Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316205112
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5316205112.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne:
Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom STEHURA &
PARTNERS, v.o.s., so sídlom Čadca, ul. Fraňa Kráľa č. 2080, IČO: 47 246 863, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, o nariadenie

neodkladného opatrenia v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 8C/240/2016-13 zo dňa 29. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 8C/240/2016-13 zo dňa 29.07.2016 neodkladným opatrením
nariadil žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a

žalovaným dňa 22.07.2014 zabezpečujúcej zmluvu o úvere č. 504900044 zo dňa 22.07.2014 až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zamestnávateľovi žalobkyne TESCO STORES SR,
a.s., Kamenné námestie 1/A, Bratislava, 815 61, IČO: 31 321 828 uložil povinnosť zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.07.2014 (ďalej lej „dohody o
zrážkachzomzdy“)zabezpečujúcejzmluvuoúvereč.504900044zodňa22.07.2014(ďalejlen„zmluvyo
úvere“) uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom došlým súdu dňa 30.06.2016 sa žalobkyňa voči žalovanému
domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečujúca zmluvu o úvere je neplatná. Zároveň
návrhom z toho istého dňa sa domáhala aj nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uloží
povinnosť žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej zmluvu o úvere
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Taktiež sa domáhala, aby súd predbežným
opatrením uložil jej zamestnávateľovi, a to firme TESCO STORES SR, a.s., Kamenné námestie

povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok z jej mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej
zmluvu o úvere až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Podanie návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 22.07.2014 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere na
sumu 1.000 eur. Súčasne s podpisom uvedenej zmluvy jej žalovaný dal na podpis aj dohodu o zrážkach
zo mzdy, ktorá zabezpečovala zmluvu o uvedenom spotrebiteľskom úvere. Napriek tomu, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred

pripravené žalovaným na príslušnom formulári. Úver potrebovala na účely bežnej osobnej potreby.
Zmluvou o úvere nedisponuje, nakoľko si ju žalovaný ponechal vo svojej sfére. Poukázala na to, že
dohodaozrážkachzomzdyjeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouaakotakájespoukazomnaust.§53
ods.5Občianskehozákonníkaneplatnouzmluvnoupodmienkou.Taktiežpoukázalanazáverkomisiena
posudzovaniepodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchanekalýchobchodnýchpraktikáchpredávajúcich
zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110-98, 113, 179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o

zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka komisia konštatovala, že uvedená zmluvná
podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a tedaje v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný doručil jej
zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo
mzdy a tento začal vykonávať zrážky zo mzdy. Nakoľko však sa vykonávali zrážky zo mzdy so skorším

dátumom prihlásenia zamestnávateľ jej doposiaľ nezrazil žiadnu sumu pre žalovaného zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Podotkla, že vzhľadom na jej výplatný termín 10. dňa v mesiaci sa v najbližšom
termíne vykoná aj reálne zrazenie sumy.
Súd pri rozhodovaní o podaní zo dňa 30.06.2016 aplikoval procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), a to ust. § 470 ods. 1, § 324 ods. 1 až 3, § 325 a

§ 329 ods. 1 až 3 a § 333.
Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou, a to dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov mal
preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, ktorým sa žalobkyňa zaviazala žalovanému vrátiť
sumu 1.648 eur. Na základe uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný zaslal zamestnávateľovi
žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom v žiadosti uvádza, že celkový dlh žalobkyne

voči ich spoločnosti činí 2.468,83 eur. Z prehľadu platenia zrážky (č. l. 4 spisu) mal súd preukázané,
že zamestnávateľ žalobkyne nevykonával v období od marca 2015 až do marca 2016 žiadne zrážky a
ostáva uhradiť 1.648 eur. Z uznesenia Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/104/2016 zo dňa 01.06.2016
mal zistené, že zamestnávateľ žalobkyne vykonával žalobkyni zrážky zo mzdy od augusta 2014 až do
augusta 2015 a následne od novembra 2015 až doposiaľ na základe inej dohody o zrážkach zo mzdy

č. 8200066663 v prospech spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o., pričom pohľadávka žalovaného je
ďalšia v poradí.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala žalobkyňa s tým, že samostatným návrhom
vo veci samej sa voči žalovanému bude domáhať neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov dlžníka). Potrebu dočasnej úpravy pomeru účastníkov odôvodňovala konaním žalovaného,

ktorý požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo
mzdy uzatvorených súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom žalobkyňou navrhovaného
neodkladného opatrenia je zabrániť do právoplatného rozhodnutia vo veci samej dočasnému výkonu
práva z uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy. Potreba rýchlej a dočasnej úpravy pomerov je
preukázaná žiadosťou žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy a iných príjmov adresovaných

zamestnávateľovi žalobkyne. Podľa súdu súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením
môže súd uložiť platiteľovi povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy
uzatvorenej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku
alebo nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974). Podľa názoru súdu z rovnakého dôvodu
možno takýto zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať práva z takejto dohody, resp.
platiteľovi mzdy realizovať dohodu je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, z ktorého
by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by na základe neplatnej dohody o
zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo
vyššom rozsahu, ako by žalovanému prináležalo. Ak by súd dočasne formou nariadeného predbežného

opatrenia neupravil pomery účastníkov, vec sama by mohla stratiť zmysel, keby sa v priebehu tohto
konania zrážky na základe namietaných dohôd vykonali a pohľadávky by boli vymožené. Pozastavenie
vykonávania zrážok na dočasnú dobu nezasiahne do práv žalovaného v takej miere akoby vykonávanie
zrážok postihlo žalobkyňu. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a nariadil
žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy a

vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol návrh žalobkyne na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnuť, prípadne uznesenie okresného súdu zrušiť.
Bol názoru, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady pre nariadenie. Podľa

neho zákon zakotvuje tieto neodkladné opatrenia: a) vo veciach ochrany maloletého, b) vo veciach
výživného, c) vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, d) o povolení súdu na výkon oprávnenia
vo veci starostlivosti o maloletých, e) opatrenie na zabezpečenie dôkazu. Žalovaný mal za to, že
nariadenie neodkladného opatrenia nepodlieha ani jednému zo stavov uvedených v písmene a) až e),
a preto neboli naplnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Podľa neho tiež žalobkyňa spolu

s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila také dôkazy a neosvedčila
také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo
mzdy bola uzatvorená platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Bola uzavretá písomne, spĺňa všetky
všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež obsahujesúhlas dlžníka s tým, aby mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa,
pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 Občianskeho zákonníka.
Dohoda je obsiahnutá na samostatnom dokumente tak, ako to vyplýva zo zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa. Ďalej žalovaný bol názoru, že žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej
ujmy. Neosvedčila, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť značná, závažná,
dokonca neodstrániteľná ujma. Bol opačného názoru, a to, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo
mzdy by žalobkyni vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo
mzdy by bol záväzok žalobkyne voči nemu vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy

žalobkyne. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobkyne sa totiž pripočítava prednostne na istinu,
a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy.
Podľa žalovaného teda neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, že
žalobkyňa nepreukázala, z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia,
nepreukázala existenciu hroziacej ujmy, t. j. že bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla
vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež nedeklarovala opodstatnenie nároku vo veci

samej.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu navrhla uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.
Podľa nej ak by žalovaný nedisponoval predmetnou dohodu o zrážkach z príjmov, musel by si svoj

nárok uplatniť na súde, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný. Žalovaný vedomý si
tejto skutočnosti uplatňuje svoj nárok bez súdnej kontroly a to na základe súkromného inštitútu dohôd o
zrážkachzomzdy.Zrážkyzomzdysatakvykonávajúajnaplnenie,naktorénemážalovanýnárok.Týmto
procesom je vzniká priamo majetková ujma t.j. jej príjem je každý mesiac krátený o majetkovú hodnotu
zrážok zo mzdy. Bez bezprostredného zásahu súdu je tu dôvodná obava, že kým dôjde k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci samej, bude toto rozhodnutie vo veci samej bezpredmetné, nakoľko zrážky zo mzdy
už budú vykonané v celom rozsahu. Podľa žalobkyne okolnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčila, čo svojím rozhodnutím potvrdil aj prvostupňový súd.
Navyše dala do pozornosti uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/476/2015 zo dňa 21.10.2015
a uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/600/2015 zo dňa 30.11.2015, kde súd rozhodoval v

skutkovo a právne rovnakej veci.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne písomne nereagoval.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C.s.p.)preskúmaluznesenieokresnéhosúduvnapadnutomrozsahuazdôvodovuvedenýchvodvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

6. Žalobkyňa v prejednávanej veci - v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov vo vzťahu k žalovanému
spočívajúcu v zdržaní sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi ňou a žalovaným
zabezpečujúcej zmluvu o úvere až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uloženia
povinnosti jej zamestnávateľovi zdržať sa vykonávania zrážok z jej mzdy podľa dohody o zrážkach zo

mzdy zabezpečujúcej zmluvu o úvere uzavretej medzi ňou a žalovaným až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd, ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v prejednávanej

veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v podstatných bodoch
odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, s prihliadnutím na odvolacie námietky
žalovaného, odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý
umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania.Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov

je však nevyhnutné, aby žalobca tvrdil alebo osvedčil právny vzťah medzi stranami konania ako aj to,
že tento vzťah potrebuje dočasnú, ak ide o návrh na neodkladné opatrenie po podaní návrhu vo veci
samej, úpravu, pričom neodkladné opatrenie nemôže neprimeraným spôsobom (podľa povahy konania
o nariadenie neodkladného opatrenia a povahy konania vo veci samej) zasahovať do právnych vzťahov
strán konania (t. j. že strana konania nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci).?V

konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie
neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých
súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V
štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor
na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C. s. p.).

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel potom odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, k
záveru o naplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Bolo potrebné vychádzať z toho,
že vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere na ktorý sa viaže predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy je vzťahom spotrebiteľským. Predbežne nie je očividne vylúčené tvrdenie žalobkyne, že
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom, určenia čoho sa mieni domáhať

žalobou vo veci samej a to z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na konečné potvrdenie alebo
vyvrátenie skutočnosti bude potrebné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť
v základnom konaní. Je preto podľa odvolacieho súdu splnený prvý z predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia a to osvedčenie nároku žalobkyne. Splnené bolo aj osvedčenie, že je daná
potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, keďže ďalším vykonávaním zrážok zo mzdy, na

základe potencionálne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by mohlo dochádzať na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, k vzniku ujmy na strane žalobkyne a vzhľadom na
rozsah uplatňovaných zrážok a výšku jej mzdy i k ohrozeniu uspokojovania jej základných životných
potrieb.

11. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Neodkladné opatrenie ktoré podľa
neho zákon zakotvuje (a/ vo veciach ochrany maloletého, b/ vo veciach výživného, c/ vo veciach osobnej
starostlivosti o maloletého, d/ o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých,
e/ opatrenie na zabezpečenie dôkazu) sa týka úpravy doterajších predbežných opatrení vo veciach
maloletých, ktoré boli presunuté do zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku a to v

ust.§365až369.Vdanejveciovydanietakéhotoneodkladnéhoopatrenianejde.Spoukazomnazávery
okresného súdu ako i vyššie uvádzané (bod 10 rozhodnutia odvolacieho súdu) bolo tiež nedôvodným
tvrdenie žalovaného o neosvedčení nároku vo veci samej a nepreukázaní existencie hroziacej ujmy.

12.Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdil.

13. Pokiaľ ide o trovy konania, o týchto odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním
napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci. Vo veci bude ďalej konať okresný súd,
ktorý v súvislosti s konečným rozhodnutím rozhodne aj o trovách konania spojených s konaním o
neodkladnom opatrení.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).