Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 14C/229/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102899360
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7102899360.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobkyne: D. D., P..

XX.X.XXXX, Y. D. XX, U., zastúpenej Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom Murgašova
3, Košice, proti žalovanej: G. Š., D. E. A. XX, U.Š., M. XXXXXXXX, zastúpenej JUDr. Tomášom
Augustínom, advokátom, so sídlom Floriánska 16, Košice, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že okamžité zrušenie pracovného pomeru, dané žalobkyni listom žalovanej zo dňa
20.11.2001, je neplatné.

II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.1.2002 domáhal a určenia, že okamžité zrušenie
pracovného pomeru, dané žalobkyni listom žalovanej zo dňa 20.11.2001, je neplatné. Žalobu odôvodnila
tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2000 vznikol medzi žalobkyňou a žalovanou dňa
1.10.2000 pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Pracovné zaradenie žalobkyne (druh práce) bolo
dohodnuté v uvedenej pracovnej zmluve ako administratívna pracovníčka. Dňa 2.11.2001 žalovaná
G. Š. spolu so svojim manželom p. Š. fyzicky a verbálne na pracovisku v sklade na Textilnej ul. v
Košiciach napadli žalobkyňu a jej spolupracovníčku G. J. a pod nátlakom a hrozbou fyzickej likvidácie

žalobkyňu D. D. a G. J. prinútili podpísať: uznanie dlhu z titulu spôsobenia schodku vo výške cca
970.000 Sk a sprenevery, pričom sa dopustili aj ďalších konaní. V súvislosti s týmto konaním žalovanej
a jej manžela p. Š., ako aj ďalších osôb, právna zástupkyňa žalobkyne a jej spolupracovníčky Júlie
Vargovej podala na Okresnú prokuratúru Košice II dňa 7.11.2001 podnet na začatie trestného stíhania
pre podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 Trestného zákona, z trestného činu
obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 Trestného zákona, z trestného činu útlaku podľa § 237
Trestného zákona, z trestného činu vydierania podľa § 235 Trestného zákona, z trestného činu hrubého

nátlaku podľa § 235a Trestného zákona, z trestného činu lúpeže podľa § 234 Trestného zákona, z
trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona a z trestného
činu mučenia a iného neľudského a krutého zaobchádzania podľa § 259a Trestného zákona, ktorého
sa mali dopustiť: žalovaná G. Š. N. G. D. E.. Š. a ďalšie osoby. Okresná prokuratúra Košice II
potvrdila listom zo dňa 23.11.2001 pod sp.zn. Pn 2517/2001-8 príjem trestného oznámenia a odovzdala
trestné oznámenie na vybavenie Okresnému úradu vyšetrovania PZ SR Košice II, Rastislavova 69,
Košice, kde sa vedie konanie. V uvedenom konaní žalovaná a jej manžel dňa 21.1.2002 využili

svoje právo odoprieť výpoveď. Listom zo dňa 5.11.2001 právna zástupkyňa žalobkyne oznámila
žalovanej, že na žalovanú a jej manžela bolo podané trestné oznámenie v súvislosti s ich konaním dňa
2.11.2001 a vyzvala ich, aby sa zdržali v budúcnosti takéhoto konania a zároveň im oznámila začatie
práceneschopnosti žalobkyne a jej spolupracovníčky G. J., zaslala potvrdenie o dočasnej pracovnejneschopnosti zo dňa 5.11.2001 G. J. a žiadala o okamžité vydanie originálu uznania dlhu a jeho
kópie zo dňa 2.11.2001- z dôvodu, že ide o neplatný právny úkon v zmysle § 242 Zákonníka práce,
lebo úkon zo strany žalobkyne a jej spolupracovníčky Júlie Vargovej nebol urobený slobodne, vážne

a svojim účelom sa prieči zákonu. Originál tohto uznania dlhu a ani jeho kópiu nemá žalobkyňa,
pričom právny zástupca žalovanej JUDr. Augustín Tomáš právnej zástupkyni žalobkyne a Júlie Vargovej
písomne oznámil, že ho nevydá. Listom zo dňa 20.11.2001 zaslaným žalobkyni, žalovaná okamžite
zrušila pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a ako dôvod
uviedla zvlášť: hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť, tým, že

spolu so svojou spolupracovníčkou Júliou Vargovou v priebehu mesiacov júl až október 2001 do
pokladne v prevádzke, kde pracovali neodviedli prijaté platby od kupujúcich spolu vo výške 974.460
Sk a použili ich pre svoju potrebu, pričom spreneverenú sumu sa zaviazali vrátiť: v uznaní dlhu zo dňa
2.11.2001. Na uvedené okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 20.11.2001 právna zástupkyňa
žalobkyne a Júlie Vargovej reagovala listom zo dňa 3.12.2001, v ktorom žalovanej oznámila, že okamžité
zrušenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodu, že vzhľadom na pracovné zaradenie žalobkyne

a jej kolegyne Júlie Vargovej ako administratívnych pracovníčok, vzhľadom na neexistenciu dohody o
hmotnej zodpovednosti, nezodpovedajú za prípadný schodok a ani sa nemohli dopustiť trestného činu
sprenevery, keďže im žiadne veci neboli zverené a ďalej oznámila, že žalobkyňa a jej spolupracovníčka
Júlia Vargová trvajú na ďalšom zamestnávaní podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce. V tomto liste žiadala aj
o vrátenie sumy 54.000 Sk, neoprávnene odobratej platobnej karty z Tatrabanky a.s. a vydanie originálu

listiny - uznania dlhu zo dňa 2.11.2001. Skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením zo dňa
20.11.2001 je neplatné z dôvodu, že zo strany žalovanej ako zamestnávateľa nebol daný dôvod na
zrušenie pracovného pomeru okamžitým zrušením podľa § 53 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z
tých dôvodov, ktoré uviedla žalovaná v okamžitom zrušení pracovného pomeru zo dňa 20.11.2001
(hrubé porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v sprenevere sumy 974.460 Sk) a ani z iných

dôvodov. Žalobkyňa vykonávala na základe pracovnej zmluvy funkciu administratívnej pracovníčky.
Medzi žalobkyňou ako zamestnancom ä žalovanou ako zamestnávateľom nebola, uzavretá dohoda
o hmotnej zodpovednosti, žiadne hodnoty jej neboli v zmysle § 176 Zákonníka práce zverené na
vyúčtovanieapretonezodpovedázaschodokajkebybolvznikol.Keďžežalobkyninebolizverenéžiadne
hodnoty (hotovosti, ceniny a pod.), nie je ani možné, aby ich spreneverila. Doposiaľ nie je zrejmé, o aký

schodok ide, či schodok účtovný (chyby v evidencii) alebo schodok v pokladni - manko, pričom existencia
tohto údajného schodku nebola ničím zo strany žalovanej doteraz žalobkyni ani jej spolupracovníčke
G.O. J. preukázaná. Dňa 2.11.2001, keď bola žalobkyňa pod hrozbou fyzickej likvidácie prinútená
podpísaťuznaniedlhu,jejbolozostranyžalovanejajejmanželaoznámené, žeschodoksatýkaobdobia
od mája r. 2001, ale v okamžitom pracovného pomeru zo dňa 20.11.2001 je uvedené, že platby do

pokladne neboli odvedené za obdobie júl až október 2001. Uvedené uznanie dlhu je neplatné v zmysle
§ 242 Zákonníka práce, lebo úkon zo strany žalobkyne a jej spolupracovníčky G. J. nebol urobený
slobodne, vážne a svojím účelom sa prieči zákonu. Žalovaná odmietla vypovedať v konaní vedenom
na Okresnom úrade vyšetrovania PZ SR Košice II, v ktorom je podozrivá zo spáchania horeuvedených
trestných činov, preto sa žalobkyňa nedozvedela ani v tomto konaní nič ohľadne schodku, ktorý

údajne vznikol. V ďalšom konaní vedenom na Okresnom úrade vyšetrovania PZ SR Košice II ČVS:
OUV-1316/30-K2- 2001, kde žalovaná podala trestné oznámenie pre podozrenie zo sprenevery na
žalobkyňuD.D.N.G.J.,žalovanánepreukázalavznikaexistenciuschodku,ibasaopieraouznaniedlhu
zo dňa 2.11.2001. V prevádzkárni žalobkyne sa nachádza registračná pokladnica. V zmysle § 3 ods.1
vyhl. MF SR č.55/1994 Z.z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou

subjekt vedie evidenciu tržieb na základe dennej a mesačnej uzávierky vyhotovenej prostredníctvom
denného a mesačného výkazu obratov a preto v prípade, že by žalobkyňa riadne neodvádzala prijaté
tržby od kupujúcich, bola by to žalovaná ako zamestnávateľ zistila pri odovzdaní registračnej pokladnice
každý deň, a nie až o 6 mesiacov. Žalobkyni nebol predložený žiaden inventúrny zápis, ani nemá
vedomosť, o tom, že by bola vykonaná inventúra a zistený nejaký schodok. Okrem uvedeného žalovaná

žiadnym spôsobom nezabezpečovala uzavretie priestoru, kde sa nachádzali tržby, ktoré boli ukladané
do neuzamknutého dreveného šuflíka a do neuzamknutej plechovej škatule - pokladnice a prístup k nim
mal ktokoľvek, kto sa
pohyboval v prevádzke, preto žalobkyňa odmieta niesť zodpovednosť za prípadný schodok. Pri
preberaní peňažných prostriedkov od žalobkyne a od ďalších zamestnancov žalovaná, prípadne jej

manžel p. Š. N. E.. D., ktorý bol niekedy poverený preberaním peňazí, písomne nepotvrdzovali
prevzatie odovzdaných peňazí. Niekedy po odchode žalobkyne z pracoviska zostali peňažné prostriedky
v kancelárii v neuzamknutej plechovej krabici, ku ktorej malo množstvo ľudí neobmedzený prístup.
Spôsob nakladania s finančnými prostriedkami vo firme žalovanej je v rozpore s právnymi predpismi ažalovaná ničím nezabezpečila, aby nemohlo dôjsť k vzniku schodku v pokladni konaním zamestnancov,
prípadne konaním tretích osôb pohybujúcich sa po pracovisku, prípadne jej vlastným konaním,
keďže nepotvrdzovala zamestnancom v akej výške od nich preberala peňažné prostriedky. Žalovaná

nepreukázala vznik a existenciu schodku ani zodpovednosť žalobkyne za prípadný vzniknutý schodok.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa bola u nej zamestnaná ako administratívna
pracovníčka od 1.9.2000. Do náplne jej práce patrilo okrem iného inkasovať platby za predaj piva a
tieto účtovne spracovať. V priebehu mesiacov júl až október 2001 žalobkyňa spolu so svojou kolegyňou

G. J. do pokladne neodviedla prijaté platby od kupujúcich spolu vo výške 974.460 Sk a použila ich
spolu s menovanou pre svoju potrebu, podľa ich vyjadrenia v rovnakom podiele. Po zistení uvedenej
skutočnosti dňa 2.11.2001 sa jej žalobkyňa a jej kolegyňa G.N. J. za prítomnosti manžela G.P. Š. k
uvedenému priznali, ospravedlnili sa a podpísali za prítomnosti právneho zástupcu JUDr. Augustína
Tomáša - advokáta, so Floriánska 16, Košice, uznanie záväzku, v ktorom sa zaviazali spreneverenú
sumu vrátiť 7.11.2001. Zároveň jej pani Júlia Vargová po podpise uznania vrátila časť spreneverenej vo

výške 54.000 Sk. Napriek uznaniu záväzku do 7.11.2001 spreneverené finančné prostriedky menované
nevrátili. Naopak, dňa 5.11.2001 sa obrátili na svoju právnu zástupkyňu, ktorá žalovanej doručila
dňa 6.11.2001 list, v ktorom uvádzala, že naopak žalovaná a jej manžel spáchali niekoľko trestných
činov a dopustili sa aj iných porušení zákonov, žiadala vrátiť Júlii Vargovej sumu 54.000 Sk, ktorú
od nej žalovaná spolu s manželom údajne pod nátlakom vynútila. Zároveň uvádzala, že z vynútenia

podpisujeuznaniezáväzkupodpísanéžalobkyňouaJúliouVargovoudňa2.11.2001absolútneneplatné.
Od nasledujúceho pracovného dňa po zistení sprenevery sa obe menované nedostavili následným
ospravedlnením zdôvodneným práceneschopnosťou. Pretože žalobkyňa a jej spolupracovníčka G. J.
nedodržali dohodu o vrátení spreneverenej sumy, žalovaná podala dňa 7.11.2001 na Okresný úrad
vyšetrovania PZ Košice II. oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu a

zároveň z uvedeného dôvodu listom zo dňa 16.11.2001 okamžite zrušila so žalobkyňou pracovný pomer
v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo žalovanej
doručené dňa 22.11.2001. Listom zo dňa 3.12.2001 právna zástupkyňa žalobkyne žalovanej oznámila,
že okamžité zrušenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby žalobkyňu ďalej
zamestnávala. Následne listom zo dňa 17.12.2001 (doručeným dňa 19.12.2001) žalobkyňa v zastúpení

právnou zástupkyňou zrušila pracovný pomer so žalovanou podľa § 54 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce z dôvodu, že jej do 17.12.2001 nezaplatila mzdu za mesiac október 2001. Okamžité zrušenie
pracovného pomeru zo dňa 17.12.2001 žalovaná považuje za neplatné, nakoľko k zrušeniu pracovného
pomeru došlo dňa 22.11.2001, kedy bolo žalobkyni doručené okamžité zrušenie pracovného pomeru
zo strany žalovanej v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Účinky okamžitého zrušenia

pracovného pomeru nastávajú okamihom doručenia, takže pracovný pomer žalobkyni skončil dňom
22.11.2001, nie je možné ho zrušiť opätovne. Napokon dôvod, ktorý žalovaná uvádza v okamžitom
zrušení pracovného pomeru neexistuje, nakoľko neboli naplnené hmotnoprávne podmienky, ktoré
zakladajú možnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru podľa § 54 ods. 1 písm. b) ZP. V zmysle
§ 54 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnanec zrušiť pracovný pomer len v lehote jedného mesiaca

odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie pracovného pomeru dozvedel. Výplatný termín na
vyplatenie mzdy za mesiac október 2001 je určený na 11.11.2001. Okamžite zrušiť pracovný pomer
teda žalobkyňa mohla len v lehote do 11.12.2001, po uplynutí tejto lehoty sa jej právo prekludovalo.
Uvedené oznámil právny zástupca žalovanej právnej zástupkyni žalobkyne listom zo dňa 20.12.2001.
Listom zo dňa 28.12.2001 žalovanej oznámila právna zástupkyňa žalobkyne, že v zmysle § 54 ods. 3

Zákonníka práce má jej klientka nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú
dobu dvoch mesiacov, ktorú žiada uhradiť v lehote do 7.1.2002. Toto je zrejme jediným dôvodom, prečo
žalobkyňa žiada určiť, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané jej zamestnávateľom, je neplatné
a ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe ňou daného okamžitého zrušenia pracovného
pomeru - získať ďalší finančný prospech. Nie je pravdou, že žalobkyňa a jej kolegyňa trvajú na ďalšom

zamestnávaní. Odo dňa 2.11.2001 neprejavili záujem pracovať. Potvrdzuje to aj nimi dané okamžité
zrušenie pracovného pomeru. S poukazom na uvedené žalovaná podala dňa 18.2.2002 na Okresný
súd Košice I žalobu o určenie, že okamžité zrušenie pracovného pomeru žalobkyňou listom zo dňa
17.12.2001, je neplatné a na Okresný súd Košice II žalobu o určenie, že okamžité zrušenie pracovného
pomeru G. J. listom zo dňa 17.12.2001, je neplatné. Okrem uvedených konaní je na Okresnom súde

Košice I vedené konanie žalobkyne Júlie Vargovej o neplatnosť skončenia pracovného pomeru proti
žalovanej. Na základe oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu D. D. N. G. J. je vedené
proti menovaným trestné stíhanie na Okresnom úrade vyšetrovania Košice II. pod ČVS : OUV 1316/30-
K2-2000 pre trestný čin krádeže. D. D. priznala odcudzenie peňazí v sume 974.460 Sk podpísalapísomné uznanie záväzku a zaviazala sa odcudzenú sumu vrátiť. G. J. časť vo výške 54 000 Sk aj vrátila.
Odcudzením finančnej hotovosti vo vyššie uvedenom rozsahu sa dopustila zvlášť hrubého porušenia
pracovnej disciplíny, z toho dôvodu okamžité zrušenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

je zákonné.

3. Žalovaná ďalej v konaní uviedla, že tvrdenia žalobkyne, že uznanie záväzku, ktoré podpísala,
čím uznala fakt, že svojho zamestnávateľa poškodzovala tým, že odcudzovala finančnú hotovosť,
je absolútne neplatný právny úkon, lebo ho urobila pod nátlakom a hrozbou fyzickej likvidácie, boli

preverované OČTK, na základe oznámenia podaného právnou zástupkyňou žalobkyne na Okresnú
prokuratúru Košice II, ako aj v rámci trestného stíhania, ktoré bolo vedené proti žalobkyni pre podozrenie
zo spáchania trestného činu sprenevery. Trestné konanie proti žalovanej aj jej manželovi bolo zastavené
uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ Košice II ČVS: OUV-89/10-K2-2002 zo dňa 24.6.2002,
nakoľko nebolo preukázané aby sa dopustili ôsmych trestných činov vymenovaných v podaní právnej
zástupkyne žalobkyne Vo veci vedenej pre podozrenie zo sprenevery, ktorého sa

mala dopustiť žalobkyňa prebehlo trestné konanie s rozsiahlym vyšetrovaním, ktoré bolo ukončené
rozhodnutím KS KE č.k. 4To 64/2016 zo dňa 23.11.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že skutok sa
nepochybne stal, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že nebolo možné ani po niekoľkonásobnom zrušení
rozhodnutí okresného súdu, ktorými bola žalobkyňa uznaná vinnou, vyčísliť výšku škody, tento skutok
niejetrestnýmčinom.ZrozsudkuOkresnéhosúduKošiceIIjednoznačnevyplýva,žežiadenzosvedkov,

ktorí sa mali zúčastniť schôdze, na ktorej malo dôjsť k popisovanému násiliu zo strany žalovanej a jej
manžela nepotvrdil, aby nejaké násilie alebo nátlak bol na žalobkyňu vyvíjaný. Súdny znalec z oblasti
traumatológie nezistil žiadne stopy násilia na žalobkyni, aj keď podľa jeho názoru vzhľadom na časový
odstup od domnelého útoku už mali byť stopy násilia zjavné a prejavili by sa modrinami a opuchmi.
V konečnom dôsledku žalobkyňa ani jej spolupáchateľka neboli práceneschopné z dôvodov nejakého

násilia. Na okamžité skončenie pracovného pomeru právna zástupkyňa žalobkyne reagovala listom zo
dňa 3.12.2001, v ktorom označila okamžité skončenie za neplatné z dôvodu neexistujúcich dôvodov,
vzhľadom na to, že medzi žalobkyňou a žalovanou neexistovala dohoda o hmotnej zodpovednosti,
nemôže jej klientka zodpovedať za vzniknutý schodok, ani sa nemohla dopustiť trestného činu. Takéto
tvrdenia právnej zástupkyne sú irelevantné a nemajú oporu v platnej právnej úprave. Ako vyplýva z §

81 písm. e) ZP, kde sú upravené základné povinnosti pracovníka, tento je povinný riadne hospodáriť s
prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Žalobkyňa svojím konaním
jednoznačne závažným spôsobom porušila povinnosti pracovníka vymenované v § 81 písm. e) ZP ale
aj v § 178 ZP. Právna zástupkyňa v liste zo dňa 05.11.2001, na ktorý sa v žalobe odvoláva, mimo

iného uviedla, že je nemysliteľné, aby jej klientky zotrvali v pracovnom pomere vo firme žalovanej a
navrhla, aby komunikácia týkajúca sa skončenia pracovného pomeru prebiehala len medzi právnymi
zástupcami účastníkov tohto konania. Ako z uvedeného vyplýva, žaloba bola podaná účelovo, nakoľko
žalobkyňa nechcela pokračovať v pracovnom pomere, čo dala žalovanej jasne najavo a táto teda
opodstatnene a v súlade so zákonom pristúpila k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou

okamžitým skončením. Ako vyplýva z listu zo dňa 28.12.2001 žalobkyňa trvá na tom, že pracovný pomer
skončil až dňa 19.12.2001, kedy bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
žalobkyne žalovanej. V tomto liste požaduje aj vyplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
K uplatnenému nároku je potrebné uviesť, že nie je možné skončiť pracovný pomer, ktorý už raz bol
skončený a k uplatňovanej náhrade, že žalobkyňa poberala dávky nemocenského poistenia.

- Ďalej prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o obvinenie žalobkyne, že
ju donútili v ohrození života a pod., konanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. Trestné
konanie, v rámci ktorého bola trestne stíhaná žalobkyňa, bolo konečne skončené. Z rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že skutok sa nepochybne stal, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že nebolo možné
po viacnásobnom zrušení rozhodnutia okresného súdu zistiť výšku spôsobenej škody, tento skutok

nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného zákona. Všetci svedkovia, ktorí boli v rámci trestného
konania vypočutí, vypovedali v tom zmysle, že žiadne násilie nebolo ani na jednej ani na druhej strane
páchané a ako vyplýva z rozsudku okresného súdu, súdny znalec sa vyjadril, že po šiestich hodinách od
útoku, boli na traumatológii na ošetrení, lekár nezistil žiadne znaky nejakého násilia, žiadne podliatiny,
žiadne hematómy, aj keď po tých šiestich hodinách už by sa to malo všetko prejaviť. Bolo jednoznačne

preukázané, že sa dopustili sprenevery. Zákonník práce jednoznačne v § 81 písm. e) ustanovuje
povinnostizamestnanca.Tentojepovinnýriadnehospodárnenarábaťsprostriedkami,ktorémuposkytol
zamestnávateľ a chrániť majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitým a nekonať v rozpore
s právnymi zámermi zamestnávateľa. Žalobkyňa svojím konaním jednoznačne porušila tieto povinnosti.Toto je ustanovené v § 178 Zákonníka práce. Po skončení pracovného pomeru so žalobkyňou sama o
dva týždne na to podala výpoveď, takže nebol záujem z jej strany ďalej pracovať. Ako vyplýva z trestného
spisu, ku vedeniu evidencie účtovníctva boli vypočuté pracovníčky daňového úradu, ktoré vykonávali

kontroly a z ich výpovede jednoznačne vyplynulo, že účtovníctvo bolo vedené v súlade so zákonom o
účtovníctve.

4. Žalobkyňa v konaní ešte argumentovala tým, že uznanie záväzku zakladá vyvráti teľnú právnu
domnienku, že záväzok existoval, takže okrem neplatnosti tohto uznania z dôvodu, že bol urobený v

tiesni, žalobkyňa tvrdí, že tento dlh ani v skutočnosti účtovne nevznikol. Pretože keby bol skutočne
účtovne vznikol, tak by bol zdokladovaný ešte na polícií v roku 2001. Zákonník práce neumožňoval
zamestnancovi v tom čase, pokiaľ ho zamestnávateľ nejakým spôsobom fyzicky ohrozoval, aby z tohto
dôvodu ukončil svoj pracovný pomer. Je pravdou, že skončenie pracovného pomeru pre nevyplatenie
mzdybolodanéajzdôvodu,žemaliobavyosvojživotnapracovisku.Vtomtokonanížalobkyňanežiada,
aby súd určil, že pracovný pomer naďalej trvá, lebo ho považujú za zrušený okamžitým zrušením, daným

zo strany žalobkyne, ale žalobkyňa trvá na tom, aby súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru
dané žalobkyni žalovanou je neplatné.

5. Uznesením 14C 229/2002-151 zo dňa 10.4.2006 súd prerušil toto konanie do skončenia znaleckého
dokazovania a predloženia znaleckého posudku z odvetvia účtovníctva vo veci vedenej na tunajšom

súde pod sp.zn. 11C 228/2002. Dňa 6.3.2009 súd zistil, že konanie 11C 228/2002 bolo prerušené do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II sp.zn. 3T 18/2007. Uznesením
14C/229/2002-161 zo dňa 6.3.2009 tunajší súd rozhodol o pokračovaní v konaní. Následne uznesením
14C/229/2002-162 zo dňa 9.3.2009 rozhodol o prerušení konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Košice II sp.zn. 3T 18/2007. Uznesením 14C/229/2002-221 zo dňa

25.1.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

7. Žalobkyňa v konaní vypovedala, že u žalovanej pracovala od 1.10.2000 do 2.11.2001.

ako administratívna pracovníčka. Písomnú pracovnú zmluvu nemala, pracovala na základe ústne.
dohody, písomne popis práce nedostala, len na základe pokynov a príkazov žalovanej vykonávala
administratívne práce. Od 1. októbra 2001 pracovala v tej istej firme, ale na inej adrese, a to na ul.
Textilnej č. 4. Dňa 2.11.2001 prišla do práce o 7.00 hod. a bolo jej oznámené, že sa koná schôdza
zamestnancov. Na chodbe sa stretla s kolegyňou p. J. N. E.. Š. im oznámil, aby ho nasledovali do

skladu, kde boli takmer všetci zamestnanci firmy. Zobral p. J. a ešte dvoch brigádnikov s tým, aby ho
nasledovali do ďalšej skladovej miestnosti. Brigádnici sa vrátili po krátkej dobe a on zostal s p. J. v
zavretej skladovej miestnosti. Asi po 15 minútach prišiel p. Š.T. a začal žalobkyni vulgárne nadávať,
že kradla, pritom ju bil po tvári a po hlave. Pokúšal sa volať z jej mobilného telefónu jej mame, že
kradla, ale sa mu to nepodarilo. Potom jej prikázal, aby ho nasledovala do skladovej miestnosti, kde

nechal kolegyňu Vargovú. Tam prišla žalovaná, ktorá začala p. Vargovú biť do brucha a tváre. Žalovaná
začala kričať, že žalobkyňu neudá, pretože pozná jej mamu, ale že Vargová zhnije v base, medzitým
ju udierala papiermi po hlave. P. Š. namočil štetec do špinavej vody a tým ich olieval, aby neodpadli.
Žalobkyňa doposiaľ nevie, čo mala ukradnúť, nebolo to vyčíslené ani neboli predložené žiadne dôkazy
o tom, čo mala ukradnúť. Ako administratívna pracovníčka prijímala telefonické objednávky na rozvoz

piva, následne vystavovala dodacie listy, faktúry a predajky, ako aj výdajky, teda doklady potrebné k
rozvozu piva, inkasovala tržby od vodičov. Keď šofér došiel, prevzali od neho peniaze, sčítala peniaze,
napísala ich na papier a následne po ukončení dňa ich odovzdala žalovanej, resp. p. Š. alebo p. D. -
pracovníkovi v sklade. Kontrolovala dodacie listy a tieto potom porovnala s finančnou hotovosťou, ktorú
jej šofér odovzdal. Nikdy jej nebolo vytknuté, že nesedí finančná hotovosť s dodacími listami. V kase sa

striedali a peniaze odovzdávali priebežne cez deň, teda nie stále na konci pracovného dňa, a to bez
podpisu, boli v plechovej krabici a celú plechovú krabicu odovzdávali žalovanej, jej manželovi alebo p.
D.. Peniaze od šoférov preberali aj kolegyne p. G.O. J. N. E.. L.. Viackrát sa stalo, že finančnú hotovosť
preberali aj iní ľudia, pretože tam bol naozaj veľký pohyb. Uznanie dlhu, ktoré podpísala, podpísala pod
nátlakom p. advokáta a dvoch pánov, ktorí sa preukázali ako príslušníci kriminálnej polície, p. Š. N.

E.. Š. a bývalých spolumajiteľov spoločnosti NERO. Tí neboli prítomní naraz. Advokát sa jej vyhrážal,
že ju nikdy nikto z toho nevyseká, nech sa radšej dohodnem s p. Š., nech sme radi, že je súkromný
podnikateľ a nie štátna organizácia. Žiaden finančný schodok nespôsobila, žiadne peniaze neukradla.
Odviedla všetky tržby, ktoré prijala. Podala trestné oznámenie a potom jej bolo dané okamžité zrušeniepracovného pomeru, ktoré prevzala 23.11.2001. Od 2.11.2001 poobede bola uznaná práceneschopnou
do 17.11.2001. Následne bola práceneschopná od 17.11.2001 do 16.3.2002. P. Š., E.. Š. N. E.. D.U.,
ktorí preberali od žalobkyne tržby, neporovnávali sumu peňazí, ktorá im bola odovzdaná s dodacími

listami. Ona im odovzdala súpisku peňazí s hárkom, na ktorom boli zapísané tržby. To prekontrolovali
a prerátali peniaze, keď ich preberali. Stalo sa aj to, že peniaze od šoférov preberali aj iní pracovníci.
Bolo to vtedy, keď bolo veľa práce a sa to nestíhalo. Peniaze mohla prevziať aj žalovaná, aj p. Š., N. E..
D., aj kolegyňa Y.. Pokladnica nebola uzamknutá, mal k nej prístup každý. Bola uložená v miestností,
kde sedeli traja, chodili tam dokonca aj zákazníci. Bola uložená na stole, prípadne na krabiciach, kde

bolo miesto. Nedala sa zamknúť. Žalobkyňa dňom 19.12.2001 zrušila pracovný pomer so žalovanou
pre nevyplatenie mzdy. Nesúhlasí s dôvodmi, ktoré boli uvedené v okamžitom zrušení pracovného
pomeru. Pod č. k. 14C 211/02 sa vedie konanie na Okresnom súde Košice I vo veci žalobkyne G. Š. proti
žalovanej D. D. o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Pod č.k. 11C 228/02 sa vedie
konanie na Okresnom súde Košice I vo veci žalobkyne Júlie Vargovej proti žalovanej G. Š., o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru. Po predložení písomnej pracovnej zmluvy právny zástupcom žalovanej

žalobkyňa potvrdila, že je na nej jej podpis, ona kópiu pracovnej zmluvy nedostala. Tiež potvrdila, že na
doručenke do vlastných rúk predloženej právnym zástupcom žalovanej na preukázanie tej skutočnosti,
že okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené 22.11.2001, žalobkyňa potvrdila, že
podpis na tejto doručenke je jej. Keď žalobkyňa podpísala uznanie dlhu, bol tam právny zástupca Dr.
Tomáš,p.Š.,E..Š.apaniVargová.Jepravdou,žežalobkyňasadohodlasožalovanou,žeprídevsobotu

na pracovisku, aby sa odsúhlasilo to, čo chýba. Nedostavila sa, lebo bola práceneschopná. P. L. dala
výpoveď už skôr. Manžel žalovanej pracuje v športovej predajni Capricorn. Žalobkyňa mala čistú mzdu
7.500,- Sk, je majetkové pomery, pokiaľ pracovala u žalovanej, sa nezmenili podstatnejším spôsobom.
Na otázku, či nekúpili trojizbový byt a nerekonštruovali ho, odpovedala, že vymenili jednoizbový byt vo
vlastníctve za trojizbový a svojpomocne si ho opravili. Trojizbový družstevný byt na D. S.. XX P. X. E. im

bol pridelený na jeseň 2001. Byt ešte nie je dokončený, stále na tom pracujú. Na otázku, či v spolupráci
s G. J. si v tomto inkriminovanou období nezrealizovali kúpu domáceho kina, uviedla, že nie.

8. Žalovaná vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že je živnostníčka od 1.7.1990, má veľkosklad s s
pivom. Žalobkyňa u nej pracovala od 1.9.2000. Písomne jej popis

alebo náplň práce nedala, povedala jej ústne, aké práce bude vykonávať. Žalobkyňa prijímala
objednávky od odberateľov piva, tieto zapisovala do zošita, vyhotovovala doklady - výdajky, dodacie
listy, začala spracuvávať faktúry a predajky, preberala peniaze za rozvod piva od vodičov. Tieto práce
vykonávala žalobkyňa k jej spokojností až do doby, keď sa v posledný októbroví týždeň roku 2001
dozvedeli, že ich žalobkyňa aj s p. Vargovou okrádajú. P. Vargová sa pochválila svojej priateľke, že

kradnú obidve a že sa s peniazmi delia. Táto priateľka to povedala jednému obchodnému partnerovi,
ktorý to potom povedal žalovanej s tým, aby sa pozreli do dokladov. Dovtedy nezistila, že jej chýbajú
nejaké peniaze, z dôvodu, že vodič
doniesol peniaze s dokladom z prevádzky, tieto peniaze si zapísala do evidencie tržieb, na konci dňa
tieto peniaze spočítala, urobila súpis peňazí, odovzdala jej plechovú krabicu. Normálne v predajni sa

táto plechová krabica predáva ako príručná pokladňa s kľúčikom, ktorý je stále funkčný. Táto príručná
pokladnica bola v šuflíku pri žalobkyni a na tom šuflíku tiež bol kľúčik, takže žalobkyňa si ho mohla
zamknúť, keď chcela mať bezpečnosť. Žalobkyňa jej túto plechovú pokladňu odovzdala so súpiskou
s peniazmi a ona sama stále pred nimi prepočítala odovzdané peniaze na rátačke peňazí. Teda tieto
peniaze, ktoré prevzala od žalobkyne a p. Vargovej, sedeli. Po tom, čo jej žalobkyňa, resp. p. Vargová

odovzdali túto plechovú krabicu, už sa k týmto peniazom nevracala, lebo považovala túto tržbu za
smerodatnú. Žalobkyni dôverovala, lebo manžel žalovanej sa osobne pozná s mamou žalobkyne.
Málokedy prebral peniaze jej manžel a v auguste 2001, preberal peniaze p. D., pretože žalovaná bola
s manželom na dovolenke. Žalobkyňa a G. J. potom na tento doklad podpisovali voľné predaje a suma
peňazí,ktorájeuvedenápritomtovoľnompredajiužnebolaodvedenážalovanej,alesijuponechali.Keď

sa dozvedela túto informáciu, začala hľadať, akým spôsobom mohlo k tomuto dôjsť, zobrala si súpisky
peňazí, knihu tržieb a porovnaním zistila rozdiel. Takýmto spôsobom bola vyčíslená suma vyše 970.000
Sk. Preberanie peňazí od šoférov vykonávala žalobkyňa, p. J., N. E.. H.. U pani H. ani v jednom prípade
nezistila, aby do súpisky boli pripísané nejaké údaje. To zistila u žalobkyne a u p. Vargovej v októbri
2001, keď potom doklady skontrolovala nazad až po mesiac jún 2001. Dňa 2.11.2001 zvolali schôdzu,

na ktorej boli prítomní zamestnanci, manžel im povedal, čo sa stalo, potom doniesla doklady na chodbu,
ktoré mala v krabici. Pýtala sa žalobkyni, ku ktorej mala skoro rodinný vzťah, či si to zaslúžia, že takto
ich okrádajú. Žalobkyňa aj p. J. povedali, že zobrali tie peniaze a sú ochotné ich vrátiť, p. J. povedala,
že nejaké peniaze má aj doma, že ich môže vrátiť. Potom žalobkyňa a aj p. J. prišli do kancelárie,zavolali právneho zástupcu dr. Tomáša, medzitým prišli ich obchodní partneri z Pivárne Nero. Manžel
sa ich spýtal, či by išli s p. J. domov pre peniaze. Odišla s nimi a doniesla 54.000 Sk. Žalovaná ostala
v kancelárií sama so žalobkyňou, obe plakali a žalobkyňa opakovala, že jej má odpustiť. Potom prišiel

dr. Tomáš, bola spísaná dohoda o uznaní záväzku. Žiaden nátlak na nich vyvíjaný nebol. Žalobkyňa aj
p. J. plakali, žalovaná im povedala, že môžu prísť aj cez víkend, prejdú si doklady a dohodnú sa, lenže
to neurobili, preto potom žalovaná pristúpila k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru. Žalovaná po
zistení schodku neurobila inventúru v sklade, nakoľko tá sa robí na zásoby tovaru a jej vznikol schodok
na finančných prostriedkoch. Uznanie dlhu bolo písané rukou právneho zástupcu a nie na

počítači, pretože 25.10.2001 sa sťahovali do nových priestorov z Jazernej 1 na Textilnú 4, preto v
kancelárií nebol ešte počítač, ten bol len na výdaj tovaru. Na otázku, ak na predajke č. 56122 nie
je uvedené obchodné meno odberateľa, ako vedela skontrolovať od ktorého zákazníka jej chýbajú
peniaze, žalovaná odpovedala, že peniaze mprevzala, bola urobená súpiska peňazí a uvedený doklad
bol dopísaný po odovzdaní tržby. Vodiči odovzdávali peniaze žalobkyni oproti podpisu, len keď bolo
viacero roboty, tak im žalobkyňa, resp. p. Vargová povedali, že nemusia to zapisovať.

9. Podľa rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo strany Stavebného bytového družstva III.
Furčianska 60, Košice z 28.9.2001 bol prevod členských práv a povinností k 3-izb. Y. Č.. XX P. D. XX J.
U. na V. posch. z U. J. E. X. D.. Podľa nájomnej zmluvy táto bola uzavretá medzi Stavebným bytovým
družstvom III. v Košiciach a X. D. I.Ň. XX.X.XXXX A. S. Y. Č.. XX P. D. XX J. U..

10. Podľa výpisu zo zoznamu podnikateľských subjektov žalovaná od 4.12.1992 vykonávala
podnikateľskú činnosť vrátane veľkoobchodu s pivom a limonádami.

11. Z písomnej pracovnej zmluvy súd zistil, že táto bola uzavretá medzi stranami dňa 1.9.2000. Podľa

nej mala žalobkyňa vykonávať ekonomické práce za základnú mzdu 5.000 Sk.

12. Z uznania záväzku súd zistil, že dňa 2.11.2001 ho žalobkyňa s J. G. podpísali, čím potvrdili, že ako
administratívne pracovníčky zamestnané u žalovanej spoločne a nerozdielne uznávajú svoj záväzok
voči žalovanej vo výške 974.430 Sk, ktorý vznikol spreneverou prebratých tržieb za predané pivo od

jednotlivých zákazníkov. Uznaný dlh môže byť ešte upresnený po vykonaní presnej inventarizácie. Dlh
sazaväzujúvrátiťspoločneanerozdielnedo7.11.2001.Žalovanánauznanípotvrdila,žeJ.J.pripodpise
tohto uznania splatila sumu 54.000 Sk, o ktorú sa celkový záväzok znížil.

13. Listom z 5.11.2001 Mgr. Monika Dunčáková oznámila žalovanej podanie trestného oznámenia

ohľadne toho, že s manželom fyzicky a verbálne napadli dňa 2.11.2001 zamestnankyne G. J. N. D. D. a
vydieraním od J. J.N. vymohli zaplatenie sumy 54.000 Sk, ktorú mala doma pripravenú na kúpu nábytku.
Tiežjuvyzvala navráteniesumy54.000Skavydanieuznaniadlhuz2.11.2001,ktoréhopodpissivynútili
s tým, že ide o absolútne neplatný právny úkon a oznámila začatie práceneschopnosti zamestnankyne
G. J. N. D. D. z dôvodu ich fyzického napadnutia.

14. Okresná prokuratúra Košice II listom Pn 2517/2001-8 z 23.11.2001 potvrdila Mgr. Monike
Dunčákovej príjem trestného oznámenia na J. Š. a spol. zo 7.11.2001 podané za D. D. a spol.
Právna zástupkyňa žalobkyne písomne podala dňa 7.11.2001 na Okresnú prokuratúru Košice II podnet
na začatie trestného stíhania pre podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví, obmedzovania

osobnej slobody, útlaku, vydierania, hrubého nátlaku, lúpeže, zneužívania právomoci verejného činiteľa,
mučenia a iného neľudského a krutého zaobchádzania. Taktiež dňa 7.11.2001 písomne podala na
Okresnú prokuratúru Košice II na preskúmanie zákonnosti postupu príslušníkov policajného zboru,
ktorých konanie boo tiež popísané v podnete na začatie trestného stíhania.

15. Podľa uznesenia Okresného úradu vyšetrovania PZ Košice II z 24.6.2002 ČVS: OÚV-89/10-
K2-2002 bola vec podozrenia z trestných činov ublíženia na zdraví, obmedzovania osobnej slobody,
útlaku, vydierania, hrubého nátlaku, lúpeže, zneužívania právomoci verejného činiteľa, mučenia a iného
neľudského zaobchádzania, ku ktorému malo dôjsť tým, že dňa 2.11.2001 v priestoroch prevádzky
na Textilnej 4 v Košiciach mala podnikateľka G. Š. s manželom mali vyvíjať na G.O. J. N. D. D.

nátlak k doznaniu sa ku schodku a tiež v prítomnosti členov krim. polície a právneho zástupcu firmy
dopustiť uvedených trestných činov, odložená, nakoľko nejde vo veci o podozrenie z vyššieuvedených
trestných činov a nie je na mieste vybaviť vec inak. V odôvodnení sa uvádza, že naplnenie uvedenýchtrestných činov nebolo preukázané. Proti uvedenému uzneseniu právna zástupkyňa žalobkyne podala
na Okresnom úrade vyšetrovania PZ Košice II sťažnosť dňa 25.7.2002.

16. Listom právneho zástupcu žalovanej zo 7.11.2001 adresovanému Okresnému úradu vyšetrovania
PZ Košice II boli oznámené skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu sprenevery J. Vargovou
a žalobkyňou, ktorého sa mali dopustiť tým, že ako administratívne pracovníčky zamestnané u žalovanej
s priebehu mesiacov júl až október 2001 neodviedli do pokladne žalovanej prijaté platby od kupujúcich
v celkovej výške 974.460 Sk a spreneverené prostriedky vyjmúc 54.000 Sk napriek uznaniu záväzku

nevrátili.

17. Podľa listu žalovanej adresovaného žalobkyni z 20.11.2001 podala okamžité zrušenie pracovného
pomeru v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) ZP pre zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa
dopustila tým, že s J. J. v priebehu mesiacov júl až október 2001 do pokladne v prevádzke, kde pracovali,
neodviedli prijaté platby od kupujúcich spolu vo výške 974.460 Sk a použili ich pre svoju potrebu.

Napriek uznaniu záväzku z 2.11.2001 spreneverenú sumu nevrátili. Podľa predloženej doručenky bol
list žalobkyni doručený 22.11.2001.

18. Listom z 3.12.2001 právna zástupkyňa žalobkyne žalovanej a J. Vargovej oznámila neplatnosť
skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením daným jej klientkam a že tieto trvajú na ďalšom

zamestnávaní podľa § 61 ods. 1 ZP. Jej klientky vzhľadom na pracovné zaradenie ako administratívnych
pracovníčok a neuzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti nezodpovedajú za vzniknutý schodok. O.i.
priložila doklad o trvaní práceneschopnosti žalobkyne z 28.11.2001.

19. Listom právneho zástupcu žalovanej z 20.12.2001 adresovaným právnej zástupkyni žalobcu

označeným ako odpoveď na okamžité zrušenie pracovného pomeru D. D. bolo oznámené, že toto
zrušenie považuje žalovaná za irelevantné, nakoľko k zrušeniu tohto pracovného pomeru došlo dňa
22.11.2001 kedy bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej.
Napokon dôvod, ktorý právna zástupkyňa žalobkyne uvádza, ani neexistuje, keďže zamestnanci
nemajú zriadený osobný účet mzdy a táto je zamestnancom vyplácaná vo výplatnom termíne na

pracovisku počas pracovnej doby. Nakoľko sa žalobkyňa nedostavila na pracovisko, ani nepožiadala
zamestnávateľa o zaslanie mzdy na jej účet, je mzda za október 2001 uložená v depozite u
zamestnávateľa do doby, kým si ju príde prebrať alebo mu oznámi, ako má so mzdou naložiť. Podľa §
54 ods. 2 ZP môže zamestnanec okamžite zrušiť pracovný pomer len v lehote 1 mesiaca odo dňa, kedy
sa o dôvode na okamžité zrušenie pracovného pomeru dozvedel.

20. Podľa znaleckého posudku č. 4/2005 vyhotoveného Ing. Darinou Sabolovou - znalkyňou z odboru
ekonómia a manažment 31.12.2005 v trestnej veci obvinených D. D. N. G. J. pre trestný čin sprenevery
v priestoroch veľkoskladu piva, ktorého majiteľkou je G. Š., znalkyňa k vedeniu ekonomickej agendy
od apríla 2001 do 2.11.2001 firmy G. Š. uviedla, že spĺňa požiadavky zákona o účtovníctve a postupov

účtovania pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Nedostatkom sú chýbajúce náležitosti účtovných
dokladov, konkrétne podpisy osôb zodpovedných za účtovné prípady v účtovnej jednotke a osôb
zodpovedných za ich zaúčtovanie. Vzhľadom na účasť viacerých zamestnancov a zmluvných partnerov
na vykonávaní hospodárskych a účtovných operácií, chýba vo firme systém vnútornej kontroly a určenie
zodpovednosti a kompetencií jednotlivých zúčastnených osôb. Na otázku, či je v účtovnej evidencii

za spomínané obdobie možné rozčleniť predaj na faktúry a voľný predaj piva, či súhlasia výdajky s
predajkami piva, uviedla, že je možné rozlíšiť tieto spôsoby predaja tovaru predaj priamo v sklade
osobným odberom zákazníka s úhradou za tovar v hotovosti s evidenciou takto získaných tržieb
elektronickou registračnou pokladnicou, pri ktorom sa evidujú v skladovom softvéri doklady výdajka a
predajka a fyzicky sa vyhotovuje doklad z registračnej pokladnice, predaj na základe písomnej alebo

telefonickej objednávky zákazníka spojený s rozvozom do prevádzky zákazníka s úhradou v hotovosti
hneď pri prevzatí tovaru alebo pri ďalšom dovoze tovaru, pri ktorom sa vyhotovujú v písomnej forme
doklady výdajka, predajka a príjmový pokladničný doklad, predaj na faktúru na základe písomnej
alebo telefonickej objednávky zákazníka spojený s rozvozom do prevádzky zákazníka pre odberateľov,
ktorí úhradu za tovar vykonávali obvykle bezhotovostným prevodom na bankový účet, pri ktorom sa

vyhotovujú doklady dodací list a faktúra. Ako voľný predaj je vo firme G. Š. označený spôsob predaja
tovaru patriaci do skupiny b), pri ktorom sa v dokladoch výdajka a predajka neuvádzajú identifikačné
údaje odberateľa iba označenie voľný predaj. Pri predaji tovaru cez registračnú pokladnicu sa výdajky a
predajky nevyhotovovali, nie je možné overiť ich súlad, pri predaji pre konkrétneho odberateľa súhlasiaúdaje uvedené na predajkách a k nim prislúchajúcich výdajkách pri voľnom predaji nie je možné overiť
súlad dokladov z dôvodu, že výdajky z voľného predaja nie sú uchované, faktúry a dodacie listy obsahujú
zhodné údaje. Ďalej mala vykonať overenie dokladov, či z takto predloženej účtovnej evidencie je

možné preukázať neodvádzanie všetkých inkasovaných tržieb za predaný tovar u oboch obvinených,
ak áno, v akej výške. Na to uviedla, že z účtovnej evidencie je možné preukázať nesúlad v jednom
prípade vo forme rozdielu v tržbách evidovaných na výdajke č. 200168607 zo dňa 17.10.2001 vo
výške 25.050 Sk a v tržbách evidovaných na prislúchajúcej predajke č. 56758 zo dňa 27.10.2001 vo
výške 31 Sk - rozdiel v tržbách vo výške 25.019 Sk. Z dokumentácie však nie je zrejmé, kto vyhotovil

takto upravenú predajku, kedy a v akej výške boli v skutočnosti prijaté tržby. Z pomocnej evidencie je
možné dedukovať, že v denných tržbách odovzdávaných administratívnymi pracovníčkami majiteľke
neboli zahrnuté tržby v hodnote 318.007 Sk z tzv. voľného predaja tovaru. Z tejto hodnoty je len pri
čiastke 12.440 Sk súvisiacej s výdajkou č. 200180563 a predajkou č. 21600408 zo dňa 31.10.2001
preukázané prevzatie tržby administratívnou pracovníčkou D. podpisom v pomocnej evidencii vodiča,
pričom v súpiske prijatých tržieb táto čiastka nie je uvedená. Chýbajú však preukazné účtovné doklady

o výške skutočne prijatých tržieb administratívnymi pracovníčkami od odberateľov a o výške skutočne
odovzdaných tržieb administratívnymi pracovníčkami majiteľke firmy. Obvineným osobám nie je možné
účtovnou evidenciou preukázať neodvádzanie všetkých inkasovaných tržieb za predaj tovaru.

21. Zo spisu Okresného súdu II sp.zn. 3T/18/2007 súd obstaral rozsudok zo dňa 18.2.2016, ktorý

v časti týkajúcej sa žalobkyne nadobudol právoplatnosť 5.7.2016. V ňom súd rozhodol o oslobodení
obžalovaných D. D.I. N. G. J. spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery
spolupáchateľstvom, ktorý mali spáchať na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa
mesiaca apríl 2001 až do 2.11.2001 vo veľkosklade piva v Košiciach na Textilnej 4 si ako jeho
zamestnankyne postupne prisvojili finančnú hotovosť z voľného predaja piva tak, že neodviedli prijaté

platby od kupujúcich do pokladne a použili ich pre vlastnú potrebu, čím majiteľke firmy Veľkosklad
piva Jolane Š. spôsobili škodu vo výške 974.430 Sk, pretože skutok nie je trestným činom. Zároveň
poškodenáG.Š.bolaodkázanásuplatnenýmnárokomnanáhraduškodyodkázanánaobčianskesúdne
konanie. Okrem iného sa v odôvodnení uvádza, že znalkyňa z odboru ekonómia, manažment Ing. Anna
Bánociová, PhD., ktorá vypracovala druhý znalecký posudok, zistila rozdiel medzi tržbami z voľného

predaja uvedené v evidencii DPH a v evidencii príjmových pokladničných dokladov a peňažnom denníku
zaúčtovnéobdobie434.072Sk,alevskúmanejdokumentáciinebolizáznamyoosobách,ktorépreberali
alebo dostávali finančné prostriedky z denných tržieb, preto nemohla určiť v akom konkrétnom rozsahu
si obžalovaná jednotlivo neoprávnene prisvojovala finančné prostriedky z voľného predaja. Keďže súd
bol viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, že bez akýchkoľvek pochybností nie je

preukázaná výška škody ani podiel jednotlivých obžalovaných na spôsobenej škode a že je potrebné za
tejto situácie postupovať podľa zásady in dubio pro reo, tak súd dospel k záveru, že žalovaný trestný čin
sprenevery nie je trestným činom pre absenciu jedného zo znakov objektívnej stránky, preto oslobodil
obžalované spod skutku obžaloby.

22. V odôvodnení uvedeného rozsudku tiež súd konštatoval, že zo spisu OÚJP OR PZ Košice II ČVS-
OUJP-265/10-K2-2003 zistil, že 1.4.2003 bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia
na zdraví, obmedzovania osobnej slobody, útlaku a vydierania. Uznesením z 22.11.2005 bolo trestné
stíhanie zastavené z dôvodu, že skutom nie je trestným činom a nie je dôvod na jeho postúpenie. Z
uvedeného spisu bol oboznámený i znalecký posudok MUDr. Juraja Bielika z odboru zdravotníctvo a

farmácia, z ktorého vyplýva zistenie žeobžalované 2.11.2001 boli na traumatologickej ambulancii, kde
uviedli, že boli bité po tvári a hlave nadriadeným, avšak v zdravotnej dokumentácii neboli popísané
známky opuchu alebo krvného výronu zodpovedajúce popísanému násiliu.

23. V uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/64/2016-906 odvolací súd odmietol odvolanie

obžalovanej G. J. proti výroku rozsudku Okresného súdu II sp.zn. 3T/18/2007 zo dňa 18.2.2016, ktorým
súd poškodenú s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie a proti
výroku, ktorým súd rozhodol, že právnym dôvodom oslobodenia obidvoch obžalovaných je dôvod daný
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, že skutok nie je trestným činom. V písomných dôvodoch
odvolania namieta, že v konaní nebolo dokázané, že sa žalovaný skutok stal, poškodená riadne neviedla

účtovníctvoapoškodenourealizovanývoľnýpredajmalzanásledoknepreukaznosťvedeniaúčtovníctva
firmy poškodenej a reálnu nemožnosť zistenia skutočného finančného stavu jej firmy na strane príjmov, a
to najmä prijatých platieb v hotovosti. Rovnako tak nebolo možné preukazne zistiť ani účtovný stav firmy
poškodenej na strane výdavkov, keďže poškodená zamestnancom vyplácala mzdy sčasti nad rámec vúčtovníctve evidovanej vyplatenej mzdy a následne ako zamestnávateľ plnila odvodové povinnosti za
zamestnancov v nižšej výške než bola povinná plniť z výšky reálne vyplatených miezd. Je toho názoru,
že obidve obžalované mali byť oslobodené z iného zákonného dôvodu a to z dôvodu daného tým, že v

konanísadokázalo,žedanýskutoksanestal.Krajskýsúdvodôvodneníkonštatoval,žepritrestnomčine
sprenevery je škoda nevyhnutným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu a jeho
výška kvalifikačným kritériom. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že skutok sa nepochybne stal,
avšak vzhľadom ku skutočnosti, že nebolo možné ani po viacnásobnom zrušení rozhodnutia okresného
súdu vyčísliť výšku spôsobenej škody, tento skutok nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu,

čo zodpovedá oslobodeniu obžalovaných spod obžaloby práve v zmysle ust. § 285 písm. b) Trestného
poriadku. Ďalej uviedol, že ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, vždy odkáže poškodeného
s nárokom na náhradu škody na civilný proces prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Vzhľadom na to sa teda odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania obžalovanej, ale v plnom rozsahu
sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu.

24. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 65/1965 v znení neskorších zmien a doplnkov - Zákonníka práce
účinného a platného do 31.3.2002, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať
ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou

zmluvou;
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

25. Podľa § 35 ods. 2 cit. zák. pri nástupe do práce musí byť zamestnanec riadne oboznámený s

pracovným poriadkom platným u zamestnávateľa (§ 82) a s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať. Zamestnanec musí byť
riadne oboznámený aj s kolektívnou zmluvou a vnútornými predpismi.

26. Podľa § 73 ods. 1 cit. zák. zamestnanci sú povinní najmä

a) pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, znalostí a schopností, plniť pokyny nadriadených
vydané v súlade s právnymi predpismi a dodržiavať zásady spolupráce s ostatnými zamestnancami,
b) plne využívať pracovný čas a výrobné prostriedky na vykonávanie zverených prác, kvalitne,
hospodárne a včas plniť pracovné úlohy,
c) dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú; dodržiavať ostatné predpisy

vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, pokiaľ sa s nimi riadne oboznámili,
d) riadne hospodáriť s prostriedkami zverenými im zamestnávateľom a strážiť a ochraňovať majetok
zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa.

27. Podľa § 74 cit. zák. vedúci zamestnanci sú ďalej povinní najmä
a)riadiťakontrolovaťprácuapravidelnehodnotiťpomerzamestnancovkpráciakpracovnémukolektívu
a ich pracovné výsledky,
b) v záujme zvyšovania produktivity práce čo najlepšie organizovať prácu a dbať na to, aby výroba
zodpovedala podľa hospodárskych a technických možností požiadavkám technicko-ekonomického

rozvoja,
c) vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
d) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa mzdových predpisov a kolektívnych zmlúv,
prípadne vnútorných mzdových predpisov alebo pracovných zmlúv a diferencovať mzdu zamestnancov
podľa ich výkonnosti a zásluh o konečné výsledky práce,

e) vytvárať priaznivé podmienky pre zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a pre uspokojovanie
ich kultúrnych a sociálnych potrieb,
f) zabezpečovať dodržiavanie právnych a iných predpisov, najmä viesť zamestnancov k pracovnej
disciplíne, oceňovať ich iniciatívu a pracovné úsilie, zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu
pracovnej disciplíny a k neplneniu povinností,

g) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.28. Podľa § 139 ods. 1 cit. zák. zamestnávatelia vytvárajú na zvyšovanie kultúry práce a pracovného
prostredia pracovné podmienky, ktoré umožňujú, aby výkon práce bol kvalitný, hospodárny a bezpečný,
aby práca prinášala zamestnancom uspokojenie a aby pôsobila priaznivo na ich všestranný rozvoj.

29. Podľa § 53 ods. 1 cit. zák. zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne,
a to iba vtedy,
a) ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia
slobodynačasdlhšíakojedenrokaleboakbolprávoplatneodsúdenýpreúmyselnýtrestnýčinspáchaný

pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na nepodmienečný trest odňatia slobody
najmenej na šesť mesiacov,
b) ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom,

30. Podľa § 53 ods. 2 cit. zák. zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba v lehote jedného
mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka

odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty obdobne platia ustanovenia §
46 ods. 3 a 4.

31. Podľa § 46 ods. 3 cit. zák. pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite zrušiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch

mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine
do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr však vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol.

32. Podľa § 46 ods. 4 cit. zák. ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v predchádzajúcom

odseku konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom
vyšetrovania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ
dozvedel o výsledku tohto vyšetrovania. Ak je na výpoveď potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej
správy, nepočíta sa do tejto lehoty doba odo dňa podania žiadosti o udelenie súhlasu do dňa, keď
rozhodnutie orgánu štátnej správy nadobudlo právoplatnosť.

33.Podľa§55cit.zák.okamžitézrušeniepracovnéhopomerumusízamestnávateľizamestnanecurobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, a
musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné; uvedený dôvod nesmú
dodatočne meniť.

34. Podľa § 61 ods. 1 cit. zák. ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a
zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške

priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až
do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu
pracovného pomeru.

35. Podľa § 61 ods. 3 cit. zák. ak zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer neplatne, avšak zamestnanec

netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, pokiaľ sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou,

36. Podľa § 64 cit. zák. neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením,
zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec uplatniť

na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto
rozviazaním.

37. Podľa § 172 ods. 1 až 3 cit. zák. zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti

s ním. Ak bola škoda spôsobená aj porušením povinností zo strany zamestnávateľa, zodpovednosť
zamestnanca sa pomerne obmedzí. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie s
výnimkou prípadov uvedených v § 176 a 178.38. Podľa § 176 ods. 1 prvá veta a ods. 2 cit. zák. ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty,
ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí

uzavrieť písomne, inak je neplatná.

39. Podľa § 178 ods. 1 cit. zák. zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných
prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na písomné potvrdenie.

40. Podľa § 185 ods. 1 cit. zák. zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody,
za ktorú mu zamestnanec zodpovedá.

41. Podľa § 185 ods. 3 cit. zák. zamestnávateľ prerokuje výšku požadovanej náhrady škody so
zamestnancom a oznámi mu ju spravidla najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že
škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

42. Podľa § 185 ods. 4 cit. zák. ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške a ak s
ním zamestnávateľ dohodne spôsob úhrady, je zamestnávateľ povinný uzavrieť dohodu písomne, inak
je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je však potrebná, ak škoda bola už uhradená.

43. Podľa § 240 ods. 1 až 3 cit. zák. právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade škody
a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Prejav vôle môže sa urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa
stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Pre
písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, treba úradnú zápisnicu alebo zápisnicu

opatrenú potvrdením dvoch súčasne prítomných funkcionárov príslušného odborového orgánu o tom, že
právny úkon zodpovedá prejavenej vôli. Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti,
za ktorých sa urobil, zodpovedá pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

44. Podľa § 242 ods. 1 písm. b) cit. zák. neplatný je právny úkon, ktorý sa neurobil slobodne, vážne,

určite alebo zrozumiteľne.

45. Podľa § § 558 prvá veta OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

46. Žalobkyňa v tomto konaní napadla neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením
pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z 20.11.2001 daného jej žalovanou a
žiadala určiť jeho neplatnosť.

47. K námietke žalovanej ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

súd uvádza, že v danom prípade ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti, a to že právny úkon
- okamžité skončenie prac. pomeru je neplatné, kedy nie je potrebné preukazovať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Ten vyplýva priamo z osobitného predpisu - Zákonníka práce s
tým, že pokiaľ sa dotknutá strana v prekluzívnej lehote tejto neplatnosti na súde nezačne dovolávať,
potom sa na uvedený právny úkon hľadí ako na platný. Žalobkyňa podala žalobu včas, v 2-mesačnej

prekluzívnej lehote (okamžité skončenie pracovného pomeru je bolo doručené 22.11.2001, žaloba bola
súdu doručená 22.1.2002).

48.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon

pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod
uvedený v zákone, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu
pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon

urobený. Dôvod okamžitého skončenie pracovného pomeru musí byť písomne uvedený tak, aby bolo
zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že
rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru výpovede z pracovného pomeru uplatňuje, a tiež abybol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením a zrozumiteľných skutočností, v ktorých účastník vidí
naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný
pomer má skončiť. Zmyslom toho je, aby bol druhý účastník pracovného pomeru náležite chránený,

hlavne aby sa mohol brániť, že uplatnený dôvod nie je daný.

49. Žalovaná žalobkyni dňa 22.11.2001 doručila okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z 20.11.2001 z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny,
ktorého sa žalobkyňa dopustila tým, že s J. J. v priebehu mesiacov júl až október 2001 do pokladne v

prevádzke, kde pracovali, neodviedli prijaté platby od kupujúcich spolu vo výške 974.460 Sk a použili ich
pre svoju potrebu a napriek uznaniu záväzku z 2.11.2001 spreneverenú sumu nevrátili. V konaní bolo
preukázané, že strany sporu uzavreli pracovnú zmluvu dňa 1.9.2000, podľa ktorej mala žalobkyňa pre
žalovanú vykonávať ekonomické práce. Podľa ústne daného popisu práce žalovanou mala žalobkyňa
prijímať objednávky od odberateľov piva, zapisovať ich do zošita, vyhotovovať výdajky, dodacie listy,
spracúvať faktúry a predajky, preberať peniaze za rozvod piva od

vodičov. Rovnakú náplň mala aj jej kolegyňa G.. J.. Finančnú hotovosť však preberali aj iní ľudia - p.
L., H., žalovaná, p. Š., E.. D., E.. Y..

50. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru patrí plnenie povinností stanovených právnymi predpismi,

pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca.
Podľa § 73 ods. 1 písm. d) ZP úč. do 31.3.2002 je zamestnanec povinný riadne hospodáriť
s prostriedkami zverenými mu zamestnávateľom a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na

skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných
povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň
intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným
porušením pracovnej disciplíny, závažným porušením pracovnej disciplíny a porušenie pracovnej
disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity zvlášť hrubým

spôsobom bolo v predmetnom čase dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre
výpoveď z pracovného pomeru /§ 53 ods. 1 písm. b) a § 46 ods. l písm. f) ZP/. Tieto pojmy, napriek tomu,
že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani
neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri
rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.

51. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, súd nie je viazaný tým,
ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise zamestnávateľa alebo
v pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie
pracovnej disciplíny. Pretože vymedzenie hypotézy právnej normy v uvedených ustanoveniach

Zákonníka práce nie je určené priamo právnym predpisom, ponecháva súdu možnosť, aby podľa
svojej úvahy v konkrétnom prípade vymedzil hypotézu tejto právnej normy zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu okolností a dospel k záveru, či konanie žalobkyne uvedené v okamžitom
zrušení pracovného pomeru možno hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Nie je
preto rozhodujúce, či zamestnávateľ v pokyne vedúceho zamestnanca určil, či a aké konkrétne konania

majú, či nemajú byť ohodnotené tým-ktorým stupňom intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Bolo by
preto v rozpore s uvedenými východiskami pre posudzovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny,
keby uvedeným spôsobom bolo vopred súdu určené, že v tom-ktorom prípade k porušeniu pracovnej
disciplínyvurčitejintenzitedošlo,beztoho,abysúdsámmalmožnosťvymedziťhypotézuprávnejnormy.

52. Okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 53 ZP je v porovnaní s rozviazaním pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 46 ZP výnimočným opatrením, ako vyplýva aj z dikcie § 53 ods. 1
ZP "Zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer výnimočne ..."). K okamžitému zrušeniu
pracovného pomeru preto môže zamestnávateľ pristúpiť len vtedy, ak okolnosti prípadu odôvodňujú
záver, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až

do uplynutia výpovednej doby. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 53
ods. 1 písm. b) ZP je porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Zamestnávateľ musí
takéto porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom preukázať. Pri hodnotení intenzity porušenia
pracovnej disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, kdoterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny
došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k
dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil

zamestnávateľovi škodu, v akej výške a pod. Skutočnosti, ktoré sú podstatou dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného
konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe.

53. V danom prípade je dôkazné bremeno na zamestnávateľovi, aby preukázal závažné porušenie

pracovnej disciplíny vo vzťahu k zamestnancovi. V prejednávanej veci žalovaná tvrdí, že na strane
žalobkyne došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, a to tým, že s J.
Vargovou v priebehu mesiacov júl až október 2001 do pokladne v prevádzke, kde obe pracovali,
neodviedli prijaté platby od kupujúcich spolu vo výške 974.460 Sk a použili ich pre svoju potrebu, čiže
spreneverouuvedenejsumy.Spreneveruveľkejsumypeňazí možnopovažovaťza porušeniepracovnej
disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, avšak táto musí byť zamestnávateľom preukázaná. Nie je úlohou

zamestnanca vyviňovať sa voči tvrdeniam uvedeným v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého
pomeru. Aj skutočnosť, že strany sporu nemali uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti znamená, že
zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie schodku (§ 172 ods. 3 ZP) - sprenevery
v uvedenej výške v uvedenom období spôsobenej žalobkyňou. Vyčíslenie účtovného schodku by v
zásade malo mať písomnú, resp. inú nespochybniteľnú formu, ktorá nepodlieha rôznym subjektívnym a

objektívnym vplyvom. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa s p. J. dňa 2.11.2001 podpísala uznanie
dlhu vo výške 974.430 Sk spoločne a nerozdielne. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Uznaním
dlhu sa však dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo
výšky (rozsahu) nároku veriteľa, čo v danom prípade aj žalobkyňa využila, keď uviedla, že doposiaľ nie

je zrejmé, o aký schodok ide a že jeho existencia nebola ničím preukázaná. Tiež sa bránila tým, že ide o
absolútne neplatný právny úkon, keďže nebol vykonaný slobodne. Súd konštatuje, že v tomto konaní ani
vyšetrovaním OČTK nebolo preukázané, že skutočne išlo o právny úkon vynútený na žalobkyni fyzicky
či psychicky. Bolo teda potrebné skúmať, či predmetný záväzok - schodok vo výške 974.430 Sk, ktorý
mal byť spôsobený žalobkyňou a p. J. - skutočne vznikol.

54. Podľa § 193 C.s.p. súd (v civilnom konaní) je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu,
a o tom, kto ich spáchal. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že práve žalobkyňa spôsobila
vzniknutý schodok, keď podľa znaleckého posudku č. 4/2005 vyhotoveného Ing. Darinou Sabolovou

- znalkyňou z odboru ekonómia a manažment v trestnej veci obvinených D. D. N. G. J. pre trestný
čin sprenevery, vedenie ekonomickej agendy od apríla 2001 do 2.11.2001 firmy G. Š. síce spĺňa
požiadavky zákona o účtovníctve a postupov účtovania pre vedenie jednoduchého účtovníctva, avšak
nedostatkom sú chýbajúce náležitosti účtovných dokladov, konkrétne podpisy osôb zodpovedných
za účtovné prípady v účtovnej jednotke a osôb zodpovedných za ich zaúčtovanie. Vzhľadom na

účasť viacerých zamestnancov a zmluvných partnerov na vykonávaní hospodárskych a účtovných
operácií, chýba vo firme systém vnútornej kontroly a určenie zodpovednosti a kompetencií jednotlivých
zúčastnených osôb. (V tej súvislosti súd poukazuje na ust. § 74 ZP, podľa ktorého vedúci zamestnanci
sú povinní riadiť a kontrolovať prácu, zabezpečovať dodržiavanie právnych a iných predpisov, najmä
viesť zamestnancov k pracovnej disciplíne, zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej

disciplíny a k neplneniu povinností a zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu
majetku zamestnávateľa.) Ako voľný predaj je v uvedenej firme označený spôsob predaja tovaru
patriaci do skupiny b), pri ktorom sa v dokladoch výdajka a predajka neuvádzajú identifikačné údaje
odberateľa iba označenie voľný predaj. Pri predaji tovaru cez registračnú pokladnicu sa výdajky a
predajky nevyhotovovali, nie je možné overiť ich súlad, pri predaji pre konkrétneho odberateľa súhlasia

údaje uvedené na predajkách a k nim prislúchajúcich výdajkách pri voľnom predaji nie je možné
overiť súlad dokladov z dôvodu, že výdajky z voľného predaja nie sú uchované, faktúry a dodacie
listy obsahujú zhodné údaje. K možnosti preukázania neodvádzania všetkých inkasovaných tržieb za
predaný tovar u oboch obvinených uviedla, že z účtovnej evidencie je možné preukázať nesúlad v
jednom prípade vo forme rozdielu v tržbách evidovaných na výdajke č. 200168607 zo dňa 17.10.2001

vo výške 25.050 Sk a v tržbách evidovaných na prislúchajúcej predajke č. 56758 zo dňa 27.10.2001 vo
výške 31 Sk - rozdiel v tržbách vo výške 25.019 Sk. Z dokumentácie však nie je zrejmé, kto vyhotovil
takto upravenú predajku, kedy a v akej výške boli v skutočnosti prijaté tržby. Z pomocnej evidencie je
možné dedukovať, že v denných tržbách odovzdávaných administratívnymi pracovníčkami majiteľkeneboli zahrnuté tržby v hodnote 318.007 Sk z tzv. voľného predaja tovaru. Z tejto hodnoty je len pri
čiastke 12.440 Sk súvisiacej s výdajkou č. 200180563 a predajkou č. 21600408 zo dňa 31.10.2001
preukázané prevzatie tržby administratívnou pracovníčkou D. podpisom v pomocnej evidencii vodiča,

pričom v súpiske prijatých tržieb táto čiastka nie je uvedená. Chýbajú však preukazné účtovné doklady
o výške skutočne prijatých tržieb administratívnymi pracovníčkami od odberateľov a o výške skutočne
odovzdaných tržieb administratívnymi pracovníčkami majiteľke firmy. Obvineným osobám nie je možné
účtovnou evidenciou preukázať neodvádzanie všetkých inkasovaných tržieb za predaj tovaru. Taktiež
znalkyňa z odboru ekonómia, manažment Ing. Anna Bánociová, PhD., ktorá vypracovala v trestnom

konanídruhýznaleckýposudok,zistilarozdielmedzitržbamizvoľnéhopredajauvedenévevidenciiDPH
a v evidencii príjmových pokladničných dokladov a peňažnom denníku za účtovné obdobie 434.072 Sk
(teda nie 974.430 Sk ako tvrdila žalovaná), ale v skúmanej dokumentácii neboli záznamy o osobách,
ktoré preberali alebo dostávali finančné prostriedky z denných tržieb, preto nemohla určiť v akom
konkrétnom rozsahu si obžalovaná jednotlivo neoprávnene prisvojovala finančné prostriedky z voľného
predaja. Vzhľadom na uvedené, keďže bez akýchkoľvek pochybností nebola preukázaná výška škody

ani podiel jednotlivých obžalovaných na spôsobenej škode, súd v trestnom konaní postupoval podľa
zásady in dubio pro reo a dospel k záveru, že žalovaný trestný čin sprenevery nie je trestným činom
pre absenciu jedného zo znakov objektívnej stránky, preto oslobodil obžalované spod skutku obžaloby.
Rozsudok v uvedenej trestnej veci je právoplatný.

55. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v konaní nebol preukázaný dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru z
20.11.2001 daným žalobkyni, ktorého neplatnosti sa v konaní domáhala.

56. Navyše, okamžité skončenie pracovného pomeru a jeho dôvod uplatňovaný zamestnávateľom

musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod skončenia pracovného pomeru, lebo
nedostatočná konkretizácia tohto dôvodu môže ovplyvniť aj neplatnosť skončenia pracovného pomeru
prejejneurčitosť.Súdnapraxsaustálilanaprávnomzávere,žeakzozneniapísomnejvýpovede(čoplatí
aj pre prípad okamžitého skončenia pracovného pomeru) pre neurčitosť, či nezrozumiteľnosť prejavov
nemožno vyvodiť, v čom spočíva skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu, výpoveď z pracovného

pomeru daná zamestnancovi je neplatným právnym úkonom len vtedy, ak ani výkladom prejavu vôle
nemožno zistiť z akého dôvodu bola zamestnancovi daná výpoveď, pričom pomocou výkladu prejavu
vôle nemožno nahradzovať alebo dopĺňať vôľu, ktorú ten, kto výpoveď dáva, v rozhodujúcom čase
nemal alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil. Dodatočná konkretizácia výpovedného dôvodu (ide aj
o prípad okamžitého skončenia pracovného pomeru) a určitosť uvedeného skutku, ktorý má napĺňať

dôvody na skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením, musia byť vymedzené aj z hľadiska
temporálneho, t.j. časové údaje skutkového vymedzenia musia byť uvedené tak, aby bolo zrejmé, kedy
bola zamestnancom porušená pracovná disciplína, ako konkrétne došlo k jej porušeniu a či uvedené
konkrétne porušenie pracovnej disciplíny napĺňa znaky porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým
spôsobom, závažného porušenia pracovnej disciplíny, resp. menej závažného porušenia pracovnej

disciplíny.

57. V danom prípade vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru z 20.11.2001
trpí po formálnej stránke nedostatkami a je neurčité, nakoľko v ňom absentuje bližšie určenie, v
ktoré dni resp. účtovné obdobia malo dôjsť k jednotlivým schodkom na zverenej hotovosti alebo iných

hodnotách, ktoré bola žalobkyňa povinná vyúčtovať, pričom neurčitým vymedzením sa žalovaná dostala
do pozície, že sama nevie vymedziť, či žalobkyňa alebo jej kolegyňa p. J. a kedy mali spôsobiť a v akej
výške schodky. Skončenie pracovného pomeru tak po formálnej stránke nezodpovedá požiadavkám
dostatočnej konkretizácie vytýkaných skutkov porušení pracovnej disciplíny z hľadiska časového a z
hľadiska ich skutkového vymedzenia.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel.

59. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

60. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že priznal
úspešnej žalobkyni plnú náhradu trov konania.61. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.