Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10Csp/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114215546
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114215546.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: Tomitreal, s.r.o., so sídlom

Antala Staška 1859/34, Praha 4, IČO: 04995821, zastúpený advokátskou kanceláriou: Havel, Holásek
& Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36856584, proti žalovanému: M. P.,
narodený X.XX.XXXX, trvalo bytom L. D., o zaplatenie 25 844,20 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 16 897,97 Kč s úrokom z omeškania 8,05% ročne 12.369,10
Kč od 11.12.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 30,76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu požadoval, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu
žalovanú sumu s príslušenstvom, titulom zmluvy o bežnom účte uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu, ktorý je bankou so sídlom v Českej republike a žalovaným, ktorý má trvalé bydlisko v Slovenskej
republike. Uplatnená pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny 114,86 Kč, úrokov z omeškania 83,07 Kč
a poplatkov 8946,23 Kč na bežnom účte a istiny 10 000 Kč, úrokov 2254,24 Kč a úrokov z omeškania
4445,80 Kč na povolenom debete, spolu 25844,20 Kč so zmluvným úrokom od 11.12.2013 z 10114,86

Kč a úrokom z omeškania z 21315,33 Kč od 11.12.2013.

2. Uvedená zmluva o bežnom účte je zmluvou spotrebiteľskou, keďže bola uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalobcu ako obchodnou spoločnosťou v rámci predmetu jej obchodnej činnosti
a žalovaným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu jeho
podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, takže bol spotrebiteľom. Pretože žalovaný má trvalý pobyt
v Slovenskej republike a súdu sa ani cestou dožiadaného súdu v Českej republike, nepodarilo zistiť, že

by mal bydlisko v Českej republike je podľa je podľa nariadenia Rady ES č. 44/2001, kapitola II, oddiel
4, čl. 16, bod 2 daná právomoc Slovenského súdu, pretože spotrebiteľa možno žalovať iba na súde v
mieste jeho bydliska.
3. Žalovanému bola žaloba doručená podľa § 116 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len "CSP"), pričom sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd uznesením z 20.1.2017 č.k. 10Csp 11/2016-92 na návrh právneho predchodcu žalobcu pripustil

zmenu na strane žalobcu, na ktorého bola na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok z
2.8.2016 predmetná pohľadávka postúpená.5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, pretože ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd sa pred rozhodnutím oboznámil s výpisom z obchodného registra právneho predchodcu
žalobcu, so zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb, žiadosťou/zmluvou o povolenom
debete bežného účtu, akceptáciou žiadosti/zmluvy o povolenom debete, prehlásením o okamžitej
splatnosti a výzve k uhradeniu dlhu, doručenkou, detailmi zložky pohľadávky po splatnosti, prehľadmi

zložiek pohľadávky po splatnosti, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu
žalobcu, obchodnými podmienkami pre povolený debet na bežnom účet právneho predchodcu žalobcu,
úrokovými sadzbami, výpisom z účtu a zmluvou o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci:

7. Právny predchodca žalobcu Raiffeisenbank a.s., ktorý je bankou ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzatvorili 10.11.2010 v Ostrave, ktorá sa nachádza v Českej republike, písomnú zmluvu o bežnom

účte č. 5822779001, ktorej súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky právneho predchodcu žalobcu.
V čl. 20.1. Všeobecných obchodným podmienok je dojednané, že právny vzťah zmluvných strán sa
riadi právnym poriadkom Českej republiky. Právny predchodca žalobcu na základe toho viedol pre
žalovaného bežný účet, za čo sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi platiť poplatky podľa
cenníka, ktorý súdu žalobca nepredložil a udržiavať na účte kladný zostatok a v prípade nepovolenému

zápornému zostatku, tento neodkladne vyrovnať. Žalovaný mal na tomto účte k 23.4.2011 nepovolený
záporný zostatok 114,86 Kč, kedy aj naposledy právny predchodca zaúčtoval poplatok za transakciu
101,23 Kč a následne účtoval už len poplatky za vedenie účtu, karty a iné v celkovej výške 8845 Kč a
úroky z omeškania vo výške 83,07 Kč. Žalovaný 30.11.2010 požiadal právneho predchodcu žalobu o
povolenie debetu na tomto bežnom účte do výške 10 000 Kč, s čím právny predchodca žalobcu listom

z 6.4.2011 súhlasil, pričom súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu.
Zmluvné strany sa dohodli na povolenom debete do výšky 10 000 Kč s tým, že žalovaný je povinný
splatiť celú výšku povoleného debetu do jedného roka od prvého čerpania, na základe čoho mu vznikne
povolený debet na ďalší rok. Právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy umožnil žalovanému
prečerpať peňažné prostriedky na jeho bežnom účte do výšky 10 000 Kč, ktoré žalovaný vyčerpal

22.4.2012, ale do jedného roka ich právnemu predchodcovi žalobcu nevrátil. Právny predchodca
žalobcu evidoval na tomto účte žalovaného úroky 2254,24 Kč a úroky z omeškania 445,80 Kč. Právny
predchodca žalobcu listom z 28.11.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie jeho dlhu a vyhlásil okamžitú
splatnosť pohľadávky, pričom v liste uviedol, že žalovaného viackrát vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy.
Uvedený list bol neúspešne doručovaný žalovanému 4.12.2013. Právny predchodca žalobcu a žalobca

uzavreli 27.6.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byť pohľadávka z predmetnej
zmluvy postúpená na žalobcu, čo mu bolo oznámené listom z 9.7.2013. Zo žaloby vyplýva, že žalovaný
si nemal svoje povinnosti z úverovej zmluvy riadne plniť a preto bola pohľadávka zosplatnená 11.8.2013.

8. Podľa § 711 Obchodného zákonníka ČR, smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede

do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou-
li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném
účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).

9. Podľa § 715 ods. 3 Obchodného zákonníka ČR, jestliže banka vypoví smlouvu o běžném účtu proto,

že majitel účtu porušil podstatným způsobem povinnosti ze smlouvy o běžném účtu, zaniká smlouva.

10. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem
vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší
než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek

poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.

11. Podľa § 504 Obchodného zákonníka ČR, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve
sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

12. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na
všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem
na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené.13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní,
smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na
druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své

obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění
smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného
výkonu svého povolání.

14. Podľa § 55 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka ČR, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se

nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv,
které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských
smlouvách podle § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad
pro spotřebitele příznivější.

15. Podľa § 56 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat

ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu
v právech a povinnostech stran. Ustanovení odstavce 1 se nevztahuje na smluvní ujednání, která
vymezují předmět plnění smlouvy nebo cenu plnění. Nepřípustná jsou zejména smluvní ujednání, která
a) vylučují nebo omezují odpovědnost dodavatele za jednání či opomenutí, kterým byla spotřebiteli
způsobena smrt či újma na zdraví, vylučují nebo omezují práva spotřebitele při uplatnění odpovědnosti

za vady či odpovědnosti za škodu c) stanoví, že smlouva je pro spotřebitele závazná, zatímco plnění
dodavatele je vázáno na splnění podmínky, jejíž uskutečnění je závislé výlučně na vůli dodavatele, d)
dovolují dodavateli, aby spotřebiteli nevydal jím poskytnuté plnění i v případě, že spotřebitel neuzavře
smlouvu s dodavatelem či od ní odstoupí, e) opravňují dodavatele odstoupit od smlouvy bez smluvního
či zákonného důvodu a spotřebitele nikoli, f) opravňují dodavatele, aby bez důvodů hodných zvláštního

zřetele vypověděl smlouvu na dobu neurčitou bez přiměřené výpovědní doby, g) zavazují spotřebitele k
plnění podmínek, s nimiž se neměl možnost seznámit před uzavřením smlouvy, h) dovolují dodavateli
jednostranně změnit smluvní podmínky bez důvodu sjednaného ve smlouvě, i) stanoví, že cena zboží či
služeb bude určena v době jejich splnění, nebo dodavatele opravňují k zvýšení ceny zboží či služeb, aniž
byspotřebitelbyloprávněnodsmlouvyodstoupit,je-licenasjednanávdoběuzavřenísmlouvypřisplnění

podstatně překročena, j) přikazují spotřebiteli, aby splnil všechny závazky i v případě, že dodavatel
nesplnil závazky, které mu vznikly, k) dovolují dodavateli převést práva a povinnosti ze smlouvy bez
souhlasu spotřebitele, dojde-li převodem ke zhoršení dobytnosti nebo zajištění pohledávky spotřebitele.

16. Vzhľadom na k tomu, že medzi zmluvnými stranami došlo k voľbe rozhodného práva v rámci

Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasťzmluvy,súdnazistenýskutkový
stav aplikoval právne predpisy platné v Českej republike.

17. Z obsahu listín mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
existoval záväzkový vzťah, titulom platne uzavretej zmluvy o bežnom účte a zmluvy o povolenom debete

k tomuto bežnému účtu, ktoré sú obe spotrebiteľskými zmluvami, čím sa pri rozhodovaní o žalobe
otvoril súdu okrem Obchodného zákonníka ČR ako lex generalis aj priestor pre aplikáciu § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka ČR, ktoré predpisy predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa.
Z predložených listín vplýva, že právny predchodca žalobcu viedol pre žalovaného bežný účet, ktorý
žalovaný využíval do 23.4.2011, pričom mal na ňom nepovolený záporný zostatok 114,86 Kč, ktorý

doposiaľ žalobcovi a ani jeho právnemu nástupcovi nezaplatil a preto súd rozhodol, že žalovaný je
povinný ho zaplatiť žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka platne postúpená a pretože sa so zaplatením
dlžnej sumy dostal do omeškania aj s kapitalizovanými úrokmi z omeškania 83,07 Kč a následne s
úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne, pretože ECB bola v prvý deň omeškania 0,05 % a žalobcovi
patrí úrok o 8 bodov vyšší z istiny od 11.12.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Z obsahu listín však vyplýva, že právny predchodca žalobcu za vedenie tohto účtu účtoval
žalovanému poplatky, ktorých výška mala byť podľa všeobecných obchodných podmienok právneho
predchodcu žalobcu určená v sadzobníku. Tieto poplatky však boli dohodnuté výlučne vo vzťahu k
žalovanému a preto spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca okrem toho ani nepreukázal ich výšku, pretože súdu

nepredložil uvedený sadzobník a ani nepreukázal, čo s ním a aj všeobecnými obchodnými podmienkami
jeho právneho predchodcu oboznámený. Súd ich preto považoval za neprijateľné a preto neplatné
podľa citovaných zákonných ustanovená a preto žalobu v tejto časti 8946,23 Kč zamietol. Z obsahu
listín nachádzajúcich sa v spise bolo preukázané aj to, že žalovaný išiel 22.4.2012 do debetu na tomtobežnom účet do výšky 10 000 Kč, ktorý debet do jedného roka právnemu predchodcovi žalobcu nevrátil
a preto súd rozhodol, že je povinný zaplatiť ho žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka platne postúpená
spolu s úrokmi 2254,24 Kč do vyhlásenia celej splatnosti a pretože sa žalovaný dostal s vrátením

peňažnéhodlhudoomeškaniaaj kapitalizovanýmiúrokmizomeškania4445,80Kčanáslednesúrokom
z omeškania z istiny a úrokov od 11.12.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

18. Žalobca, resp. jeho právny nástupca si v spore uplatnil aj nárok na zmluvné úroky z bežného
účtu a povoleného debetu aj po zosplatení oboch zmlúv. Týmto úkonom právneho predchodcu žalobcu

však prišlo k zmene zmluvného záväzku a vzniku práva právneho predchodcu žalobcu domáhať sa
od žalovaného jednorazového okamžitého vrátenia celej poskytnutej sumy a k povinnosti žalovaného
okamžite a naraz vrátiť celú sumu poskytnutého úveru spolu s kapitalizovanými úrokmi ku dňu zmeny v
opačnom prípade sa dostáva do omeškania a ide o protiprávny stav. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave
je takáto úprava na škodu žalovaného neprijateľne odchylná od zákona, čo ju robí podľa § 55 odsek 2

Občianskeho zákonníka ČR absolútne neplatnou a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 2 CSP a v spore úspešnejšiemu žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 30,76 %, pretože žalobca bol úspešný v rozsahu 65,38 %
(16897,97 Kč z 25844,20 Kč) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 34,62 % (8946,41 Kč z 25844,20 Kč)

a pričom 65,38-34,62=30,76 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.