Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204128
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204128.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. E., I. XXXX/XX, v spore o zaplatenie 845,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/162/2016-181 zo dňa 26.10.2016,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 708

ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka.

3. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol,
nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa domáhal žalovaného nároku právnym dôvodom
úhrady debetného zostatku (nepovoleného prečerpania účtu), vrátane prislúchajúceho úroku. Žalobca
však v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Z listinných

dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný vznik zmluvy o rastovom osobnom
účte medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo najmä zriadenie a vedenie bežného účtu. Z
predložených listinných dôkazov však nevyplýva nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 845,09
eur. Podľa výpisu z účtu žalovaného sa žalovaný dostal do záporného zostatku na účte v mesiaci máj
2008. Od mája 2008 boli na ťarchu účtu žalovaného zaúčtované výbery z bankomatu, platby kartou a
prevody z účtu vo výške 63.919,16 eur a vklady vo výške 64.096,92 eur. Žalovaný teda na účet vložil

peňažné prostriedky vo vyššej sume ako reálne čerpal. Pokiaľ boli na ťarchu účtu
žalovaného zaúčtované aj poplatky a úroky, žalobca dôvodnosť nároku v uvedenej časti nepreukázal.
Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie poplatkov
a úrokov, nakoľko nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy o povinnosti žalovaného platiť
poplatky, ktoré mu boli zaúčtované na ťarchu bežného účtu a ich výšku. Sadzobník poplatkov, na ktorý
odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Medzi žalobcom a žalovaným

vznikol spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko zmluva, ktorá bola medzi nimi uzavretá, bola zmluvou
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Od spotrebiteľa však nie je možné požadovať poplatky, ktoré
nie sú individuálne dojednané v zmluve. Vo vzťahu k uplatneným úrokom, ktoré boli zaúčtované na
ťarchu účtu žalovaného, si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia, keďže neuviedol, z akej sumy, za
aké obdobie a v akej sadzbe boli účtované. Taktiež nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti
žalovaného platiť úroky, pričom sadzobník poplatkov nemôže nahrádzať dojednanie účastníkov zmluvy.

Navyše, úrok predstavuje odplatu (cenu) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca
žalovanému žiadne peňažné prostriedky neposkytol, len zúčtoval na ťarchu jeho účtu poplatky (nakoľkosuma vykonaných úhrad bola vyššia ako suma výberov z účtu). Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v konaní bol
v celom rozsahu úspešný žalovaný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Nakoľko súd z obsahu

súdneho spisu vznik trov konania na strane žalovaného preukázaný nemal, náhradu trov konania mu
nepriznal.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s argumentmi súdu
prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a

taktiež neboli splnené procesné podmienky. Poukazuje na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. V zmysle § 18, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi
umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje
na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch

za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Zároveň ani zákon
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovoval, že všetky náležitosti zmluvy musia byť
uvedené v jednom dokumente. Takéto pravidlo nezaviedol ani zákon č. 129/2010. Tento výklad potvrdil
aj rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Čo sa týka zmluvy o bežnom účte a poplatkoch

účtovaných na jej základe, v čase uzatvorenia zmluvy o účte s klientkou nebol ešte v platnosti Zákon
o platobných službách, pričom Zákon o platobnom styku poskytovanie platobných služieb na základe
rámcovejzmluvyneupravoval.Zmluvaobežnomúčtesapretospravovalaust.§708anasl.Obchodného
zákonníka, ust. § 708 ods. 2, § 711 ods. 1, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukazuje tiež na ust.
§ 101 ods. 1, 5 Zákona o platobných službách, ako aj na znenie všeobecných obchodných podmienok

bodu 4.1.1 a 4.1.2, ako aj 25.5. Nie je daný dôvod na nepriznanie poplatku a úrokov súvisiacich s
vedením platobného účtu klientky. K tvrdeniu súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, uvádza,
že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 128 ods.
1 C. s. p. V tomto prípade žalobcovi zaslal výzvu zo dňa 04.08.2016, avšak tou vyzval žalobcu na
doplnenie výpisov z účtu žalovaného od dátumu, kedy sa dostal do nepovoleného debetného zostatku,

na čo žalobca reagoval odpoveďou zo dňa 15.08.2016 a 14.10.2016. Žalobca žiada, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. rozsudok okresného súdu
zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) C. s. p. s poukazom na ust. § 380 ods. 2 C. s. p. a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému
právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Odvolací súd je povinný ex offo
prihliadnuť na vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania.

7. Odvolací súd pri odvolacom prieskume veci zistil, že neboli splnené procesné podmienky, aby súd
o veci mohol konať a rozhodnúť. Aby súd mohol pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci, musí byť
splnená podmienka riadnej žaloby.

8. Náležitosti žaloby upravuje ust. § 132 C. s. p.

9. V zmysle ust. § 132 ods. 1 C. s. p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie označenie strán, pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

10. Okrem iných náležitostí, ktorých splnenie v danom prípade nie je sporné, žalobca je povinný
uviesť v žalobe rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, t. j. vymedziť skutok, ktorý
má byť predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú údaje, ktoré sú nevyhnutnéna to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť a ktoré v prípade, že budú
preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť. Skutkové vymedzenie nároku je spolu so žalobným petitom
osobitne významné, pretože určuje predmet konania a neumožňuje súdu priznať žalobcovi plnenie na

základe iného skutkového základu. Kým účastníci v žalobe nie sú povinní uviesť právnu kvalifikáciu,
musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby nárok mohol právne kvalifikovať. Ak žaloba
neobsahuje dostatočné skutkové odôvodnenie, ide o vadu žaloby a je povinnosťou súdu pokúsiť sa
postupom ust. § 129 ods. 1 C. s. p. o jej opravu alebo doplnenie. Súd je preto povinný podľa ust. §
129 ods. 1, 2 C. s. p. poučiť stranu sporu o nedostatkoch žaloby s uvedením lehoty a spôsobu, ako

má uvedené nedostatky odstrániť. Ak v stanovenej lehote strana sporu nedostatky žaloby odstráni,
žaloba sa považuje od začiatku za perfektnú a súd môže pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci. Ak
však k odstráneniu vád žaloby nedôjde a žaloba buď pre nečinnosť žalobcu alebo pre jeho
chybný postup má naďalej také nedostatky, ktoré súdu bránia vec meritórne prejednať a rozhodnúť
(nedostatok skutkových tvrdení z hľadiska ich dôležitosti pre určenie predmetu konania je nepochybne
takým nedostatkom, pre ktorý súd nemôže vec prejednať a rozhodnúť), je povinnosťou súdu takéto

podanie odmietnuť.

11. Je potrebné pri povinnosti uviesť skutkové okolnosti veci rozlišovať dva typy skutočností, ktoré musí
účastník tvrdiť, aby bol v spore úspešný. Účastník musí pre perfektnosť žaloby
uviesť tzv. základné skutočnosti, ktoré musí mať súd k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom

podklade má rozhodnúť. Ide o skutočnosti, ktoré slúžia k individualizácii, nezameniteľnosti nároku. Tieto
skutočnosti musia byť vymedzené v takom rozsahu, aby umožnili jednoznačnú individualizáciu nároku.
Ak žaloba takéto skutočnosti neobsahuje, je namieste postupovať podľa § 129 ods. 1, 2 C. s. p.

12. Základné skutočnosti je potrebné odlíšiť od skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce. Ide o

skutočnosti, ktoré nie sú nutné k identifikácii nároku, ale ich uvedenie ovplyvňuje výsledok sporu. Pri ich
absencii neprichádza do úvahy odmietnutie, ale naopak, zamietnutie žaloby.

13. V danom prípade však možno konštatovať, že žaloba podaná žalobcom má také vady čo do
nedostatočného uvedenia základných skutkových okolností veci, pre ktoré súd vec nemohol meritórne

prejednať a rozhodnúť, ale zakladalo to povinnosť súdu postupovať postupom v zmysle ust. § 129 ods. 1,
2C.s.p.,tedavyzvaťžalobcukvalifikovanýmspôsobomnaodstránenievádžaloby.Tým,žeokresnýsúd
napriek nedostatku žaloby vec prejednal a rozhodol, jeho konanie je postihnuté vadou, na ktorú odvolací
súd musel prihliadnuť ex offo a ktorá sa týka nedostatku procesnej podmienky konania. Z uvedených
dôvodov odvolací súd musel pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a jeho vráteniu súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Povinnosťou okresného súdu bude postupom v zmysle ust. § 129 ods. 1, 2 C. s. p. vyzvať žalobcu na
odstránenie vád žaloby, a to doplnením skutkových okolností uplatneného nároku. Pokiaľ je predmetom
uplatneného nároku pohľadávka, ktorá pozostáva z viacerých čiastkových nárokov, je nevyhnutná taká

špecifikácia pohľadávky, z ktorej bude nevyhnutne vyplývať individualizácia uplatneného nároku. V
danom prípade je nevyhnutné, aby žalobca rozšpecifikoval uplatnenú pohľadávku, čo do jednotlivých
čiastkových nárokov uviedol aj časové obdobie, kedy tieto čiastkové nároky vznikli a odôvodnil vznik
nároku vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým nárokov. Pokiaľ si žalobca uplatňuje či už úroky z úveru alebo
úrokyakopríslušenstvopohľadávky,jenevyhnutné,abyuviedolsumu,zktorejsijednotlivédielčienároky

na úroky z omeškania, príp. aj úroky z úveru uplatňuje, čas omeškania dlžníka s uvedením začiatku
omeškania a konca omeškania. Pokiaľ sú súčasťou uplatňovaného nároku aj poplatky, je potrebné, aby
žalobca riadne špecifikoval ich dôvod a výšku.

15. Až po doplnení žaloby, pokiaľ žalobca odstráni vady žaloby, bude môcť okresný súd pristúpiť k

prejednaniu a rozhodnutiu veci. Zároveň bude jeho povinnosťou rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného
a odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)