Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010062
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815010062.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému D. G. pre pokračovací
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 21.
októbra 2015 prejednal odvolanie obžalovaného D. G. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k.3T/20/2015-166 zo dňa 19. júna 2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného D. G. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. júna 2015, č.k.3T/20/2015-166 bol obžalovaný D. G.
uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

-dňa 1.11.2014 v čase okolo 19.00 hod. v W., na Z. R. č.XXX/XX, po tom, ako si otvoril bráničku a vstúpil
na pozemok rodinného domu, patriacemu poškodeným C. a T. R., a to za účelom odovzdania jeho
detí, prešiel k dreveným pivničným dverám, do ktorých niekoľkokrát kopol a buchol rukou, a následne
prišiel ku schodisku, po ktorom vyšiel ku vchodovým plastovým dverám bielej farby o rozmeroch cca
200 cm x 90 cm, do ktorých začal kopať nohou a búchať rukami, následkom čoho došlo k poškodeniu
ich kovania vo dvernom krídle, vytrhnutiu kovových častí z dverového rámu, prehnutiu kovovej výstuže

v dvernom krídle, v dôsledku čoho dvere prestali doliehať k rámu a taktiež nedoliehali zasklievacie lišty
a bola poškodená dverová garnitúra, čím spôsobil poškodeným Jánovi a T. R. škodu v celkovej výške
749,88 Eur.

Za tento trestný čin bol obžalovaný podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. odsúdený k trestu odňatia slobody vo
výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený

a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu okresný súd určil skúšobnú dobu v trvaní 17 mesiacov. Zároveň okresný
súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť poškodeným C. R. a T. R.
škodu vo výške 749,88 Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bezprostredne po jeho
vyhlásení ho napadol odvolaním obžalovaný D. G. pre nesprávnosť výroku o vine a výroku o treste. V

písomných dôvodoch svojho odvolania D. G. namietol, že trestný čin poškodzovania cudzej veci rozbitím
plastových dverí na poschodí rodinného domu nespáchal. Obžalovaný uviedol, že predmetné dvere
nepoškodil a nijako sa ani k nim nepriblížil. Poukázal na to, že je síce pravda, že musel okolo pivničných
dverí prejsť, ale na vzdialenosť minimálne 1,5 metra, lebo išiel zazvoniť dolu ku schodišťu, kde majú
zvonček. Obžalovaný uviedol, že stále si voči nemu poškodený a ich dcéra niečo vymýšľajú, provokujú
ho, ohovárajú ho po dedine, aký je násilník, tyran, ktorý ich dcéru 8 rokov terorizoval a už nevedia, čo

by na neho vymysleli, aby ho diskriminovali a ponížili jeho osobu. V prejednávanom prípade poukázal
na výpovede jednotlivých svedkov, či v priestupkovom konaní, ako aj v trestnom konaní. ObžalovanýD. G. uviedol, že medzi jednotlivými výpoveďami je 24 dní, čo podľa jeho názoru je dostatočný čas
na prípravu výpovedí a čas na spresnenie jednotlivých výpovedí. Obžalovaný D. G. ďalej uviedol, že
prvá výpoveď F. H. je vykonaná až dňa 27.11.2014, pričom svedkovia C. R. a G. G. vypovedali dňa

2.11.2014, dňa 26.11.2014 a svedok G. H. vypovedal dňa 25.11.2014. Pri vypočúvaní C. R. na hlavnom
pojednávaní dňa 19.6.2015 obžalovaný zistil, že schodisko lemuje asi 80 až 100 cm široký múrik, ktorý
je spojený schodišťom, pričom na schodisku je tma. Obžalovaný poukázal aj na výpoveď svedka G. G.,
ktorý v jednotlivých výpovediach vykonaných v dňoch 2.11.2014, 26.11.2014, 27.11.2014 a 19.6.2015. K
výpovedi F. H. uviedol, že tento ho videl, že búcha a kope do dverí, avšak na jeho otázku, či schodište je

osvetlené,alebonie,odpovedal,žeJánR.nemáschodišteosvetlenéatotojevypnuté.ObžalovanýD.G.
preto navrhol, aby bol spod obžaloby zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v celom rozsahu oslobodený.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu obžalovaného D. G. do konania verejného zasadnutia krajského
súdu písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne uviedla, že napadnutý rozsudok
považuje za zákonný, správny a navrhla, aby bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa §
319 Tr. por. zamietnuté. Upriamila pozornosť na výpovede svedkov G. G. a G. H., ktorí boli vypočutí
na hlavnom pojednávaní dňa 19.6.2015. V kontexte ich výpovedí prokurátorka považovala námietky v
podobe odlišností jednotlivých výpovedí svedkov, na ktoré poukázal obžalovaný, za nepodstatné.

Obžalovaný D. G. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 7. septembra 2015, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.

1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo
veci verejné zasadnutie dňa 21. októbra 2015. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
obžalovaného D. G. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a

12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové
zistenia správne oprel nielen o obhajobné vyjadrenia obžalovaného, ale predovšetkým o svedecké
výpovede C. R., G. H., G. G., F. H., K. G. a tiež aj o listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku
poukázal a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich
vykonania. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom

rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože boli v
rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam
ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení

napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz
dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal
obžalovaný. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto
za dôvodné a neakceptoval ich.

Odvolací súd vo vzťahu k správnosti a zákonnosti konania dospel k záveru, že konanie, ktoré
predchádzalo napadnutému rozsudku bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného D. G. zhodne s obžalobným návrhom ako pokračovacieho prečinu

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v
napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd
dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný
súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smereodvolacie námietky obžalovaného neakceptoval. V podrobnostiach preto len poukazuje na vecne
správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu
konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o určení druhu trestu a jeho
výmere. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 3 mesiace, podľa trestnej
sadzby ustanovenej v § 245 ods. 1 Tr. zák. (zákon ustanovuje trest odňatia slobody až na jeden rok), za
súčasného podmienečného odloženia výkonu tohto trestu, podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a určenia

skúšobnej doby vo výmere 17 mesiacov podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri správnom nezistení ani jednej
poľahčujúcejokolnostivzmysle §36Tr.zák.asprávnomnezistenípriťažujúcejokolnostivzmysle§
37 Tr. zák., zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods.
1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti
spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaných a možnosti ich
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia

slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia
slobody, preto ani odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky

obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine
a treste na podklade odvolania obžalovaného, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.