Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010220
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916010220.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaných U. Š., nar. XX.XX.XXXX, a spol., pre zločin

vydierania podľa § 20, § 189 ods. 1 Tr. zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. apríla
2017 v senáte zloženom z predsedu senátu Jána Bodnára a prísediacich PaedDr. Boženy Geckovej a
Ing. Eleny Kľučovskej takto

r o z h o d o l :

obžalovaný U. Q., nar. XX.XX.XXXX v J. Q., trvale bytom Č. XXX, okres J. Q., bez pracovného pomeru,
t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

a obžalovaný H. Š., nar. XX.XX.XXXX v J. Q., trvale bytom Č. XXX, okres J. Q., bez pracovného pomeru,

t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

s ú v i n n í, ž e

dňa 22.11.2015 v čase od 21,30 h do 06,30 h dňa 23.11.2015 v Č. po predchádzajúcej dohode v
podnapitom stave presne nezisteným spôsobom prekonali oplotenie domu č. X, kde v tom čase bývali

poškodení D.. J. K. a M. A., vošli do izby k D.. J. K., kde pýtali od neho peniaze a keď im ich nechcel dať,
opakovane sa mu vyhrážali bitkou, po čom im poškodený dal peniaze v sume 65 €. Následne ďalšími
vyhrážkami násilia ho donútili, aby im dal kľúče od svojho osobného motorového vozidla zn. G. F. C. ev.
č. B. XXXKE a aby s nimi išiel na vozidle do K. spolu s M. A.. Vozidlo riadil obžalovaný H. Š. a počas jazdy
obžalovaný U. Š. opakovane bil poškodeného M. A.. Po príchode do K. spolu s oboma poškodenými
navštívili kaviarne a herne, kde konzumovali alkoholické nápoje a obžalovaný H. Š. pred herňou V.
C. viackrát udrel päsťou do hlavy a do rôznych častí tela poškodeného M. A., následkom čoho tento
spadol na zem, podľa znaleckého posudku došlo u poškodeného k zraneniam, a to zlomenina nosa s

posunom fragmentu nosa, stav po krvácaní z nosa, početné zmliaždenia tváre s maximom okolo ľavého
oka, malá tržná rana nosa a tieto zranenia si podľa znaleckého posudku vyžiadali sťaženie obvyklého
spôsobu života ako aj dĺžku liečby a práceneschopnosť na dobu 6 dní, neskoršie v dvoch prípadoch
v K. poškodený D.. J. K. z bankomatu prostredníctvom svojej bankomatovej karty vybral celkove 300
€, ktoré požičal obžalovaným a jedenkrát aj prostredníctvom tejto svojej bankomatovej karty vykonal
počas pobytu v kaviarňach a herniach platby vo výške 27 €, potom obidvoch poškodených odviezli na
nestotožnené miesto v lese pri K., kde poškodenému D.. K. prikázali, aby si kľakol a odzadu mu k hlave

priložili nestotožnený kovový predmet so slovami, že bude platiť, potom nasadli znovu do vozidla a počas
jazdy v K. vyzvali M. A., aby z vozidla vystúpil, pričom poškodený D.. J. K. z vozidla vyskočil a ušiel
preč, čím spôsobili uvedeným konaním poškodenému D.. K. škodu vo výške nie menej ako 365 € a
poškodenému M. A. spôsobil obžalovaný H. Š. zranenia, hlavne pred herňou V. C., kde ho viackrát udrel
päsťou do hlavy, následkom čoho tento spadol na zem, kde viackrát ho kopol do hlavy a krku, podľa
znaleckého posudku mohlo dôjsť k pomliaždeniu mozgu, krvácaniu do mozgu a mozgových blán, čo
pri vyššej intenzite násilia mohlo viesť k vzniku závažnejších poranení prípadne smrti, ale k takýmto

závažnejším následkom nedošlo a podľa vyjadrenia znalca došlo len k obmedzeniu obvyklého spôsobu
života v dobe 6 dní,t e d a

obaja obžalovaní

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej
účelom je zabrániť vniknutiu,

- spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal,

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky výtržnosti tým, že napadli iného,

obžalovaný H. Š.

-konaním,ktorébezprostrednesmerovalokdokonaniutrestnéhočinu,adopustilsahovúmyslespáchať
trestný čin, k dokonaniu trestného činu nedošlo, a pokúsil sa inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na
zdraví,

t ý m s p á c h a l i

obaja obžalovaní

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
- zločin vydierania podľa § 20, § 189 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona,

obžalovaný H. Š.

- zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú

Obžalovaný U. Š.

podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods.
1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný H. Š.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3,5 (tri aj pol) roka .

Podľa§48ods.1,ods.2písm.a)Tr.zákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obom obžalovaným ukladá nahradiť poškodenému D.. J. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B.-J., K. C. XXX/XX, t.č. bytom Č. X, okres J. Q., škodu vo výške 365 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného D.. J.B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.-J., K. C.
XXX/XX, t.č. bytom Č. X, okres J. Q., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu
na obvinených U. Š. a H. Š. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2

písm. b) Tr. zák. a iné na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Obžalovaný U. Š. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017 vypovedal, že vo
večerných hodinách dňa 22.11.2015 išli spolu s D.. K., M. A. a obž. H. Š. na aute do K.. Najprv išli za
poškodenými do domu č. X, kde vnikli bez použitia násilia a odtiaľ zobrali oboch poškodených a auto
do K. viedol H. Š.. Najprv boli v herni Z. na O. ulici v K., kde všetci požívali alkoholické nápoje, odtiaľ

odišli potom do ďalšej herne, kde tiež požívali alkoholické nápoje, potom sa vrátili späť do pôvodnej
herne, poškodený M. A. bol v podnapitom stave, a preto mu obžalovaný H. Š. dal facku, aby bol ticho.
Poškodený M. A. odišiel s obžalovaným H. Š. vonku a keď sa vrátil, tak krvácal z nosa. Neskoršie zistili,
že nemajú peniaze, a preto peniaze išli vybrať z bankomatu pri pošte, peniaze vyberal D.. K.. Podľa
výpovede tohto obžalovaného auto najprv šoféroval poškodený K. a neskoršie šoféroval obžalovaný

H. Š.. Po vybratí peňazí z bankomatu pokračovali v požívaní alkoholických nápojov v bare. Neskoršie,
keď išli s autom, tak poškodený D.. K. sa pohádal s A., tento vyskočil z auta a po prejdení niekoľkých
kilometrov aj D.. K. vyskočil z auta. Obžalovaný nevedel uviesť presné podrobnosti o predaji toho
motorovéhovozidla,naktorombolivK.,žekomutoautochcelpredaťD..K..Lenneskoršiedodal,žeauto
chcel odkúpiť od D.. K. obžalovaný H. Š., ale nemal dostatok peňazí. Podľa vyjadrenia obžalovaného

poškodení si mohli spôsobiť zranenia sami pod vplyvom alkoholu. On nikoho fyzicky nenapadol, len si
všimol to, že obž. H. Š. dal facku D.. K.. Od poškodeného D.. K. nepýtal peniaze, nakoľko mal dosť
peňazí. Na záver dodal len toľko, že nikomu sa nevyhrážal, ani nenútil poškodených, aby s nimi chodili
a zotrvali v jednotlivých herniach a jednotlivých baroch. Podľa jeho vyjadrenia všetci boli pod vplyvom
alkoholu, ale on po požití alkoholických nápojov nebýva agresívny, skôr spieva a baví sa. Poprel, že

by napadol poškodeného M. A., aby ho bil počas jazdy v aute do K., len videl, že tento krváca z
nosa. Na záver zopakoval to, že on sa žiadneho násilného konania voči poškodeným nedopustil, ani
ich nenútil, aby s nimi zotrvali a boli v jednotlivých herniach a kaviarňach s nimi a pokiaľ sa týka tých
peňazí, ktoré vybral z bankomatu poškodený D.. J. K., tak tieto im požičal dobrovoľne. Z prehrávania
záznamov z kamerového systému v jednotlivých herniach resp. herni, kde sa pohybovali obžalovaní s

poškodenými jednoznačne vyplýva, že poškodení sa tam pohybovali voľne, nikto ich tam neobmedzoval,
ani nenútil, aby tam ostali a vo vnútri herne nebol zaznamenaný žiadny fyzický atak obžalovaného k
jednotlivým poškodeným. Obžalovaný U. Š. jednoznačne uviedol, že on ani jedného z poškodených
fyzicky nenapadol ani neudrel. Viac nič podstatného na svoju obranu nevypovedal.

Obžalovaný H. Š. na svoju obranu na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017 zotrval na svojich
výpovediach z prípravného konania a z predchádzajúcich hlavných pojednávaní. Pri výsluchu v
prípravnom konaní vypovedal, že 22.11.2015 spolu s U. Š. v Č. požívali alkoholické nápoje. Vo
večerných hodinách mu U. Š. navrhol, aby išli za D.. K. a vypýtali si od neho peniaze. Podľa vyjadrenia
obžalovaného pred domom č. X zapískal, na čo vyšiel z domu A., ktorý otvoril bránu a oni vošli dovnútra.

Sám požiadal D.. K., aby mu požičal nejaké peniaze, na čo mu tento dal 50 €. V tej dobe sa obžalovaný
U. Š. pohádal s A., K. ho upozornil, aby sa nehádali. Potom podľa vyjadrenia obžalovaného mal U. Š.
udrieť D.. K. do tváre. Potom išli na aute poškodeného D.. K. do K., ako vodič bol obžalovaný a vo vozidle
išli ešte poškodený D.. K., M. A. a U. Š.. Počas jazdy sa pohádali A. s U. Š., padlo tam aj pár faciek.
Po príchode do K. najprv boli v Z. bare na O. ulici, kde spoločne konzumovali alkoholické nápoje. Počas

rozhovoru tam poškodený K. urazil obžalovaného, čo sa ho dotklo, a preto mu dal facku. Z baru odišli
do herne, vedľa záložne pri autobusovej stanici, kde znovu konzumovali alkoholické nápoje. Neskoršie
už nemali peniaze a preto obž. U. Š. povedal D.. K., nech mu ešte požičia peniaze, že mu ich potom
vráti. D.. K. nemal u seba peniaze, preto peniaze vybral z bankomatu, z ktorého na dvakrát vybral 300 €.
Následne potom išli do ďalšej herne, kde pili alkoholické nápoje. Potom išli smerom do Č. na benzínové

čerpadlo, pri Q. z auta vystúpili A. spolu s U. Š.. A. potom odmietol nastúpiť do auta, a preto išli bez neho,
a keď vychádzali na most na konci K., poškodený D.. K. vyskočil z auta a utekal preč. Utekal z auta preto
preč, lebo mal konflikt s obž. U. Š.. D.. K. nechali vonku a spolu s U. Š. a ďalšou osobou odišli s autom do
Č., kde prišli v ranných hodinách. Ďalej dodal len toľko, že sa nevedel vyjadriť o predaji auta, on dal len
jednu facku D.. K., keď ho urazil a nevedel sa vyjadriť k zraneniam poškodených. Neskoršie zmenil svoju

výpoveď uviedol, že poškodeného M. A. vytiahol z baru, následne potom ho pred barom udrel aj kopol,dobrovoľne sa k tomuto priznal a svoje konanie oľutoval. Ďalej dodal, že zo znaleckého posudku znalca
z odboru chirurgie jednoznačne vyplýva, že sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného trvalo 6
dní a ďalšie zranenia si mohol spôsobiť poškodený M. A. aj sám, lebo bol v stave ťažkej opilosti a mohol

aj spadnúť zo schodov. Ťažká opilosť poškodeného bola zaznamenaná aj z kamerového záznamu v
bare. Na záver dodal len toľko, že on nikoho nenútil, aby mu požičal peniaze, ani poškodených nenútil,
aby s nimi zotrvali v jednotlivých baroch, čo vyplýva jednoznačne z prehrávania kamerových záznamov.
Výpovede oboch poškodených sú nevieryhodné z prípravného konania, lebo obaja sú alkoholici, o
čom svedčí aj tá skutočnosť, že poškodený D.. K. na predchádzajúce hlavné pojednávanie prišiel pod

vplyvom alkoholu, a preto nemohol byť ani vypočutý. Z prehratého kamerového záznamu z vnútra herne
a aj z kamerového systému, ktorý bol pred herňou V. jednoznačne vyplýva, že obžalovaní ničím nenútili,
aby poškodení ostali s nimi, ale práve naopak spoločne popíjali alkoholické nápoje, voľne a slobodne sa
pohybovali po bare a okrem prípadu, kedy obžalovaný H. Š. udrel poškodeného A. do tváre v herni V. a
potom ho vytiahol vonku, kde ho zbil, k čomu sa aj doznal, žiadne iné násilie poškodeným nespôsobili,
ani im nespôsobili už žiadne zranenia a pokiaľ boli prehrávané kamerové záznamy, tak do 06,30 hodiny

D.. K. nemal ani poškodené okuliare ani na tvári tohto poškodeného neboli spôsobené žiadne zranenia,
preto podľa vyjadrenia tohto obžalovaného tento poškodený v prípravnom konaní nehovoril pravdu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov F. O., Z.. T. A., D.. X. K.,
G. Š., T. A., H. Q., L. V., F. Q., U. H., I. B., ďalej vypočul svedka a poškodeného D.. J. K., F. B., O. I.,

znalca F..P. V..

Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. boli prečítané výpovede svedka a poškodeného M. A., svedka P.
Q., súd ďalej doplnil dokazovanie prečítaním svedeckých výpovedí podľa § 262 ods. 1Tr. por. , a to Š.
B., P. F. a T. Š..

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. súd vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov, a to
znaleckého posudku č. 5/2016 na obžalovaného 1/, ďalej znalecký posudok č. 6/2016 na obžalovaného
2/, znalecký posudok č. 4/2015 z odboru chirurgie na oboch poškodených, znalecký posudok z
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej

identifikácie Slovenská Ľupča na oboch obžalovaných z čl. 289-290.

Na záver podľa § 269 Tr. por. boli prečítané všetky listinné dôkazy, a to zápisnica o vrátení veci, zápisnica
o ohliadke miesta činu, správy na obžalovaných, výpisy z evidencie priestupkov, odpisy registra trestov,
správy z ÚVV Banská Bystrica na oboch obžalovaných a všetky ostatné listinné dôkazy.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 20. apríla 2017 doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/144/2016 zo dňa10.01.2017, kde krajský súd podľa § 321 ods. 1
písm. a), b), c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu
zo dňa 08.12.2016 sp.zn. 2T/60/2016 ohľadom oboch obžalovaných. Podľa § 322 ods. 1 Trestného

poriadkuvecvrátilokresnémusúdu,abyjuvpotrebnomrozsahuznovaprejednalarozhodol,kdevyslovil
príslušný právny názor a aj žiadal doplniť dokazovanie v naznačených smeroch.

Súd doplnil dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom znalca F..V. E., potom podľa § 270 ods. 2
Trestnéhoporiadkuboliprehratézáznamyzkamerovéhosystémuzodňa23.11.2015zherneV.C.naUl.

Š. č. XX v K. vo vlastníctve spoločnosti L. Q..J..H.., O. Z. Č.. XX, J. Q., a to záznamy z vnútornej kamery
z herni od 05,00 hod. do 07,00 hodiny kritického dňa a ďalej boli prehraté aj záznamy z kamerového
systému, ktorá sníma vchod do herne V. tiež od 08,00 hod. do 07,00 hod. Na hlavnom pojednávaní ďalej
boli vypočutí opätovne svedok a poškodený D.. J.B. K., svedkovia P..T. X., svedok J. B., ďalej vypočul
svedka F..J. Q., svedka I. E., svedka E. E..

Podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. boli prečítané zápisnice o konfrontácii medzi jednotlivými
obžalovanými a poškodeným M. A. z prípravného konania z 25.11.2015 z čl. 140-142 a z čl. 143-144.

Ďalej súd doplnil dokazovanie podľa § 269 Tr. por. prečítaním listinných dôkazov, a to výpisu z Ústrednej

evidencie priestupkov MV SR na poškodených, potom boli prečítané výpisy z registra trestov na
oboch poškodených, správy o povesti na poškodených, ďalej správy o povesti na oboch obžalovaných,
pracovné posudky a správy o povesti na oboch obžalovaných, hodnotenia obžalovaných z ÚVV aÚVTOSBanskáBystrica,výpisyÚstrednejevidenciepriestupkovMVSRnaobochobžalovaných,odpisy
registra trestov, fotokópie rozhodnutí, uznesenia krajského súdu.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že dňa 22.11.2015 v čase od 21,30 h
do 06,30 h dňa 23.11.2015 v Č. po predchádzajúcej dohode v podnapitom stave presne nezisteným
spôsobom prekonali oplotenie domu č. X, kde v tom čase bývali poškodení D.. J. K. a M. A., vošli do
izby k D.. J. K., kde pýtali od neho peniaze a keď im ich nechcel dať, opakovane sa mu vyhrážali bitkou,

po čom im poškodený dal peniaze v sume 65 €. Následne ďalšími vyhrážkami násilia ho donútili, aby
im dal kľúče od svojho osobného motorového vozidla zn. G. F. C. ev. č. B. XXXKE a aby s nimi išiel na
vozidle do K. spolu s M. A.. Vozidlo riadil obžalovaný H. Š. a počas jazdy obžalovaný U. Š. opakovane
bil poškodeného M. A.. Po príchode do K. spolu s oboma poškodenými navštívili kaviarne a herne, kde
konzumovali alkoholické nápoje a obžalovaný H. Š. pred herňou V. C. viackrát udrel päsťou do hlavy

a do rôznych častí tela poškodeného M. A., následkom čoho tento spadol na zem, podľa znaleckého
posudku došlo u poškodeného k zraneniam, a to zlomenina nosa s posunom fragmentu nosa, stav
po krvácaní z nosa, početné zmliaždenia tváre s maximom okolo ľavého oka, malá tržná rana nosa a
tieto zranenia si podľa znaleckého posudku vyžiadali sťaženie obvyklého spôsobu života ako aj dĺžku
liečby a práceneschopnosť na dobu 6 dní, neskoršie v dvoch prípadoch v K. poškodený D.. J. K. z

bankomatu prostredníctvom svojej bankomatovej karty vybral celkove 300 €, ktoré požičal obžalovaným
a jedenkrát aj prostredníctvom tejto svojej bankomatovej karty vykonal počas pobytu v kaviarňach a
herniach platby vo výške 27 €, potom obidvoch poškodených odviezli na nestotožnené miesto v lese pri
K., kde poškodenému D.. K. prikázali, aby si kľakol a odzadu mu k hlave priložili nestotožnený kovový
predmet so slovami, že bude platiť, potom nasadli znovu do vozidla a počas jazdy v Tornali vyzvali M. A.,

aby z vozidla vystúpil, pričom poškodený D.. J. K. z vozidla vyskočil a ušiel preč, čím spôsobili uvedeným
konaním poškodenému D.. K. škodu vo výške nie menej ako 365 € a poškodenému M. A. spôsobil
obžalovaný H. Š. zranenia, hlavne pred herňou V. C., kde ho viackrát udrel päsťou do hlavy, následkom
čoho tento spadol na zem, kde viackrát ho kopol do hlavy a krku, podľa znaleckého posudku mohlo dôjsť
k pomliaždeniu mozgu, krvácaniu do mozgu a mozgových blán, čo pri vyššej intenzite násilia mohlo

viesť k vzniku závažnejších poranení prípadne smrti, ale k takýmto závažnejším následkom nedošlo a
podľa vyjadrenia znalca došlo len k obmedzeniu obvyklého spôsobu života v dobe 6 dní.

Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďami poškodeného M. A. z prípravného konania, ako aj
výpoveďami poškodeného D.. J. K., hlavne z hlavných pojednávaní, kde tento svedok pozmenil svoju

svedeckú výpoveď v tom zmysle, že obom obžalovaným už v dome v Č. kritického večera dal peniaze
v sume 65 €, čo bral ako pôžičku, násilné konanie voči tomuto poškodenému zo strany oboch
obžalovaných sa v rodinnom dome v Č. jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností nepotvrdilo, lebo ani
zlomenina nosa s posunom fragmentov, ani krvácanie z nosa žiaden z prítomných svedkov nepotvrdil
ani na poškodenom nespozoroval, preto sporné skutočnosti a tvrdenia poškodeného D.. J. K. súd zo

skutku vypustil. Ani znalec s jednoznačne nevedel vyjadriť k zraneniam poškodeného D.. K., pokiaľ
možno hodnotiť dobu ich vzniku, nakoľko aj tento znalec vychádzal len z lekárskych správ, ani o spôsobe
vzniku zranenia sa nevedel jednoznačne vyjadriť.

Výpoveď svedka G. Š. súd vyhodnotil v zmysle uznesenia krajského súdu takým spôsobom, že

táto výpoveď je nevieryhodná, lebo tento svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní, že videl stáť
obžalovanýchpredbránou,alenevedelstotožniťosobu,ktoráimzamknutúbránuotvorilaapodľanázoru
krajského súdu, keď tento svedok videl obžalovaných stáť pred bránou, tak potom by mal vedieť ajstotožniť osobu, ktorá bránu otvorila, a keďže to nevedel uviesť, tak súd jeho výpoveď vyhodnotil ako
nevieryhodnú vzhľadom aj na príbuzenský pomer k obžalovaným.

Svedkovia P. Q. a F. B. nepotvrdili ani tú skutočnosť, že by sa obžalovaný násilným spôsobom
zmocnili kľúčov od auta poškodeného. Akým spôsobom sa dostal obžalovaný H. Š. ku kľúčom od auta
poškodeného D.. J. K., sa nevedeli vyjadriť.

Výpoveďami svedkov T. A., L. V., F. Q., I. B. ani výpoveďou svedkyne O. I., svedka Š. B. neboli

potvrdeného tie skutočnosti, že by obaja poškodení boli nútení alebo pod nejakým nátlakom zo strany
obžalovaných zdržiavať sa v jednotlivých baroch a herniach a že by im títo obžalovaní bránili užívať
osobnú slobodu, lebo podľa vyjadrenia svedkov, ktorí pracovali v jednotlivých herniach a kaviarňach,
mohli hocikedy sa vzdialiť z tohto miesta, ale poškodení tak neurobili a spolu s obžalovanými požívali
alkoholické nápoje. Záznam z DVD ako aj kamerový záznam potvrdili tú skutočnosť, že násilného
konania proti poškodenému M. A. sa dopustil H. Š. v herni a hlavne pred herňou V. A., kde ho zbil a

spôsobil mu zranenia, ktoré sú presne popísané v znaleckom posudku, kde sa hovorí, že obžalovaný
H. Š. viackrát udrel päsťou do hlavy poškodeného M. A., následne čoho tento spadol na zem, kde ho
viackrát kopol nohami do hlavy a krku a mohlo dôjsť podľa výpovede znalca a znaleckého posudku k
pomliaždeniu mozgu, krvácania do mozgu a mozgových blán, čo pri vyššej intenzite násilia mohlo viesť k
vzniku závažnejších poranení, prípadne smrti, ale k takýmto následkom nedošlo, čo znalec konštatoval

aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ sa týkalo zranení nosa, tak znalec skonštatoval,
že poškodený už aj v minulosti mal takéto zranenie, a preto celkove zhodnotil obmedzenie obvyklého
spôsobu života poškodeného na dobu šesť dní. U poškodeného D.. J. K. sa doba a vznik zranení
nepodarilo jednoznačne zistiť, čo potvrdil aj znalec, fyzický útok zo strany oboch obžalovaných počas
prehrávania kamerového systému v jednotlivých herniach nebol zaznamenaný a nebolo zaznamenané

ani poškodenie dioptrických okuliarov značky P., a preto súd aj túto časť konania oboch obžalovaných
zo skutku vypustil, lebo na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých dôkazov toto
mu nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Ďalej nebolo preukázané, že by
obaja obžalovaní D.. J. K. donútili podpísať kúpnu zmluvu s tým, že prevádza svoje osobné motorové
vozidlo v hodnote 2039 € na obvineného H. Š., nakoľko z prehrávok kamerového systému v jednotlivých

herniach takéto konanie poškodeného nebolo zaznamenané ani preukázané, a preto aj túto časť súd
pri vyhodnotení dôkazov zo skutku vypustil.

Z vykonaných dôkazov, hlavne zo svedeckej výpovede poškodeného D.. J. K. a to z výpovedi z hlavného
pojednávania, jednoznačne vyplýva, že celkove vybral z bankomatu v K. peniaze v sume 300 € a plus

so sumou 65 €, ktorú odovzdal obžalovaným ešte v Č., mu bola spôsobená škoda vo výške nie menej
ako 365 €, ktorú výšku škody súd v skutku aj ustálil.

VýpovedeďalšíchsvedkovakoP..T.X.,J.B.,F..J.Q.,I.E.súdvyhodnotiltakýmspôsobom,žetítoneboli
priamymi účastníkmi skutku a ich výpovede súd vyhodnotil takým spôsobom, že ich bral do úvahy pri

hodnotení jednotlivých osôb obžalovaných. Výpoveď svedka E. E. súd vyhodnotil takým spôsobom, že
nebol priamym svedkom pri jednotlivých skutkoch a táto jeho svedecká výpoveď bola vyhodnotená ako
nevieryhodná vzhľadom na nepriateľský pomer s obžalovanými. Súd neuveril ani obrane obžalovaného
U. Š., že žiadnym spôsobom neútočil na poškodeného M. A., lebo bolo jednoznačne preukázané z
výpovedí poškodeného M. A. z prípravného konania a aj samotným tvrdením obžalovaného H. Š.,

že počas jazdy z K. v aute bil poškodeného takým spôsobom, že mu dával facky, ale týmto svojím
konaním nebolo preukázané, že by tento obžalovaný spôsobil poškodenému M. A. aj také zranenia ako
sa uvádzajú v záveroch znaleckého posudku, a preto súd hodnotil jeho konanie ako fyzickú výtržnosť
v aute.

Svedok D.. X. K. charakterizoval ako Q. H. Č. oboch obžalovaných ako osoby, ktoré sa zapájali
aktívne do činnosti obce a hodnotil ich ako dobrých obyvateľov obce. Z oboch znaleckých posudkov
na obžalovaných vyplýva, že sa u nich nejedná o alkoholikov a obidvom znalec nenavrhol uložiť žiadny
druh protialkoholického liečenia.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov z prípravného konania a hlavne z hlavných pojednávaní aj po
doplnení dokazovania v naznačených smeroch v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici a
po vyhodnotení všetkých svedeckých výpovedí ako aj výpovedí poškodených z hlavného pojednávania
a z prípravného konania a po vyhodnotení znaleckých posudkov a všetkých listinných dôkazov prišielk takému záveru, že neuveril obrane oboch obžalovaných, ktorí sa bránili, že žiadneho násilného
konania voči poškodeným sa nedopustili, okrem prípadu, kde sa násilnému konania doznal obžalovaný
H. Š. voči poškodenému A. a ich obranu vyhodnotil ako nedôvodnú a tejto neuveril. Konanie oboch

obžalovaných v upravenom skutku na hlavnom pojednávaní právne kvalifikoval odlišne ako prokurátor
vo svojej obžalobe, a to ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona, lebo vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoločným konaním
neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu,lebovykonanýmdokazovanímbolovplnomrozsahupreukázané,žedoobydliavniklinásilným

spôsobom, lebo žiaden zo svedkov, ktorí boli prítomní vo vnútri domu v Č., nepotvrdil tú skutočnosť,
aby im otvoril bránu a takto svojím konaním naplnili obaja obžalovaní všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty tohto prečinu.

Ďalej súd konanie oboch obžalovaných právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 20, § 189 ods. 1
Trestného zákona, lebo obaja obžalovaní spoločným konaním iného násilím alebo hrozbou násilia nútili,

aby niečo konal a takto svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného
zločinu, jednalo sa u nich hlavne o to konanie, ktoré vykonali v rodinnom dome v Č. a tiež aj to konanie,
akým spôsobom sa dostali ku kľúčom od auta poškodeného D.. J. K..

Ďalej súd konanie oboch obžalovaných pokiaľ sa týka konania obžalovaného U. Š. počas jazdy autom

do K. a tiež aj konanie obžalovaného H. Š. pred herňou V. C. a v herni voči poškodenému M. A. súd
hodnotil ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, lebo spoločným konaním sa dopustili fyzicky výtržnosti tým, že napadli
iného a takto svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu.

Súd ďalej konanie obžalovaného H. Š. vzhľadom na závery znaleckého posudku, a tiež aj na výpoveď
znalca na hlavnom pojednávaní a vzhľadom aj na právny názor, ktorý bol uvedený v uznesení krajského
súdu konanie tohto obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Trestného zákona, lebo tento obžalovaný svojím konaním, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu sa ho dopustil v úmysle spáchať trestný čin, k

dokonaniu trestného činu nedošlo a svojím konaním sa pokúsil úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví
a takto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného zločinu len v štádiu
pokusu.

Súd pri vyhodnotení všetkých dôkazov prišiel k takému záveru, že obžalovaní svojím konaním nenaplnili

aj všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zákona, kde mali spoločným
konaním proti inému použiť násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
lebo vykonaným dokazovaním ani po doplnení dokazovania nebolo preukázané, že by sa obžalovaní
takéhoto konania voči poškodeným dopustili, a preto súd túto právnu kvalifikáciu skutku vypustil.

Obžalovaný U. Š. je bez pracovného pomeru, v mieste bydliska má dobrú povesť. Z posudku z Ústavu
na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica je hodnotený kladne a
jeho vystupovanie je na požadovanej úrovni. V priestupkovom konaní bol jedenkrát stíhaný a to v roku
2010, kde mu bolo uložené pokarhanie za majetkový priestupok. Doteraz bol dvakrát súdne trestaný,
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1T/217/09 zo dňa 18.12.2009,

ktorý nadobudol právoplatnosť 08.01.2010 pre prečin podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. a iné k podmienečnému
trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov so skúšobnou dobou 3 rokov, v skúšobnej dobe sa osvedčil
09.01.2013, a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 rokov, ktorý
vykonal 08.01.2013. Vzhľadom k tomu, že sa v skúšobnej dobe osvedčil, hľadí sa na neho ako keby
nebol odsúdený.

Obžalovaný H. Š. je bez pracovného pomeru, v mieste bydliska má dobrú povesť. Z posudku z Ústavu
na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica je hodnotený kladne a jeho
vystupovanie je na požadovanej úrovni. V priestupkovom konaní nebol postihnutý. Doteraz bol 15-krát
súdne trestaný spolu aj s cudzineckými súdmi. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu

Nymburk, Česká republika, sp.zn. 2T/187/2015 zo dňa 17.09.2015 pre trestný čin podľa § 146 ods. 1 Tr.
zákona a iné a odsúdený bol v Českej republike na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
naskúšobnúdobudo14.10.2017abolmuuloženýajtrestvyhosteniana36mesiacov.Koniecskúšobnej
doby je stanovený v tomto odsúdení cudzozemským súdom na 14.10.2017.Podľa § 34 ods.1 Tr. zák. súd pri ukladaní trestov vychádzal zo zásady, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu má zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd pri ukladaní trestov obžalovaným vychádzal z tejto základnej zásady pre ukladanie trestov a podľa
§ 34 ods. 4 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného U. Š. vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život.

Ďalej u neho vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, a t.j. že spáchal
viac trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a zistil, že pomer poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností je 1:1.

Súd u obžalovaného H. Š. nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona a vzhliadol
len dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, a to že spáchal viac trestných činov a podľa
§ 37 písm. m) Tr. zákona, že bol už za trestný čin v minulosti odsúdený.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil, že tento pomer je 0:2.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, môže páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus
trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd zato, že použitie

trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný.

Súd vychádzajúc z týchto základných zásad pri ukladaní trestov obžalovanému U. Š. uložil na
prevýchovu a nápravu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a pre výkon trestu ho
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, lebo tento nebol v posledných

10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin. Tento trest dáva dostatočnú záruku, že pomôže k prevýchove a náprave
obžalovaného.

Obžalovanému H. Š. súd uložil vzhľadom k tomu, že v minulosti už bol viackrát súdne trestaný, na jeho

prevýchovu a nápravu za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. a)
Tr. zákona, lebo ho odsudzoval za najprísnejší zločin spáchaný v štádiu pokusu a za použitia § 41 ods.
1 Tr. zákona mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3,5 (tri aj pol) roka a pre výkon trestu ho
zaradil podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňomstráženia, lebo tento nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Tento trest dáva dostatočnú záruku, že
pomôže k prevýchove a náprave obžalovaného a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Poškodený D.. J. K. na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú aj číselne vyjadril,
súd zaviazal oboch obžalovaných k náhrade škody len v preukázateľnej výške podľa § 287 ods. 1 Tr.
poriadku, a to vo výške 365 € a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného odkázal na civilný
proces, lebo vo veci bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom sporného zvyšku nároku na

náhradu škody, ktorý presahuje rámec adhézneho konania.
obaja obžalovaní

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej
účelom je zabrániť vniknutiu,

- spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal,

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky výtržnosti tým, že napadli iného,

obžalovaný H. Š.

-konaním,ktorébezprostrednesmerovalokdokonaniutrestnéhočinu,adopustilsahovúmyslespáchať
trestný čin, k dokonaniu trestného činu nedošlo, a pokúsil sa inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na
zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.