 ex offo vymazaný z obchodného
registra. Dôvodil, že ustanovenie § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka určuje, v ktorých prípadoch
možno spoločnosť zrušiť bez likvidácie. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pričom nebolo zistené, že by
jeho majetok prešiel na právneho nástupcu. Rovnako nebolo zistené, že by bol na majetok povinného
vyhlásený konkurz, príp. začaté konkurzné konanie. Vzhľadom k tomu mal súd prvej inštancie za to, že
povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože nemal žiaden majetok. Vychádzajúc z uvedeného exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. zastavil. Nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.) odôvodnil §
200 ods. 5, § 203 ods. 2 Ex. por., § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP. Nakoľko súd prvej inštancie
zastavil konanie, v zmysle § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Ex. por. lex generalis, rozhodoval
o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 2 Ex. por. priznal súdnemu exekútorovi
právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu zistenej
nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Ex. por. musel predpokladať, že súdnemu
exekútorovi vzniknú trovy, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil s
výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa
ustanovenia§203Ex.por.Oprávnenýaniprináležitejopatrnostinemalanemoholmaťpripodanínávrhu
na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného
výmazom z obchodného registra. Vyjadril názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že
povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008, sp. zn. I. ÚS
377/08-13 a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je
nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného.
Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho
v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukázal
na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa
23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované
v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane
vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie neprizná.
3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že trvá na podanom
návrhu na zastavenie exekúcie a súhlasí s uznesením súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade
trov konania. Podaný návrh zo strany oprávneného považoval za bezdôvodný. Súdny exekútor si
nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie a nemôže odmietnuť prijatie návrhu od oprávneného. Každý
oprávnený znáša riziko, že svoju pohľadávku nevymôže, keď podáva návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa súčasných platných právnych noriem si súdny exekútor nemôže vyberať návrhy, ani oprávnených,
pre ktorých bude exekúciu vymáhať. Z tohto dôvodu nemôže exekútor znášať riziko pri vymáhaní
pohľadávok oprávneného. Aplikácia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti
Belgicku sa v uvedenom prípade nedá aplikovať na prácu a činnosť exekútora aj keď spadá do skupiny
slobodných povolaní.
4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.
5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.
6. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, keď obsahu
odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje
voči samotnému zastaveniu exekúcie (oprávnený navrhuje rozhodnúť rovnako o zastavení exekúcie),
no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť, pričom v tejto súvislosti žiadal zmeniť
napadnutého rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie.
10. Odvolací súd odvolanie oprávneného posúdil podľa obsahu a má za to, že ho treba považovať za
odvolanie len do výroku o náhrade trov exekúcie, keďže oprávnený sa aj v petite odvolacieho
návrhu výslovne domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie len vo výroku o náhrade trov exekúcie.
Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona
prípustné nie je.
11. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie odvolanie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu
odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní
uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do
31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti ako
neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.