Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314201495
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314201495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.

Martina Valentová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: U. R., nar. XX.X.XXXX, adresa Y.
XXX, o zaplatenie 347,84 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 23C/250/2014-70 zo dňa 12.11.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd návrh - aktuálne žalobu (ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 347,84 Eur s príslušenstvom z titulu spotrebiteľskej zmluvy o úvere) v celom rozsahu
zamietol.Druhouvýrokovouvetouodporcovi(aktuálnežalovanému)súdnáhradutrovkonanianepriznal.
Rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z.z. pri aplikácii procesných ust. § 101, § 115a ods. 2, na náhradu trov konania § 142
ods. 1 OSP.

2. Súd vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z dôkazov predložených žalobcom (zo zmluvy
o úvere z 20.9.2005, oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky z 27.12.2011, zmluvy o postúpení
pohľadávok z 15.12.2011 a z pokusu o zmier z 20.12.2013) a uzavrel, že predmetný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským a na tento právny vzťah je potrebné uplatniť prednostne ustanovenia Občianskeho
zákonníka, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, ako i § 483/2001 Z.z. o bankách v znení k 15.12.2011. Z cit. ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách vyvodil, že banka je oprávnená pohľadávku z omeškaného peňažného záväzku klienta

postúpiť inému subjektu za predpokladu, že omeškanie trvá dlhšie ako 90 dní, vrátane odovzdania
dokumentácie, ktorá s postúpeným záväzkom súvisí. Súd pritom skonštatoval, že žalobca nepreukázal
splnenie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky, keď nepreukázal, či jeho právny predchodca
písomne vyzval žalovaného na plnenie povinnosti, nepreukázal, že žalovaný bol v omeškaní nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda súd nemôže posúdiť, či postúpenie pohľadávky prebehlo v súlade
s citovaným ustanovením a teda či postúpenie je platné a či je daná aktívna legitimácia žalobcu v
konaní. Z vykonaných dôkazov nie je ani zrejmé, či žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky

(či v spise doložený list bol žalovanému skutočne doručený), teda nie je zrejmé, či sa postupovalo
podľa § 526 Občianskeho zákonníka, resp. podľa bodu 7.1 zmluvy o postúpení. Pritom skonštatoval,
že oznámenie o postúpení pohľadávky a jeho doručenie ale nie je pre posúdenie platnosti postúpenia
pohľadávky relevantné. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného ustanovenia môže byťiba pohľadávka, resp. jej časť, ktorá je už splatná a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy
po tom, čo bol dlžník v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Tieto zákonné predpoklady
platného postúpenia pohľadávky musia byť splnené v čase jej postúpenia. Ak by aj súd predpokladal, že

právny predchodca žalobcu postupoval podľa citovaného ustanovenia a vyzval žalovaného na plnenie,
nie je zrejmé kedy sa tak stalo, čo môže mať vážny dopad napríklad aj na otázku premlčania, na ktorú
súd musí prihliadať v spotrebiteľských veciach ex offo, pričom musí vychádzať z toho, čo je v konaní
preukázané. Jedinou výzvou k úhrade dlhu je list žalobcu z 20.12.2013, pričom ale nejde o výzvu podľa
§ 92 ods. 8 citovaného zákona, v liste nie je uvedené, kedy malo dôjsť k zosplatneniu dlhu a súdu nebol

predložený iný listinný dôkaz o tom, že k zosplatneniu zo strany banky došlo. Citované ustanovenie
pritom požaduje, aby v čase postúpenia už bola pohľadávka splatná. V danom prípade táto skutočnosť
preukázaná nebola. Z listinných dôkazov vyplýva, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
NárodnábankaSlovenskatiežneudelilažalobcovipovolenienaposkytovanieasprávunezosplatnených
úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami. Žalobca nepreukázal, že žalovanému bola zo strany
banky skutočne doručená písomná výzva a napriek tomu bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 dní v

omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku a rovnako nepreukázal, že predchodca
žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. - zosplatnil úver. Súd zdôraznil, že nespochybňuje právo banky
postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie musí byť v súlade
so zákonom a obchodnými podmienkami. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ako banka postúpil pohľadávku nebankovej inštitúcii a to aj splátky nezročné, pričom k ich predčasnej

splatnosti nedošlo.

3. Súd uzavrel, že predmetom zmluvy o postúpení bola teda neexistujúca pohľadávka, preto táto zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatná. Návrh tak trpí neodstrániteľnou vadou - nedostatkom aktívnej
legitimácie na strane žalobcu, súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu. Poukázal pritom na to, že

keďže ide o spotrebiteľský vzťah, súd musí zo zákona prísnejšie posudzovať žalobné návrhy a chrániť
práva spotrebiteľov. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov,
Krajského súdu v Prešove a v Bratislave. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a hoci
bol žalovaný úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, ktorým sa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného
zistenia skutkového stavu domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 OSP zmenil
tak, že návrhu na začatie konania vyhovie v plnom rozsahu, resp. podľa § 221 OSP zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si voči žalovanému uplatnil náhradu trov konania v

prvoinštančnom aj odvolacom konaní, ktoré tiež aj vyčíslil. S poukazom na bod 7.6.1 Všeobecných
obchodnýchpodmienokvyslovilnázor,žeichvýkladommožnodospieťkzáveru,žepostupcaanásledne
žalobca boli oprávnení, nie však povinní, predčasne ukončiť záväzkovoprávny vzťah. V danom prípade
došlo k zosplatneniu dlžnej sumy ku dňu konečnej splatnosti úveru 20.9.2010, to znamená, že úver
bol zosplatnený ešte pred postúpením pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno

spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, keďže jeho účelom je úprava
výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, nevyplýva
z neho ani že by podmienky uvedené v ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/34/2012
a Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013. Zdôraznil, že oznámenie postupcu žalovanému o

postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému,
ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd
mal povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. V tejto korelácii poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 aj
uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, jemu ustanovená opatrovníčka sa k doručenému odvolaniu
písomne nevyjadrila.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),

ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolopodané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, aktuálne § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, ktoré má ekvivalent v §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vzhľadom na žalobcom uplatnené odvolacie dôvody, s
poukazom na zdôvodnenie rozsudku prvoinštančným súdom, bolo prioritne posúdiť, či nepreukázanie
existencie a doručenia písomnej výzvy banky (právneho predchodcu žalobcu) žalovanému, v súvislosti
s jeho omeškaním s plnením záväzku voči banke v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách,

bráni právne účinnému postúpeniu tejto pohľadávky inej osobe pre rozpor postúpenia so zákonom. V
tejto časti odôvodnenia sa pritom odvolací súd plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.

9. Je nesporné, že žalobca v konaní neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a relevantným spôsobom
nepreukázal, že žalovaný ako dlžník, bol jeho pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s.,

po splnení podmienky omeškania s plnením pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, písomne vyzvaný bankou na splnenie peňažného záväzku, čo napokon žalobca ani v odvolaní
nepopiera. Odvolací súd sa pritom zhoduje so závermi prvoinštančného, že existencia a doručenie tejto
písomnej výzvy je zákonnou podmienkou pre následné postúpenie predmetnej pohľadávky bankou na
iný subjekt. Keďže podľa preukázaného, v danom prípade táto zákonná podmienka splnená nebola,

žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno, čo vedie k záveru, že k postúpeniu
pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s., na žalobcu došlo v rozpore so zákonom a preto je takýto
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

10. Odvolací súd je toho názoru, že napriek systematickému zaradeniu citovaného ust. § 92 ods. 8

Zákona o bankách v rámci ustanovenia upravujúceho výnimky z bankového tajomstva, nie je možné
výklad tohto ustanovenia zužovať len na výklad systematický, spôsobom, ako ho poníma žalobca s tým,
že sa ním upravujú iba prípady prelomenia bankového tajomstva, pričom nie sú ním upravené zákonné
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Naopak v citovanom ustanovení, vychádzajúc najmä z
jeho gramatického znenia, je nesporne zrejmé, že stanovuje banke podmienky pre účinné postúpenie

bankovej pohľadávky, ktorých naplnenie v danom prípade preukázané nebolo. Keďže potom nedošlo k
platnému postúpeniu danej pohľadávky, žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, v dôsledku
čoho bolo nevyhnutné jeho žalobu zamietnuť. Oznámenie banky o postúpení pohľadávky žalobcovi
adresované žalovanému bolo splnením povinnosti pôvodného veriteľa ako postupcu v zmysle § 526 ods.
1 Občianskeho zákonníka, rozhodne ho nemožno stotožňovať ani zamieňať so splnením podmienky

bankou v zmysle cit. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., keďže ani podľa formy, ani podľa obsahu nie je
výzvou banky adresovanou dlžníkovi na splnenie dlhu, s ktorým je dlžník v omeškaní.11. K argumentácii odvolateľa, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s poukazom na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001, odvolací súd poukazuje na to, že rozpor právneho úkonu so

zákonom zakladá jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti ex offo
aj bez toho, aby ju niektorý z účastníkov namietal (§ 39 Obč. zák.).

12. Už samotný vyššie uvedený záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom na preukázanie
splnenia zákonnom vyžadovaných podmienok pre postúpenie predmetného dlhu, postačuje pre záver

o dôvodnosti zamietnutia jeho žaloby. Vzhľadom na zásadu procesnej ekonómie (čl. 17 CSP), nebol
dôvod sa ďalšou, vzhľadom na prijaté závery, už nadbytočnou a irelevantnou argumentáciou zaoberať.

13. Hoci ďalšie dôvody súdu prvej inštancie, pre ktoré žalobu zamietol, ako na ne bolo poukázané v
ods. 2, už boli nadbytočné, treba prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie pri svojej argumentácii
prehliadol, že pohľadávka tvoriaca predmet žaloby bola žalobcovi z pôvodného veriteľa Slovenskej

sporiteľne, a.s., postúpená až v čase, kedy už bola v celom rozsahu splatná. Podľa listinnými dôkazmi v
spisepreukázanéhototižkonečnásplatnosťpredmetnéhospotrebiteľskéhoúverubolakudňu20.9.2010
a k postúpeniu pohľadávky došlo až potom dňa 15.12.2011. S poukazom na vyššie uvedené závery to
ale nemá vplyv na správnosť výroku preskúmavaného rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu v celom
rozsahu zamietnutá.

14. Rozhodnutie v časti o náhrade trov prvoinštančného konania nebolo uplatnenými odvolacími
dôvodmi žalobcu napadnuté a preto netvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu.

15. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

17.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

18. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).