Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 3T/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314010507
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Posluch
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1314010507.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Karolom Posluchom na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 07.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
L. R., M.. XX.XX.XXXX F. W., A. Q. R. E..
XXXX/X, W., J. na R. Ľ. XX, Q.,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu III zo dňa 03.06.2014 č.k. 1 Pv 453/2013 pre

prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že

dňa 14.03.2013 o cca 13.30 hod. z mailovej adresy [email protected]
rozoslal mail na adresy: [email protected] , [email protected]
, [email protected] , [email protected]

, [email protected] ,
[email protected] , [email protected]
, [email protected] ,
[email protected] , [email protected]
, [email protected] s
predmetom „Výzva pre Ministra Dopravy T. U. /test na prítomnosť omamných a psychotropných látok
v tele/, v ktorom uviedol text, že „Naše informácie, že užívate omamné a psychotropné látky sú zatiaľ

overené z troch zdrojov.“ a „Tiež Vás žiadame, aby ste nám zodpovedali na otázku, či si myslíte, že výkon
funkcie Ministra je zlučiteľný s užívaním uvedených látok.“, pričom túto výzvu uverejnil na internetových
voľne prístupných stránkach a , čím oznámil nepravdivý
údaj o možnej konzumácii omamných a psychotropných látok Ministra dopravy SR I.. T. U. a tento
údaj následne ďalej šíril prostredníctvom sociálnych sietí, pričom táto informácia bola značnou mierou
spôsobilá ohroziť vážnosť pošk. I.. T. U.I. u spoluobčanov, poškodiť ho v jeho osobnom živote, vo funkcii

ministra SR a spôsobiť mu vážnu ujmu na jeho cti, ľudskej dôstojnosti a odbornosti,

p r e t o ž e skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal na Okresný súd Bratislava III dňa 05.06.2014 pod
sp. zn. 1Pv 453/13/1103-29 obžalobu na obvineného L. R. pre prečin ohovárania podľa 373 ods. 1, ods.
2 písm. c/ Tr. zákona.

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného L. R., výsluchom
svedka - poškodeného I.. T. U., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov - opatrenie prezidenta
PZ, trestné oznámenie spolu s prílohami, výpis z registra občianskych združení, úradný záznam, články
zinternetu,zápisnicaodoplnenítrestnéhooznámenia,uznesenieozačatítrestného stíhania,uznesenie

o vznesení obvinenia, sťažnosť, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III, zbavenie mlčanlivosti,
zoznam periodickej tlače Ministerstva kultúry SR, návrh na registráciu OZ, správa o analýze vlasov v
súvislosti s užívaním drog, vyjadrenie obžalovaného s návrhmi na doplnenie dokazovania, uznesenie
Ústavného súdu SR, osobné posudky obžalovaného, správy o povesti a register trestov obžalovaného.

Obžalovaný L. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že využíva svoje zákonné právo a vo veci

vypovedať nebude. Predniesol však vyhlásenie k obžalobe, v ktorom navrhol skúmať duševný stav
prokurátoraOkresnejprokuratúry BratislavaIII,ktorýpodalobžalobu,atoznalcamizodborupsychiatrie,
psychológie a advokácie, nakoľko nie je možné, aby bola podaná legálne takáto obžaloba. Bol štyri roky
perzekvovaný najmä zo strany polície. Vo svete sa vedú právne relevantné diskusie o zrušení trestného
činu ohovárania, pričom dôvody sú tam relevantne vysvetlené. Chce poukázať na to, že v spise nie je

žiadny jeho výrok, že by poškodený bral drogy.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného bola podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná jeho výpoveď z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že nikdy nezverejnil fakt, že poškodený I.. T. U.I. užíva omamné
a psychotropné látky. V súlade s novinárskym kódexom žiadal poškodeného, aby v súlade so svojím

verejným prísľubom predložil vzorku vlasov, aby sa preukázala pravdivosť zdrojov obžalovaného. Ak
by prezentoval iba údaj o užívaní drog poškodeným, logicky by nežiadal o predloženie vlasov, pretože
túto vzorku potreboval práve na overenie pravdivosti svojich zdrojov. Otázka užívania omamných a
psychotropných látok ústavnými činiteľmi je otázkou verejného záujmu, pracuje s ňou aj premiér N..

Svedok - poškodený I.. T. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako poškodený si neuplatňuje žiadnu
náhradu škody, nakoľko túto otázku rieši v samostatnom konaní v rámci civilného procesu. Rozumie
tomu, že bol verejným činiteľom, ktorý musí zniesť väčšiu dávku kritiky voči svojej osobe, pokiaľ však
ide o p. L. R., tento ho svojim obvinením o údajnom užívaní omamných látok očierňuje ako fyzickú
osobu, čo presahuje všetky hranice. Jediný dôvod, prečo takto koná, je zviditeľniť sa na úkor osoby

poškodeného, čoho dôkazom je aj tento štyri roky ťahajúci sa súdny proces, ktorý rovnako používa
na svoje zviditeľnenie. Nakoľko jeho útok voči svojej osobe považoval za vybočujúci z bežnej kritickej
normy, bránil sa na súde, čo však už teraz považuje za chybu. Teraz už nevie uviesť, kedy presne sa
dozvedel o jeho výzve. Túto výzvu rozposlal kade tade a zverejnil ju aj elektronicky, keďže sa považuje
za novinára aj jeho Facebook je považovaný za médium. V období marca 2013 nebol užívateľom

omamných a psychotropných látok, a to nielen v tomto období, ale nikdy. Pociťoval negatívny efekt
spojený zverejnením tejto výzvy, šíria sa rôzne fámy a začalo to práve momentom zverejnenia tejto
výzvy. Na vyvrátenie takejto lži sa podrobil testu v renomovanom rakúskom zariadení. Podrobil sa mu v
čase, ktorý pokrýval aj časové obdobie tejto výzvy, nakoľko výsledok je možné určiť aj niekoľko mesiacov
dozadu. Konzultoval túto otázku s najväčším odborníkom na území Slovenskej republiky MUDr. Ľ. G.,

ktorý mu odporučil práve tento test a toto zariadenie v Rakúsku, ktoré disponovalo takým zariadením,
akým podobné zariadenia na území SR nedisponovali a nevie, či dodnes disponujú. Výsledky tohto
testovania boli samozrejme negatívne. Výsledky poskytol viacerým médiám, z ktorých väčšina to aj
korektnýmspôsobomodkomunikovala.Užsinepamätá, čimalajnejakúspätnúväzbuodobžalovaného.
Nemyslí si, že funkcia ministra vlády je zlučiteľná s užívaním omamných látok. Môže potvrdiť skutočnosť,

že dňa 05.03.2013 na otázku čitateľa uviedol, že je ochotný hocikedy sa podrobiť drogovému testu.
Pristupoval k tejto odpovedi vážne a so všetkou zodpovednosťou, však ten test aj absolvoval, a to
opakovane. Test je ochotný absolvovať kedykoľvek. Je ochotný podstúpiť aj test detektorom lži. K
vykonaniu toho testu došlo v Rakúsku a nie v Slovenskej republike z troch dôvodov, odporučil mu to
MUDr. Ľ. G. ako odborník na danú problematiku, v Slovenskej republike sa takýto komplexný test ani

vykonaťnedal,anechcel,abyvzniklipochybnostionezávislostislovenskýchznalcov.Chcel,abyskúmali
čo najväčšie spektrum týchto látok. Test prebiehal tým spôsobom, že bol osobne vo Viedni, zobrali
mu vzorku vlasov. Je to certifikované zariadenie v Rakúsku, berú vždy dve vzorky, jednu uchovávajú za
účelom prípadného kontrolného znaleckého posudku.SúdoboznámilVýzvupreministradopravyI..T.U./testnaprítomnosťomamnýchapsychotropnýchlátok
v tele/ zo dňa 14.03.2013, v ktorom obžalovaný uviedol text, že „Naše informácie, že užívate omamné

a psychotropné látky sú zatiaľ overené z troch zdrojov.“ a „Tiež Vás žiadame, aby ste nám zodpovedali
na otázku, či si myslíte, že výkon funkcie ministra je zlučiteľný s užívaním uvedených látok“.

Súd oboznámil aj časť on-line diskusie poškodeného I.. T. U. zo dňa 05.03.2013, kde o 10.47 hod.
odpovedal na otázku, či je ochotný podrobiť sa testu na užívanie omamných a psychotropných látok, že

je ochotný kedykoľvek a bez akéhokoľvek zaváhania, na úplne ľubovoľné látky.

Okresný súd vyhodnotil takto vykonané dokazovanie vo vzťahu k obžalovanému L. R. podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a
v ich súhrne a dospel k záveru, že nebolo dokázané, že obžalovaný L. R., ako trestne zodpovedný
subjekt sa dopustil skutku uvedeného v skutkovej vete obžaloby.

Skutková podstata trestného činu ohovárania podľa § 373 Tr. zákona spočíva v tom, že páchateľ o
inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov,
poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje zavinenie. V trestnom konaní musí byť páchateľovi
preukázaný úmysel, a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu. V súvislosti so subjektívnou stránkou je
potrebné upozorniť na skutočnosť, že podmienkou trestnej zodpovednosti je preukázanie, že páchateľ
bol prinajmenšom uzrozumený s tým, že údaj, ktorý o inom oznamuje, je nepravdivý a že tento
údaj je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov. Zavinenie teda nemôže byť

vyvodzované automaticky, ale musí byť predmetom dôkladného dokazovania, najmä pokiaľ ide o
vedomostnú zložku úmyselného konania.

V priebehu prípravného konania, ako aj v súdnom konaní pred prvostupňovým súdom nebola
preukázaná objektívna stránka trestného činu, spočívajúca v oznámení nepravdivého údaju o

poškodenom. Obžalovanému sa kladú za vinu dve tvrdenia.

Prvým tvrdením je výzva pre ministra dopravy I.. T. U. /test na prítomnosť omamných a psychotropných
látok v tele/, v ktorom uviedol text, že „Naše informácie, že užívate omamné a psychotropné látky sú
zatiaľ overené z troch zdrojov.“ Druhým tvrdením je otázka „Tiež Vás žiadame, aby ste nám zodpovedali

na otázku, či si myslíte, že výkon funkcie ministra je zlučiteľný s užívaním uvedených látok.“.

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, súd pri jeho hodnotení postupoval v súlade s názorom Ústavného súdu
Slovenskej republiky , ktorý uviedol v danej veci v uznesení zo dňa 26.04.2016, pod sp. zn. II. ÚS
356/2016-45. Uvedené tvrdenie „Naše informácie, že užívate omamné a psychotropné látky sú zatiaľ

overené z troch zdrojov.“, ani nemôže byť v kontexte veci testovaná kritériom pravdivosti, zvlášť z
perspektívy subsidiarity trestného práva a z perspektívy, že skutok mal smerovať proti verejnému
činiteľovianositeľovimoci.Inýmislovami,obžalovanýsaakonovinárspýtalverejnéhočiniteľa,čizastáva
svoj úrad pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Nakoľko bolo v konaní spochybňované, či
je obžalovaný skutočne v postavení novinára, súd uvádza, že od roku 2008 tlačový zákon nepozná

definíciu slova novinár. Takáto definícia sa v zákone č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom
spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov jednoducho nenachádza. Povolanie novinára
sa neviaže na absolvovanie určitého typu štúdia (ako je to napríklad u lekárov), neviaže sa ani na
registráciu v stavovskej organizácii Slovenskom syndikáte novinárov (ako je to napríklad pri výkone
funkcie advokáta, kde je conditio sine qua non výkonu práce registrácia v Slovenskej advokátskej

komore). Vychádzajúc z uvedeného, obžalovaného L. R. je potrebné považovať za osobu novinára,
a to bez akýchkoľvek pochybností. Naviac, vydavateľstvo GINN je riadne zaregistrované v Zozname
periodickej tlače Ministerstva kultúry Slovenskej republiky . V rámci týchto záverov je otázka na nositeľa
štátnej moci plne kompetentná, a to najmä v situácii, keď samotný poškodený sa pripojil v tejto otázke k
verejnej diskusii a v on-line rozhovore odpovedal súhlasne na otázku čitateľa, že sa kedykoľvek podrobí

testu na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok v jeho tele. Obžalovaný ako novinár len
pokračoval v tejto diskusii v duchu toho, čo sám poškodený prisľúbil.Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, súd musí priznať, že je nad rámec jeho chápania, ako sa takáto veta vôbec
môže ocitnúť v skutkovej vete za trestný čin ohovárania. Otázka je úplne legitímna a je iba stratou času
hľadať v nej nejakú protiprávnosť.

Pokiaľ ide o tvrdenie prokuratúry, že obžalovaný vo výzve použil vyjadrenie, že jeho informácie sú zatiaľ
overené z troch zdrojov, čo možno chápať pre bežného čitateľa ako hotovú informáciu o užívaní drog
poškodeným, súd uvádza, že podľa § 4 ods. 1 zák. č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom
spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra

sú povinní zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií získaných na zverejnenie v periodickej tlači
alebo v agentúrnom spravodajstve tak, aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja, ak o to požiadala fyzická
osoba, ktorá informáciu poskytla. Ako pochopí bežný čitateľ uvedenú výzvu sa podľa názoru súdu nedá
zovšeobecňovať.

Súd v rámci hlavného pojednávania podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol vykonať nasledovné

dôkazy: pribrať do konania znalca za účelom zistenia užívania omamných látok poškodeným, vykonať
výsluch poškodeného prostredníctvom polygrafu, výsluch svedkyne I. U., výsluch svedka JUDr. D.
N., výsluch svedka JUDr. D.Q. B., výsluch svedka I.. N. U., výsluch svedka I. Q., výsluch svedkyne
Q. W., oboznámenie sa s výsledkom meraní laboratória FTC Viedeň, výsluch svedka C. Š., výsluch
svedkyne L.. L. W., výsluch svedka A. Y., vypracovanie znaleckého posudku na JUDr. T. prokurátora

OP BA III, výsluch Dr. Z. Q., nakoľko sa tieto dôkazy týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie.
Tieto dôkazy mali v prevažnej miere potvrdiť, resp. vyvrátiť užívanie omamných alebo psychotropných
látok poškodeným I.. T. U.. Ako je však už uvedené vyššie, obžalovaný tieto skutočnosti o poškodenom
v skutočnosti netvrdil, preto je pre výsledok daného trestného konania irelevantný test pravdivosti
uvedených tvrdení.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. sa uplatní, ak sa skutkový
dej uvedený v obžalobe síce stal, ale nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. V danom
prípade nebolo preukázané, že obžalovaný oznámil o poškodenom nepravdivý údaj, spôsobilý značnou
mierou jeho vážnosť u spoluobčanov. Tým jednoznačne absentuje objektívna stránka skutkovej podstaty

prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. Rovnako absentuje aj subjektívna stránka
skutkovej podstaty, t.j. prinajmenšom nepriamy úmysel, svedčiaci o tom, že páchateľ bol uzrozumený
s tým, že oznamuje nepravdivý údaj spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť poškodeného u
spoluobčanov.

Na riadne a náležité vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe sa v rámci trestného
stíhania vyžaduje, aby boli na strane tejto osoby, ako subjektu trestného konania, naplnené všetky
zákonné obligatórne znaky stanovené Trestným zákonom a to jednak znaky uvedené vo všeobecnej
časti Trestného zákona a súčasne aj znaky obsiahnuté v osobitnej časti Trestného zákona, viažuce sa
k určitej, konkrétnej skutkovej podstate trestného činu, ktorá je nimi tvorená.

Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne
určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých
dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. (R NS č. 46/1963)

Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. (R NS č. 14/1964)

Súd v tomto smere pripomína aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ( napríklad 2 Tz 22/1967 a 7
Tz 61/1967 ), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému
zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného.
Inak povedané, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s

použitím zásady „in dubio pro reo“ neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu práve takáto
situácia nastala v posudzovanom prípade.Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pretože dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom. V súlade s ustanovením
§ 285 písm. b/ Tr. por. súd odkazujúc na vyššie opísané úvahy obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava III. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.