Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112235823
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112235823.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne S.. L. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Za Y. XXX/X, K. J. I., zastúpená advokátkou JUDr. Oľgou Michalíkovou, Francisciho 35, Prešov
proti žalovaným 1/ Regionálna veterinárna a potravinová správa, so sídlom Levočská 112, Prešov,
IČO: 36 165 760, 2/ Štátna veterinárna a potravinová správa, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o
zaplatenie 4.488,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 29C/382/2012-164 zo dňa 23.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol a rozhodol, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznáva.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a
2/ rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 4.488 eur s 9% úrokom z omeškania od 1.2.2011 do
zaplatenia a trovy konania.
Žalobu podala dňa 31.10.2012 na prvoinštančný súd. V žalobe uviedla, že počnúc dňom 24.8.1996

je starobnou dôchodkyňou. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku bolo vydané dňa 7.10.1996.
Sociálna poisťovňa jej v tom čase nevypočítala správne starobný dôchodok, keď jej nezapočítala
obdobie, kde pracovala v pracovnej kategórii II. a celé obdobie jej počítala pracovnú kategóriu III.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 7.1.2011 bol jej dôchodok dodatočne zhodnotený za dobu
zamestnania od 1.2.1964 do 31.12.1983 a upravený, keď bola zaevidovaná ako pracovník v II. pracovnej
kategórii a bol jej vyplatený doplatok na dôchodku vo výške 1.193,26 eur za obdobie od 5.11.2007
do 17.4.2011. V prejednávanej veci žiada zaplatiť sumu 4.488 eur za nedoplatok na dôchodku, keď

bola nesprávne zaradená ako pracovník v III. kategórii, namiesto správneho zaradenia v II. kategórii za
obdobie rokov 24.8.1996 až 4.11.2007.
Prvoinštančný súd zistil, že pracovný pomer žalobkyne trval nepretržite od 1.2.1964 do 23.8.1996. Od
počiatku pracovného pomeru do 1.1.1988 pracovala u zamestnávateľa s názvom Okresné veterinárne
zariadenie Prešov. Neskôr po legislatívnych zmenách zamestnávateľom sa stala Okresná veterinárna
správa Prešov do 23.7.1996. Od 24.7.1996 boli veterinárne správy zrušené a právne vzťahy prevzali
krajskéúrady,vdanomprípadeKrajskýúradvPrešove,pričompracovnoprávnevzťahyprevzalaKrajská

veterinárna správa, ktorá sa neskôr pretransformovala na Krajskú veterinárnu a potravinovú správu,
ktorá bola k 1.11.2001 zákonom č. 342/2011 Z.z. zrušená a všetky vzťahy prevzala Štátna veterinárna
a potravinová správa k 1.11.2011. Teda prvoinštančný súd vyhodnotil, že v danom prípade žalovaný v
1/ rade nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, a preto vo vzťahu k tomuto subjektu žalobu zamietol.Vzhľadom na to, že v priebehu konania bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku
žalobkyne, prvoinštančný súd skúmal túto námietku a dospel k záveru, že nárok je premlčaný,
aplikujúc ust. § 100 Občianskeho zákonníka a ďalej ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa

sa domáhala náhrady škody za stratu na dôchodku, ktorú jej mali spôsobiť jej zamestnávatelia. Podľa
Občianskeho zákona subjektívna premlčacia lehota pri zodpovednosti za škodu je dvojročná a plynie
od momentu, kedy sa poškodený o škode dozvie a kto za ňu zodpovedá. Okrem toho je dôležité,
aby plynula aj objektívna trojročná alebo desaťročná lehota (desaťročná lehota pri škode spôsobenej
úmyselne). Objektívna premlčacia lehota začne plynúť od okamihu škodnej udalosti. Prvoinštančný

súd ako okamih škodnej udalosti vyhodnotil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného
dôchodku žalobkyni, ktoré rozhodnutie bolo vydané dňa 7.10.1996, podkladom ktorého boli podľa
tvrdenia žalobkyne nesprávne vyplnené evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia za sporné obdobie
od 1.2.1964 do 31.12.1983, v dôsledku ktorého od 24.8.1996 do 4.11.2007 jej nebol vyplatený dôchodok
v stanovenej výške. Vtedy bola nesprávne žalobkyňa zaevidovaná v tretej pracovnej kategórii, keď mala
byť zaevidovaná v druhej pracovnej kategórii.

Prvoinštančný súd zistil, že v danom prípade uplynula nielen trojročná objektívna lehota, ale aj 10 ročná
objektívna premlčacia lehota, v prípade, ak by škoda bola spôsobená úmyselne. Preto bolo potrebné
pre premlčanie nárok žalobkyne zamietnuť.
Prvoinštančný súd sa zaoberal, a to nakoniec nebolo už jeho povinnosťou po zistení, že nárok je
premlčaný, aj podmienkami zodpovednosti za vzniknutú škodu. Dospel k záveru, že v danom prípade

aplikujúc ust. § 420 Občianskeho zákonníka neboli splnené podmienky zodpovednosti za vzniknutú
škodu, keď nebolo preukázané úmyselné zavinenie zo strany zamestnávateľa pri nesprávnom vyplnení
listov dôchodkového zabezpečenia s uvedením zaradenia žalobkyne do III. pracovnej kategórie,
namiesto do kategórie II. Táto okolnosť je nepreukázaná len tvrdením, že iní zamestnanci boli zaradení
v II. pracovnej kategórii. Nebolo ďalej preukázané, že v spornom období žalobkyňa vykonávala taký

druh práce, ktorý by ju odôvodnene zaraďoval do II. pracovnej kategórie. Aj preto nárok žalobkyne bol
zamietnutý.
Prvoinštančný súd v rámci hospodárnosti konania po zistení všetkých týchto okolností, ktoré boli
dôvodom pre zamietnutie uplatneného nároku, navrhnuté dôkazy a ich vykonanie zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal po

tom, čo žalobkyňa v konaní bola neúspešná a úspešný žalovaní v 1/ a 2/ rade si náhradu trov konania
neuplatnili.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala
rozhodnutie prvoinštančného súdu a žiadala, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Uplatnila si trovy konania.
Namietala, že prvoinštančný súd neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietala, že prvoinštančný súd svojim rozhodnutím zamietol uplatnený nárok z dôvodu premlčania

podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, vydané
Sociálnou poisťovňou dňa 7.10.1996 bolo žalobkyni doručené až v roku 2013, ktoré žalobkyňa napadla
v jednomesačnej zákonnej lehote návrhom na preskúmanie rozhodnutia na Krajskom súde v Prešove.
Žalobkyňa pred doručením tohto rozhodnutia poberala starobný dôchodok a výšku jej vyplácaného
dôchodku porovnávala s dôchodkami vyplácanými jej bývalým spolupracovníkom a osobne si tieto

skutočnosti preverovala u svojho zamestnávateľa, teda u žalovaného v 2/ rade.
Prvoinštančný súd nesprávne počítal začiatok plynutia premlčacej lehoty od samotného rozhodnutia
Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku, teda pre celý nárok, keď si prvoinštančný súd
neuvedomil, že dôchodok je priznávaný v mesačnej sume a vždy sa premlčuje každá mesačná splátka
samostatne. Preto nárok žalobkyne nemôže byť premlčaný.

Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil, keď konanie zamestnávateľa neuznal ako úmyselné, ale ako
nedbanlivostné v súvislosti so zaradením žalobkyne do III. pracovnej kategórie. Z obsahu rozsudku
prvoinštančného súdu nie je jasné, ktorá zo sporových strán, teda či žalovaná v 1/ alebo 2/ rade vzniesla
námietku premlčania.

3/ K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý uviedol, že skutočnosti popísané
v odvolaní nemenia zistený stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Žalovaný v 1/ rade
trval na prezentovanom názore, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Prešov nikdy nebola
zamestnávateľom MVDr. Kaminskej a nie je ani právnym nástupcom jej posledného zamestnávateľa,čo bolo dostatočne preukázané v samotnom konaní. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď
žalobu voči tomuto subjektu zamietol. Žiadal preto, aby rozsudok bol potvrdený.

4/ Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vzniesol námietku premlčania počas konania,
dokonca právna zástupkyňa v podaní označenom ako doplnenie vyjadrenia k žalobe zo dňa 20.1.2014
jednoznačne formulovala námietku premlčania tým, že považovala právo žalobcu na náhradu škody za
premlčané. Aj v priebehu konania zástupkyňa žalovanej v 2/ rade namietala premlčanie pre uplynutie
objektívnej premlčacej lehoty. Objektívna premlčacia lehota pre celý uplatnený nárok začína plynúť od

7.10.1996, teda od rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní dôchodku žalobkyni. Žalovaný v 2/ rade
rozhodne poprel úmyselné konanie vo vzťahu k žalobkyni, ktorá mala byť podľa jej názoru zaradená do
nesprávnej pracovnej kategórie. Žiadal, aby rozsudok bol potvrdený.

5/Kvyjadreniužalovanýchv1/a2/radezaujalapísomnéstanoviskožalobkyňa,ktorázotrvalanasvojom
odvolaní a žiadala, aby rozsudok prvoinštančného súdu bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Uplatnila si trovy konania.

6/ K vyjadreniu žalobkyne už žalovaní písomné stanovisko nezaujali.

7/ Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný dňa 23.10.2015, teda v čase, keď základným

procesným predpisom, platným pre konanie pred súdmi, bol Občiansky súdny poriadok.
Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1.7.2016 nahradený Civilným sporovým poriadkom, ktorý v
prechodných ustanoveniach § 470 stanovuje základné princípy aplikácie tohto procesného predpisu aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Civilný sporový poriadok totiž nadobudol
účinnosť dňom 1.7.2016.

Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Z obsahu citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Civilný sporový poriadok je okamžite
aplikovateľný na všetky veci, ktoré neboli ukončené ešte podľa starých procesných predpisov. Všetky
procesné úkony, ktoré boli vykonané stranami sporu, prípadne súdom, za účinnosti starého procesného

predpisu, zostávajú zachované a je potrebné na nich prihliadať s relevanciou aj v prípade, pokiaľ nový
procesný predpis už s takýmito procesnými úkonmi, resp. s účinkami takýchto úkonov neráta.
Preto odvolací súd skúmal podmienky odvolania žalobkyne k momentu, kedy bolo podané
odvolanie a podmienky náležitého rozhodnutia prvoinštančného súdu k momentu vyhlásenia rozsudku
prvoinštančného súdu dňa 23.10.2015 a zhodnotil, či prvoinštančný súd náležitým spôsobom zistil

skutkový stav, riadne aplikoval právny predpis a či na základe zistených okolností správne vec právne
posúdil a zákonne rozhodol.
Odvolací súd tak postupoval v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, keď preskúmal
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

správne.
Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav, skutkový stav je dostatočný pre rozhodnutie v
prejednávanej veci, správne aplikoval právne predpisy a správne a zákonne vo veci aj rozhodol.
Pokiaľ v priebehu konania strany sporu vzniesli námietku premlčania tohto nároku, je potrebné, aby sa
prioritne prvoinštančný súd touto námietkou zaoberal.

Žalovaný v 1/ rade námietku premlčania vzniesol pri prvom úkone, ktorý mu v prejednávanej veci patril,
a to vo vyjadrení k žalobe o zaplatenie 4.488 eur, ktoré bolo predložené prvoinštančnému súdu dňa
7.12.2012. Žalovaný v 2/ rade vzniesol námietku premlčania v podaní zo dňa 20.1.2014 prvýkrát v
doplnení vyjadrenia žalovaného k žalobe, kde namietal aj žalovaný v 2/ rade premlčanie uplatneného
nároku.

V priebehu prvoinštančného konania zástupkyňa žalovaných na pojednávaní aj v záverečnej reči túto
námietku uviedla a prvoinštančný súd bol povinný sa touto námietkou zaoberať.
Prvoinštančný súd správne vyhodnotil, že nárok žalobkyne voči žalovaným v 1/ a 2/ rade je premlčaný.
Tento nárok žalobkyňa označila ako nárok na náhradu za vzniknutú škodu, ktorá škoda mala vzniknúťtým, že žalovaní nesprávne pri trvaní pracovného pomeru evidovali žalobkyňu ako pracovníčku III.
kategórie, keď vykonávala činnosti, podľa ktorých mala byť zaradená v II. pracovnej kategórii.
Tento nárok vo vzťahu k zamestnávateľom, ktorí jej mali spôsobiť škodu je nárokom, ktorý sa premlčuje

podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď v prvom rade musí byť splnená subjektívna
premlčacia doba (§ 106 ods. 1 OZ) a jej plynutie začína odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Úplne stačí, keď žalobkyňa bola schopná si uplatniť právo na súde.
V prejednávanej veci tento moment nastal podľa odvolacieho súdu v čase, keď Sociálna poisťovňa
rozhodnutím zo 7.1.2011 opravila zaradenie žalobkyne do pracovnej kategórie a rozhodla zvýšení

dôchodku a o jeho doplatku spätne tri roky v sume 1.193,26 eur. Od tohto momentu by podľa § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka mala začať plynúť dvojročná subjektívna lehota.
Podmienkou na včasné uplatnenie nároku je však plynutie aj objektívnej lehoty, ktorá je závislá od
formy zavinenia. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívna lehota je lehota, počas ktorej
najnekoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10
rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Objektívna lehota neplatí v prípade, pokiaľ

ide o škodu na zdraví.
Podstatným momentom je udalosť, z ktorej vznikla škoda žalobkyni a ktorá odôvodňuje prípadne nárok
žalobkyne, je nesprávne rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 7.10. 1996 o priznaní starobného
dôchodku, kedy Sociálna poisťovňa nesprávne zaradila pri určovaní výšky dôchodku žalobkyňu počas
celého obdobia jej pracovnej aktivity do III. kategórie pri určovaní výšky dôchodku. Ide o moment, kedy

došlo k udalosti, z ktorej vznikla žalobkyni škoda a z ktorého momentu je možné odvodzovať včasnosť
uplatneného nároku.
Platí, že táto objektívna lehota je buď trojročná, pokiaľ sa preukáže neúmyselné konanie v súvislosti so
vznikom škody, alebo 10 ročná, pokiaľ bola škoda spôsobená úmyselne. Prvoinštančný súd vo svojom
rozhodnutí rozoberal okolnosti vzniku tejto škody, či prípadná škoda má pôvod v úmyselnom alebo

neúmyselnom konaní žalovaných. Tu prvoinštančný súd jednoznačne sa priklonil k tomu, že úmysel
žalobcu preukázaný nebol. Pokiaľ by však aj odvolací súd prihliadol na okolnosť, že od vzniku škodovej
udalosti, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku dňa 7.10.1996, začala plynúť
10 ročná objektívna premlčacia lehota, táto by skončila dňa 7.10.2006, kedy ešte ani len nezačala plynúť
subjektívna premlčacia lehota. Tým, že uplynula objektívna premlčacia doba 10-ročná, výhodnejšia pre

žalobkyňu, správne vyhodnotil prvoinštančný súd, že právo žalobkyne sa premlčalo, a to dokonca bez
zreteľa na to, že subjektívna premlčacia doba ani len nezačala plynúť.
Odvolací súd naviac dodáva, že v odvolacom konaní odvolací súd prihliadol na výhodnejšiu 10 ročnú
lehotu pre žalobkyňu, ktorá však aj napriek tomu, že preukázaná nebola dôvodnosť aplikácie takejto
lehoty, nespôsobila včasnosť uplatnenia nároku. Pokiaľ by sa aplikovala objektívna trojročná lehota,

nárok by sa z objektívnych dôvodov premlčal už 7.10.1999. Teda úvaha prvoinštančného súdu o
premlčaní nároku je správa a argumentačne zo strany žalovanej táto úvaha nebola spochybnená.
Jepotrebnéprihliadnuťajnaskutočnosť,ženárokžalobkyne,vzhľadomnaodvolacienámietky,jemožné
rozdeliť na úhradu v splátkach. Posledný nedoplatok na dôchodku v žiadanej výške bol podľa žalobkyne
za mesiac november 2007. Pokiaľ k tomuto momentu by sa dala objektívna lehota na uplatnenie nároku

ako najkratšie uplatniteľný nárok splátky dôchodku vo zvýšenej miere k momentu podania žaloby, aj v
tomto prípade je objektívna lehota a aj subjektívna lehota okolnosťou, ktorá vylučuje uplatnenie nároku
žalobkyňou včas. Nárok je premlčaný, s tým, že žaloba bola v prejednávanej veci podaná až 31.10.2012.
Ďalej odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade nie je právnym nástupcom
zamestnávateľa žalobkyne, s čím sa prvoinštančný súd veľmi podrobne vysporiadal, a preto nemôže

byť naviac, okrem premlčania, aj nositeľkou práv, ktoré si voči nej uplatňuje žalobkyňa.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 CSP ako vecne správny
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči

žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešnou účastníčkou.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.