Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712208791
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7712208791.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne N. V., nar. XX.X.XXXX, bytom U. C. L. XXX,
zastúpenej JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach,
kpt. Nálepku 8 proti žalovanému CO.BE.R., spol. s r.o., so sídlom v Sobranciach, Michalovská 1,
IČO: 31 704 166, zastúpenému JUDr. Máriou Urbanovou, advokátkou advokátskou kanceláriou so
sídlom v Michalovciach, Okružná 112, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.2.2016 č.k. 19C/73/2012-168 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobkyni296,95euraúroky
z omeškania zo sumy 135,14 eur vo výške 9% ročne od 5.2.2011 do 6.12.2011, zo sumy 253,95 eur vo
výške 9,25% ročne od 7.12.2011 do 29.3.2012 a zo sumy 296,95 eur vo výške 9% ročne od 30.3.2012
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov
z omeškania za obdobie od 20.1.2011 do 4.2.2011 zamietol a vo výroku taktiež uviedol, že o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti veci samej.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne, ktorým sa po úpravách domáhala
zaplatenia sumy 296,95 eur spolu s konkrétne vyčísleným úrokom z omeškania za označené obdobia.
Žalobkyňa sa tohto nároku domáhala na základe tvrdenia, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva
pozemky, ku ktorým je ona podielovou spoluvlastníčkou a takto za ňou označené obdobie od 20.1.2009
do 30.3.2012 sa mal bezdôvodne obohatiť.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobkyni patrí podľa jej zodpovedajúceho podielu na LV č. XXX výmera 1676 m2, na
LV č. XXX výmera 1377,25 m2, na LV č. XXX výmera 7447 m2 a taktiež je táto výlučnou vlastníčkou
pozemkov zapísaných na LV č. XXXX o výmere 4662 m2, na LV č. XXXX výmera 7525 m2. Konštatoval,
že bolo preukázané, že žalobkyni patrí z uvedených pozemkov celková výmera 22687,25 m2, poukázal
však na to, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neoprávneného
užívania pozemkov v menšej výmere a to 20356,5 m2. S poukazom na výsledky konania vo veci vedenej

na rovnakom súde pod sp.zn. 19C/7/2011, v ktorom bola rozsudkom zo dňa 18.3.2013 žalovanému
uložená povinnosť zdržať sa užívania rovnakých nehnuteľností, s poukazom na zistenie, že tieto užíva
bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že vyššie uvedený rozsudok okresného súdu bol potvrdený
odvolacímsúdomakovecnesprávny.Zobsahuuvedenéhorozsudkutaktiežustálil,žepodľapredloženejkatastrálnej mapy žalovaný užíva nehnuteľnosti nachádzajúce sa na pravej strane obce Rakovec nad
Ondavou smerom na obec Moravany. Z ortofotomapy slúžiacej na mapovanie pozemkov k užívaniu
jednotlivých poľnohospodárskych spoločností konštatoval, že parcely v katastrálnych územiach sú

osobitne kódované a sú zjednocované do tzv. dielov. Porovnaním tejto mapy a mapy katastrálnej zistil,
že pôda, ktorú žalovaný deklaroval ako ním užívanú sa nachádza na pravej strane obce Rakovec nad
Ondavou od obce Moravany tak ako to tvrdila žalobkyňa a v konaní potvrdil aj svedok. S poukazom na
obsah uvedených právoplatných rozsudkov súd prvej inštancie konštatoval, že v uvedenom konaní bol
právoplatne vyriešený aj rozsah užívania pozemkov žalovaným, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve

žalobkyne a v uvedenom rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa užívania uvedených
nehnuteľností. Na základe toho s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2, ako aj § 456 a § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalovaný užívaním pozemkov v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne, resp. v niektorých prípadoch v jej výlučnom vlastníctve nadobudol bezdôvodné obohatenie
na jej úkor, ktoré je povinný jej vydať. Pri ustaľovaní výšky tohto bezdôvodného obohatenia vychádzal
z ceny obvyklého nájmu v katastroch obcí Moravany a Rakovec nad Ondavou. Poukázal na to, že

žalovaný deklaroval vo svojich vyjadreniach cenu nájmu za 1 ha ročne vo výške 30,00 eur, resp. 10,00
eur. Žalobkyňa pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzala počas obdobia od 20.1.2009
do 20.1.2011 zo sumy 33,19 eur ročne a za obdobie od 21.1.2011 vychádzala z ceny 66,38 eur za
1 ha ročne a súd uvedenú sumu požadovanú žalobkyňou vyhodnotil ako primeranú s poukazom na
obsah nájomných zmlúv, ktoré žalobkyňa v konaní predložila. Z ich obsahu vyvodil, že v roku 2008

sa pozemky prenajímali za sumu 33,19 eur za 1 ha ročne, v roku 2010 už sám žalovaný, ako aj iné
poľnohospodárske spoločnosti prenajímali pôdu za sumu 66,38 eur, resp. 66,20 eur za 1 ha ročne.
Pri ustaľovaní výšky bezdôvodného obohatenia prihliadol aj na obsah znaleckého posudku znalca Ing.
Vorobeľa č. 2/2014 vypracovaného pre účely konania vo veci 6C/265/2012 vedeného na rovnakom
súde, v rámci ktorého bola ustálená cena obvyklého nájomného v katastri obce Rakovec nad Ondavou

v roku 2010 na sumu 355,00 eur za 1 ha ročne. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že z prehľadov
nájomných zmlúv predložených samotným žalovaným vyplýva, že aj on sám uhrádza nájomné svojim
prenajímateľom v rozsahu od 33 do 67,80 eur za 1 ha ročne. S poukazom na tieto zistenia súd prvej
inštancie uzavrel, že žalobkyňou požadovaná suma nájomného za obdobie od 20.1.2009 do 20.1.2011
vo výške 33,19 eur za 1 ha ročne a za obdobie od 21.1.2011 do 29.3.2012 vo výške 66,38 eur za 1

ha ročne predstavuje sumu nižšiu ako je obvyklé nájomné a preto v takomto rozsahu ustálil jej nárok
za dôvodný. S poukazom na ustálenú výmeru neoprávnene užívaných pozemkov žalovaným 20356
m2 ustálil celkovú výšku bezdôvodného obohatenia na sumu 296,95 eur. S poukazom na omeškanie
žalovaného s úhradou tohto bezdôvodného obohatenia priznal žalobkyni aj úroky z omeškania.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom
výroku zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odvolaní vychádzal z tvrdenia, že konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní uviedol, že žalobkyňa sa pôvodne

domáhala vydania bezdôvodného obohatenia iba v sume 135,14 eur a až počas konania rozšírila
svoju žalobu a má za to, že z takto rozšírených súm žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok, preto
mal súd v tejto časti konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia zastaviť. Za nesprávny postup
považoval skutočnosť, že súd neurčil okamih, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, kedy a kto sa
na jej úkor obohatil, čo má vplyv na zistenie skutkového stavu a presné určenie doby, odkedy má

nárok na bezdôvodné obohatenie. Nie je uvedený ani okamih, kedy žalobkyňa zistila bezdôvodné
obohatenia žalovaným za roky 2011 a roky 2012. Žalovaný je toho názoru, že týmto okamihom by mal
byť právoplatný rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 18.3.2013. Má za to, že na žalobkyni
je dôkazná povinnosť, ktorou je povinná preukázať, o akú formu bezdôvodného obohatenia sa má
jednať, teda ako vzniklo v zmysle úpravy § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na

prevzaté závery z konania sp.zn. 19C/7/2011 a z jeho rozsudku zo dňa 18.3.2013 má za to, že súd
pri zisťovaní výšky bezdôvodného obohatenia musí vychádzať zo skutočnej výmery parciel užívaných
žalovaným. Rozsudok nie je z tohto dôvodu ani materiálne vykonateľný, keďže podiely žalobkyne nie
sú v teréne určené, za čo nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. Za nesprávny považuje aj záver súdu
prvej inštancie o ustálenej výške bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že tento vychádzal z

rôznychdokumentovneznámychosôbneurčenéhočasu,aleaniraznepožiadalopredloženievyplatenia
uvedených súm. Ohľadne znaleckého posudku uviedol, že tento bol vypracovaný na určenie tržných
cien, čo je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 504/2003 Z.z. o stanovení výšky nájmu. Citovanienájomných zmlúv predložených žalobkyňou je účelovou obranou. Má za to, že súd mal vychádzať z
obvyklého nájomného za roky 2009 až 2012, tento však stanovil súčasnú cenu, keď sa už nájom zvýšil.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).

7. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

9. Odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami preskúmal rozsudok súdu prvej

inštancie v jeho vyhovujúcom výroku podľa § 380 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci v
súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 132

O.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než ako rozhodol
súd prvej inštancie.

11. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa

v súlade s ust. § 387 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na
obsah odvolacích námietok žalovaného považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

12. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, pokiaľ tento nesprávnosť
záverov prvoinštančného rozsudku odvodzoval od tvrdenia o nepreukázaní rozsahu užívania pozemkov

žalobkyne v takom rozsahu ako to táto v konaní tvrdí, ako aj zo skutočností, že jej spoluvlastnícke
podiely z nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania neboli reálne vyčlenené v prírode. Súd prvej
inštancie pri ustaľovaní skutkových záverov o rozsahu neoprávneného užívania pozemkov žalovaným
správne vychádzal z právoplatného rozhodnutia súdu v konaní, ktoré bolo pôvodne začaté rovnakou
žalobou a v ktorom súd pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému

zdržať sa neoprávneného užívania pozemkov už v právoplatnom rozhodnutí uvedenú spornú okolnosť
ustálil, pričom nesporne ide aj o užívanie za obdobie, za ktoré žalobkyňa uplatňuje nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu sú už preto právne bezvýznamné tvrdenia žalovaného, ktoré
túto skutkovú otázku opätovne spochybňujú. Na správnosť rozhodnutia nemá vplyv ani skutočnosť, že
žalobkyňa má k niektorým z pozemkov, ktoré žalovaný neoprávnene užíva iba spoluvlastnícky podiel.

Žalobkyni totiž v súlade s ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške jej spoluvlastníckych
podielov svedčí právo podieľať sa na právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva
spoločnej veci a teda nič jej nebráni v tom, aby v prípade preukázania užívania celej veci si uplatnila
nárok zodpovedajúci výške jej spoluvlastníckeho podielu.

13.Právnebezvýznamnýmjeajodvolacídôvod,vktoromžalovanýpoukazujenanesplneniepoplatkovej
povinnosti žalobkyne v rozsahu jej rozšírených nárokov. Otázka splnenia poplatkovej povinnosti
predstavuje vzťah účastníka konania voči súdu (voči štátu) a posúdenie tohto vzťahu nemá vplyv na
meritórne rozhodnutie súdu, v ktorom tento rozhoduje o horizontálnom právnom vzťahu medzi dvomi
sporovými stranami. Za právne bezvýznamné považuje odvolací súd aj odvolacie námietky, v ktorých

žalovaný vytýka súdu neustálenie okamihu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení
a kto sa na jej úkor obohatil. Takéto zistenia by totiž boli podstatné iba v prípade, ak by žalovaný v
konaní vzniesol námietku premlčania a bolo by potrebné vyhodnotiť jej dôvodnosť. Z obsahu spisu však
nevyplýva, aby zo strany žalovaného bola takáto námietka premlčania vznesená.

14. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka ohľadne ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia. Súd
prvej inštancie uvedenú otázku vyriešil správne, pokiaľ za bezdôvodné obohatenie považoval výšku
primeraného nájomného za posudzované obdobie pri porovnateľných pozemkoch. Táto primeranosť
vyplýva z obvyklej výšky nájomného zisteného z iných porovnateľných nájomných zmlúv a to tak prinájomných zmluvách, ktorých účastníkom bol žalovaný, ako aj v prípade iných nájomcov obdobnej
poľnohospodárskej pôdy. Ako nepriamy dôkaz pri ustaľovaní výšky tohto primeraného nájomného môže
slúžiť aj znalecký posudok, v ktorom sa táto otázka rieši za pomoci odborných znalostí. Keďže nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa uplatnila v nižšej sume, aká vyplýva z porovnateľných
nájomných zmlúv, ako aj z výsledkov znaleckého dokazovania, správne súd prvej inštancie vyhovel
žalobevuplatnenejvýške,keďževtomtorozsahubolviazanýžalobou.Žalovanýanivodvolaníneoznačil
ani netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť ustálenia výšky bezdôvodného
obohatenia súdom prvej inštancie.

15. K obrane žalovaného, ktorý spochybňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom
na jeho podnájomný vzťah k týmto pozemkom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že na
podnájomný vzťah a vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve.

16.Podľaust.§666ods.1OZnájomcajeoprávnenýdaťprenajatúvecdopodnájmu,akzmluvaneurčuje

inak.

17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obsah a trvanie podnájmu je determinovaný
hlavným nájomným pomerom. Nájomca nemôže podnájomníkovi povoliť viac práv, než má sám.
Zánikom hlavného nájomného pomeru zaniká aj podnájom. Podnájomný pomer je teda pomerom iba

medzi nájomcom a podnájomníkom a podnájomník nemá žiadne práva voči prenajímateľovi a naopak.

18. Pokiaľ teda žalovaný odvodzoval tento svoj podnájomný vzťah od podnájomnej zmluvy uzavretej s
nájomcom Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou dňa 3.1.2002, je z obsahu správy správkyne
konkurznej podstaty úpadcu Roľníckeho družstva Rakovec nad Ondavou JUDr. Alžbety Jordánovej

zo dňa 28.3.2006 (č.l. 26) zrejmé, že uvedená podnájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do
31.12.2002 a po vyhlásení konkurzu ona ako správkyňa konkurznej podstaty dňa 21.8.2002 uzavrela
so žalovaným ako podnájomcom dodatok č. 1, ktorým sa predĺžila doba podnájmu do 30.9.2003. Z
uvedenej správy zároveň vyplýva, že v dôsledku konkurzu vyhláseného na majetok nájomcu Roľnícke
družstvo Rakovec nad Ondavou ona ako správkyňa konkurznej podstaty vypovedala nájom k termínu

1.10.2003. Pokiaľ teda v dôsledku výpovede z nájmu bol ukončený hlavný, teda nájomný vzťah zanikol
súčasne aj s ním determinovaný podnájomný vzťah. Nejde teda o situáciu upravenú v ust. § 676 ods. 2
OZ upravujúcu obnovenie nájomnej zmluvy za situácie, ak nájomca užíva predmet nájmu aj po skončení
nájmu a prenajímateľ proti nemu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti v
lehote do 30 dní.

19. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

20. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí a žalobkyni odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).