Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. apríl 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/18/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200219
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8516200219.1

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, pr. zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. U.
XXX o vymoženie 2 367,62 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 21.1.2016.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 2 367,62 eur s prísl.
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn.
WHB/0111/0341 zo dňa 7.10.2011. Súdny exekútor JUDr. Michal Brožina požiadal súd o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu, priloženej
zmluvy o úvere a obchodných podmienok zistil, že právny predchodca oprávneného, spol. Poštová
banka, a.s., uzavrel s povinným dňa 4.5.2007 Zmluvu o úveru č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
schválil oprávnený úver vo výške 80 000,-Sk. Počet splátok bol dohodnutý na 60, mesačná splátka na
sumu 2 091,-Sk. Súčasťou zmluvy o úvere je bod, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť a výklad, budú rozhodované pred
Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie
bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením
svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd na základe uvedeného ustanovenia v
zmluve a rozhodcovskej doložky upravenej vo Všeobecných obchodných podmienkach, aby bol povinný
zaviazaný na zaplatenie 2 367,62 eur s príslušenstvom a trov konania. Rozhodcovský súd návrhu
oprávneného v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok

vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o
zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia poistnej
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase podpísania zmluvy o úvere
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44
ods. 2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd,
okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený
doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke
formálnej, ako aj materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie
a z exekučného titulu.

Je nepochybné, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ
zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane
je tiež nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením
zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny predchodca oprávneného pri
poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.
Uzavretá zmluva, podobne ako aj rozhodcovská doložka, sú formulárové listiny, ktorých obsah druhá
strana nemá možnosť meniť a ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu, teda uvedená
zmluva spĺňa podmienky uvedené v citovanom § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. Vzhľadom na
tieto skutočnosti a vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter.
Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez rozhodcovské súdy
zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými súdmi priznávané nie
sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok, ktoré všeobecné súdy
vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé
podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia
tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok
nemohol dosiahnuť. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá
bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve alebo ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom.
V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo
najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú
podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré
predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.
Podstatnou okolnosťou pre posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je, či táto podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa predloženej rozhodcovskej doložky upravenej v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných
podmienkach (ďalej len „VOP“) právneho predchodcu žalobcu, Banka v súlade s § 93b zákona o
bankách ponúka Klientovi uzavretie rozhodcovskej doložky v nasledovnom znení: Banka a Klient sa
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Bankových obchodov, ako aj spory, ktoré vzniknú zo Zmúv
alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy, predložia na prejednanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu.

Podľa bodu 10.2.3 VOP ak Klient najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí
Banke písomné oznámenie, že návrh rozhodcovskej doložky neprijíma, má sa za to, že ju prijal.

Podľa bodu 2 v 1. časti VOP - „Definícia pojmov“ rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd
zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882.

Súd po preskúmaní rozhodcovskej doložky a spôsobu jej úpravy považuje túto za neprijateľnú
podmienku, a teda za neplatnú.

V danom prípade bola v zmluve jedna veta o „dohode“ o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, pričom
žiadne ďalšie podrobnosti rozhodcovskej doložky v zmluve uvedené nie sú. Táto veta odkazuje na VOP,
čiže podstatná časť rozhodcovskej doložky bola uvedená len vo VOP. S týmito podľa zmluvy bol povinný
oboznámený, avšak z obsahu zmluvy nevyplýva, že by VOP mali byť súčasťou zmluvy, teda vyvstáva
veľká pochybnosť o tom, či si mohol povinný tieto prečítať, resp. či ich mal k dispozícii aspoň po uzavretí
zmluvy (obchodné podmienky bánk sú zväčša upravené v mnohostranových listinách, teda v praxi je
nereálne a zo skúseností súdu je známe, že sa to ani nedeje, aby klient mal časový priestor na čítanie
celých VOP, resp. aby ho pracovník banky oboznámil s celým ich znením; v zmluvách sú však klauzuly
podobné ako v danom prípade, že klient bol s VOP oboznámený). Povinný ako spotrebiteľ si túto doložku
osobitne nevyjednal. Znenie tejto doložky pritom núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Súd sa pritom v doterajšej úradnej činnosti stretol len s prípadmi, keď bol žalobcom oprávnený.

K spôsobu uzavretia rozhodcovskej doložky je potrebné uviesť, že celé ustanovenie rozhodcovskej
doložky má pôsobiť ako ponuka banky, v ktorej je preddefinovaná fikcia prijatia rozhodcovskej doložky
ak najneskôr pri uzavretí zmluvy klient túto písomne neodmietne. Banka síce má povinnosť navrhnúť
klientovi aj možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, ak však takáto ponuka má byť posúdená
ako nekalá obchodná praktika, má byť táto ponuka riadne predložená, vysvetlená a musí byť daná
možnosť na rozhodnutie sa klienta, či danú ponuku prijíma. Takýto spôsob uzavretia rozhodcovskej
doložky z predložených dokladov nevyplýva. Zo života bežného človeka je súdu známe, že záujemca
o úver nepríde pri uzatváraní zmluvy o úvere do banky s písomným nesúhlasom s rozhodcovskou
doložkou. Ak na rozhodcovskú doložku nie je upozornený a táto je upravená najmä vo VOP písaných
malým písmom, v ktorej ponuka rozhodcovskej doložky splýva, je prirodzené, že si túto ani nevšimne. Je
len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nemá vedomosť
o tom, že ju uzatvoril alebo keď nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred
rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek
spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, resp.

ako v tomto prípade sa uzavretie rozhodcovskej doložky „skrýva“ za splnenie si povinnosti zo strany
banky. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na
tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie
doložky do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste (hárku) papiera.

Súd k veci ešte poznamenáva, že zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom
konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva,
resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a
teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že
povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú v nej akékoľvek informácie o skutočne
podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj
slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku,
voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu
napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe
odvolania preskúmať druhostupňový súd), alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša
na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a
o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Za tohto stavu súd uvedenú
rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú.

Takúto rozhodcovskú doložku dohodnutú za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou
individuálnosti jej dojednania súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie
podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
čo spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal
právomoc, čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu,
na ktorú súd pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia musí prihliadať. Na uvedenom závere nič
nemení ani skutočnosť, že rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto
prípade exekučným titulom, je v súčasnosti zapísaný v zozname rozhodcovských súdov s oprávnením
rozhodovať spotrebiteľské spory na základe zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže v
prípade neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, a teda jej neplatnosti, by ani v súčasnosti rozhodcovský
súd, ktorý je zapísaný do uvedeného zoznamu, nemohol vec prejednať a rozhodnúť.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenie na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia.