Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813207394
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5813207394.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: R. N., nar. XX.XX.XXXX, XXXXX Z. XXX, zast: JUDr. Miroslav Sládek, advokát, U. E.
XX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: S. Q., nar. X.X.XXXX, XXX XX Z. XXX, zast. JUDr. Peter
Machaj, Advokátska kancelária so sídlom Q. XX, XXX XX M. E., v konaní o zaplatenie 9.860,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 10C/50/2013-115
zo dňa 12. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodne
samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 47, § 48, § 451, § 457, § 458, § 588, § 517
Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 14.10.2011 kúpna zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. Z., zapísané na predávajúcu - odporkyňu podľa §

588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ, resp. účastníci tejto kúpnej zmluvy, do troch rokov
od jej uzavretia, t.j. do 14.10.2014 nepodali návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti. Právne účinky
vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 zák.
č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon). Z tohto dôvodu účinky zmluvy nenastali, pričom platí, že účastníci
od zmluvy odstúpili (§ 47 ods. 2 OZ).
Uplatnený nárok má preto povahu bezdôvodného obohatenia, t.j. majetkového prospechu získaného
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na vydanie ktorého má navrhovateľ nárok v zmysle ust. § 451

Občianskeho zákonníka, a to proti tomu, kto ho získal. Za situácie, kedy je kúpna zmluva neplatná
alebo kedy je zmluva zrušená, vždy nastupuje režim § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý špeciálne
upravuje dôsledky bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu, alebo
zo zrušenej zmluvy. Nárok účastníka zmluvy na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej kúpnej
zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo sa získalo
za kúpnu cenu. Pokiaľ sa niekto domáha vrátenia kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy, súd vo výroku
vysloví vzájomný synalagmatický záväzok oboch účastníkov zrušenej kúpnej zmluvy vrátiť si navzájom

prijaté plnenie. Domáhať sa plnenia bez toho, aby v žalobnom návrhu bola uvedená podmienenosť
nárokov druhej strany je na mieste iba, ak podľa zmluvy plnila len jedna strana alebo ak jedna z nich
všetko plnenie prijaté zo zmluvy vrátila pred podaním návrhu na súd, prípadne do doby vyhláseniarozsudku (tak ako v tomto prípade navrhovateľ), môže sa domáhať vrátenia plnenia bez toho, aby tento
nárok uplatňoval ako vzájomne podmienený.
V prejednávanej veci sa podaným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu, že účastníci

kúpnej zmluvy do troch rokov od jej uzavretia nepodali návrh na rozhodnutie podľa § 47 ods. 1
Občianskeho zákonníka príslušnému orgánu, a preto platí, že od zmluvy odstúpili podľa § 47 ods. 2 OZ v
dôsledkučohouplatňujenároktitulombezdôvodnéhoobohatenia,t.j.majetkovéhoprospechuzískaného
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, t.j. vrátenia kúpnej ceny 9.860,- eur s príslušenstvom. Navrhovateľ
vyzval odporkyňu na vrátenie poskytnutého plnenia kúpnej ceny listom zo dňa 2.10.2013 (čl. 12 spisu),

ktorú sumu mu odporkyňa po odstúpení od zmluvy nevrátila.
Odporkyňasauplatnenémunárokubránilatým,žekvyplateniukúpnejcenynedošlo,neobrdržalažiadnu
kúpnu cenu vo výške 9.860,- eur od navrhovateľa, a preto navrhovateľovi nevznikol a ani nemohol
vzniknúť nárok na je vrátenie. Prostredníctvom právneho zástupcu poukázala na to, že navrhovateľ
nepreukázal, že došlo k vyplateniu kúpnej ceny, nepreukázal svoj nárok, teda neuniesol bremeno
dôkazu, tak ako to vyžaduje O.s.p., a preto žiadala návrh zamietnuť.

Je nesporné, že odporkyňa tie isté nehnuteľnosti, ktoré podľa kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2011 mala
previesť navrhovateľovi, opätovne darovala svojmu synovi T. Q. darovacou zmluvou, ktorej vklad bol
povolený 8.11.2012 Správou katastra Námestovo pod V 1777/2012 (čl. 7 spisu).
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi navrhovateľom a odporkyňou neexistoval žiadny právny
vzťah, na základe ktorého by bol navrhovateľ povinný platiť sumu 9 860 € odporkyni.

Sporná medzi účastníkmi bola skutočnosť, či predmetná platba bola navrhovateľom vykonaná v
prospech odporkyne. Ak navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, keď
mu po odstúpení od zmluvy nevydala plnenie, ktoré jej na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2011
poskytol bol povinný tieto tvrdenia preukázať dôkazmi. Z ním predložených listinných dôkazov (originálu
kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2011 až na pojednávaní konanom dňa 17.3.2016) je možné konštatovať,

že neuniesol bremeno tak tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Skutočnosť odovzdania peňazí v konaní
vždy preukazuje kupujúci, čiže povinnosťou navrhovateľa v tomto konaní bolo preukázať skutočné
odovzdanie kúpnej ceny a jej výšky odporkyni. Ak navrhovateľ tvrdil, že odporkyni kúpnu cenu zaplatil
spočívalo na ňom dôkazne bremeno tohto tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktoré závisí od zistení navrhnutých a vykonaných

dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho
neúspechvspore.TvrdenianavrhovateľaasvedkaN.N.(synanavrhovateľa)čl.96spisu,žekúpnucenu
v celom rozsahu uhradil po overenom podpísaní kúpnej zmluvy odporkyňou v jej dome boli vyvrátené
svedeckou výpoveďou svedka T. Q. (čl. 98 spisu), manžela odporkyne, ktorý uviedol, že navrhovateľ
so synom u nich doma nikdy nebol, peniaze v žiadnom prípade manželke neodovzdal. Z výsluchu

účastníkov mal súd za preukázané, že kúpnu zmluvu dal vypracovať navrhovateľ, po jej vypracovaní ju
predložilnapodpisodporkyni,ktoránazmluveoverilapodpisnaMestevNámestove,inapriektomu,žev
čase overenia podpisu preukázateľne nedošlo ku skutočnému prevzatiu peňazí tak, ako bolo dohodnuté
v článku IV zmluvy. V tomto článku kúpnej zmluvy si účastníci dohodli, že dohodnutá kúpna cena bude
zaplatená pri podpísaní tejto zmluvy, čo predávajúca svojim podpisom potvrdzuje. Sám navrhovateľ

uviedol spolu so svedkom svojim synom, že kúpna cena mala byť až následne uhradená v rodinnom
dome odporkyne.
V konaní nebolo sporné, že odporkyňa dva krát podpísanú a overenú zmluvu odovzdala navrhovateľovi,
čo nepriamo potvrdila aj svedkyňa A. K., vypočutá na pojednávaní dňa 12.4.2016, ktorá uviedla, že
nie návrh, ale podpisy na zmluve boli 2x overené. Aj predložený návrh na vklad zo strany právneho

zástupcu odporkyne súdu potvrdzuje ten fakt, že v návrhu je napísaná 2x kúpna zmluva. Zároveň v tomto
návrhu je napísaná kúpna cena 1,- eur. Navrhovateľ pripustil, že na tomto návrhu môže byť jeho podpis.
Samotná skutočnosť, že v zmluve je napísané, že dohodnutá kúpna cena bude zaplatená pri podpísaní
tejto zmluvy, čo predávajúca svojim podpisom potvrdzuje, nie je dôkazom o tom, že by bola kúpna cena
vyplatená. Súd má za preukázané, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy sa jednalo len o predávajúcu,

pričom pri podpise tejto zmluvy nebol prítomný ani navrhovateľ, ani nikto z jeho rodiny, aby jej vyplatil
takú čiastku, ako sa v zmluve uvádza.
Právny zástupca odporkyne na pojednávaní konanom dňa 3.3.2015 predložil v origináli aj vo fotokópii
návrh na vklad, ktorý sa týka nehnuteľností popísaných v kúpnej zmluve zo dňa 14.10.2011. V návrhu
je uvedené, že dohodnutá kúpna cena predstavuje cenu 1,- eur, na konci návrhu je podpis, ktorý sa

zhoduje s podpisom navrhovateľa, pričom navrhovateľ svoj podpis nenamietal, ale pripustil, že to môže
byť aj jeho podpis.
Súd je toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že kúpna cena bola vyplatená navrhovateľom odporkyni
vjejdomezaprítomnostisvedkajehosynaN.N.apokiaľpodľavýpovedeúčastníkovsarodinynavzájomnekontaktovali, boli ako cudzí ľudia, navrhovateľ mohol finančné prostriedky vyplatiť na účet odporkyni.
Toto súd uvádza len ako skutočnosť zistenú v konaní a skutočnosť, ktorá spôsobila nesporne aj celé
sporové konanie. Naviac navrhovateľ preukázateľne mal vo svojej dispozícii kúpnu zmluvu zo dňa

14.10.2011, opatrenú overeným podpisom predávajúcej a napriek tomu nepodal do troch rokov od
uzavretia tejto zmluvy návrh na rozhodnutie príslušnému orgánu.
Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko nebolo
v konaní preukázané navrhovateľom tvrdené skutočnosti.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej

s poukazom na ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovaného zaviaže k zaplateniu
trov konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Právny názor súdu ohľadne toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

tak tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu je nesprávne a je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania.
Žalobca svoj nárok v žalobe na zaplatenie sumy 9.860,- eur právne odvodzujú od § 451 s dôsledkami
vyplývajúcimi v § 457 OZ, keď účastníci po tom, čo spoločne uzatvorili zmluvu o prevode nehnuteľnosti v
lehote do 3 rokov od uzavretia zmluvy, nepodali návrh na jej vkladovanie na príslušný katastrálny odbor
okresného úradu. V dôsledku toho podľa ust. § 47 ods. 2 OZ platí, že od zmluvy odstúpili. V ďalšom

poukázal na znenie ust. § 46 - § 48, § 451, § 457 Občianskeho zákonníka.
Uvádzal,žeokresnýsúdnajednejstranepovažovalkúpnuzmluvu,odktorejúčastníciodstúpili,zaplatne
uzavretú, v ktorej bol dohodnutý predmet kúpnej zmluvy, kúpna cena a spôsob vyplatenia kúpnej ceny,
pričomnadruhejstranekonštatoval,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenotaktvrdenia,akoajdôkazu.
Ďalej poukázal na rozpornosť v tvrdeniach žalovaného i v jednotlivých výpovediach. Tieto tvrdenia sú

odporujúce skutočnostiam uvedeným v bode III., IV. kúpnej zmluvy predloženej v konaní žalobcom.
Napriek tomu, že žalovaný na svoje odporujúce tvrdenia neuviedol dôkazy, súd pri rozhodnutí veci
uvedenú skutočnosť nebral do úvahy a žalobu zamietol odvolávajúc sa na svedeckú výpoveď svedka
T. Q., manžela žalovanej. Ak by nebola zaplatená kúpna cena deklarovaná v kúpnej zmluve žalovanej,
podpísanú zmluvu by žalobcovi nebola odovzdala, naopak žalobca by nevyplatil kúpnu cenu, ak by

zmluvu nemal podpísanú žalovanou, lebo jej podpisom okrem iného potvrdzovala zaplatenie kúpnej
ceny. Teda táto skutočnosť slúžila ako doklad o zaplatení kúpnej ceny. Poukázala na dôkazy vykonané
pred súdom prvej inštancie, výpovede strán sporu, ako aj svedkov.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie žalovaná

prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu.Navrhovalanapadnutýrozsudokprvejinštanciepotvrdiťako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Žiadala priznať trovy odvolacieho konania . Vo svojom vyjadrení
uviedla, že považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny. Naďalej tvrdila, že nepodpísala kúpnu
zmluvu, v ktorej by bola kúpna cena stanovená na čiastku 9.860,- eur a nebola jej vyplatená žiadna
kúpna cena, ale od začiatku tvrdí, že podpisovala kúpnu zmluvu, kde bola dohodnutá kúpna cena 1,-

eur. Stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné
bremeno.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie

rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)

s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa

vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

a to tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Nepreukázal, že by došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovanej, na základe vyplatenia kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy, ktorú
mali uzatvoriť strany sporu. Žalobca nepreukázal odovzdanie kúpnej ceny žalovanej, pričom dôkazné
bremeno bolo na jeho strane. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že
kúpnu zmluvu vyhotovoval žalobca, ktorú po jej vypracovaní predložil na podpis žalovanej. K overeniu

podpisu došlo pred Mestským úradom Námestovo. V čase overenia podpisu nedošlo k faktickému
prevzatiu kúpnej ceny v zmysle čl. IV. zmluvy. V citovanom článku bolo stranami sporu dohodnuté, že
kúpna zmluva dohodnutá v kúpnej cene bude zaplatená pri podpisovaní kúpnej zmluvy, čo predávajúca
svojim podpisom potvrdzuje. V konaní boli predložené kúpne zmluvy, v ktorých v jednej je uvedená
kúpna cena 1,- eur a v druhej kúpna cena 9.860,- eur.

14. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu,
a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)