Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220166
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220166.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/350/2012-59 zo dňa 20.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/350/2012-59 zo dňa 20.02.2015 p o t
v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa svojim návrhom domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške
468,38 eur z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený

mal navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod
spisovou značkou EX 7185/2010. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala
vykazovaťprvkynadmernejprávnejzložitostianemalavyžadovaťtakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.02.2011 a to rozhodnutím o
poverení po uplynutí zákonom stanovenej lehoty - omeškanie viac ako 254 dní, pričom nemala existovať

okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca si z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenému súdu dňa 26.11.2013 poukázal na zmätočnosť podania
žalobcu, keď v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša
na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je
jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z titulu nesprávneho úradnéhopostupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej
žalovaný poukázal na judikatúru ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových

okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V
otázke existencie prieťahov v konaní poukázal odporca tiež na § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom od 01.01.2013 a konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,

resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu
SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto
nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125,- eur, poukázal žalovaný na ustanovenie § 17 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného nevyhnutné
preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov.

Požadovať paušálne sumy za žalobcom všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Pokiaľ
sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 468,38 eura, čo predstavuje
pomernú výšku k sume 663,88 eura za rok prieťahov (suma, ktorú v niektorých nálezoch priznal
Ústavný súd SR), podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, žalovaný vo svojom vyjadrení
poukázal na skutočnosť, že s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že

poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu
zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy
663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Taktiež žalovaný
poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou
škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je

iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom
okresného súdu.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom zistil, že dňa 07.06.2010 bola začatá exekúcia

na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného vo forme zápisnice súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62 (ďalej aj exekútor), keď oprávneným je
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinným Q. L., exekučným titulom mal byť rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 03.12.2009 SR 16829/09 a predmetom exekúcie bolo vymoženie
622,84 eur s príslušenstvom. Dňa 04.08.2010 bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie,
plnomocenstvá udelené oprávneným pre JUDr. Martina Máčaja, Pribinova 25, Bratislava a Advocate
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru, výpis
oprávneného z obchodného registra, ako aj vyššie citovaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu.
Dňa 29.11.2010 bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená výzva exekučného súdu, aby v

lehote 40 dní doplnil návrhy na vykonanie exekúcie doložením príslušných dohôd o vyplnení zmenky,
ako aj fotokópií príslušných zmeniek. Dňa 15.12.2010 oprávnený predložil exekučnému súdu zmluvu o
úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmenku. Uznesením exekučného súdu 5Er/619/2010
-15 zo dňa 14.01.2011, doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 27.01.2011 (doručenka),
právoplatné 12.02.2011, bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnutá. Následne uznesením exekučného súdu 5Er/619/2010 - 28 zo dňa
09.08.2011, právoplatné dňa 01.09.2011 bolo exekučné konanie zastavené (spis Okresného súdu
Komárno 5Er/619/2010).

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žalobca požaduje od odporcu náhradu

majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 468,38 eura, a to z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať poverenie pre súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súdnym exekútorom.Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z tej skutočnosti, že exekúcia
bola začatá dňa 07.06.2010, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená exekučnému súdu dňa 04.08.2010, exekučný súd vydal citované uznesenie dňa 14.01.2011,
ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 27.01.2011. Trojročná subjektívna
premlčaciadobauvedenáv§19ods.1citovanéhozákonazačalaplynúťdňa28.01.2011,ktorýnasleduje
po dni, kedy bolo citované uznesenie doručené právnemu zástupcovi oprávneného, pretože dňom
doručenia citovaného uznesenia právnemu zástupcovi oprávneného oprávnený nadobudol vedomosť

o vzniku prípadnej škody, kto za ňu zodpovedá a ktorý orgán štátu ju spôsobil a aký je jej orientačný
rozsah. Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného
dňa 23.04.2012, odkedy premlčacia doba počas 6 mesiacov neplynula a návrh na začatie konania podal
na súde dňa 27.09.2012, takže nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej 3 ročnej lehoty podľa § 19
odsek 1 citovaného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania vznesená žalovaným je
bezdôvodná.

Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva oprávnenie
exekučnému súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy, pri ktorej si exekučný súd vyhodnocuje jej prípadnú neplatnosť. Súčasťou exekučného spisu
Okresného súdu Komárno 5Er/619/2010 je aj zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným (žalobcom)

a povinným, keď exekučný súd bol oprávnený skúmať exekučný titul aj vo vzťahu k zmluve o úvere
a zároveň brať do úvahy ustanovenia § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení do
31.12.2014. Z vyššie uvedených dôvodov súd uvádza, že postup exekučného súdu vzhľadom na
osobitný charakter exekučného konania nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Súd tiež
dodáva, že pokiaľ žalobca nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohol sa v rámci exekúcie

vôbec domôcť ani nároku od povinného vyplývajúce mu z úverovej zmluvy, a preto s rozhodcovským
rozsudkom ako nulitným aktom v exekučnom konaní sa ani nemôže spájať vznik akejkoľvek škody
oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Premieta sa tu tak zásada, podľa ktorej
„na nepráve nemožno stavať právo“. Tým pádom nie je splnený ani ďalší predpoklad, ktorým je
existencia škody. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup a škoda zistené neboli.
Znalecký posudok č. 1/2013 a znalecký posudok č. 1/2014, ktorý si v priebehu konania dal vypracovať
žalobca a ktoré tým pádom majú charakter na úrovni listiny ako dôkazného prostriedku, sú pre súdenú
vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku rozhodcovského konania v
spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie. Ak bol žalobca v procesnom postavení oprávneného

v exekúcii špecifikovanej vyššie toho názoru, že citované uznesenie exekučného súdu, ktorým bola
zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je vecne nesprávne, nič mu
nebránilo, aby podal odvolanie, v ktorom mohol podrobne rozviesť svoju argumentáciu. žalobca však
týmto spôsobom pre súd z neznámych dôvodov nepostupoval a preto citované uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a následne na jeho základe exekučný súd ďalším uznesením exekúciu zastavil v súlade

s exekučným poriadkom. Ďalší znalecký posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu.
Tento znalecký posudok pre súdenú vec nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad
škody je bezpredmetný vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedisponoval riadnym exekučným titulom
a zároveň aj z toho dôvodu, že v konaní nebol zistený ani jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, t.j. nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť.

Súd preto žalobu zamietol.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 Z.
č. 514/2003 Z. z. a § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. ods. 2 Ex. Poriadku a § 45 ods. 1, 2 Z. č. 244/2002 Z. z.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,

nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečozastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol
znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody

a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na
spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 27.10.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nové
Zámkyžalobužalobcuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzamietolažalovanémunáhradu
trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje

správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nezistil, že by postupom
prvostupňovéhosúdudošlokodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdom.Vpodanomodvolanížalobca
ani nič konkrétne neuviedol, v čom, resp. akým postupom súdu prvého stupňa malo dôjsť k odňatiu jeho

možnosti konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a

jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V

odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.