Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204614
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314204614.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľa : G. T., L.. XX.XX.XXXX,
J. C. XXXX/XX, Y., právne zástup. JUDr. Júliusom Bučkom, advokátom, AK Námestie slobody 12,
Humenné proti odporcovi : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 15C 81/2014-81 zo dňa 05.02.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 22.02.2005 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je
neplatná. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 369,66 Eur, a to v
lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vychádzal zo zisteného, že navrhovateľ ako spotrebiteľ sa v danom konaní domáhal určenia, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 22.02.2005, uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom,

je neplatná. V rámci dokazovania zistil, že predmetná dohoda obsahuje ustanovenie v čl. I písm. a),
ktoré má schopnosť privodiť výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to
jednoznačne v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Za absolútne neprijateľnú v súvisiacej zmluve
o úvere považoval výšku poplatku za uzatvorenie zmluvy, tj. odplatu za poskytnutie úveru, ktorá je
vo výške 50 % z výšky poskytnutej istiny. Pri uzatvorení úverovej zmluvy dlžník sa musel zaviazať k
tomu, že okrem istiny 14 000,- Sk zaplatí veriteľovi aj poplatok 7 000,- Sk. Uvedené skutočne evokuje
k presvedčeniu, že v danom prípade sa veriteľ správal úžernícky. Uznal, že poskytovanie úverov v

nebankovom sektore je rizikovejšie ako u bánk, preto je pochopiteľné, že podmienky zmluvy sú pre
dlžníkatvrdšie,avšaktakétoenormnénavýšeniejeneprípustnéavrozporesdobrýmimravmiizásadami
poctivého obchodného styku. Aplikujúc ustanovenie § 53 ods. 11 OZ uvedenú dohodu hodnotil so
zreteľom na inú zmluvu, od ktorej závisí, teda so zreteľom na uzatvorenú úverovú zmluvu. Obidve
uzatvorené zmluvy považoval za neplatné minimálne v časti upravujúcej poplatok za uzatvorenie zmluvy
o úvere, ktorý predstavuje neprimeranú, až úžernícku odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov
a navyše dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aj v časti obsahujúcej 0,25 % denný úrok

z omeškania v prípade akéhokoľvek omeškania dlžníka s úhradou dlhu. Konštatoval, že ide o
neprijateľné zmluvné podmienky príkladmo uvedené v § 53 ods. 4 OZ, ktoré svojou povahou možno
subsumovaťpodustanoveniauvedenéakopísm.s)at).Uviedol,žeakbyneposudzovalobsahdohodyo
zrážkach zo mzdy súbežne so súvisiacou zmluvou o úvere, možno len súhlasiť s tvrdením navrhovateľa,že inštitút zrážok zo mzdy by umožňoval obchádzať dôležitý prvok unijného práva - súdnu kontrolu
zmluvných podmienok z úradnej moci. Spotrebiteľovi je nutné poskytnúť súdnu ochranu aj pre možné
nebezpečenstvo uhradenia plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok premietnutých do zmlúv

sledujúcich zabezpečenie splnenia záväzku dlžníkom. Navrhovateľ v danej veci uhradil viac ako istinu
úveru, pretože absenciou ustanovení o ročnej percentuálnej miere nákladov a o celkových nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom je tento úver bezúročný a bez poplatkov. Realizáciou
zrážok zo mzdy by u odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie na základe nezákonne zrazených súm.
Pokiaľ teda úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a tieto sú premietnuté aj do

dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, je povinnosťou súdu určiť, že dohoda ako zabezpečovací
prostriedok pre splnenie záväzku je neplatná. Platí, že aj takáto dohoda, i keď je uzatvorená samostatne
a oddelene od úverovej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká sa hodnotí spolu so
zmluvou, od ktorej závisí. Preto rozhodol a výrokom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
zo dňa 22.02.2005 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná.

Poukázal na ustanovenie § 37, § 39 a § 53 ods.1, 4 písm. s), t), 5, 6 a 11 Občianskeho zákonníka
(ďalej len ,,OZ“) a čl. 4 a 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

Prvostupňový súd zaviazal neúspešného odporcu na náhradu trov konania účelne vynaložených na

uplatňovanie alebo bránenie práva na strane navrhovateľa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške 369,66
Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý v žiadnom prípade nesúhlasil
s tvrdením prvostupňového súdu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa 22.02.2005 je

neplatná. Mal za to, že prvostupňový súd sa nemohol opierať o ustanovenia Smernice a vychádzať z
nich pri svojom rozhodovaní, pretože Dohoda bola uzavretá pred účinnosťou smernice 93/13/EHS a
teda ustanovenia smernice sú neaplikovateľné. Dal do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný
dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že
jeho pohľadávka bude splnená, čo je v súlade aj zo zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z napadaného

rozsudku nie je zrejme, že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach
zo mzdy osobitné poučený. Rázne odmietol, že by zmluvne podmienky uvedené v Zmluve o úvere č.
8520019 sú neprijateľné, nakoľko zmluva bola uzavretá s odbornou starostlivosťou s prihliadnutím na
dobu, výšku úveru, prijem spotrebiteľa a účel poskytnutého úveru a oboznámil žalobcu s jej jednotlivými
ustanoveniami. Odvolací súd ak by popieral význam zmluvnej pokuty a jej uplatnenie popri úrokoch z

omeškania, staval by veriteľa do pozície nevyhodnoteného subjektu čim by došlo k porušeniu zásady
rovnosti účastníkov konania, pretože subjekt len využil zákonom stanovené zabezpečovacie prostriedky,
ktoré mal k dispozícii. Zároveň bol toho názoru, že žalobca na určení neplatnosti zmluvy nemá právny
záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý žalobca nepreukázal.

S poukazom na uvedené sa nestotožnil ani s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania. Ak by
prvostupňový súd vec správne právne posúdil, návrh navrhovateľa by zamietol a žalovaného by
nezaviazal na úhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd výrok v celom rozsahu rozsudku zrušil a
vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý z dôvodov, ktoré bližšie konkretizoval považoval
odvolanie odporcu v celom rozsahu za nedôvodné a navrhol potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu
ako vecné správny.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

podľa zásad uvedených v § 212 zákona č. 99/ 1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok
verejne vyhlásil a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie
napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p).

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol prijatý správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniachnič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 22.02.2005
za účelom zabezpečenia pohľadávky odporcu vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Odporca vyzval listom zo dňa 27.11.2013 zamestnávateľa navrhovateľa (spoločnosť Advokátska

kancelária Krajňák & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave), aby vykonával zrážky zo mzdy navrhovateľa
až do úplného uhradenia dlhu 186,33 eur. Zmluvu o úvere považuje navrhovateľ za problematickú,
v ktorej sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka pre chýbajúci údaj o RPMN v percentách, úžerné úroky i neprijateľný
administratívny poplatok. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorá umožňuje siahnuť na jeho

majetok bez toho, aby mohol zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Inštitút zrážok zo mzdy
podľa navrhovateľa umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu kvôli nebezpečenstvu uhradenia plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly.

Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie
každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odporca podľa
údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a
navrhovateľ nesledoval použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.

Na postavení navrhovateľa ako spotrebiteľa nemení uzavretie zmluvy o úvere pred 1.1.2008, pretože
súdu nič nebráni judikovať nekalú zmluvnej podmienky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ
zakotvenej do zákona od 1.4.2004 (k spotrebiteľskej zmluve podľa Obchodného zákonníka pozri § 23a
zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré za spotrebiteľské považuje explicitne aj zmluvy

podľa Obchodného zákonníka).

V súvislosti s námietkou žalovaného o nemožnosti aplikácie smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách poukazuje odvolací súdu na judikatúru Súdneho
dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný

výklad vnútroštátneho práva (t.j. jeho výklad v súlade so smernicou), aby sa tak zabezpečil reálny
účinok smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok.
Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva tak môže byť použitá
vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch.

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho

dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,

že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,

aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).

V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa

odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez

návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok

Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v

zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych

predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia

vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.Formulácia klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov ale priamo zo zákonom. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú

(§ 53 ods.4 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a
význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatnépodmienkyzmluvyalebonainúzmluvu,odktorejzávisí;čl.4smerniceRady93/13ESonekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Ajinéprávneúkonymajúzákladvzákoneamôžubyťzaurčitýchokolnostívyhlásenézaneplatné(kúpna
zmluva, rozhodcovská doložka a ii). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej
osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa
zneužívajúco nedostatočne transparentne a v spojení s poplatkami umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na

majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

Odvolateľ namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.

Zosamotnéhozákonnéhoustanovenia(najmä§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa)
vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vyslovenia jej neplatnosti.

,,Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,

v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z
jehomzdy.Navyše,určovanieneplatnostipredmetnejdohodysaodvíjaodposúdenianeprijateľnostitejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujempriamozozákona.Právežalobcaajehomajetkovásférajevohrozeníneprimeranejvýškyzrážok

zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred
súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť,
apretojenamiesteprávetátourčovaciažaloba.Vopačnomprípadežalovanávýškusvojhonároku,ktorú
si takto môže sama určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má
zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce

z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou
je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18. 11. 2015, sp.zn. 8 Cdo 483/2014 ).

Odvolací súd vzhľadom k uvedenému napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.), vrátane výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. a zásadou
úspechu navrhovateľa v odvolacom konaní, ktorému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná,

lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.