Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200796
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715200796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a Mgr. Kataríny Katkovej ako členov senátu v právnej
veci žalobcu Quantum Credit a. s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248
980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668
745, proti žalovanému J. H., nar. XX. J. XXXX, bytom G. XXX, XXX XX O. T. o zaplatenie 421,63
Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
15C/16/2015 - 29 zo dňa 12. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. V časti výroku, ktorým súd žalobu na zaplatenie sumy 87,08 Eur s prísl. zamietol, m e n í tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 87,08 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.
januára 2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdZvolen(ďalejako„súdprvejinštancie“alebo„prvoinštačnýsúd“)
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 85,60 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 26.
februára 2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). V prevyšujúcej
časti súd návrh žalobcu zamietol (druhý výrok) a účastníkom konania právo na náhradu trov konania

nepriznal (tretí výrok).
1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom,
a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 439 (ďalej ako „právny predchodca
žalobcu“) uzatvoril so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom dňa 19. decembra 2011
zmluvu o pripojení (ďalej ako „Zmluva“) uzatvorenú podľa ustanovenia § 43 a nasledujúcich zákona
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon
o elektronických komunikáciách“). Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb,

konkrétne programu služieb „PODĽA SEBA 3 NAJ“. Doba viazanosti bola v zmysle Zmluvy dohodnutá
na 24 mesiacov. Podľa bodu 4 Zmluvy, v prípade porušenia povinnosti (uvedenej v bode 1, písm. b/,
bode 2 alebo v bode 3 dodatku k Zmluve alebo v článku 3, bod 3.6., článku 5, bod 5.2., písm. a/ až c/
všeobecných podmienok), v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku
je účastník (žalovaný) povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur. Žalovanému bola
žalobcom vyfakturovaná suma 87,08 Eur (za fakturačné obdobie 08. december 2011 - 07. január 2012)
s dátumom splatnosti 25. januára 2012 a suma 85,60 Eur (za fakturačné obdobie 08. január 2012 - 07.

február 2012) s dátumom splatnosti 25. februára 2012. Faktúra za zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur
bola splatná dňa 25. decembra 2012. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20. novembra 2013 bola
pohľadávka v sume 421,63 Eur postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.1.2 Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu ako spotrebiteľskú, v ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa
aprávnypredchodcažalobcuvpostavenídodávateľa.Ďalejsaprvoinštančnýsúdzaoberaldôvodnosťou
návrhu na zaplatenie súm z jednotlivých faktúr. Nárok v sume 85,60 Eur považoval súd prvej inštancie

za dôvodný, uplatnený riadne včas. Čo sa týka návrhu na zaplatenie sumy 87,08 Eur, považoval súd
prvej inštancie tento nárok za premlčaný. Faktúra v sume 87,08 Eur bola splatná dňa 25. januára 2012.
Prvoinštančný súd z úradnej moci prihliadol v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) na premlčanie predmetného nároku.

Trojročná objektívna premlčacia doba podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej ako „Občiansky zákonník“) začala plynúť odo dňa, kedy si mohol žalobca po prvýkrát uplatniť
právo a uplynula dňa 25. januára 2015. Žaloba bola na prvoinštačný súd doručená dňa 26. januára 2015,
t.j. deň po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nárok žalobcu
v tejto výške nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol. Prvoinštančný súd zamietol žalobu aj v časti, v
ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur. Súd prvej inštancie posúdil

dohodu o zmluvnej pokute obsiahnutú v dodatku k Zmluve na základe ustanovení § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka z dôvodu jej neurčitosti a neprijateľnosti za absolútne neplatnú.
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol o veci samej ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 51, § 52 ods.
1-4, § 53 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. O úrokoch z omeškania rozhodol
prvoinštančný súd podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.
januára 2013. O náhrade trov konania rozhodol zmysle § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej ako „O. s. p.“) v znení účinnom do 30.06.2016, podľa ktorého ak má účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Miera úspechu žalovaného v konaní bola vyššia ako miera úspechu

žalobcu, keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli, prvoinštančný súd mu žiadne trovy nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd zamietol nárok žalobcu v sume 87,08 Eur podal
žalobca včas odvolanie. Podanie odvolania odôvodnil žalobca nesprávnym zistením skutkového stavu
a nesprávnym právnym posúdením veci zo strany prvoinštančného súdu. Nesprávne právne posúdenie

spočívalo podľa názoru žalobcu v chybnom počítaní pri určovaní začiatku plynutia premlčacej doby.
Mal za to, že predmetný zamietnutý nárok je oprávnený a nie je premlčaný. Poukázal na ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Splatnosť faktúry na sumu 87,08 Eur bola dňa 25. januára 2012. Tento
deň bol posledným dňom kedy mohol dlžník (žalovaný) plniť - zaplatiť faktúru ešte v lehote splatnosti.

K porušeniu povinnosti zaplatiť faktúru došlo až na druhý deň po poslednom dni lehoty splatnosti, t.j.
26. januára 2012. Týmto dňom začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba, počas ktorej mohol
žalobca uplatniť svoj nárok v súdnom konaní. Žaloba bola na súd prvej inštancie doručená dňa 26.
januára 2015. Z uvedeného je nespochybniteľné, že právo na zaplatenie predmetnej faktúry bolo na
súde uplatnené žalobou včas. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

vo výroku, ktorým zamietol návrh na zaplatenie sumy 87,08 Eur tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
sumu 87,08 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 26. januára 2012. Zároveň žalobca navrhol,
aby odvolací súd zaviazal žalovaného k úhrade trov prvoinštančného ako aj druhoinštančného konania.

3. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C. s. p.“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

4. V zmysle § 379 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania; žalovaný podal odvolanie

len proti časti výroku rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd zamietol žalobu na zaplatenie sumy 87,08
Eur s prísl. Odvolací súd je v zmysle § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Doplnenie ani zopakovanie
dokazovania pre rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo potrebné, preto odvolací súd prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s.

p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.

5. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz.6. Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov,
mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý

pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec
lehoty na jeho posledný deň.

7. Po preskúmaní spisu odvolací súd konštatuje, že námietka žalovaného týkajúca sa posúdenia
premlčania nároku je dôvodná. Z listinných dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu je zrejmé, že faktúra v

sume 87,08 Eur bola splatná dňa 25. januára 2012. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že
tento deň ešte nie je prvým dňom trojročnej premlčacej doby, aj keď je pre určenie začiatku jej plynutia
smerodajný. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právomohlovykonaťpoprvýraz.Preurčeniezačiatkujejplynutiajetedarozhodujúcaudalosť,ktorádala
podnet k jej behu. V predmetnom prípade je touto udalosťou uplynutie doby splatnosti faktúry. Faktúra
na sumu 87,08 Eur bola splatná najneskôr dňa 25. januára 2015. Do tohto dňa mohol žalovaný stále

vyfakturovanú sumu zaplatiť. Až nasledujúci deň (t.j. 26. januára 2012) začala v dôsledku neuhradenia
faktúry zo strany žalovaného v stanovenom termíne plynúť pre žalobcu trojročná premlčacia doba na
podanie žaloby na súd, ktorej koniec pripadol na deň 26. januára 2015. Žalobu podal žalobca na súd
prvej inštancie dňa 26. januára 2015. Odvolací súd v zmysle uvedeného konštatuje, že žalobca urobil
úkon - podanie žaloby v časti nároku na zaplatenie sumy 87,08 Eur s prísl. riadne a včas.

8. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.
s. p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku.

9. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. použijú

aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 262 ods.
1 C. s. p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1, 2, C. s. p. súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatuje, že v konaní mali strany vo veci
iba čiastočný úspech, pričom žalovaný mal úspech vo väčšej časti. Keďže z obsahu spisu vyplýva, že
žalovaný si žiadne trovy neuplatnil, odvolací súd mu žiadne trovy konania nepriznal.

10. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).