Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202402
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515202402.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: H. C., B.. X.X.XXXX, X. I. X, o vymoženie
554,44 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, Exekútorský úrad Svidník,

Stropkovská 633/3, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
28.12.2015 pod č. k 1Er/304/2015-16, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala
Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27.4.2015 zamietol, a to podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku.

2) Rozhodol tak po zistení, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
voči povinnému vymoženia 554,44 eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného
Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. L. zo dňa 16.9.2013. Preskúmaním

žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a zmluvy o úvere zistil, že právny
predchodca oprávneného uzavrel s povinnou dňa 3.4.2007 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej schválil povinnému úver vo výške 30.000,- Sk. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením
svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd na základe rozhodcovskej doložky
upravenej iba v Obchodných podmienkach, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 554,44 eur s prísl.
a trov konania. Rozhodcovský súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel. Prvoinštančný súd

po preskúmaní rozhodcovskej doložky a spôsobu jej úpravy považoval túto za neprijateľnú podmienku,
a teda za neplatnú, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Pri posúdení individuálnosti
dojednania rozhodcovskej doložky vychádzal z ustanovenia § 53 ods. 2 Obč. zákonníka. Konštatoval, že
predmetná rozhodcovská doložka, uzavretá medzi oprávneným a povinným, nebola súčasťou zmluvy
o úvere, táto je upravená iba v OP. S týmito podľa zmluvy bol povinný oboznámený, avšak z obsahu
zmluvynevyplýva,žebyOPmalibyťsúčasťouzmluvy,tedavyvstávaveľkápochybnosťotom,čisimohol

povinný tieto prečítať, resp. či ich mal k dispozícií aspoň po uzavretí zmluvy. Povinný ako spotrebiteľ si
túto doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami, čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam
upraveným v zmluve. Znenie tejto doložky pritom v prípade podania žaloby oprávneným núti spotrebiteľa
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a nedáva na výber riešenie sporov aj pred všeobecným súdom.
Rozhodcovskú doložku v tomto znení, ktorá bola spotrebiteľovi v podstate nanútená, keďže nemal

možnosť ju odmietnuť, súd považoval za neprijateľnú podmienku.3) V dôvodoch uznesenia sa ďalej uvádza, že zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach. Mal však za to, že ak má byť rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť

výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.
Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné
informácie, predovšetkým, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho
dôsledky. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti

jej dojednania považoval za neprimeranú zmluvnú podmienku v právnom vzťahu spotrebiteľského
charakteru. Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo
spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc,
čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Preto žiadosť
súdneho exekútora o udelenie na vykonanie exekúcie zamietol.

4) Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Zastáva názor, že prvostupňový súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,čímmubolaakoúčastníkoviodňatámožnosťkonaťpredsúdom.
Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako

pripúšťaznenie§44ods.2Exekučnéhoporiadkuazákonnélimitypreskúmanieexekučnéhotitulupodľa
§ 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na
to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento

vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Tvrdí,
že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci
bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd svojím postupom mu znemožnil uplatniť svoje
právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného

rozsudku. Zastáva názor, že ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok, ani Zákon o
rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda, napríklad vykonať vo
veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Je arbitrárne a nezákonné
skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať neplatnosť

rozhodcovskej doložky z dôvodu, že „spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode
spotrebiteľa“ bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať. Nijako neskúmal vôľu povinného,
že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, rovno, bez akýchkoľvek
skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Oporu
takéhoto postupu nemožno nájsť ani v slovenskom právnom poriadku, ani v európskej judikatúre, ktorá

výslovne vylučuje, aby boli všetky rozhodcovské doložky per se označené za neplatné, bez dôkladného
skúmania skutkového stavu. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/
EHS, pretože tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne
sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne

indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Postupom súdov dochádza k porušovaniu právnej
istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie
vydajú aj zamietajú a v tomto smere príkladmo poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.
k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.6.2012. Oprávnený ďalej zastáva názor, že postupom exekučného
súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek

právny úkon, súd ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Nahrádza tak pasivitu
povinného svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak
motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu
uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2013-8 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
19.3.2015 č.k. 43CoE/85/2015-26. V závere odvolania poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský súd,

ktorý vydal exekučný titul, t.j. Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, je členom
záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských
súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské
spory s číslom U. XXX, a to v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak,
že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5) Povinná sa na odvolanie oprávneného nevyjadrila.

6) Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým

uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v tejto
súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne
odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p).

7) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací
súd dopĺňa:

8) V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 4.4.2007 (č. l. 9), uzavretej
medzi predchodcom oprávneného (L. X., H..U..) a povinnou, z jej obsahu nepochybne vyplýva, že
ide o zmluvu spotrebiteľskú (povinná nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa odvolací súd
zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou v obchodných podmienkach pod bodom 11.2] Obchodných

podmienok. Dospel k záveru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá zmluva o úvere, nedošlo
k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky v Obchodných podmienkach poskytovaných právnym
predchodcom oprávneného (L. X., H..U.., X.).

9) Zároveň sú neplatné Obchodné podmienky ako celok, pretože nespĺňajú zákonné podmienky

písomného právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, písomný
právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia
byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť
mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

10) Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba Zmluva o úvere, nespĺňajú ich však Obchodné podmienky (nie
sú nikým podpísané a odatumované). Zmluva o úvere sa nemôže uzavrieť len s odkazom na obchodné
podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej uzavretie len
odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 273 Obchodného
zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodno-právny vzťah (povinná v čase uzavretia

spotrebiteľskej zmluvy nebola podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej úpravy, aká je
napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosť Obchodných podmienok ako celku spôsobuje neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky),
čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať, inými slovami, má sa za to, že k
uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo (absentuje exekučný titul).

11) V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 ,
sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,

nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je

odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škodespotrebiteľa.Kpovinnostispotrebiteľanamietaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To
znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudkuso zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa princíp vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

12) V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom
jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc
(obchodné podmienky sú ako celok z vyššie uvedených dôvodov neplatné), potom ide o akt, ktorý nemá
atribúty exekučného titulu. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

13) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

14) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
219 ods. 1 O.s.p.).

15) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).