Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217490
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713217490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej
veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha
1, IČO: 264 29 705 Česká republika proti žalovanému Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX
o zaplatenie sumy 769,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu
Zvolen č.k. 6C/201/2013-175 zo dňa 20. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.. 6C/201/2013-175 zo dňa 20. decembra 2016 v
napadnutej časti druhej výrokovej vety potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd prvej inštancie návrh žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 769,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,06% denne z tejto sumy od 30.10.2009 do zaplatenia,
6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 769,- Eur od 13.01.2010 do zaplatenia vrátane zmenkovej
odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy vo výške 2,56 Eur. Konanie o nároku žalobcu titulom zaplatenia
zmenkového úroku pôvodne uplatneného vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 769,- Eur od 30.10.2009
do zaplatenia v časti 0,19% denne po čiastočnom späťvzatí žaloby zastavil. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol tak, že tento priznal žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca ako indosatár nadobudol všetky
práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 16.03.2009. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol
zahrnutý záväzok žalovaného zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu 769,- Eur spolu s 0,25% denným úrokom od 30.10.2009. Za miesto splatenia bolo

určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Vystaviteľ nezaplatil na zmenke uvedenú sumu a keďže
bola zmenková listina opatrená doložkou „bez protestu“ žalobca nenechal uvedené skutočnosti zistiť
verejnou listinou. Zmenku predložil na zaplatenie a keďže od žalovaného nezískal úhradu, podal na
súd návrh na uplatnenie pohľadávky na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporov (ďalej Nariadenie). K návrhu priložil ako dôkaz len originál zmenky, pretože inými
listinami nedisponoval.

3. Okresný súd mal za to, že na prejednanie veci je podľa Nariadenia daná jeho vecná a miestna
príslušnosť. Podľa čl. 19 Nariadenia sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadiprocesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, t.j. v prejednávanej veci do 30.06.2016
zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a od 1. júla 2016 Civilným sporovým poriadkom.

4. Okresný súd doručoval žalovanému návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom.
Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril a na výzvu súdu prvej inštancie reagoval samostatným vyjadrením
zodňa06.02.2014,vktoromsúduoznámil,žeonárokuzÚverovejzmluvyč.XXXXXXXvsume769,-Eur
už rozhodol právoplatným uznesením exekučný súd pod sp.zn. 28R/626/2010 dňa 21.03.2011. Zároveň
namietol, že by bol prevzal akékoľvek peniaze zo zmenky a že vec nemala spoločnosť POHOTOVOSŤ,

s.r.o., s ktorou uzatvoril vyššie uvedenú zmluvu, postupovať na žalobcu. Ďalším vyjadrením zo dňa
13.05.2014 oznámil súdu, že potrebuje na zastupovanie v prejednávanej veci advokáta. Opakovane
zdôraznil, že mu nikdy nebola poskytnutá suma, ani nepožiadal o predloženú zmenku, lebo takú sumu
nepotrebovalažejehomeno,adresu,dátumnarodenianeznámypáchateľsfalšovalauviedoldozmenky
predloženej žalobcom.

5. Na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie na deň 29.05.2014 sa dostavil namiesto
žalovaného ním splnomocnený zástupca - fyzická osoba p. Z. H. na základe plnej moci zo dňa
26.05.2014, ktorá za žalovaného uviedla, že žalovaný na zastupovaní Centrom právnej pomoci netrvá.
Zároveň uviedla, že sa zo strany žalobcu jedná o úverový podvod, čomu nasvedčuje aj rozhodnutie v
rámci exekúcie, ktoré bolo vydané v neprospech POHOTOVOSŤ s.r.o. V konaní zástupca žalovaného

tvrdil, že žalovaný nikdy nevzal žiadnu pôžičku od POHOTOVOSŤ s.r.o., ani od nikoho iného, je imobilný
od roku 2011 a trpí Alzheimerom, Parkinsonom už niekoľko rokov. Tvrdila, že podpis žalovaného
na zmenke nie je podpisom žalovaného, že je to prepisované a že žalovaný nedisponuje žiadnymi
úverovými zmluvami. S prihliadnutím na vyjadrenie zástupcu žalovaného odročil súd pojednávanie za
účelom nariadenia znaleckého dokazovania z odboru Písmoznalectvo a grafológia, vykonaním ktorého

poveril znalkyňu V.. I. Y..

6. Zo záverov Znaleckého posudku č. 6/2016 vyplýva, že zmenka v sume 769,- Eur bola vystavená
dňa 16.03.2009 a zabezpečovala Zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzavretú toho istého dňa. Zmenka bola
síce podpísaná žalovaným Y. I., nar. XX.XX.XXXX, a teda sporný podpis na zmenke k priezvisku I. je

pravým podpisom Y. I., nie je však možné určiť, akým spôsobom bol na spornú písomnosť prenesený
(nie je možné vylúčiť technické falšovanie). Podpisy k priezvisku I. obsiahnuté na Zmluve o úvere č.
XXXXXXXsúpravýmipodpismiavyhotovilaichY.I..Okresnýsúdnariadilvovecipojednávaniezdôvodu
vykonania dokazovania na závery znaleckého posudku a na posúdenie charakteru úverového vzťahu,
ktorý ako hlavný vzťah, ktorý zabezpečovala zmenka vznikol medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,

s.r.o. a žalovaným. Na poslednom pojednávaní sa za žalovaného zúčastnil jeho zástupca, ktorý
s čiastočným späťvzatím návrhu nesúhlasil a žiadal zamietnuť celý návrh, pretože žiadnu zmenku
žalovaný nepodpísal, preto žalobcovi nič nedlhuje. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. V odôvodnení rozhodnutia preto súd uviedol, že s prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie

grafológom je otázne, či zmenka bola skutočne podpísaná žalovaným, keďže túto okolnosť žalovaný v
priebehu celého konania namietal a ani znaleckým dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne ustáť, že
sa jedná o jeho podpis.

8.Okresnýsúdpostupovalvďalšomprejednanívecivsúlades§17Zákonazmenkovéhoašekovéhoa§

295CSPaexoffoskúmalcharakterzmluvnéhovzťahu,ktorýmalazmenkazabezpečovať.Zust.§4ods.
3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého musí zmluva o úvere obsahovať
určité náležitosti a v prípade, že ich neobsahuje, má to za následok, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov zistil, že Zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a žalovaným, ktorú si okresný súd zaobstaral, neobsahovala náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 cit. zákona, a

to pod písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, kde je potrebné v každej jednej
splátke rozpísať, aká časť splátky ide na istinu, úroky a poplatky, a písm. h) ročnú úrokovú sadzbu.

9. Uviedol tiež, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky,
kedy bola vyplnená zmenková suma na hodnotu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru,
a preto je vyplnená zmenka na vyššiu sumu neprípustná. Ak bola zmenka vydaná v rozpore so
zákonom, je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ, keďže na zmenku ako právny úkon sa vzťahujú všeobecnéustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. Pôvodne uplatnený úrok 0,25 %
denne predstavoval v ročnom plnení 91,25 %, čo bolo plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Na tejto
situácii nič nemení ani to, že žalobca v priebehu konania upravil výšku požadovaného zmenkového

úroku na 0,06% denne, keďže pôvodné zmluvné dojednanie bolo neplatné, takže žalobca si nemôže
uplatňovať v danom prípade žiadne nároky.

10. Okresný súd poukázal aj na to, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. viedla voči žalovanému
ohľadom splnenia povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu, ako aj zmenkový úrok 0,25 % denne exekúciu

pod sp. zn. 28Er/626/2010, ktorá bola zastavená z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú
súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože zakladala značne nevýhodné postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa voči dodávateľovi.

11. Aj dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
vyhodnotil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení platnom

v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže mal za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú, ktorá
zároveň spôsobovala značnú nerovnováhu právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech
spotrebiteľa z dôvodu, že umožnila vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom. Keďže zmluva
o úvere neobsahovala zákonné náležitosti, mal veriteľ úveru nárok iba na čistý úver, bez úrokov a bez
poplatkov, pričom v rozpore s tým, na základe dohody o vyplnení zmenky, mu bolo umožnené vymáhať

na dlžníkovi - spotrebiteľovi aj plnenia, na ktoré nemal nárok a ktoré boli v rozpore so zákonom.

12. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, okresný súd uviedol, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom,
ktorý je dostatočne určitý a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému
dlžníkovi. Ustanovenie čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania

zmenky na strane indosatára, ktorému možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, pričom dobromyseľnosť treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase
nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že
zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že
takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť

žalobcu považoval okresný súd za vylúčenú z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré
je totožné s príslušným číslom úverovej zmluvy, kde pri nadobúdaní takého veľkého počtu zmeniek
s uvedením čísla zmlúv v nich možno vychádzať z toho, že nadobúdateľ mal vedomosť o tom, že
určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky. Dobromyseľnosť žalobcu
považovalzavylúčenúajvzhľadomnakolíziumedziprávnympredchodcomžalobcuažalobcom,ktorých

v konaniach pred súdom aj v iných veciach zastupuje stále tá istá advokátska kancelária, pričom jeden
z konateľov bol do roku 2012 konateľom žalobcu.

13. Okresný súd poukázal aj na Stanovisko č. 2 Spoločného zasadnutia občianskoprávneho a
obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia

nároku na základe zmenky, ak sa v konaní preukáže, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné
skúmať zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa
zmenky a zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ.

14. Dojednanie spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovaným o vyplnení zmenky za stavu, kedy sa
jedná o spotrebiteľský vzťah vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľný a neplatný pre rozpor s § 52
ods.2 a § 53 ods.5 OZ aj z toho dôvodu, že uzavretím dohody o vyplnenie zmenky sa veriteľovi dostáva
do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade do zmluvou, čo je tiež v
rozpore s § 53 ods.4 písm.o/ OZ. Takéto dojednanie možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle §

37 ods. 1 OZ, ako aj s poukazom na ust. § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto dojednanie
umožniloobhádzaťzákonnúúpravuspotrebiteľskýchúverovavymáhaťodspotrebiteľanároky,ktoréboli
vrozporesozákonom.Dospelpretokzáveru,žezmluvnédojednanieovyplnenízmenkyjeneprijateľnou
a teda neplatnou zmluvnou podmienkou, preto návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.12.2015 vzal žalobca návrh na zaplatenie
zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne späť. Okrený súd pripustil späťvzatie návrhu v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšku žalobu
zamietol.16. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie s odôvodnením,
že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4,

5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len Nariadenie), ktoré má všeobecnú
pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.
Podľa názoru žalobca súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože pre
jeho Nariadenie neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa
Nariadenia len vo veciach rozporných v tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo

vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie
nie je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov
konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho
názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd
neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo

„C“) na žalobnú odpoveď.

17. Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania
formouuznesenia,pričomokresnýsúdžiadnerozhodnutieonariadenípojednávanianevydalanedoručil
ho stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa

uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu
zakladaťlentaképrocesnéúkonysúdu,ktorésúdvykonalnazákladeprávoplatnýchrozhodnutí.Konanie
jetakpostihnutévadou,pretožedošlokporušeniuust.§167anasl.O.s.p.,čo vkonanívyvolalozásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu

prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

18. Uviedol tiež, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 alebo 6

Nariadenia, preto mal súd postupovať podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke
bez pojednávania. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem
iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré
dokazovanie žalobca nenavrhol. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú
zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č. 191/1950 Sb. Zákon

zmenkový a šekový, čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala
žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo
veci. Z prednesov účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej
zásady podľa čl. 5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán

nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to práve z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči
zmenke za žalovaného. Ak tak urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a

rovnostiúčastníkovkonaniaakosúčastiprávanaspravodlivésúdnekonanie.Súdtakzvlastnejiniciatívy,
bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolával a uplatnenú pohľadávku nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.

19. Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za
jednoznačné a za nesporné, pričom žalobca a ani žalovaný sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
pretoneexistujespôsob,akýmbysúdmoholdospieťknespornostitýchtoskutočností.Aksúdnazáklade
takýchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté

vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.
20. Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku,
ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať čipodmieňovať inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal
a odignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne
zmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný

zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv.
kauzálne námietky voči žalobcovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany žalovaného, na
ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu
proti vôli žalovaného prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.

21. Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Žalobcovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako aj na uznesenie

Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní
vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné tento
judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrhu
žalobca v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške,

ktorú si v odvolaní uplatnil.

22. Žalovaný zaslal k odvolaniu žalobcu súdu prvej inštancie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súd
rozhodol vecne správne a spravodlivo, keď žalobu zamietol, preto navrhol ním vydané rozhodnutie v
celom rozsahu potvrdiť. Poukázal na tú skutočnosť, že od začiatku žalovaný namietal opodstatnenosť

zmenky, keď poukazoval na to, že ju nepodpísal a nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sumu, ktorá je
v nej uvedená bol osobne od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. prevzal. Konanie žalobcu preto považoval
za zneužitie práva silnejšieho pri výkone práva v neprospech spotrebiteľa, čo sa prieči dobrým mravom.
Poukázal aj na ďalšie sumy, ktoré spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. od neho vymáhala napriek tomu,
že si pôžičku od nej nevzal, dôkazom čoho sú aj exekučné konania vedené N.. M. Y., v ktorých exekučný

súd poverenie na vykonanie exekúcie v konaní č. 28R/626/2010 zamietol, pričom už vtedy mal žalobca
vrátiť zmenku žalovanému ako neplatnú a nie ju postúpiť na žalobcu. Uplatnenie nároku zo zmenky
preto považoval žalovaný za podvod, na základe čoho podal aj trestné oznámenie úverového podvodu
na OO PZ Detva.

23. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že by mu bol súd prvej inštancie nezákonne
pomáhal, pretože vychádzal len z faktov na základe dôkazov, ktoré doručil súdu, preto dôvody uvedené
v odvolaní považoval za neakceptovateľné. Opodstatnenosť vystavenia zmenky žalovaný napadol už v
priebehu konania a aj na pojednávaní a využil všetky možnosti, aby sa proti nezákonnému vymáhaniu
práva bránil.

24. K vyjadreniu žalovaného doručil žalobca odpoveď podaním zo dňa 20.03.2017. Uviedol v ňom, že
návrhom si uplatnil nárok zo zmenky a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom zmenku považoval
za platnú, keďže spĺňala všetky formálne a materiálne náležitosti, pričom zo strany žalovaného neboli
vznesené žiadne námietky. Poukázal na to, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje

v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalobca uviedol, že súdu
predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone
zmenkovom a šekovom. Dokázal ňou jasne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek

spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie
je možné ju spájať alebo podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Upozornil na ust.
čl. I. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného preto

jednoznačnevyplýva,žežalovanývovšeobecnostiniejeoprávnenývznášaťtzv.kauzálnenámietkyvoči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Za určitých okolností
je síce prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázaniesvojich tvrdení. Žalobca vo vyjadrení odkázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci. Trval na
podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil.

25. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.12.2015 vzal žalobca návrh na zaplatenie
zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne späť. Okresný súd pripustil späťvzatie návrhu v rozsahu
zmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennespäťakonanievtejtočastizastavilnapriektomu,žežalovaný
s ním nesúhlasil, pretože dôvody, ktoré uvádzal neboli pre jeho nesúhlas, ako ani pre ďalšie rozhodnutie

súdu, ktoré bolo v prospech žalovaného, podstatné.

26. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia
dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k

ochranespotrebiteľa,ktorébolozverejnenépodč.93vZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí
súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

27. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č.
191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky
ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.

28. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

30. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

31. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

32. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.33. Podľa čl. I. § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal

vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

34. Podľa čl. I v § 17 ods. 2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky

sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

35. S prihliadnutím na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, zverejneného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 a zákon č.
438/2015 Z.z., ktorým sa novelizoval čl. I. § 17 a § 3a/ zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a
šekového, § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 17 zák. č. 129 /2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorých sa na všetky konania, a teda aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona
použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, vrátane ostatných ustanovení Občianskeho
zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy
o ochrane spotrebiteľa.

36. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a §
385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

37. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný sa ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť
pri jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava sumu 769,- Eur a zmenkový úrok
0,25% denne od 30.10.2009. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ s poznámkou „na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ adresou, rodným
číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje
o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanému, zatiaľ čo zmenková suma a
dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o indosácii:
„namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25A, Praha, ČR, IČO: 264 297

05“ s podpisom oprávnenej osoby za spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Zmenka obsahuje v ľavom
dolnom rohu č. XXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava a žalovaným.

38. Odvolaciemu súdu je rovnako, ako aj súdu prvej inštancie z úradnej činnosti známe, že spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. vedie voči dlžníkom ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k
návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou
blankozmenkou. Už okresný súd vykonal dokazovanie, a to okrem zmenku a pravosti podpisu na nej,
aj Zmluvou o úvere č. XXXXXXX, ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky, ktorú mal okresný

súd v fotokópii k dispozícii pri prejednaní veci.

39. Z obsahu zmluvy o úvere odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie zistil, že žalovanému bol
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 300,- Eur. Žalovaný ako dlžník
sa v nej zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 300,- Eur zvýšenú o poplatok 288,-

Eur v 12 mesačných splátkach po 49,- Eur mesačne. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl.
Obch. zák. dňa 16.03.2009, kedy mala byť podpísaná žalovaným ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo
forme blankozmenky. Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru (ďalej VPPÚ), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady. V zmyslezáverovznaleckéhoposudkujepodpisnaúverovejzmluvepodpisomžalovanéhoajepodpisompravým,
ktorý vyhotovil žalovaný. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu
mieru nákladov.

40. Z čl. 17 VPPÚ, ktorými tiež okresný súd vykonal dokazovanie vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o
vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného
záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že

zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (Pohotovosť s.r.o.) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný

celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok
prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.

41. Žalobca ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 16.03.2009.
Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok žalovaného zaplatiť na túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 769,- Eur spolu s 0,25% denným úrokom od
30.10.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Súd prvej inštancie
zo znaleckého dokazovania grafológom zistil, že podpis k priezvisku I. ako vystaviteľa na pôvodne
vystavenej blankozmenke dňa 16.03.2009, ktorá sa po doplnení stala vlastnou zmenkou, je síce pravým

podpisom žalovaného, avšak nie je možné určiť, akým spôsobom bol na spornú písomnosť prenesený,
a teda nie je možné vylúčiť jeho technické falšovanie.

42. Odvolací súd tiež zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom
formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007

o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na zaplatenie
zmenky ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca
na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“,
vystavenej žalovaným. Žiadne iné listiny, a to ani na výzvu okresného súdu žalobca nepredložil, pretože
podľa jeho tvrdenia nimi nedisponoval. Žalovaný sa podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia vyjadril písomne

knávrhu,vktorompoprelžalobcovnárok.Zástupcažalovanéhosazúčastnilnapojednávanínariadenom
okresným súdom a vyjadril sa aj k odvolaniu žalobcu.

43. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) pokiaľ toto nariadenie

neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

44. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá

zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

45. Keďže sa toto súdne konanie vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.06.2016 zákonom č.
99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa
konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom.

46. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod

1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj
keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré je
právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z
vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako ajpodľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva,
že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

47. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné
aplikovať všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
a teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ustanovenia §
290 a § 295 CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový

poriadok nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v
spore nielen na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného.

48. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho
právneho názoru, vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č.k. 43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014)

vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky do 23.12.2015, v ktorých oprávnenosť nároku
zo zmenky posudzoval len podľa Zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že účastníci sporu
nemali postavenie ako zmluvné strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom

voči žalovanému ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol
mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter
mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo
nemal pri vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky
vyplýval aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré

odvolací súd odkazoval.

49. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a 2
zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák. č.

438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj na konania začaté
pred dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky tých úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované, je v konaniach
o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného

vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie
listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve.

50. Podľa čl. I. § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) vlastná zmenka
obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

51. Podľa čl. I. § 76 ods. 1 cit. zák. listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom

paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

52. Podľa čl. I. § 10 cit. zák. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

52. Podľa § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže
postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

53. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel okresný súd podľa § 17 ods. 2 Zákona
zmenkového a šekového, účinného v čase vydania rozhodnutia okresným súdom z úradnej povinnosti
prihliadnuť na to, či žalobcom predložená zmenka spĺňa všetky formálne náležitosti vyžadované
Zákonom zmenkovým a šekovým a na všetky námietky, ktoré by bol mohol žalovaný v konaní uplatniť,
najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola zmenka veriteľom a remitentom

vyplnená, aj keď by žalovaný relevantné námietky nevzniesol.

54.Okresnýsúdrovnako,akoajsúdodvolacívkonanízistil,žezmenkabolavystavenánazabezpečenie
záväzkov z písomnej zmluvy, ktorú si v konaní pred okresným súdom zaobstaral podľa § 295 CSP súd
sám. Keďže ju zaobstaral už okresný súd a vykonal ňou aj dokazovanie, odvolací súd z jeho zistení pri
skúmaní charakteru úverového vzťahu vychádzal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným

ako dlžníkom a veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru sú dôkazom o tom, že žalobcom predložená zmenka mala mať k pohľadávke vyplývajúcej z tejto
zmluvy zabezpečovací charakter a že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je
fyzickou osobou spotrebiteľom nesporne vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

55.Žalovanýnamietalvpriebehuceléhokonanianeplatnosťzmenkyanajmäjehopodpisakovystaviteľa
zmenky s tým, že jeho podpis na zmenke niekto sfalšoval, na ktoré tvrdenie nariadil súd prvej inštancie
znalecké dokazovanie. Z jeho záverov nesporne vyplynulo, že sa žalobcovi v konaní nepodarilo
jednoznačne vyvrátiť tvrdenie žalovaného, že jeho podpis na zmenke nie je jeho podpisom a že tento
zostal naďalej sporný. Pritom pre určenie, aké práva a povinnosti z konkrétnej zmenky vyplývajú je

rozhodujúci práve jej skriptúrny obsah, a teda forma, akou sa účastníci zmenkových vzťahov na zmenke
vyjadria a ich vôľa, ktorú prejavia na zmenke samotnej tým, že sa na ňu podpíšu svojim vlastným
podpisom. Dlžníkom zo zmenky sa stáva len tá osoba, ktorej podpis na zmenke je pravý a nie je sporný.
Bez odstránenia spornosti podpisu žalovaného ako vystaviteľa zmenky a osoby, ktorá by sa bola priamo
nazmenkupodpísalaniejemožnédospieťkzáveru,žebymalavočižalobcoviakoremitentoviakýkoľvek

zmenkový záväzok. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že by bol žalovaný priamym dlžníkom, ktorý
svojim podpisom na zmenke prebral záväzok o tom, že sám v platobnom mieste splatnosti zmenku
zaplatí alebo zabezpečí jej zaplatenie.

56. Pokiaľ je na zmenku, ktorú žalobca priložil k návrhu umiestnený podpis vystaviteľa, posúdený

znalcom síce ako pravý, ale s pochybnosťou jeho umiestnenia na zmenku podvodným spôsobom, a
teda aj bez vedomia žalovaného, je podpisom sporným, preto nemôže predložená zmenka spĺňať v
súlade s § 75 v nadväznosti na § 1 ZZŠ všetky formálne náležitosti. Z obsahu ust. § 75 ZZŠ totiž vyplýva,
že za vystaviteľa je možné považovať len toho, kto podpísal zmenkové prehlásenie, teda toho, podpis
ktorého je pod zmenkovým prehlásením a je umiestnený tak, že nevzniká pochybnosť, že zmenkové

vyhlásenie je vyhlásením vystaviteľa. Ak chýba niektorá náležitosť uvedená v § 75 ods.1 ZZŠ, nie je
takáto listina platnou vlastnou zmenkou. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, ak žalobu žalobcu
pre neplatnosť zmenky zamietol.

53. Aj keď odvolací súd považuje okresným súdom vykonané dokazovanie s poukazom na novelizované

ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení ohľadom základného
vzťahu, ktorý mala zmenka zabezpečovať nad rámec, nesporne z neho vyplynulo, že žaloba by musela
byť zamietnutá aj z toho dôvodu, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods.2 cit. ust.

vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa
a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd
z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. zák.č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné
právne predpisy, na ktoré § 17 ods.2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali námietky

žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, tzv. kauzálne
námietky, ktoré by žalovaný bol mohol v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preskúma, či v rámci uplatneného nároku
zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.57. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 16.03.2009
sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

58. Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6
veriteľom.

59. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

60. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

61. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
62. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

63. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

64. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

65. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

66. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

67. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

68. V prejednávanej veci dospel odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že záväzok
žalovaného zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel v postavení spotrebiteľa nebolo používanie zmeniek v
spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere sa v súvislosti s poskytovaním úveru
spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak,
aby boli zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru vyplývajú. Príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov

veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

69. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil
nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvouspotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom
činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa,
ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavrel žalovaný ako fyzická osoba, ktorý žiadal o poskytnutie

finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je
dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa
bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ
na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto
prípade. Z úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v nej nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru,

pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla žalovanému, zvýšil veriteľ len o sumu
poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom celková suma na vrátenie žalovaným
dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. ako remitentom do zmenky takmer trojnásobok sumy úveru. Súčasťou zmluvy o úvere neboli ani
podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba ani RPMN - ročná
percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

70. V tejto súvislosti odvolací súd, a to aj s prihliadnutím na rozsah odvolania, na doplnenie uvádza, že

nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda,
ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 17 VPPÚ, a to v zmysle definície
obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
ako veriteľ a pôvodný remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak,
že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že

vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná
o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne
zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí
a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie
žalovaného, a tým aj jeho obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ

kedykoľvek, aj bez súhlasu žalovaného ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním
obmedzil práva dlžníka zo zmenky podať tzv. kauzálne námietky, na ktoré by bol mal právo podľa
čl. I § 17 ZZŠ v znení účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa
rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto
konaní ako majiteľ zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy aj so zmenkovými úrokmi a

zmenkovouodmenou,pričomokreminéhouviedol,žeindosantpredložilzmenkukzaplateniuažalovaný
ako vystaviteľ ním uplatnenú sumu nezaplatil.

71. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola
vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do

VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto
spoločnosť ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom tento
dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla.
Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol
žalovaný zistiť výšku a spôsobu platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy

v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej
obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške
zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na
podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

72. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

73. Okresný súd preto správne posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods.
2 v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, ale aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia.74. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že
zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky,
poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku

čoho odvolací súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

75. Takýto právny názor okresného, ale aj odvolacieho súdu vyplýva z gramatického výkladu § 52 ods. 1
a 2 a 53 ods. 1 OZ a § 4 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zák. č. 129/2010 Z.z., keďže
každý veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak tá istá povinnosť

platí aj pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa.

76. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie k záveru,
že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný rovnako, ako je
neplatná aj zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil nároky. Žalovaný sa v konaní bránil nielen neplatnosťou
zmenky, ale aj tým, že jeho zaviazanosť z neplatnej zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou na ujmu jeho práv ako spotrebiteľa, čo okresný súd správne zistil ex offo vykonaným
dokazovaním, a to aj v intenciách platného a účinného ust. § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto
skúmať vždy, a teda nielen u tých zmenkových nárokoch, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2016,
ale aj pred týmto dátumom. Žalobca v konaní nevyvrátil, že vlastná zmenka nebola neplatná pre
spornosť podpisu žalovaného a ani to, že nemala zabezpečovací charakter a že nebola vystavená

v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca uplatnil voči
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou z neplatnej zmenky, ktorá, ak by aj bola bývala platná, bola
by zabezpečovala spotrebiteľský uver, vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorú súd správne
posúdil ako dohodnutú bez nároku na poplatky a úroky, ktorých výšku protiprávne zahrnul do zmenkovej
sumy. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré okresný súd zistil vyplýva, že nielen z dôvodu

neplatnosti zmenky, ale aj z dôvodu neplatnosti Dohody o jej vyplnení nie je pre jej rozpor so zákonom
žalovaný povinný ako dlžník jej majiteľovi na zmenku nič plniť.

77. Odvolací súd v konaní zistil, že súd prvej inštancie postupoval pri prejednaní veci so splnomocneným
zástupcomžalovaného,ktorývšakžalovanéhood1.júla2017spoukazomna§91CSPniejeoprávnený

zastupovať. V sporoch z právnych vzťahov zo zmenky sa zastúpenie nepripúšťa, iba ak by osoba, ktorá
žalovaného zastupuje mala vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo v prejednávanej veci
splnené nebolo. Odvolací súd preto konal priamo so žalovaným.

78. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v

odvolaním napadnutej časti výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti
druhej výrokovej vety potvrdil.

79. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní voči žalobcovi úspešný.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251
Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

80. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).