Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213147
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114213147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobcu DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46713930, so sídlom v Trnave, Tamaškovičova č.
17/2742, zastúpeného právnym zástupcom advoconsulting s.r.o., IČO: 47253428, so sídlom v Trnave,
Tamaškovičova č. 17/2742, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Marián Fečko-Čegiň, advokát a
konateľ, proti žalovanej M. G., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., č. XX, v skutočnosti bytom
v N. N., L. č. XX, o zaplatenie 741,49 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 14C/62/2014-104 zo dňa 10.11.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (druhý
výrok) a vo výroku o trovách konania (tretí výrok) potvrdzuje.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 741,49 € od 01.01.2015 do zaplatenia zastavil (prvý výrok), v prevyšujúcej
časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaná uzavreli zmluvu o
poskytovaní balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 13.11.2006, zmluvu o vydaní

a používaní platobnej karty zo dňa 13.11.2006, zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty zo
dňa 30.01.2007 a zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 12.08.2008; listom zo dňa
23.07.2011 vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, odstúpil
od zmluvy a súčasne vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 750,31 €; vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti a odstúpenie od zmluvy nebolo žalovanej doručené; listom zo dňa 11.10.2013 oznámil
právny predchodca žalobcu žalovanej postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
27.09.2013 žalobcovi; oznámenie o postúpení pohľadávky sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátilo s

poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná;
vychádzal z názoru, že predmetom zmluvného vzťahu právneho predchodcu žalobcu Slovenskásporiteľňa, a.s., a žalovanej bolo poskytnutie bankových produktov v dohodnutom balíku, vedenie
bežného účtu, poskytnutie elektronických služieb k účtu, vydanie platobnej karty a poskytnutie
povoleného prečerpania; žalovaná prekročila rámec povoleného prečerpania o sumu 741,49 €, ktorú

neuhradila ani na základe výziev; súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s., nebol oprávnený postúpiť pohľadávku voči žalovanej na tretiu osobu, pretože
neboli splnené podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.; súd prvej inštancie „nemal
v konaní preukázané, že žalovaná bola po písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s., v omeškaní viac ako 90 dní so splnením svojho peňažného záväzku a žalobca aj

napriek výzve súdu takúto výzvu adresovanú právnym predchodcom žalobcu žalovanej nepredložil;
predloženú písomnosť právneho predchodcu žalobcu „Odstúpenie od zmluvy", v ktorej súčasne vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru nepovažoval za výzvu na zaplatenie peňažného záväzku v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.; žalobca v konaní nepreukázal ani doručenie, resp. doručovanie tejto
písomnosti žalovanej, pričom podmienkou účinnosti mimoriadnej splatnosti úveru ako aj odstúpenia
od zmluvy v zmysle tejto písomnosti bolo jej doručenie; výzva musí byť konkrétna, vecná, musí z nej

vyplývať, ktoré splátky neboli uhradené, v akej výške a kedy sa tieto splátky stali splatnými; žalobca
nepreukázal, že žalovanej bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a aj napriek jej
doručeniu bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len
časti svojho peňažného záväzku; až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky
doručená, prichádza do úvahy postúpenie pohľadávky“; predmetná zmluva o postúpení pohľadávok

pretopredstavujeabsolútneneplatnýprávnyúkonažalobcaniejevprejednávanomsporeaktívnevecne
legitimovaný; z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 39 a § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako aj na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších

predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016 s odôvodnením, že žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, žiadne
trovy si však neuplatnila a žalobca v konaní úspešný nebol.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 18.12.2015 (č.l. 111-112 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania. Vyčítal súdu prvej inštancie,

že pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1.1 V prvom rade vyjadril žalobca názor, že jeho právny predchodca splnil všetky zákonné predpoklady
pre platné postúpenie spornej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách; na
platné postúpenie pohľadávky na inú osobu ako banku aj bez súhlasu klienta je potrebné, aby bol klient

vyzvaný na splnenie peňažného záväzku a aby omeškanie so splnením tohto záväzku trvalo viac ako
90 kalendárnych dní; zdôraznil, že predmetné ustanovenie žiadnym spôsobom nešpecifikuje náležitosti
výzvybankyavyžadujelen,abytakátovýzvabolavyhotovenápísomne;účelomuvedenéhoustanovenia
je ochrana osobných údajov a bankového tajomstva klienta banky; postačuje omeškanie klienta dlhšie
ako 90 dní a pohľadávky banky nemusí byť splatná v čase písomnej výzvy; v posudzovanom prípade

došlo zo strany žalovanej k vzniku nepovoleného prečerpania, preto jeho právny predchodca odstúpil
od zmluvy, čím vznikla pohľadávka v sume 750,31 € a vyzval žalovanú na jej zaplatenie do 7 dní
od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanej doručená dňa 26.07.2011 v zmysle bodov 10.3 a 10.5
všeobecných obchodných podmienok jeho právneho predchodcu a stala sa splatnou dňa 02.08.2011; je
zrejmé, že jeho právny predchodca písomne vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy a žalovaná bola

v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní; v dôsledku splnenia všetkých podmienok podľa
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol jeho právny predchodca oprávnený
postúpiť predmetnú pohľadávku, čo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013, t.j. po viac
ako 90 kalendárnych dňoch omeškania žalovanej, aj urobil; názor súdu prvej inštancie o neplatnom
postúpení spornej pohľadávky a nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie je preto nesprávny.

2.1.2 Na základe uvedeného žalobca navrhol zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v
zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu, resp. zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.2.2 Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2

C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú

procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že
pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, so sídlom v Bratislave, Suché mýto č.
4, na jednej strane a žalovaná na strane druhej uzavreli zmluvu o poskytovaní balíka produktov a

služieb pre fyzické osoby zo dňa 13.11.2006, zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa
13.11.2006, zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 30.01.2007 a zmluvu o vydaní
a používaní platobnej karty zo dňa 12.08.2008; listom zo dňa 23.07.2011 vyhlásil pôvodný veriteľ
Slovenskásporiteľňa,a.s.,mimoriadnusplatnosťpovolenéhoprečerpania,odstúpilodzmluvyasúčasne
vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 750,31 €; vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a odstúpenie

od zmluvy nebolo žalovanej doručené; listom zo dňa 11.10.2013 oznámil pôvodný veriteľ Slovenská
sporiteľňa, a.s., žalovanej postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013
žalobcovi; oznámenie o postúpení pohľadávky sa pôvodnému veriteľovi vrátilo s poznámkou poštového
doručovateľa „adresát neznámy“.4.7 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore je správne.

4.7.1 Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok
uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v

prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie
vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením
pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

4.7.2 Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel
k záveru, že žalobca nie je nositeľom nároku voči žalovanej, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca v

podanom odvolaní okrem iného namietal, že aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení
pohľadávok, pričom oznámenie o postúpení pohľadávok bolo bankou ako postupcom žalovanej
oznámené.

4.7.2.1 Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový

záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky
z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a
samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie
sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka);
nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa

po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom
predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému
veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému
veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

4.7.2.2 Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky;
súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo
vydané uvedené rozhodnutie vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany

postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

4.7.2.3 Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník
je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola
uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo

preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax
odobrilajústavnýsúd(porovnajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS/337/2012
zo dňa 03.07.2012).

4.7.2.4 Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý
odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou

z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá
zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka
platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženiezmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a
nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so
zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo

k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je
nerozhodné,čijetotooznámeniekrytéajkauzálnymvzťahom(titulom)medzipostupcomapostupníkom,
teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a
postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia;
na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu, že skúmanie

platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie
súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej
zákonnejúpravyzaarbitrárnyanezodpovedajúcipožiadavkámprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle vyššie uvedeného právnou skutočnosťou, na ktorú hmotné
právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky; dlžník v tomto prípade nie je oprávnený namietať neexistenciu alebo neplatnosť samotnej

zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože ak podľa hmotného práva na určenie osoby oprávnenej
prijať plnenie dlžníka postačuje oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ohľadu
na existenciu alebo platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, nemôže byť táto skutočnosť významná
ani v súdnom konaní; súd skúma predovšetkým čo je dané podľa hmotného práva a to sa nemení
len preto, že dôjde k sporu (v podrobnostiach porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. 33Cdo/4148/2014 zo dňa 30.03.2015); na prípadnú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok pre rozpor so zákonom (napríklad § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z.) je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, pretože absolútne neplatný
právny úkon podľa hmotného práva nespôsobuje žiadne právne následky.

4.7.2.5 Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd
udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je
na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods.

1 a 2 C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa
10.09.2015).

4.7.2.6 Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by
postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky

preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje
bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie
pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení
pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť
postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi

(ako prílohami žaloby) s tým, že doručením žaloby je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie
oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

4.7.2.7 Odvolací súd po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe
vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného sporu uvádza, že súd prvej inštancie

bol oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013, ktorou mal
žalobca nadobudnúť spornú pohľadávku voči žalovanej, pretože na preukázanie svojej aktívnej vecnej
legitimácie ich predložil samotný žalobca a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (t.j. vrátane súdu v sporovom konaní) prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Súdna prax pripustila možnosť skúmania platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávkyvprípadejejpostúpeniavrozporesozákonom;vprejednávanomsporesúddôvodneskúmal
platnosť postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanej v dôsledku postupu v rozpore s ustanovením

zákona, ktoré slúži na ochranu žalovanej ako klienta banky (pôvodného veriteľa); skúmanie platnosti
postúpenia bolo preto správne, pretože predstavuje overenie dodržania zákonného ustanovenia,
ktorého účelom je ochrana žalovanej, ktorej sa inak nemôže domôcť. Samotné doručenie oznámenia
postupcu o postúpení pohľadávky žalovanej nebolo medzi stranami sporné.4.7.3 Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 vo vzťahu k postúpeniu

spornej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., voči žalovanej z uzavretých zmlúv
na žalobcu pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení
neskorších predpisov, ktorého prvá a druhá veta ku dňu 27.09.2013 zneli: „Ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky,

môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzkupostúpiťpísomnouzmluvouinejosobe,atoajosobe,ktorániejebankou,ajbezsúhlasuklienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden

rok“. Z uvedeného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v
čase postúpenia pohľadávky) jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči
dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením
peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie (podľa odvolacieho
súdu časť druhej vety za bodkočiarkou sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj

napriek jej čiastočnej úhrade v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv
na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie). Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana
klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu
národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje

postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho
súdu predstavuje uvedené ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia
pohľadávky v Občianskom zákonníku. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že
predmetné ustanovenie má charakter len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je zaradené

v časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravujúcou bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde
len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi
tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne
presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje odvolací súd za nedôslednosť zákonodarcu, čo

potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10.06.2013 došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k
zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochrana klientov a bankové tajomstvo“). Z vykonaného
dokazovania nevyplýva doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanej pred uzavretím zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013, táto zmluva je tak v časti postúpenia spornej pohľadávky
voči žalovanej na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom, pretože bez preukázania doručenia

písomnej výzvy na plnenie žalovanej pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo
v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky voči
žalovanej z uzavretých zmlúv na žalobcu ako tretiu osobu; žalobca preto spornú pohľadávku od
pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013
platne nenadobudol. Zamietnutie žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v

dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 vo vzťahu k spornej
pohľadávke voči žalovanej zo strany súdu prvej inštancie bolo preto vecne správne.

4.7.4 Pokiaľ žalobca v odvolaní konkrétne namietal, že za písomnú výzvu na plnenie podľa §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách je potrebné považovať odstúpenie pod zmluvy

zo dňa 23.07.2011, ktoré malo byť žalovanej doručené v zmysle bodov 10.3 a 10.5 všeobecných
obchodných podmienok pôvodného veriteľa, dospel odvolací súd k záveru, že uvedené nič nemení
na vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; písomnú výzvu banky na plnenie je
potrebné podľa odvolacieho súdu považovať za hmotnoprávny úkon, na nastúpenie účinkov ktorého sa
vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. aby vyvolalo zamýšľaný hmotnoprávny

účinok musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta); takýto záver však vo vzťahu k žalovanej z
vykonaného dokazovania nevyplýva; aplikáciu tohto kogentného ustanovenia Občianskeho zákonníka
nemôžu strany vylúčiť svojou dohodou; preto doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanej nemohlo
nastať podľa citovaných ustanovení všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa, pretožetieto na nastúpenie účinkov doručenia písomnosti namiesto dôjdenia do dispozičnej sféry adresáta
zakotvujú samotné odoslanie písomnosti a uplynutie stanovenej lehoty od odoslania, ktoré nevyhovuje
ustanoveniu § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. teória dôjdenia); navyše z dokazovania nevyplýva

ani samotná skutočnosť odoslania písomnej výzvy na plnenie žalovanej zo strany pôvodného veriteľa.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej
inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.5 až 4.7.4

odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola v

odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná; nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania v odvolacom
konaní nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).