Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lýdia Nemešová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/57/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205100
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116205100.1
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky: W. P. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D.. E.
XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom so sídlom Moldavská
cesta 21/A, 040 11 Košice, proti odporcovi: U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom D.. E. XXXX/XX, XXX XX D.,
občan A. X., konaní o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
Konanie z a s t a v u j e.
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V r a c i a navrhovateľke súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 66,- Eur prostredníctvom
prevádzkovateľa platobného systému E - KOLOK : Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice,
Thurzova 1 po právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 16.2.2016 podaným na Okresný súd Košice I
domáhala rozvodu manželstva s odporcom, ktorý je štátnym občanom A. X., na ktorej území sa podľa
obsahu podaného návrhu aj zdržiava.
V predmetnej veci sa súd musel najprv zaoberať otázkou, či je v danom prípade založená právomoc
slovenských súdov, pričom vychádzal z ustanovení § 103 a § 104 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo
ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania
príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom
zachované.
Pri posúdení otázky, či je daná právomoc slovenských súdov, súd dospel k záveru, že na prejednanie
tejto veci nie je založená právomoc slovenských súdov, a to z nasledovných dôvodov :
Podľa článku 26 ods. 2 Zmluvy č. 207/1964 Zb. ( Zmluva medzi československou socialistickou
republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia, o úprave právnych vzťahov v
občianskych, rodinných a trestných veciach), ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom
jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd
zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko
na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnejstrany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno
manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi
poriadkami oboch zmluvných strán.
Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky a odporca
občanom A. X., v dôsledku čoho je v danej veci, ktorej predmetom je rozvod manželstva účastníkov,
potrebné pre posúdenie právomoci aplikovať v prvom rade ustanovenia Zmluvy medzi československou
socialistickourepublikouaSocialistickoufederatívnourepublikouJuhoslávia,oúpraveprávnychvzťahov
v občianskych, rodinných a trestných veciach, publikovanej v Zbierke zákonov pod číslom 207/1964 Zb.
Podľa článku 7 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o
ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný
zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnickýchosôbaktoréboliratifikovanéavyhlásenéspôsobomustanovenýmzákonom,majúprednosť
pred zákonmi.
Zmluva číslo 207/1964 Zb. medzi československou socialistickou republikou a Socialistickou
federatívnou republikou Juhoslávia, o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných
veciach má povahu a charakter medzinárodnej zmluvy, preto podľa článku 7 ods. 5 zákona č. 460/1992
Zb. ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou.
Na základe Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 489/2005 Z. z. zostala
v platnosti podľa bodu 14) Zmluva medzi československou socialistickou republikou a Socialistickou
federatívnou republikou Juhoslávia, o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných
veciach ( vyhláška ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb. z 19. novembra 1964 o Zmluve medzi
československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia, o úprave
právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach).
Z predloženého návrhu je preukázané, že navrhovateľka má bydlisko na území Slovenskej republiky.
Nakoľko však odporca má bydlisko na území A. X., na ktorej území sa aj zdržuje, na konanie o rozvod
manželstva účastníkov je príslušný a súčasne má aj právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci
miestne príslušný súd v Macedónskej republike.
Na základe uvedeného preto súd, vzhľadom na chýbajúcu právomoc slovenských súdov na prejednanie
danej veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, v súlade s ustanoveniami
§ 103 a § 104 Občianskeho súdneho poriadku, konanie vo veci zastavil.
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§146ods.1písm.c)Občianskehosúdnehoporiadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, kedže konanie bolo zastavené.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Podľaustanovenia§9ods.1citovanéhozákonapoplatkyvyberanésúdmi,orgánmištátnejsprávysúdov
a prokuratúry sa platia kolkovými známkami, 5aa) v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom
alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami a v hotovosti
sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 300 eur, okrem poplatku podľa
položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď prevyšuje sumu
300 eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického vybaveniaprávnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu (ďalej len "prevádzkovateľ systému"), ak má na
to príslušný orgán vytvorené podmienky.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný
platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd
vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa
vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol
zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez
návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 citovaného zákona o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť
pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak
sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni
súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu
verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo
ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 citovaného zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 citovaného zákona ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány
podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa§ 3 zapojené do
centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo
prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa
osobitného zákona 7) a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 9 citovaného zákona poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie
konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím
pojednávania vo veci samej. Pri nezaplatenom poplatku súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej
povinnosti zaplatiť poplatok v celom rozsahu zruší.
Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 citovaného zákona vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je
oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje
súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. Nesprávne
rozhodnutie o poplatkovej povinnosti v odvolacom konaní zmení alebo zruší odvolací súd aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 citovaného zákona o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť
po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ
vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.
V danom prípade súdny poplatok za podaný návrh predstavuje sumu 66,- Eur podľa položky č. 7 písm.
a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov.
Navrhovateľka uhradila kolkovými známkami dňa 1.3.2016 súdny poplatok za podaný návrh vo výške
66,- Eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci, rozhodol o vrátení
zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 66,- Eur prostredníctvom prevádzkovateľa
platobného systému E - KOLOK : Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice, Thurzova 1.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapadá, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.