Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 4T/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010325
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Zachar

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6916010325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného I. T., nar. XX.XX.XXXX v Č. J. v Č. O.,

pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. októbra 2016 samosudcom JUDr. Petrom Zacharom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: I.Á. T. O. L. Á. Č.,
nar. XX.XX.XXXX v Č. J. v Č. O., trvale bytom O. D., Š. XXXX/X, t.č. bytom O. D., Š. XX, bez pracovného
pomeru,

j e v i n n ý, ž e

od presne nezistenej doby v roku 2013 do 14.30 h dňa 14.12.2015 v Rimavskej Sobote v byte na A.. Š.
XXobvyklepodvplyvomalkoholuopakovaneavnepravidelnýchintervalochfyzickynapádalsvojhosyna
mal. B.. T.., nar. XX.XX.XXXX v O. D. a to tak, že ho fackal, kopal, udieral päsťami, nedovolil mu ísť spať
alebo ho budil v noci zo spánku, pričom sa takto správal naposledy pod vplyvom alkoholu 14.12.2015 po
14.00 h, kedy ho v kuchyni strčil rukami do hrude, mal. B..T.. spadol na zem a ležal na zemi, tak ho chcel
udrieť do hlavy, ale hlavu si chránil rukami, pritom do neho aj kopol dvakrát do nohy a raz do brucha,

potom ho postavil zo zeme, chytil drevenú stoličku a chcel ho s ňou udrieť, ale poškodený stoličku chytil
a odhodil ju preč, na to odišiel do obývačky a odtiaľ kričal na poškodeného, vypýtal od neho mobilný
telefón, ktorý následne kladivom rozbil a hodil v smere na poškodeného, avšak ho netrafil, po čom mal.
B.. T.. z bytu odišiel preč, čím mal. B.. T.. spôsoboval ľahké poranenia, naposledy v zmysle lekárskej
správy MUDr. R. E. zo dňa 15.12.2015, povrchové lividné miesto v oblasti ľavej ruky, kde v zmysle
znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva, psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí
W. D. sú u mal. B.. T.. prítomné prvky svedčiace o syndróme týraného a zneužívaného dieťaťa (CAN),
ako dôsledok fyzického, psychického a emocionálneho týrania,

t e d a

týral blízku osobu, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické
utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyvolávaním strachu a stresu a bezdôvodným odpieraním oddychu a
spánku,

t ý m s p á c h a l a

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovanému
výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním
počas celej skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona samosudca určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd obžalobu na obvineného I. T. pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv/615/2015 zo dňa 16.06.2016.

Po prednesení obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že obžaloba nie je
dôvodná a necíti sa byť vinným zo žalovaného skutku.

Obžalovaný I. T. na hlavnom pojednávaní dňa 08.09.2016 vyhlásil, že nič z toho čo sa mu kladie za

vinu nie je pravda. Poprel akékoľvek fyzické útoky voči svojmu synovi, ako uviedol nikdy mu neublížil.
Maloletý mal veľké problémy so správaním, bol impulzívny a neposlúchal. Je možné, že v tom čase
užíval aj nejaké omamné alebo psychotropné látky. Žiadne zranenia na maloletom mu nie sú známe.
Maloletý bol od detstva veľmi rozmaznaný, dostal vždy všetko čo chcel a on mu vo všetkom vyhovel.
Keď aj syna potrestal za niečo, tak to bol trest zobratím mobilu a maloletý mu už vtedy vykrikoval, že aj

takéto niečo je týranie. Je presvedčený, že toto celé je pomsta z jeho strany, ktorú v slabej chvíli vymyslel
na otca ako vzdorový prostriedok.

D. R. W.Á., ktorá je v príbuzenskom vzťahu s obžalovaným ako druh a družka, ktorí žijú v spoločnej
domácnosti po zákonnom poučení uviedla, že využíva svoje zákonné právo a vo vzťahu k trestnej veci

jej druha a syna odmieta vypovedať na hlavnom pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 08.09.2016 vypovedal svedok I. T. st., ktorý je otcom obžalovaného,
že nerozumie obvineniu voči jeho synovi ako obžalovanému, nakoľko tento sa nikdy k maloletému
nesprával násilne, ba práveže naopak bol mu dobrým otcom a stále dobre vychádzali. Otec mu vždy

všetko doprial. Maloletý bol dobrý chlapec, len v poslednom období sa začal správať odmerane,
arogantne, zhlukoval sa s pochybnou partiou kamarátov. Jediným konfliktom o ktorom vie, že bol
medzi nimi dvomi je, že maloletý sa chcel presťahovať s čím obžalovaný nesúhlasil. Obžalovaný
mal síce problémy s alkoholom v minulosti, ale snaží sa žiť riadny život a v súčasnosti nepije a
pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu. Na záver dodal, že maloletý sa nikdy nesťažoval na

zlé zaobchádzanie zo strany otca.

Svedok poškodený B. T., ktorý je synom obžalovaného po zákonnom poučení uviedol, že využíva svoje
zákonné právo a vo vzťahu k trestnej veci jeho otca odmieta na hlavnom pojednávaní vypovedať.

Svedok B. W. vypovedal dňa 05.10.2016 na hlavnom pojednávaní, že obžalovaného pozná ako dobrého
pána a dobrého otca. Nikdy nevidel, že by sa k B. otec zle správal, práve naopak vždy mu vo všetkom
vyhovel, vždy mu všetko kúpil. Uviedol, že poškodený B. často klame a vymýšľa si aj pred kamarátmi,
aby sa vychvaľoval. Mal vedomosť o tom, že B. požíval marihuanu a zdržiaval sa vo veľmi zlej partii
kamarátov.

Svedkyňa E. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 05.10.2016, ktorá je družkou otca
obžalovaného.PoškodenýB.boldobrýmchlapcom,aleposlednédvarokysaveľmizmenil.Neposlúchal,
vynucoval si odchody z domu, klamal, začal fajčiť a stretávať sa s pochybnými ľuďmi. Vo vzťahu k
otcovi bolo vždy všetko v poriadku, nikdy sa na neho nesťažoval, ak sa sťažoval bolo to len na matku.

Obžalovaný nepožíva alkoholické nápoje. Na záver uviedla, že v lete ho vybrali z reedukačného centra,
nakoľko si to B. vyprosil, ale museli volať, aby si preňho prišli, nakoľko je nezvládnuteľný.

Okrem vyššie uvedených výsluchov tak obžalovaného, ako aj svedkov súd na hlavnom pojednávaní
vykonal aj ďalšie dokazovanie a to vypočutím znalkyne C.. W. D..Súd pristúpil k výsluchu aj znalkyne C.. W. D., ktorá sa v celom rozsahu trvala na svojom závere
znaleckého posudku.

Znalkyňa C.. W. D. na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2016 sa v celom rozsahu pridŕžala svojho
znaleckého posudku s tým, že osobnosť maloletého B. je zložitá a rozporuplná, ale šetrením nezistila,
že má sklony ku konfabuláciám a že by si toto celé vymyslel. Má sklony k zlému správaniu a šikanovaniu
spolužiakov. Prikláňa sa k tomu, že maloletý má syndróm týraného dieťaťa a že prvky tohto syndrómu
sa nedajú naučiť ani nacvičiť. Z jej hľadiska jeho správanie vidí ako dôsledok zlých výchovných metód,

matka bola pasívna, starala sa len sama o seba a otec prežívanie svojich existenčných problémov
prenášalnadeti.Podľajejnázorusavýchovnéproblémydajúzvládnuťprirodzenoucestouanormálnymi
prostriedkami, kde netreba zachádzať do výchovných metód, keď už dieťa trpí. Úroveň intelektu u
maloletého veľmi kolíše, je v priemere až podpriemere a jeho obraz psychickej stránky je dosť zlý.

Na otázku obžalovaného, prečo sa teda maloletý pýta domov a chce s ním aj naďalej žiť, znalkyňa

uviedla, že je to cesta ľahšieho odporu a v ostatnom sa pridŕža svojho znaleckého záveru.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli prečítané výpovede G. D., R. W., I. J. a C. B..

Podľa § 268 Tr. poriadku sa čítali znalecké posudky č. 1/2016 a 12/2016.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané nasledovné listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobotasp.zn.1P/109/2004,uznesenieOkresnéhosúduRimavskáSobotasp.zn.11P/6/2016,rozsudok
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11P/19/2016, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, odpis
z registra trestov, správa o priestupkoch a správa o povesti. Súd sa oboznámil s obsahmi pripojených

spisov Okresného súdu Rimavská Sobota spisových značiek 4T/35/2016 a 3T/113/2013.

Prokurátorka kládla obžalovanému za vinu skutok, ktorý je popísaný v obžalobe, že sa mal dopustiť
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania však bol skutkový stav v celom rozsahu preukázaný tak, že od
presne nezistenej doby v roku 2013 do 14.30 h dňa 14.12.2015 v Rimavskej Sobote v byte na A.. Š. XX
obvykle pod vplyvom alkoholu opakovane a v nepravidelných intervaloch fyzicky napádal svojho syna
mal. B.. T.., nar. XX.XX.XXXX v O. D. a to tak, že ho fackal, kopal, udieral päsťami, nedovolil mu ísť spať
alebo ho budil v noci zo spánku, pričom sa takto správal naposledy pod vplyvom alkoholu 14.12.2015

po 14.00 h, kedy ho v kuchyni strčil rukami do hrude, mal. B..T.. spadol na zem a ležal na zemi, tak
ho chcel udrieť do hlavy, ale hlavu si chránil rukami, pritom do neho aj kopol dvakrát do nohy a raz
do brucha, potom ho postavil zo zeme, chytil drevenú stoličku a chcel ho s ňou udrieť, ale poškodený
stoličku chytil a odhodil ju preč, na to odišiel do obývačky a odtiaľ kričal na poškodeného, vypýtal od
neho mobilný telefón, ktorý následne kladivom rozbil a hodil v smere na poškodeného, avšak ho netrafil,

po čom mal. B.. T.. z bytu odišiel preč, čím mal. B.. T.. spôsoboval ľahké poranenia, naposledy v zmysle
lekárskej správy C.. R. E. zo dňa 15.12.2015, povrchové lividné miesto v oblasti ľavej ruky, kde v zmysle
znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva, psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí
W. D. sú u mal. B.. T.. prítomné prvky svedčiace o syndróme týraného a zneužívaného dieťaťa (CAN),
ako dôsledok fyzického, psychického a emocionálneho týrania.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Podľa § 208 odsek 1 kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove,

spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie písm. a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
písm. b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej

osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania.

Obžalovaný I. T. je bez pracovného pomeru, z miesta bydliska boli uvedené len všeobecné informácie
na obžalovaného. Z výpisu evidencie priestupkov vyplýva, že doteraz bol jedenkrát riešený. Doposiaľbol štyrikrát súdne potrestaný, a to naposledy rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
3T/113/2013, právoplatným 01.08.2013 pre prečin podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 6 mesiacov v ústave na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal 04.09.2013, pričom mu bolo uložené ochranné
protialkoholické liečenie formou ambulantnou a trest prepadnutia veci.

Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo zásad ukladania trestov, pričom u obžalovaného
Jána Krnáča nevzhliadol ani jednu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

VzhľadomnahoreuvedenéskutočnostisúdobžalovanémuI.T.uložilpodmienečnýtrestodňatiaslobody
vo výmere tri roky s podmienečným odkladom na štyri roky a zároveň mu bol uložený probačný dohľad

nad jeho správaním počas celej skúšobnej doby.

Vo vzťahu k uloženému trestu a vine obžalovaného je potrebné uviesť, že v tomto prípade súd
považoval za postačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou.
Od posledného právoplatného odsúdenia sa obžalovaný snaží viesť riadny život, pravidelne navštevuje

psychiatrickú ambulanciu, čím dodržuje uložené ochranné opatrenie. Tieto skutočnosti, že obžalovaný
nepožíva alkoholické nápoje boli potvrdené výpoveďami rodinných príslušníkov ako aj nestranných
svedkov. Tí tiež potvrdili, že obžalovaný sa stará o celú rodinu, pomáha aj ostatným susedov a podobne.
Ide o veľmi pozitívne správanie sa z jeho strany so snahou všetkým pomôcť a to aj poškodenému
maloletému v každom smere.

Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že maloletý B. T. bol v posledných rokoch problémové dieťa.
Mal sklony ku šikanovaniu spolužiakov, klamstvám, páchal trestnú činnosť, za ktorú bol aj právoplatne
odsúdený. Jeho impulzívne až agresívne správanie bolo nezvládnuteľné a maloletého bolo nutné
umiestniť do reedukačného centra. Maloletý na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, čím naznačil

ajmožnúpriamupríčinnúsúvislosťmedzijehoneadekvátnymsvojímkonanímanáslednýmimpulzívnym
konaním obžalovaného v konflikte. V prípravnom konaní jednoznačne usvedčoval svojho otca z týrania,
alepredsúdompopoučeníokrivejvýpovediakrivomsvedectvevyužilsvojezákonnéprávoavypovedať
odmietol.

Súd je toho názoru, že obžalovaný síce skutok popiera a dôkazy vykonané svedeckými výpoveďami
sú čiastočne (čo možno zmierňuje jeho vinu) v prospech obžalovaného, ale jeho vina bola preukázaná
výpoveďou znalkyne a jej znaleckým posudkom, ktorý je v tomto prípade neprehliadnuteľným a teda
vo veci aj jediným dôkazom dokazujúcim vinu obžalovaného. Potvrdila aj na hlavnom pojednávaní,
že maloletý má znaky vykazujúce syndróm týraného dieťaťa a vylúčila u neho sklon ku klamstvám a

konfabuláciám vo vzťahu medzi ním a otcom. Potvrdila, že výchovné metódy, ktoré boli na maloletom
aplikované boli aj násilného charakteru.

Zo záveru uvedeného posudku vyplýva podstatná skutočnosť, že znalkyňa potvrdila vysokú
pravdepodobnosť špecifickej vierohodnosti výpovedí poškodeného, pretože obsah jeho jednotlivých

výpovedí je konzistentný, rovnako emočné a celkovo neverbálne prejavy zodpovedajú obsahu
vypovedaného. Detaily prežitých udalostí sú vyjadrené spontánne, s uvádzaním aj periférnych, menej
podstatných detailov. Poškodený primerane reagoval tiež na neočakávané otázky, vypovedal s istotou.
Preukázané boli u neho tiež symptómy syndrómu týraného a zneužívaného dieťaťa.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest, ktorý bol uložený obžalovanému je podľa názoru súdu dostatočne primeraný na jeho prevýchovu,
nápravu a na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Obžalovaný vykázal v poslednom období korektné
správanie sa voči rodine, susedom a podobne, ktorí jeho dobrý úmysel napraviť sa aj potvrdili, každému
rád pomôže v prípade potreby. Ako potvrdila aj znalkyňa celková anamnéza rodiny sa odvíja aj od

správania sa matky maloletého, ktorá je značne pasívna pri formovaní charakteru maloletého a sám
obžalovaný musel nahrádzať aj jej vplyv, čo viedlo až do vyústenia konfliktu v tejto veci. Súd je toho
názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody by nevyriešil situáciu v rodine, ale v danom prípade
je potrebný vplyv otca na maloletého, čo by bolo uložené nepodmienečným trestom zmarené. Súd
obžalovanému uložil dostatočne prísny podmienečný trest s dlhšou skúšobnou dobou čím proklamuje
skutočnosť, že obžalovaný si je vedomý tej skutočnosti, že v prípade vlastného pochybenia by musel

nastúpiť dlhý nepodmienečný trest.

Na uvedenom základe preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
týral blízku osobu, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické
utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyvolávaním strachu a stresu a bezdôvodným odpieraním oddychu a

spánku,

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.