Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213838
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114213838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsednícky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: B. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I., Y. XXXX/X, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom
Svidník, Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
IČO: 47 233 516 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/201/2014-76 dňa
20.10.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie “) napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2011, uzavretá medzi žalobcom a
žalovanýmjeneplatnáažalovanémuuložilpovinnosťnahradiťžalobcovitrovykonaniazatrovyprávneho
zastúpenia 526,91 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a § 551 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 9 ods. 1 až 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 80 písm. c) a § 153 ods. 3 a 4 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016.

3. Vo vzťahu k žalovanému namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem tým, že žalovaný

reálne plní realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a môže v budúcnosti dochádzať
bez právneho dôvodu (akéhokoľvek súdneho alebo iného rozhodnutia) k zásahu do majetkovej sféry
žalobcu, pričom zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu a vykonávať zrážky zo
mzdy a žalovaný sa tak môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Pokiaľ v prejednávanej veci
ide o posúdenie nekalosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, právny režim je odlišný od
všeobecnej úpravy týkajúcej sa platnosti právnych úkonov, ktoré nemajú spotrebiteľský charakter, kedy
sa vyžaduje takéto preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení. V danom prípade naliehavý

právny záujem vyplýva priamo zo zákona.

4. Vychádzal zo zisteného, že v predmetnej veci žalobca okrem podpisu zmluvy o revolvingovom
úvere podpísal v rovnaký deň na zvláštnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysleustanovenia § 551 OZ, podľa ktorej súhlasil, aby mu boli vykonávané zrážky zo mzdy a to minimálne
vo výške mesačnej splátky a zároveň predmetnou dohodu súhlasil, že veriteľ je oprávnený túto dohodu
predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Zmluva o úvere posúdil

ako typickú štandardnú formulárovú zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a násl. OZ a v zmysle
lex specialis Zák. č. 129/2010 Z.z.. Dospel k názoru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená
medzi účastníkmi konania za účelom zabezpečenia peňažného plnenia zo zmluvy o úvere v zmysle
ustanovenia § 53 OZ neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko žalobca ako spotrebiteľ bol nútený
podpísať dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi napriek tomu, aj keď sa nejedná o včlenené

zmluvné ustanovenie v rámci zmluvy o revolvingovom úvere a dohoda existuje na samostatnom papieri.
Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj
za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, čím je spôsobená hrubá
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný
sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly zmluvných záväzkov. Ďalej uviedol,
že predmetná zmluva o revolvingovom úvere nerešpektuje obligatórne náležitosti vyžadované úpravou

§ 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. a ročná úroková sadzba úveru 70 % niekoľkonásobne prevyšuje
úročenie obdobných úverov v peňažných ústavoch, pričom súdy spravidla takúto zmluvnú podmienku
vyhodnocujú ako neprijateľnú a neplatnú pre rozpor s ustanovením § 3 OZ pre rozpor s dobrými mravmi.
Z uvedeného dôvodu súd prvej považoval návrh žalobcu za opodstatnený a vyhovel mu.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v celkovej výške 526,91 Eur, k náhrade ktorých zaviazal žalovaného ako neúspešného
účastníka konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný. Uviedol, že zrážky

zo mzdy (na základe dohody) sú popri určení a záložnom práve jediným prípustným spôsobom
zabezpečenia. Čo dokazuje aj článok VI. bod 8 zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa okrem iného
mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z.z.. Táto úprava potvrdzuje, že v rámci postupnej regulácie a
reštrikcie v oblasti zabezpečovacích prostriedkov je dohoda o zrážkach zo mzdy stále prípustná.
Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zákonom upravený a predpokladaný spôsob zabezpečenia záväzkov

nemôže byť neprijateľnou podmienkou (č. 1 odstavec 2 smernice Rady 93/13/EHS) a rozhodnutie súdu
prvej inštancie nemá oporu v žiadnom zákone. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/978/2014 zo dňa 09.10.2015. Žalovaný napadol aj závery súdu, ktoré
neopodstatnené spájajú a de facto vytvárajú údajné dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy na
základe tvrdení o obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, a akom

smere môže byť dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou aj v časti, v ktorej zabezpečuje predmetnú
pohľadávku. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola a stále je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielen nie
je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov, ale s účinnosťou od 01.05.2014 v podobe ust. § 5a ods. 1
písm.a) zákonač.250/2007Z.z.ajosobitnéregulovaný.Vrámcitaktozavedenýchpodmienokregulácie
tohto spôsobu zabezpečenia nebolo zavedené ani to, že by zrážky zo mzdy mali podliehať nejakej

autorizácii a verifikácii, alebo že by sa dohoda o zrážkach zo mzdy nemala uzatvárať v čase vzniku
pohľadávky, vyplývajúcej z uzavretia zmluvy. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodol
tak, že žalobu zamietne a žalovaného zaviaže k úhrade trov prvoinštančného konania, alternatívne
napadnutý rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu

Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodne.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec aj správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo

ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými, na ktoré v celom rozsahu poukazuje K odvolacím námietkam žalovaného
sa žiada uviesť nasledovné.9. V súdenej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal návrh na určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy zo dňa 13.01.2011. Keďže v danom prípade išlo o návrh v zmysle ust. § 80 písm.
c/ O.s.p účinného do 30.06.2016, procesnou podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby bolo

preukázanie naliehavého právneho záujmu.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 18. 11. 2015, sp.zn. 8 Cdo 483/2014 cit.: Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou
žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným

vyslovenímneplatnostipredmetnejdohodyakocelkumôženásledneargumentovaťvovzťahukusvojmu
zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej
dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho
majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje
žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená

v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia
žaloba.Vopačnomprípadežalovanývýškusvojhonároku,ktorúsitaktomôžesámurčovať,sámnebude
mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade

s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany“.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa 13.01.2011
uzatvorená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru 8300036090, na základe ktorej boli žalobcovi

poskytnuté finančné prostriedky. Medzi stranami sporu bola taktiež uzatvorená dňa 13.01.2011 na
samostatnej listine Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 8300036090 podľa ust. §
551 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vo výške 1170 Eur
vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný vyzval listom zo dňa 01.06.2011
zamestnávateľažalobcu(ŽelezniceSR,Bratislava),navykonaniejednorazovejzrážkyzomzdyvovýške

132,84 Eur v mesiaci jún 2011 a počnúc mesiacom júl 2011 o realizovanie zrážok zo mzdy vo výške
73,28 Eur mesačne v prospech žalovaného až do úplného vyrovnania dlhu, ktorý činil ku dňu 01.06.2011
sumu 2.191,86 Eur.

12. Ďalej bolo zistené, že nariadeným predbežným opatrením súdu prvej inštancie č.k. 15C/201/2014-17

zo dňa 18.06.2014 (č.l. 17) bola uložená žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy č. 8300036090 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a taktiež bola zamestnávateľovi
žalobcu uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného.

13. Súd prvého stupňa posúdil zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 13.01.2011 ako zmluvu

spotrebiteľskú a aj v tomto smere sa odvolací súd s takýmto právnym posúdením plne stotožňuje. Ide
o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa.
Tým sa zároveň otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

14. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

15. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho

dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).16. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,

bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

17. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,

aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).

18. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa

odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez

návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).

19. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

20. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

21. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok

Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o. cit.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto

súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach

zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

22. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná

individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný
prípad(čl.3SmerniceRady93/13EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Odvolací
súd poznamenáva, že súdna kontrola dopadá aj na zmluvu v prípade, ak zmluvný vzťah - hlavnýa vedľajší, bol vyjadrený v samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej
zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, ani nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa
individuálne vyjednať zmluvný vzťah (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Podstatou

individuálnej nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu.

23. Uvedenie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy a
ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej

exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému
za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.

24. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení
zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť
za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver

súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska
podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne
a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia
na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy.

25. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú
podmienku.Vzhľadomnavyššieuvedenésaodvolacísúdstýmtozáveromvplnomrozsahuspoukazom
na ust. § 53 ods. 1 OZ stotožňuje.

26. Odvolací súd tak v zmysle uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil

postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol neúspešný žalovaný, ktorý nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalobcovi ako plne úspešnej

strane v konaní, a to v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).