Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010438
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6916010438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného Š. H., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. októbra 2016
samosudcom Jánom Bodnárom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Š. H., nar. XX.XX.XXXX v S. J., trvale bytom Č. XX, okres S. J., bez zamestnania,

j e v i n n ý, ž e

26.03.2016 v čase okolo 19,00 h v Rimavskej Sobote na Ul. S. XXX/X v byte č. X, vulgárne vynadal a
potom udrel rukou do tváre svoju družku J. J., nar. XX.XX.XXXX v S. J., trvalým bydliskom S. J., Ul. S.
XXX/X a následne jej pod krk priložil nôž, pričom sa jej vyhrážal, že ju zabije, že on nie je ako jej bývalý
priateľ a aj spraví to, čo hovorí, čím jej vyššie uvedeným konaním spôsobil zranenie, a to pomliaždenie
tváre vľavo s miernym opuchom a drobnú skôr hryznú ranu dolnej pery bez potreby zošitia, ktoré si
vyžiadali liečbu v trvaní 10 dní a uvedeným konaním obvinený vzbudil u poškodenej J. J. dôvodnú obavu,
t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej
osobe - blízkej osobe,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák.,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. h), m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr.

zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (ôsmich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu
na obvineného Š.Q. H. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe ako

je to uvedené v tejto obžalobe.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Š. H., ktorý na
svoju obranu vypovedal, že zo žalovaného skutku sa necíti byť vinný, kritického dňa bol spolu s družkou
J. J. u jej rodičov, kde sa dostal do konfliktu s jedným členom jej rodiny. Družka sa nahnevala a povedala,

aby išli domov. Keď došli domov do bytu v S. J. na ul. S. č. X vo večerných hodinách, tak začala na neho
vykrikovať družka, že jej urobil hanbu pred celou rodinou. Obaja boli pod vplyvom alkoholu a neskoršie
mu začala vyhadzovať veci na chodbu. Potom došlo ku hádke ku konfliktu medzi obžalovaným a jeho
družkou t.j. poškodenou, družka ho opľula a strčila ho pri kúpelni. Obžalovaný ju tiež strčil, ale družka
nespadla, oprela sa o stenu, je možné, že si pri tom udrela hlavu, ale poprel tú skutočnosť, že by jej
priložil nôž pod krk a vyhrážal sa jej zabitím. Družka mala v rukách nôž, ktorý jej zobral a zapichol do

kuchynskej linky, ona ušla preč z bytu von len v nohavičkách a kam išla, to nevedel uviesť a obžalovaný
odišiel z bytu preč do herne I., kde si chcel kúpiť cigarety a odkiaľ ho potom zobrali policajti. 03.09.2016
uzavrel s poškodenou sobáš prostredníctvom splnomocnenca na Matričnom úrade Obce Č. a sobášny
list odovzdal jeho fotokópiu ako listinný dôkaz do spisu. Ďalej dodal len toľko, že keď mu vyhodila veci a
strčila do neho kritického večera a vyhodila mu z okna aj telefón aj tlakomer, tak sa nahneval, ale sa jej

nevyhrážal nožom, ani sa jej nevyhrážal, že ju zabije. Na záver dodal len toľko, že bola to len žiarlivostná
scéna zo strany poškodenej, lebo mala dosť vypité, poškodená nemala zlomenú sánku ako to bolo
pôvodne zistené, nakoľko pri lekárskom vyšetrení v P. bolo jednoznačne zistené, že takéto zranenie
poškodená kritického dňa neutrpela. Na záver dodal len toľko, že podľa neho poškodená nemala také
závažné zranenia, ktoré by si vyžadovali liečbu do 10 dní. O tom, že sa ho poškodená nebojí, svedčí aj

skutočnosť, že po tom ako bol prepustený z väzby poškodená s ním uzavrela manželstvo 03.09.2016.

Samosudca ďalej vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedkyne a poškodenej J. J. a teraz už H.,
ďalej vypočul svedkyňu D. J..

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. boli prečítané výpovede svedkov z prípravného konania, a to E. Q. a výpoveď
svedkyne a splnomocnenkyne poškodenej strany E.. E. Ž..

Podľa § 268 ods. 2 Tr.por. boli prečítané oba znalecké posudky a tiež aj výpoveď znalkyne E.. Š. z čl.
91-92.

Podľa§269Tr.por.samosudcavykonalďalšiedokazovanieprečítanímlistinnýchdôkazov,atozápisnice
o ohliadke miesta činu, náčrtku miesta činu spolu s fotodokumentáciou, ďalej bola prečítaná lekárska
správa o zdravotnom stave poškodenej, odpis registra trestov na obžalovaného, výpis z priestupkovej
lustrácie, hodnotenie obžalovaného z Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica, správa o povesti

na obžalovaného, čestné prehlásenie, nový odpis registra trestov na obžalovaného , nový výpis z
ÚstrednejevidenciepriestupkovMVSR,novásprávanaobžalovanéhozÚstavunavýkonväzbyBanská
Bystrica a fotokópia sobášneho listu a na záver bolo oboznámené s obsahom pripojených spisov sp.zn.
2T/150/2014 a sp.zn. 11T/37/2014 Okresného súdu Rimavská Sobota.

Poškodená J. J. v prípravnom konaní v plnom rozsahu obžalovaného usvedčovala zo spáchania
trestnej činnosti takým spôsobom ako to bolo popísané v skutku v obžalobe prokurátora. Na hlavnom
pojednávaní však pozmenila výpoveď v prospech obžalovaného, a to takým spôsobom, že poprela tú
skutočnosť, že by jej bol obžalovaný kritického večera priložil nôž na krk, ani sa jej nevyhrážal zabitím
a podľa nej ani neutrpela žiadne zranenie. Nevedela hodnoverným spôsobom vysvetliť zmenu svojej

výpovede, len uviedla, že 03.09.2016 uzavrela s ním manželstvo a sobášny list sa nachádza v spise
na čl. 203. A pokiaľ uviedla v prípravnom konaní nejaké iné skutočnosti ako na hlavnom pojednávaní,
tak si to vymyslela, lebo bola v podnapitom stave. To bolo celé jej vysvetlenie, prečo zmenila výpoveď
v prospech obžalovaného.

Svedkyňa D. J. zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania, ale konkrétne pri konflikte v byte
svojej dcéry nebola prítomná, tak na priebeh celej udalosti sa nevedela vyjadriť. Podľa nej obžalovaný v
tom čase požil alkoholické nápoje na lieky, ktoré mu predpísal psychiater, a preto sa aj agresívne správal
a bol nervózny.Svedkyňa E. Q. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedla, že kritického večera prišla ku nej
poškodená,ktorájužiadala,abyzavolalahliadkunaOOPZRimavskáSobota,svedkyňazavolalanaOO

PZRim.Sobota,policajtiochvíľkuajprišli,apoškodenábolalenvspodnomprádleatričku,tátosvedkyňa
jej požičala nejaké oblečenie a postarala sa aj o syna a poškodená hneď odišla na políciu podať trestné
oznámenie, ale táto svedkyňa sa nevedela vyjadriť o konflikte medzi obžalovaným a poškodenou, lebo
tam nebola prítomná, ani sa o tom s poškodenou nerozprávali.

Znalkyňa E.. O. Š. uviedla, že obžalovaný nepotrebuje žiadne ochranné opatrenie a postačí mu len to, že
bude evidovaný v protialkoholickej poradni spolu so zákazom požívania alkoholických nápojov. Znalkyňa
uviedla, že v čase, keď sa skutok stal, kritického dňa okolo 19,00 hod., tak mohol mať obžalovaný v
krvi od 1,71 do 1,80 promile alkoholu v krvi. Nachádzal sa v stave stredne ťažkej jednoduchej opilosti,
ktorú si však navodil sám.

Znalec E.. I. P. vo svojom znaleckom posudku z odvetvia chirurgie a traumatológie o zranení J. J. sa
vyjadril takým spôsobom, že utrpela pomliaždenie tváre vľavo s miernym opuchom, drobnú skôr hryznú
ranu dolnej pery, nevyžadujúcu zošitie. K mechanizmu vzniku popisovaných zranení sa vyjadril takým
spôsobom, že išlo skôr o jednorázové tupé násilie, najskôr úder otvorenou rukou. Pri tomto údere mohlo
dôjsť k pohryznutiu dolnej pery, alebo k nárazu dolnej pery o zuboradie. Úder päsťou, aspoň silnejší úder

je nepravdepodobný, lebo by vznikla výraznejšia podkožná krvná podliatina u poškodenej. Rtg nález a
vyšetrenie poškodenej v Košiciach vylúčilo zlomeninu sánky ako aj starú zlomeninu sánky. Podľa neho
sa jednalo o úraz ľahký, pre život nie nebezpečný s liečbou takéhoto zranenia do 10 dní. Na základe
uvedených skutočností znalec uviedol, že vlastná liečba trvala 7 dní, poškodená nebola vypísaná na PN
a v prípade vypísania na PN by to trvalo do 10 dní.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých dôkazov súd mal za preukázané,
že obžalovaný spáchal svojím konaním taký skutok ako je presne popísaný vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia. Tieto skutočnosti sú preukázané výpoveďami poškodenej J. J. z prípravného konania, kde
podrobne opísala celé konanie obžalovaného tak ako je to presne špecifikované vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia. Samosudca neuveril zmenenej výpovede poškodenej J. J. na hlavnom pojednávaní,
nakoľko táto tvrdila len to, že mala konflikt s obžalovaným kritického večera, ako prišli večer domou z
návštevy u matky obaja popíjali alkoholické nápoje. Potom došlo medzi nimi k hádke ako prišli domou

do bytu a zmenu svojej výpovede odôvodnila tým, že si všetko vmyslela z pomsty, že jej obžalovaný mal
priložiť nôž na krk, ani sa jej nevyhrážal zabitím a neutrpela ani žiadne zranenie. Uvedenú zmenu svojej
výpovede nevedela náležite odôvodniť, nakoľko aj zo znaleckého posudku aj z výpovede svedkyne E.
Q., ktorá prišla s ňou do kontaktu hneď po uvedenej udalosti, jednoznačne vyplývalo, že sa poškodená
obžalovaného bála, a preto aj žiadala, aby zavolala hneď na políciu a utrpela aj také zranenie ako bolo

popísané v znaleckom posudku. Podľa názoru samosudcu poškodená zmenila výpoveď tendenčne so
snahou pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti, nakoľko s ním uzavrela manželstvo
a nechcela, aby obžalovaný išiel do výkonu trestu, lebo uvedený skutok spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, a preto samosudca neuveril jej zmenenej svedeckej výpovedi. Svedkyňa
D. J. a svedkyňa E. Q. podrobne v prípravnom konaní vo svojich výpovediach popísali tú skutočnosť, že

poškodená sa bála obžalovaného, ale o priebehu skutku sa nevedeli vyjadriť, lebo tam neboli prítomné.
Znalec z odboru chirurgie v znaleckom posudku popísal a potvrdil tie zranenia, ktoré boli zistené u
poškodenej a tiež stanovil ich liečbu, a to v trvaní 10 dní. Znalkyňa E.. O. Š. v záveroch znaleckého
posudku potvrdila tú skutočnosť, že obvinený bol v kritickom čase v stave stredne ťažkej jednoduchejopilosti, ktorú si privodil sám, a preto nesie plnú trestnú zodpovednosť za svoje konanie. Zo zápisnice o
ohliadke miesta činu aj s fotodokumentáciou vyplýva, že na mieste činu sa nachádzali porozhadzované
veci, na pracovnej doske v kuchyni sa nachádzal nôž a v spálni sa nachádzal čierny nôž s dierkami,

ktorý bol tiež zaistený pre účely trestného konania a patril poškodenej.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov súd prišiel k takému záveru, že obžalovaný sa dopustil kritického
večera takého konania ako je presne špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a pokiaľ sa
týkalo jeho obrany, že sa poškodenej nevyhrážal nožom, ani jej nespôsobil žiadne zranenie, týmto

tvrdeniam súd neuveril, lebo svedeckými výpoveďami poškodenej z prípravného konania a výpoveďou
svedkyne E. Q., čiastočne aj výpoveďou matky poškodenej D. J. boli potvrdené tie skutočnosti, ktoré
boli popísané v skutku vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Znaleckými posudkami, zápisnicou o
ohliadke miesta činu spolu s fotodokumentáciou a ostatnými listinnými dôkazmi bola trestná činnosť
obžalovaného v plnom rozsahu preukázaná a samosudca jeho obranu hodnotil ako neopodstatnenú a
nedôvodnú.

Súd konanie obžalovaného Š. H. právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., lebo inému sa vyhrážal smrťou a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania t.j. so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe a takto svojím konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu. Ďalej konanie obžalovaného súd právne kvalifikoval

ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., lebo inému úmyselne ublížil na zdraví a takto
svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu.

Obžalovaný Š. H. v mieste bydliska je hodnotený dobre, je bez zamestnania, v priestupkovom konaní
bol dvakrát stíhaný za rôzne priestupky, pokiaľ bol vo výkone väzby, tak bol hodnotený kladne. Doteraz

bol štyrikrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn.
2T/150/2014 zo dňa 22.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.10.2014, pre prečin útoku na
verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 Tr. zákona na súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov na skúšobnú dobu 18 mesiacov, skúšobná doba mu trvala do 28.04.2016, čiže
samosudca konštatoval, že tento skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zák. súd pri ukladaní trestov vychádza zo zásady, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu má zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z tejto základnej zásady pre ukladanie trestov a podľa
§ 34 ods.4 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Samosudca u obvineného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona a vzhliadol
dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, lebo spáchal viac trestných činov a podľa §
37 písm. m) Tr. zákona, že bol už za trestný čin odsúdený.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd musí prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností bol 0:2.

V danom prípade súd za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona vzhľadom na nové pomery obžalovaného mal
za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom za použitia § 38 ods. 4 Trestného zákona

by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a pre zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania, a preto mu súd uložil trest odňatia slobody, a to úhrnný vo výmere 8 mesiacov,
lebo prihliadol aj na tú skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, ale ďalej prihliadol aj na takú osobitnú skutočnosť, že po spáchaní skutku obžalovanýuzavrel manželstvo s poškodenou, čiže spoločenská nebezpečnosť jeho konania už v čase vyhlásenia
rozhodnutia bola iná a bola nižšieho stupňa ako v čase spáchania skutku, a preto mu súd uložil aj
miernejší úhrnný nepodmienečný trest odňatia vo výmere 8 mesiacov za použitia § 41 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaného pre výkon trestu samosudca zaradil podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, lebo tento nebol v posledných 10 rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin. Tento trest dáva dostatočnú záruku, že pomôže k náprave obžalovaného, lebo iný druh trestu by

nepostačoval na jeho prevýchovu a nápravu.
t e d a
- inému sa vyhrážal smrťou a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej
osobe - blízkej osobe,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.