Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/802/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713203148
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713203148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu X. Q., nar.
XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, XXX XX O., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Krnáčom, so sídlom
Nám. SNP č. 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o náhradu škody na zdraví
a zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/31/2013-374 z 30. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v prvom, druhom a treťom výroku, ktorými súd návrhu

vyhovel mení tak, že

- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bolestné vo výške 5 557,65 Eur s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania od 03. 02. 2012 až do zaplatenia,
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom náhrady nákladov spojených s liečením
vo výške 3 850,20 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 516,84 Eur od 28. februára
2013 do 9. mája 2013 a s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 850,20 Eur od 10. mája 2013

do zaplatenia,
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19
854,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 21. 06. 2013 až do zaplatenia,
- žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
43 017,97 Eur,

všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd čiastočne vyhovel návrhu žalobcu na náhradu škody na zdraví
pozostávajúcej z bolestného, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrady liečebných nákladov a úrokov z omeškania, ktorá vznikla
žalobcovi v súvislosti s dopravnou nehodou z 9. apríla 2011 ako spolujazdcovi v motorovom vozidle,
ktoré viedol vodič Bc. F. S. pod vplyvom alkoholu. Za základ pre svoje rozhodnutie vzal zistenie, že
vodič F. S. uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení

motorového vozidla evidenčného čísla O. XXX M. s účinnosťou od 01. 01. 2007. Vodič motorového
vozidlaBc.F.S.bolodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.3T/165/2011z22.06.2012pre
prečin ublíženia na zdraví a neposkytnutia pomoci na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov
nepodmienečne. Žalobcu ako poškodeného odkázal Okresný súd Zvolen s jeho nárokom na náhraduškody na občianske súdne konanie. Žalobca ohlásil žalovanému škodovú udalosť a uplatnil si pred
začatím súdneho konania u žalovaného nároky na náhradu škody. Výšku škody preukazoval žalobca
znaleckými posudkami o bolestnom vypracovaným S.. K. U. a o sťažení spoločenského uplatnenia

vyhotoveného S.. Z. A., ako aj dokladmi o nákupe liečebných pomôcok a stavebno-inštalačných prác
súvisiacich so zmenou dispozície domových priestorov obývaných poškodeným za účelom vytvorenia
bezbariérového priestoru. Žalobca uznával prípadnú mieru svojho zavinenia na vzniku škody v rozsahu
10 % . Žalovaný nespochybňoval skutočnú výšku škody, ale poistné plnenie, ktoré dobrovoľne poukázal
žalobcovi, krátil o 50 % s odôvodnením, že žalobca musí znášať jemu vzniknutú škodu v rozsahu 50

% z dôvodu, že v čase dopravnej nehody ako spolujazdec sediaci na sedadle vedľa vodiča osobného
motorového vozidla nebol pripútaný bezpečnostným pásom a že vedome nastúpil do motorového
vozidla, ktoré riadil vodič pod vplyvom alkoholu. Okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi bola
sporná iba otázka rozsahu miery zavinenia poškodeného na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“), keď žalobca priznával spoluvinu v rozsahu 10 % a žalovaný krátil žalobcovi
plnenie o 25 % za nepoužitie bezpečnostných pásov a ďalších 25 % za nastúpenie žalobcu do vozidla,

ktoré viedol vodič pod vplyvom alkoholu. Súd ustálil mieru spoluzavinenia u žalobcu na vzniknutej škode
v rozsahu 10 % tak, ako to žiadal žalobca z dôvodu, že žalobca pri dopravnej nehode nebol pripútaný
bezpečnostným pásom, čím porušil povinnosť uloženú mu ustanovením § 5 ods. 3 prvej vety zákona č.
315/1996 Zb., podľa ktorého je osoba sediaca na sedadle vozidla povinne vybavenom bezpečnostným
pásom povinná byť počas jazdy týmto pásom riadne pripútaná. Podiel spoluviny poškodeného pre

nepripútanie sa bezpečnostným pásom iba v rozsahu 10 % považoval súd za primeraný vzhľadom na
závery pripojených znaleckých posudkov S.. K. U. a S.. Z. A. a s ohľadom na výpoveď S.. Z. A. na
pojednávaní dňa 14. 04. 2014, ktorý uviedol, že aj keby bol žalobca pripútaný bezpečnostným pásom,
došlo by k poraneniu hlavy poškodeného, pretože sa auto pri dopravnej nehode prevrátilo na strechu
a bezpečnostné pásy by zraneniu hlavy žalobcu pri takomto priebehu dopravnej nehody nezabránili.

Iné spoluzavinenie žalobcu pri dopravnej nehode súd za preukázané nemal. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že
je dôvod na zníženie plnenia aj preto, že žalobca si prisadol ako spolujazdec do motorového vozidla k
vodičovi pod vplyvom alkoholu súd dospel k názoru, že týmto konaním žalobca neporušil žiadnu právnu
povinnosť a dôvod na zníženie plnenia zo strany žalovaného o ďalších 25 % nebol daný.
Okrem odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho

zákonníka priznal okresný súd žalobcovi aj zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
(ďalej „zákon č. 437/2004 Z. z.“) z dôvodu, že Sociálna poisťovňa, a. s., pobočka Zvolen uznala
žalobcu invalidným a mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovila na 80 %.
Žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy zodpovedajúcej zvýšeniu odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia od 22. augusta 2013 až do zaplatenia zamietol s odôvodnením, že zvýšenie
základnej sumy sťaženia spoločenského uplatnenia je otázkou právnou a povinnosť zaplatiť túto
náhradu vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a až uplynutím
tejto doby určenej na splnenie priznanej peňažnej náhrady dochádza k omeškaniu dlžníka.
Za dôvodnú považoval žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania z čiastkových nárokov na náhradu škody

za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a úhradu liečebných nákladov z dôvodu, že si žalovaný
nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (ďalej „zákon č. 381/2001 Z. z.“) poskytnúť
plnenie poškodenému v zákonnej lehote.
Zodpovednosť vodiča Bc. F. S. za škodu vzniknutú žalobcovi odvodil od ustanovenia § 420 ods. 1, 3 a

§ 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorému podľa § 822 Občianskeho zákonníka vzniklo právo,
aby za neho poistiteľ nahradil spôsobenú škodu. Priamy nárok poškodeného proti poistiteľovi vyplýva
aj z § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z.
Priznané peňažné nároky podľa odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu boli vyčíslené takto:
1. Bolestné - bolestné ohodnotil S.. K. U. v znaleckom posudku č. XX/XXXX z 12. septembra 2011

počtom bodov 2 409, čo pri hodnote jedného bodu 15,38 Eur predstavuje výšku bolestného 37 051,-
Eur. Túto sumu znížil súd o 10 % z dôvodu spoluzavinenia žalobcu ako poškodeného a od výsledku 33
345,90 Eur odpočítal žalovaným dňa 5. januára 2012 dobrovoľne poskytnuté plnenie v sume 18 525,50
Eur a na zaplatenie rozdielu 14 820,40 Eur zaviazal žalovaného
- úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 14 820,40 Eur priznal okresný súd žalobcovi odo

dňa nasledujúceho po oznámení o čiastočnom plnení poškodenému a dôvode neuhradenia zvyšnej
časti bolestného s odôvodnením, že nárok na úroky z omeškania vznikol žalobcovi podľa § 11 ods. 5,
7 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v zákonnej lehote
troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti2. Náklady spojené s liečením - pod pojem liečebné a zdravotné náklady vo výške 6 393,85 Eur okresný
súd zahrnul:

- žalobca si zakúpil mechanický invalidný vozík značky Avantgrade CV za 1 820,38 Eur. Z tejto sumy
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Detve nahradil žalobcovi 1 274,27 Eur, rozdiel 547,- Eur skrátil
okresný súd o 10 % z dôvodu spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode = 492,30 Eur a od tejto sumy
odpočítal plnenie žalovaného vo výške 273,06 Eur zo dňa 7. mája 2013 a žalovanému uložil zaplatiť
žalobcovi aj rozdiel týchto súm 219,24 Eur

- na kúpu zdvíhacieho zariadenia - stoličkového výťahu vynaložil žalobca sumu 8 967,50 Eur. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Detva na toto zariadenie poskytol žalobcovi úhradu vo výške 7 385,-
Eur. Rozdiel týchto súm 1 582,52 Eur znížil okresný súd o 10 % z dôvodu spoluzavinenia žalobcu na
vzniku škody a od výsledku 1 424,25 Eur odpočítal žalovaným 7. mája 2013 poskytnuté plnenie vo výške
791,25 Eur a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi ďalších 633,- Eur
- žalobca pre vytvorenie bezbariérového priestoru v dome, v ktorom býva, vynaložil podľa faktúr č.

XXXXXX a č. XXXXXX sumu 5 822,68 Eur. Aj túto sumu znížil okresný súd o 10 % z titulu spoluzavinenia
poškodeného a od výsledku 5 240,42 Eur odpočítal žalovaným dobrovoľne poskytnuté plnenie 7. mája
2013 vo výške 587,77 Eur a na rozdiel 4 652,65 Eur zaviazal žalovaného
- zdvíhacie zariadenie - stropný zdvihák značky Human Care pre žalobcu vrátane ceny montáže by
stálo 11 112,- Eur. Dodávateľ tohto zariadenia poskytol žalobcovi z tejto ceny zľavu vo výške 10 % a

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Detva poskytol žalobcovi na toto zariadenie sumu 7 778,40 Eur.
Zostatok vo výške 2 222,40 Eur mal znášať poškodený. Od tejto sumy odpočítal okresný súd 10 % za
spoluvinu žalobcu na vzniku škody a od výsledku 2 016,- Eur [správne 2 000,16 Eur (2 222,40 - 10 %
= 2 000,16,- Eur)] odpočítal žalovaným vyplatenú sumu 1 111,20 Eur dňa 7. mája 2013 a žalovanému
uložil zaplatiť žalobcovi ďalších 888,96 Eur

- žalobca si z titulu liečebných a zdravotných nákladov uplatnil u žalovaného listom zo dňa 31. 10. 2012
sumu 9 157,12 Eur. Žalovaný zaplatil z uplatnenej sumy žalobcovi iba 2 763,27 Eur dňa 7. mája 2013.
Povinnosť plniť podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vznikla žalovanému 16. februára 2013 a
keď neplnil, dostal sa do omeškania so splnením peňažného dlhu vo výške 9 157,12 Eur za obdobie od
16. februára 2013 do 8. mája 2013 a po úhrade sumy 2 763,27 Eur je v omeškaní s úhradou peňažného

dlhu vo výške 6 393,85 Eur od 9. mája 2013, kým dlh nezaplatí. Úroky z omeškania vo výške 8,75 %
musí podľa rozhodnutia súdu žalovaný žalobcovi zaplatiť

3. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotil znalec S.. Z. A. počtom bodov 8 420 a pri
hodnotejednéhobodu15,72Eurztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniapatrížalobcoviodškodnenie

vo výške 132 363,- Eur. Znalcom určenú výšku odškodnenia 132 363,- Eur znížil okresný súd o 10
% za spoluúčasť žalobcu na vzniknutej škode a od výsledku 119 126,70 Eur odpočítal žalovaným
poskytnuté plnenie z 3. mája 2013 vo výške 66 181,20 Eur a na zaplatenie rozdielu 52 945,50 Eur
zaviazal žalovaného
- úroky z omeškania zo sumy 52 945,50 Eur vo výške 5,75 % ročne prináležia žalobcovi podľa

rozhodnutia okresného súdu vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 5, 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z.
od 21. 06. 2013, keďže tento nárok si žalobca u žalovaného uplatnil 5. marca 2013

4.Ksumezvýšenianáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniao50%dospelokresnýsúdvýpočtom
tak, že S.. Z. A. vyčíslené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia 132 363,- Eur znížil

o 10 % pre spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody a z výsledku 119 126,70 Eur priznal žalobcovi
50 % = 59 363,35 Eur.

Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný. Rozsah odvolania vymedzil tak, že napáda
prvý, druhý a tretí výrok rozsudku okresného súdu. V tejto časti navrhol zmeniť rozsudok okresného
súdu a zamietnuť žalobu alebo zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie z
dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p.).
Žalovaný potvrdil, že s poistníkom Bc. F. S. uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla evidenčného
čísla O. XXX M. s účinnosťou od 01. 01. 2007 a poškodený si mohol u poisťovateľa podľa § 15 zákona č.381/2001 Z. z. uplatniť nárok na náhradu škody. Žalovaný poškodenému zaplatil všetky nároky, na ktoré
mu vznikol nárok. Okresný súd nezohľadnil výpovede znalcov S.. K. U. a S.. Z. A., že zranenia žalobcu
mohli byť iné, keby dodržal povinnosť vyplývajúcu mu z § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej

premávke pripútať sa bezpečnostným pásom, že sám poškodený bol pod vplyvom alkoholu, preto
obranné a ochranné mechanizmy z jeho strany zlyhali a jeho telo sa v motorovom vozidle pri dopravnej
nehode správalo ako fyzikálne teleso, že k poškodeniu zdravia žalobcu mohlo dôjsť aj pri manipulácii s
telompoškodenéhopodopravnejnehode(nešlobyoškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla)
a súd nezohľadnil, že žalobca vedome nastúpil do motorového vozidla k vodičovi, s ktorým pred tým

spoločne pil a vedel, že je pod vplyvom alkoholu.
Nárok na bolestné si uplatnil žalobca u žalovaného 24. 10. 2011 vo výške 37 051,- Eur. Žalovaný krátil
plnenie na bolestnom v zmysle Metodického usmernenia za každý úkon poškodeného majúci vplyv na
rozsah výšky škody o 25 %. Z dôvodu nepripútania poškodeného v čase vzniku poistnej udalosti bolo
poistné plnenie krátené o 25 % a z dôvodu vedomého nastúpenia poškodeného do motorového vozidla
vedeného osobou pod vplyvom alkoholu bolo krátené bolestné o ďalších 25 %. Dňa 5. januára 2012

vyplatil žalovaný žalobcovi sumu 18 525,50 Eur.
Podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 07. 12. 2011
by mal žalobca nárok na kompenzáciu peňažným príspevkom na úpravu rodinného domu. Žalobca si
tento nárok u príslušného orgánu neuplatnil. Žalovaný z celkových nákladov na úpravu rodinného domu
podľa faktúr č. XXXXXX a č. XXXXXX vo výške 6 638,79 Eur odpočítal sumu 4 647,15 Eur (70 % zo

sumy 6 638,79 Eur, na ktorú by mal žalobca v zmysle § 37 ods. 5, 8 zákona č. 447/2008 Z. z. nárok, ak
by bol o peňažný príspevok požiadal). Dňa 7. mája 2013 vyplatil žalovaný žalobcovi náhradu nákladov
na liečenie v celkovej výške 2 763,27 Eur.
Žalovaný plnil žalobcovi v zákonnej lehote, preto nemôže byť v omeškaní. Žalobca si u žalovaného
uplatnil nárok na náhradu škody z titulu bolestného 24. októbra 2011. Žalovaný listom z 15. novembra

2011 vyzval žalobcu na preukázanie nárokov. Už 5. januára 2012 oznámil žalovaný výšku poistného
plnenia za bolestné, ako aj dôvody krátenia poistného a v tento deň aj bolestné vo výške 18 525,50 Eur
vyplatil. Žalovaný nemôže byť v omeškaní s úhradou liečebných nákladov za stropný zdvihák, nakoľko
si žalobca tento nárok u žalovaného uplatnil iba 22. januára 2013.
Nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil žalobca u žalovaného 05. 03.

2013. Žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenie z tohto titulu znížené o 50 % z dôvodu nepripútania
poškodeného v čase vzniku poistnej udalosti bezpečnostným pásom a z dôvodu vedomého nastúpenia
poškodeného do motorového vozidla vedeného osobou pod vplyvom alkoholu. Výška poukázaného
plnenia dňa 2. mája 2013 bola 66 181,20 Eur. Žalovaný si splnil svoju povinnosť, preto už žalobca nemá
nároknaďalšieplnenie,aninaúrokyzomeškaniazanevyplatenieodškodneniasťaženiaspoločenského

uplatnenia. Žalovanému podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. vznikla povinnosť plniť do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Žalobca uplatnil u žalovaného nárok
5. marca 2013, žalovaný listom zo 16. apríla 2013 oznámil výšku poistného plnenia a dôvody krátenia
poistného plnenia a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 66 181,20 Eur vyplatil 2.
mája 2013.

Žalovanýpovažujeodškodneniežalobcuzasťaženiespoločenskéhouplatneniasumou66181,20Eurza
primerané povahe následkov poškodenia zdravia žalobcu a ich predpokladanému vývoju. Podľa názoru
žalovaného nie je namieste zvýšiť odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z. z. o ďalších 50 % zo sumy 119 126,70 Eur, ako to urobil okresný súd. Už súdny
znalec S.. Z. A. navýšil vo svojom posudku bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia

na dvojnásobok v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. a teda zohľadnil aj obmedzenie alebo
stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenie na zdraví. Okresný súd priznal zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia
z dôvodu invalidity žalobcu. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/212/2010 uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.
Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a žalobu zamietnuť alebo ho zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, vrátane inštitútu spoluzavinenia poškodeného upravuje predovšetkým
Občiansky zákonník, preto postup žalovanej poisťovne opierajúcej krátenie nárokov poškodeného
o interné metodické usmernenie nie je zákonný a ústavne konformný. Z výsledkov vykonaného
dokazovania predovšetkým z posudku S.. Z. A. a jeho výpovede na pojednávaní dňa 14. apríla 2014pred Okresným súdom Zvolen vyplynulo, že rozhodujúcim faktorom podielajúcim sa na vzniku zranení
a následkoch u poškodeného bol osobitný úrazový mechanizmus, ku ktorému došlo po prevrátení,
rotovaní vozidla okolo pozdĺžnej osi a dopade vozidla na strechu a pri ktorom sa poškodený ocitol

otočený telom a hlavou nadol. Tento mechanizmus nevznikol v príčinnej súvislosti s nepripútaním
sa poškodeného bezpečnostným pásom. Aj v prípade existencie spoluviny poškodeného subjektu
v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka musia byť kumulatívne splnené základné predpoklady v
podobe protiprávneho konania, následku (škody) a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
a následkom. Zranenia poškodeného podľa znalca S.. Z. A. vznikli výlučne v príčinnej súvislosti

s úrazovým dejom pri dopravnej nehode, pri prevracaní vozidla. Bezpečnostné pásy nechránia
(nestabilizujú) hlavu cestujúcich, ani nestabilizujú telo cestujúceho pri vertikálnych (rotačných) pohyboch
vozidla.
Žalobca nepovažuje odvolanie žalovaného proti zvýšeniu odškodnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia za dôvodné. Poškodený je v dôsledku úrazu zo dňa 9. apríla 2011 vyradený prakticky zo
všetkých oblastí života. Žalobca zostal v dôsledku tohto úrazu plne invalidný a vo svojich 19 rokoch veku

stratil akúkoľvek schopnosť a možnosť plnohodnotného uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Tieto
okolnosti preukazujú, že u žalobcu boli dané a naplnené podmienky pre zvýšenie odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Okresný súd správne za základ
pre výpočet zvýšenia odškodnenia považoval znalcom S.. Z. A. určenú sumu bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia. Jeho názor je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Cdo/215/2006 z 28. 06. 2007.
Žalovaný, ktorému zákon č. 381/2001 Z. z. poskytol určitý časový priestor na dobrovoľné a mimosúdne
plnenie dlhodobo odmietal poskytnúť akúkoľvek náhradu poškodenému, odmietal poškodeného
informovať o stave prešetrovania, odmietal umožniť mu nahliadnuť do škodového spisu a nevykonal
vlastné prešetrovanie udalostí predpísané v ustanovení § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.

Obmedzoval sa na negatívne tvrdenie, že kým nie je právoplatne skončené vyšetrovanie vedené
políciou,taknemôžeplniťnáhraduškodyzaškodcu.Pritomzodpovednosťprevádzkovateľamotorového
vozidla je zodpovednosťou objektívnou, pri ktorej sa nevyžaduje zavinené konanie. Tým bol daný právny
základ na to, aby žalovaná poisťovňa v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytla plnenie
poškodenému. Od vzniku dopravnej nehody bolo zrejmé, že poškodený nebol vodičom motorového

vozidla, ktorého prevádzkou mu bola spôsobená škoda. Bolo známe, že vodičom zraňujúceho vozidla
v čase nehody bol Bc. F. S.. Zákon č. 381/2001 Z. z. ukladá poisťovateľovi v § 11 ods. 5 a 6 vykonať
vlastné šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a následne v
15 dňovej lehote plnenie aj poskytnúť. Vlastné šetrenie udalostí a rozsahu plnenia zo strany poisťovne
sa nemôže redukovať na pasívne a alibistické pôsobenie likvidátorských oddelení poisťovní. Žalobca si

svoju povinnosť preukázať žalovanému uplatnený nárok splnil. Predložil doklady vyčíslujúce bolestné,
sťaženie spoločenského uplatnenia a náklady za liečebné a zdravotné pomôcky. Nárok na úroky z
omeškania žalobcovi vznikol.
Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 840,20 Eur.

Skutkové zistenia okresného súdu boli postačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, preto krajský
súd prejednal vec v rozsahu odvolania žalovaného (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a z dôvodu odlišného právneho názoru pri aplikácii § 441 Občianskeho
zákonníka rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil.

Zodpovednosť fyzických a právnických osôb vykonávajúcich dopravu za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky je zakotvená v § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obsahom pripojeného
spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/165/2011, výpoveďou účastníkov, predloženými znaleckými

posudkami a výpoveďou znalca S.. Z. A. je preukázané, že škoda vznikla žalobcovi výlučne v
súvislosti s dopravnou nehodou z 9. apríla 2011. Žalovaný nesprávne interpretuje výpoveď znalca
S.. K. U. na pojednávaní pred Okresným súdom Zvolen dňa 17. marca 2014. Znalec jednoznačne
uviedol, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri „kotrmelcoch“ motorového vozidla a iba pripustil
teoretickú možnosť, že pri vyslobodzovaní a následnom ťahaní žalobcu po lúke mohlo dôjsť ku

komplikáciám tých poranení, ktoré vznikli pri kotrmelcoch auta. Znalec S.. U. vo svojom posudku č.
XX/XXXX už uvažoval nad tým, že „k poškodeniu aj miechy, ak boli len zlomené oba stavce, mohlo
dôjsť aj pri vyťahovaní poškodeného z motorového vozidla alebo aj pri nesení za nohy, za ruky
alebo potom aj pri ťahaní poškodeného po lúke, kde došlo aj k strate nejakých častí odevu. Potomporanenie tvárovej časti čela si poškodený mohol spôsobiť aj pri spomínanom páde dolu tvárou po
vytiahnutí z havarovaného automobilu“. Napriek tomu potom na otázku zadávateľa posudku, aký bol
mechanizmus poranenia poškodeného znalec uviedol: „Pripájam sa k pôvodnej verzii poranenia miechy,

ku ktorej najpravdepodobnejšie došlo pri havárii motorového vozidla. Prevrátenie motorového vozidla
saltom v smere jazdy a dopade na strechu a potom ešte na kolesá nedávalo šancu poškodenému
len k samostatnému zlomeniu stavcov tak krčnej, ako aj hrudníkovej chrbtice. K zlomeniu stavcov
hrudníkovej chrbtice a súčasne i k nenapraviteľnému poškodeniu miechy došlo v procese havarovania“.
Možnosť vzniku zranení iným spôsobom než pri dopravnej nehode vylúčil aj znalec S.. Z. A., ktorý

na výslovnú otázku na pojednávaní dňa 14. 04. 2014 u Okresného súdu Zvolen: Či je možné rozlíšiť
zranenia spôsobené prevádzkou motorového vozidla a tie druhé - zranenia spôsobené správaním
sa spolujazdcov po nehode S.. Z. A. odpovedal: „Ja nesúhlasím s tým, čo tu spochybňuje právna
zástupkyňa žalovaného, že mohli spôsobiť komplikácie u poškodeného jeho spolujazdci z vozidla. Tu
môžempovedať,keďsomjavypracovalsvojznaleckýposudokaštudovalsomröngenovúdokumentáciu
a CT dokumentáciu tak som zistil, že sa jednalo o roztrieštenie, t. j. mnohoúlomkovú zlomeninu stavca

hrudnej miechy na úrovni tretieho a štvrtého segmentu, čo bolo spojené s vniknutím úlomkov do miechy
a tieto úlomky miechu rozdrvili. Teda zastávam názor, že k tomuto došlo počas samotného úrazového
deja vo vozidle a nie konaním spolujazdcov, ktorí ho vyslobodili - vytiahli z auta“.

Žalovaný uznával svoju povinnosť plniť priamo poškodenému vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z. z.

Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi vyplýva z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Správne
okresný súd konštatoval, že spor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v otázke výšky spoluzavinenia
poškodeného na vzniknutej škode.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Žalobca uznával svoje zavinenie na škode v rozsahu 10 % bez bližšej konkretizácie, čím sám žalobca
zavinil vznik škody. Naproti tomu žalovaný likvidoval škodu žalobcovi krátenú o 50 % s tvrdením, že
podiel žalobcu na vzniku škody je v rozsahu 50 % z dôvodu, že nastúpil do vozidla sám pod vplyvom

alkoholu k vodičovi, ktorý požil alkoholické nápoje pred začatím jazdy a nepripútal sa bezpečnostnými
pásmi. Okresný súd ustálil rozsah spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody len v rozsahu 10 % za
to, že sa nepripútal bezpečnostnými pásmi, čím porušil § 5 ods. 3 vety prvej zákona č. 315/1996 Zb.
o premávke na pozemných komunikáciách a neuznal za dôvodné zníženie plnenia poškodenému zo
strany žalovaného aj za to, že si prisadol ako spolujazdec do motorového vozidla, ktoré viedol vodič pod

vplyvom alkoholu majúc za to, že žalovaný týmto svojím konaním v danom prípade neporušil žiadnu
právnu povinnosť.

Zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách bol účinný v čase od 1. apríla
1997 do 1. februára 2009. Dopravná nehoda, pri ktorej bolo poškodené zdravie žalobcu a následkom

ktorej vznikla žalobcovi škoda sa stala 9. apríla 2011. Okresný súd nesprávne pri skúmaní, akú právnu
povinnosť porušil žalobca tým, že sa ako spolujazdec vedľa vodiča nepripútal za jazdy bezpečnostnými
pásmi vychádzal z neúčinného zákona č. 315/1996 Z. z., ale táto skutočnosť nemá vplyv na názor
okresného súdu, že nepoužitím bezpečnostných pásov porušil žalobca zákonnú povinnosť. Povinnosť
osoby sediacej na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím

zariadením je zakotvená v § 8 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom do 30.
apríla 2011 (ku dňu dopravnej nehody). Odvolací súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania
o spôsobe a mechanizme vzniku zranení žalobcu súhlasí s názorom okresného súdu, že ani zapnuté
bezpečnostné pásy by ho pred vznikom ťažkých zranení hlavy a miechy neochránili, pretože sa vozidlo
pri dopravnej nehode prevrátilo na strechu a bezpečnostné pásy osobu sediacu na sedadle motorového

vozidla vo vertikálnej polohe nefixujú. Podrobne na otázku vzniku zranení žalobcu odpovedali znalci S..
K. U. a S.. Z. A. vo svojich posudkoch a výsluchu pred okresným súdom.

Nie je možné však za správny považovať názor okresného súdu, že žalobca tým, že si prisadol do
motorového vozidla k vodičovi, o ktorom vedel, že požil veľké množstvo alkoholických nápojov, neporušil

žiadnu povinnosť. Občiansky zákonník prikazuje v § 415 každému počínať si tak, aby nedokázalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.Najvyšší súd Českej republiky pri rovnakej právnej úprave o všeobecnej prevenčnej povinnosti každého
vyplývajúcej z § 415 OZ a spoluzavinení poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka už
v rozsudku z 30. septembra 2009 sp. zn. 25Cdo/2451/2007 konštatoval, že ustanovenie § 441

Občianskeho zákonníka smeruje k tomu, aby v rozsahu, v akom sa sám poškodený podieľal na
spôsobenej škode, nebola daná povinnosť k náhrade škody tomu, kto za ňu zodpovedá. Ide teda o
určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a určenie podielu, ktorým sám
poškodený prispel ku škodlivému následku. Zásadne sa vychádza z miery zavinenia každého z nich
a je potrebné zvážiť všetky príčiny vzniku škody spočívajúce tak v konaní škodcu, ako aj v konaní

poškodeného a rovnako ako u škodcu je potrebné aj u poškodeného brať do úvahy len také konanie,
ktoré bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku škody. Vo veci posudzovanej Najvyšším súdom Českej
republiky pod sp. zn. 25Cdo/2451/2007 išlo o skutkovo totožnú situáciu, kedy poškodený sám v
podnapilom stave sa rozhodol absolvovať ako spolujazdec cestu s vodičom, o ktorom vedel, že je tiež
podvplyvomalkoholu.Najvyššísúdprisvedčilzáveruodvolaciehosúdu,žerozhodujúcoupríčinouvzniku
škody u poškodeného bolo nezodpovedné konanie vodiča motorového vozidla, ale riziko dopravnej

nehody pri vedení vozidla podnapitou osobou je natoľko vysoké, že prístup poškodeného, ktorý sa
rozhodol za týchto podmienok absolvovať jazdu, nie je možné hodnotiť inak, ako krajne riskantné
konanie.Ajkeďbezhrubéhoporušeniaprávnychpovinnostívodičombykuškodnémunásledkunedošlo,
zásadné podcenenie nebezpečnosti situácie poškodením sa tiež priamo a významnou mierou podieľalo
na poškodení zdravia spolujazdca. Poškodený tým, že vedome podstúpil jazdu vozidlom, ktoré riadila

osoba, o ktorej vedel, že jej vodičské schopnosti sú ovplyvnené požitím alkoholu, podstatne prispel
ku vzniku škodlivého následku. Je teda zrejmé, že podiel poškodeného na vzniku škody sa môže blížiť
až jednej polovici. K rovnakému záveru o spoluzavinení poškodeného na vzniku škody, ktorý nastúpil
do vozidla k vodičovi pod vplyvom alkoholu dospel Najvyšší súd Českej republiky aj v rozsudku sp.
zn. 25Cdo/2075/2012 z 20. marca 2014 a sp. zn. 25Cdo/4199/2013 z 27. marca 2014. K totožnému

názoru, že poškodený, ktorý nastúpil do motorového vozidla riadeného vodičom pod vplyvom alkoholu
porušil § 415 Občianskeho zákonníka uloženú všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorej nedodržanie
predstavuje porušenie zákona a následkom takéhoto konania je spoluzodpovednosť poškodeného
na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozsudku z 27. augusta 2014 sp. zn. 2MCdo/9/2013. Za dôvodnú preto považuje odvolací súd námietku

nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke spoluzavinenia poškodeného vznesenú žalovaným v s
odvolaní. Vzhľadom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky
nepovažujeodvolacísúdzníženieplneniapoškodenémuo25%zato,ženastúpildomotorovéhovozidla
k vodičovi pod vplyvom alkoholu za neprimerané. Spoluzavinenie poškodeného na vzniknutej škode je
podľa názoru odvolacieho súdu dané v rozsahu 10 % za nepoužitie bezpečnostných pásov, ako to ustálil

okresný súd a v rozsahu ďalších 25 % za vedomé nastúpenie poškodeného do vozidla k vodičovi pod
vplyvom alkoholu, spolu 35 %.

Nárok žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný popieral s
odôvodnením, že odškodnenie žalobcu za sťaženie spoločenského uplatnenia sumou 66 180,20 Eur,

ktoré žalovaný vyplatil žalobcovi 2. mája 2013 považuje za primerané povahe následkov poškodenia
zdravia žalobcu a ich predpokladanému vývoju. Ďalšie zvýšenie náhrady nad sumy určené znalcom S..
Z. A. nie je odôvodnené, keďže znalec S.. Z. A. zvýšil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcu na dvojnásobok a tým zohľadnil obmedzenie alebo stratu možností poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Invalidita

žalobcu nemôže byť dôvodom na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o ďalších 50 %, pretože invalidita je v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/212/2010 iba jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného
zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len „následok“).

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na
základe lekárskeho posudku (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z.).Podľa§5ods.1zákonač.437/2004Z.z.priurčenívýškynáhradyzabolesťavýškynáhradyzasťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a § 8).

U žalobcu bezpochyby nastal stav definovaný v § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. Jeho stav je
preukázaný znaleckými posudkami, rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 29. 02. 2012 o plnej invalidite
žalobcu a popisom zdravotného stavu žalobcu znalcom S.. Z. A. na pojednávaní dňa 14. 04. 2014,

ktoré sa uskutočnilo 3 roky po úraze. S.. Z. A. charakterizoval stav žalobcu ako trvalý a nemenný s
prognózou k horšiemu a to nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. U žalobcu podľa vyjadrenia
znalca hrozí vzhľadom k imobilite pľúcna embólia, zápaly žíl, zápal pľúc, ateroskleróza ciev a iné
ťažkosti, pretože nemôže vykonávať žiadny zdraviu prospešný pohyb. Poškodený je inkontinentný,
neudrží stolicu ani moč. Prognózu u poškodeného označil ako zlú s možnými vážnymi komplikáciami a
vysokým predpokladom nízkeho veku dožitia. U žalobcu je vylúčená akákoľvek možnosť realizovať sa

v občianskom, rodinnom, či pracovnom živote a je odkázaný po zvyšok života na polohu ležmo alebo
v sede, pokiaľ mu niekto pomôže.

Rozhodnutie okresného súdu o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je uznanie

invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % nie je v
rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/212/2010 z 29. 11. 2011
uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR vo
zväzku 3, ročník 2013, pod publikačným číslom 35/2013 ako to naznačuje žalovaný. Dôvodom konania
najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5Cdo/2012/2010 bolo pripustenie dovolacej otázky Krajským súdom v

Košiciach, ktorý za otázku zásadného právneho významu považoval, či uznanie invalidity podľa § 70 až
73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. jedným z
prípadov hodných osobitného zreteľa alebo jediným prípadom hodným osobitného zreteľa, pri splnení
ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Odvolací
súd sám dospel k názoru, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je podmienené

predpokladom, že poškodený je uznaný invalidným. Najvyšší súd Slovenskej republiky zodpovedal
položenú dovolaciu otázku tak, že dôvodom hodným osobitného zreteľa zakladajúcim poškodenému
nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je výlučne iba priznanie invalidity,
alecelkovýzdravotnýstavpoškodeného,toznamenázvýšenieodškodneniazasťaženiespoločenského
uplatnenia prichádza do úvahy i v prípade, ak poškodený nebol uznaný za invalidného. Okresný súd v

tejto veci nepostavil svoje rozhodnutie o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia len na
zistení, že sociálna poisťovňa uznala žalobcu za invalidného. Pri rozhodnutí o tomto nároku prihliadol
okresný súd na celkový zdravotný stav poškodeného žalobcu, čo je zrejmé z podrobného odôvodnenia
rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na
č. l. 17 posledný odsek a č. l. 18 prvý odsek rozsudku. Ak sa pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. vychádza
z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku, správne okresný súd za základ výpočtu výšky náhrady patriacej žalobcovi podľa §
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. vzal celkový počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia určeným
znalcom S.. Z. A. v posudku č. XX/XXXX.

Žalovaný v odvolaní namietal aj prvostupňovým súdom uloženú povinnosť platiť úroky z omeškania z
priznaných nárokov s tvrdením, že si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001
Z. z. splnil.

Žalovaného pre účely posúdenia jeho povinností vyplývajúcich zo zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné
považovať za poisťovateľa. Žalobca je poškodeným, ktorý utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu
a má nárok na náhradu škody podľa uvedeného zákona. V § 11 zákon č. 381/2001 Z. z. okrem iných
povinností poisťovateľa ukladá poisťovateľovi aj (ods. 6) bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoréznížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota
na poskytnutie poistného plnenia (ods. 7). Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný

zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ods. 8).

Žalovaný vykonával prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné
plnenie žalobcovi a čiastočne žalobcovi plnil a v rozsahu akom nebol ochotný poskytnúť poistné plnenie
oznámil žalobcovi dôvody krátenia poistného plnenia. Pre správne rozhodnutie o povinnosti žalovaného
zaplatiť úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. sú dôležité tieto skutočnosti:

- dopravná nehoda, pri ktorej bolo poškodené zdravie žalobcu sa stala 9. apríla 2011
- nárok na bolestné si uplatnil žalobca u žalovaného 24. októbra 2011. Listom z 02. 02. 2012
oznámil žalovaný spoločnosti I., a. s., ktorá v mene žalobcu uplatňovala náhradu škody, že poukazuje
odškodnenie za bolesť vo výške 11 794,12 Eur. V rozpore s tým je oznámenie žalovaného adresované
spoločnosti I., centrum odškodnenia, a. s., so sídlom v Bratislave z 5. januára 2012, že náhradu za bolesť

poukazujú pre poškodeného X. Q. v sume 18 525,50 Eur. Žalobca uznáva výplatu bolestného sumou
18 525,50 Eur a úroky z omeškania z ďalších uplatnených 14 820,40 Eur žiada od 3. februára 2012 ako
dňa nasledujúceho po doručení oznámenia spoločnosti I., centrum odškodnenia, a. s. o dôvode krátenia
poistného plnenia
- náhradu škody vzniknutej kúpou mechanického invalidného vozíka značky Avantgrade CV, kúpou

zdvíhacieho zariadenia - stoličkového výťahu a vzniknutej vynaložením stavebných prác na úpravu
domu, v ktorom býva žalobca na bezbariérový, si uplatnil žalobca u žalovaného 12. 11. 2012
- náhradu škody z titulu nákladov vynaložených na nadobudnutie zdvíhacieho zariadenia - stropného
zdviháka značky Human Care si uplatnil žalobca u žalovaného až 22. januára 2013
- náhradu nákladov spojených s liečením, pod ktoré zahrnul žalovaný kúpu mechanického invalidného

vozíka, stoličkového výťahu, vykonaním stavebných úprav a kúpu stropného zdviháka likvidoval
žalovaný jednou sumou 2 763,27 Eur dňa 7. mája 2013. Z tejto sumy pripadlo na poistné plnenie
súvisiace so zaobstaraním stropného zdviháka značky Human Care 1 111,20 Eur. Podľa doloženého
výpisu z účtu žalobcu suma 2 763,27 Eur bola pripísaná na jeho účet 9. mája 2013
- náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 119 126,70 Eur si uplatnil žalobca u

žalovaného 5. marca 2013
- náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 66 181,20 Eur zaplatil žalovaný na účet
žalobcu dňa 3. mája 2013
- zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo u žalovaného uplatnené 23. mája 2013
sumou 59 563,35 Eur. Listom z 09. 07. 2013 oznámil žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu, že nárok

na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia neuznáva.

Žalobca si jednotlivé nároky na náhradu škody u žalovaného uplatňoval postupne. Vo vzťahu ku
každému nároku platí podľa § 11 ods. 6 a § 7 zákona č. 381/2001 Z. z., že poisťovateľ musí začať
bez zbytočného odkladu prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné

plnenie a do troch mesiacov skončiť prešetrovanie a jeho výsledok oznámiť poškodenému a následne
do 15 dní, ak dospeje k názoru o vzniku nároku na poistné plnenie, toto aj poukázať.

Nárok na bolestné bol uplatnený u žalovaného 24. októbra 2011. Posledný deň trojmesačnej lehoty na
ukončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného plniť pripadol na 24.

januára 2012. Od tohto dátumu plynula 15 dňová lehota žalovanému na poskytnutie poistného plnenia,
ktorej koniec pripadol na 8. februára 2012. Už 3. februára 2012 bolo zrejmé, že žalovaný neposkytne
poistné plnenie žalobcovi v sume vyššej než 18 525,50 Eur. Nárok na úroky z omeškania preto vznikol
žalobcovi zo sumy nevyplateného bolestného podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. od 3.

februára 2012. Žalobcom žiadaný 8,75 % ročný úrok z omeškania neprekračuje ustanovením § 517 ods.
2 OZ a vládnym nariadením č. 87/1995 Z. z. dovolenú výšku úrokov z omeškania.Ak náhradu škody za mechanický invalidný vozík značky Avantgrade CV, zdvíhacie zariadenie -
stoličkový výťah a úpravu domu stavebnými prácami uplatnil žalobca u žalovaného 12. 11. 2012, koniec
trojmesačnej lehoty na prešetrovanie zo strany poisťovne pripadol na 12. februára 2013 a koniec ďalšej

15 dňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia na 27. februára 2013.

U stropného zdviháka značky Human Care plynuli lehoty takto: uplatnená náhrada škody 22. 01. 2013,
koniec trojmesačnej lehoty na prešetrovanie rozsahu povinnosti poisťovne plniť je 22. 04. 2013, k tomu
je potrebné pripočítať 15 dní na plnenie a lehota uplynula 7. mája 2013.

Náhradu škody z titulu nákladov spojených s liečením vyplatil žalovaný žalobcovi 9. mája 2013 (podľa
§ 567 ods. 2 OZ sa peňažný dlh považuje za splnený pripísaním na účet veriteľa).

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola uplatnená u žalovaného 5. marca 2013.
Trojmesačná lehota na ukončenie prešetrovania uplynula 05. 06. 2013 a koniec 15 dňovej lehoty na

plnenie pripadol na 20. júna 2013.

Žalobca si uplatnil úroky z omeškania aj zo zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale
odvolanie proti rozsudku okresného súdu v časti, ktorej boli niektoré nároky žalobcu zamietnuté žalobca
nepodal, preto nie je potrebné zaoberať sa otázkou, či zo zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia patria žalobcovi úroky z omeškania.

Pre zrozumiteľnosť rozsahu vykonanej zmeny odvolacím súdom vo vzťahu k rozsudku okresného súdu
zvolil krajský súd rovnaký spôsob výpočtu poistného plnenia, na ktoré vznikol žalobcovi nárok ako
okresný súd. Vo vzťahu k istine na bolestnom, nákladov spojených s liečením, sťaženia spoločenského

uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza odvolací súd z názoru
odôvodneného vyššie, že žalobca sám zodpovedá za vzniknutú škodu v rozsahu 35 %. Žalobcovi podľa
názoru odvolacieho súdu vznikli proti žalovanému nároky v tomto rozsahu:
1. Bolestné - bolestné vyčíslené znalcom na 37 051,- Eur sa znižuje o 35 % z dôvodu spoluzavinenia
žalobcuakopoškodenéhoaodvýsledku24083,15Eurodpočítavakrajskýsúdžalovanýmdňa5.januára

2012 dobrovoľne poskytnuté plnenie v sume 18 525,50 Eur a ukladá žalovanému zaplatiť žalobcovi
rozdiel 5 557,65 Eur. Vo zvyšku o 9 262,75 Eur žalobu na zaplatenie bolestného ako nedôvodnú zamieta
- úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne priznáva odvolací súd iba zo sumy 5 557,65 Eur od 3.
februára 2012 (dňa nasledujúceho po odmietnutí plnenia) až do zaplatenia. Vo zvyšku nárok na úroky z
omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 9 262,75 Eur (ktorú tiež nepriznal) zamieta

2. Náklady spojené s liečením
- mechanický invalidný vozík značky Avantgrade CV stál 1 820,38 Eur. Na jeho kúpu prispel Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Detve žalobcovi 1 274,27 Eur. Rozdiel 547,- Eur skrátil odvolací súd o 35 %
z dôvodu spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode, čím dostal výsledok 355,55 Eur a od tejto sumy

odpočítal krajský súd plnenie žalovaného vo výške 273,06 Eur zo dňa 7. mája 2013 a žalobcovi priznáva
rozdiel týchto súm 82,49 Eur a zamieta návrh o 136,75 Eur.
- zdvíhacie zariadenie stoličkový výťah stál 8 967,50 Eur. Na toto zariadenie poskytol Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny Detva žalobcovi 7 385,- Eur. Rozdiel týchto súm 1 582,52 Eur znížil krajský súd
o 35 % z dôvodu spoluzavinenia žalobcu a od výsledku 1 028,63 Eur odpočítal žalovaným poskytnuté

plnenie zo 7. mája 2013 vo výške 791,25 Eur a žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi 237,38
Eur. Návrh o zaplatenie ďalších 395,62 Eur zamieta
- podľa žalobcom predložených faktúr vynaložil za úpravu domu, v ktorom žije na bezbariérový, sumu
5 822,68 Eur. Po znížení týchto nákladov o 35 % z dôvodu spoluzavinenia žalobcu a od výsledku 3
784,74 Eur odpočítal žalovaným dobrovoľne poskytnuté plnenie zo 7. mája 2013 vo výške 587,77 Eur.

Žalobcovi vznikol nárok na doplatenie rozdielu 3 196,97 Eur a vo zvyšku o 1 455,68 Eur bol nárok
uplatnený nedôvodne, preto ho krajský súd zamieta
- na zdvíhacie zariadenie - stropný zdvihák po poskytnutí zľavy dodávateľom a úhrade časti nákladov
Úradompráce,sociálnychvecíarodinyDetvavynaložilžalobca2222,40Eur.Ajtútosumuznížilodvolací
súd o 35 % z dôvodu spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody a z takto zníženej sumy na 1 444,56 Eur

odpočítal žalovaným vyplatenú sumu 1 111,20 Eur zo dňa 7. mája 2013 a žalovanému uložil zaplatiť
333,36 Eur a vo zvyšku o 555,60 Eur žalobu zamietol
- pri rozhodovaní o nároku na úroky z omeškania bolo potrebné zohľadniť rozdielny čas na vznik
povinnosti žalovaného plniť. U prvých troch nárokov na náhradu škody za invalidný vozík, stoličkovývýťah a stavebné práce vznikla žalovanému povinnosť plniť 27. februára 2013 vo výške 3 516,84
Eur, ale u stropného zdviháka vznikla povinnosť plniť až 7. mája 2013. Z titulu náhrady liečebných
nákladov bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu vo výške 3 516,84 Eur (82,49 + 237,38

+ 3 196,97 = 3 516,84) od 28. februára 2013 do 9. mája 2013. Od 9. mája 2013 pristupuje k tejto sume
náhrada, ktorú mal za zakúpené stropné zariadenie značky Human Care vyplatiť žalovaný žalobcovi
vo výške 333,36 Eur. Od 10. mája 2013 bol žalovaný už v omeškaní s plnením peňažného dlhu vo
výške 3 850,20 Eur (3 516,84 + 333,36 = 3 850,20). Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, ku dňu

vzniku škody, ktoré je vzhľadom na počiatok omeškania žalovaného potrebné podľa § 10c nariadenia
aplikovať, ustanovovalo v § 3 ods. 1 výšku úrokov z omeškania ako o 8 percentuálnych bodov vyššiu
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnú k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 28. februára 2013 bola 0,75 %, ale od 8. mája
2013 klesla na 0,50 %. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z. z. zo sumy 3 516,84 Eur za obdobie od 28. 02. 2013 do 9. mája 2013vo výške 8,75 % ročne

a zo sumy 3 850,20 Eur za obdobie od 10. mája 2013 do zaplatenia vo výške 8,50 % ročne.

3. Sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslené znalcom S.. Z. A. na 132 363,- Eur odvolací súd znížil
o 35 % z dôvodu spoluúčasti žalobcu na vzniknutej škode a od výsledku 86 035,95 Eur odpočítal
žalovaným poskytnuté plnenie 3. mája 2013 vo výške 66 181,20 Eur a žalovanému uložil zaplatiť rozdiel

19 854,75 Eur a zamietol návrh o 33 090,75 Eur
- ak žalovanému povinnosť plniť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vznikla 20. júna 2013 a
neplnil, dňom 21. 06. 2013 sa dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu vo výške 19 854,75 Eur
a žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania iba vo výške o 0,50 % vyššie ako základná úroková
sadzba ECB. Žalobca si z tohto nároku uplatnil úroky z omeškania sadzbou 5,75 % ročne. Patria mu

úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne, pretože od 8. mája 2013 klesla základná úroková sadzba
ECB na 0,50 %. Vo zvyšku odvolací súd žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania z vyššej sumy a vyššou
sadzbou zamietol.

4. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pripúšťa zákon č. 437/2004 Z. z. maximálne

o 50 %. Odvolací súd aj túto položky uplatnenú žalobcom znížil z dôvodu jeho spoluzavinenia o 35 %.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola znalcom vyčíslená na 132 363,- Eur. Znížená o 35
% je 86 035,95 Eur, z ktorých 50 % tvorí 43 017,97 Eur. Túto sumu odvolací súd žalobcovi podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. priznal a vo zvyšku o 16 345,38 Eur návrh zamietol.

Okresný súd z dôvodov uvedených v § 151 ods. 3 O. s. p. o trovách konania doteraz nerozhodol. Podľa §
224 ods. 4 O. s. p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.