Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114225257
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114225257.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobkyne: E. Q.,

W.. XX.X.XXXX, F. V. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavou Husovskou, advokátkou, so sídlom Weberova
2, Prešov, proti žalovanej: C. N. Ž. T., E.. L.., L. L. J. X, V., K.: XXXXXXXX, v konaní o zaplatenie 955,04
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 955,04 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 955,04 eur od 15.5.2014 do zaplatenia a nahradiť na účet jej právnej zástupkyne trovy konania
vo výške 795,53 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 57 eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 738,53 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 8.10.2014 domáhala zaplatenia sumy 955,04 eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 955,04 eur od 17.01.2014 do zaplatenia. Taktiež
žiadala priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila s poisťovňou Prvá Česko - Slovenská Poisťovňa, a.s. (právny
predchodca Rapid Life životná poisťovňa, a.s.) poistnú zmluvu UDP-K č. 5086800127. Začiatok

poistného obdobia bol dohodnutý na deň 16.1.1999 a koniec poistenia na deň 16.1.2014 (ďalej len
„poistná zmluva“). V predmetnej poistnej zmluve bola dohodnutá poistná doba na obdobie 15 rokov s
tým,že povinnosť platiť poistnétrvala len10rokov ododňauzavretiapoistnejzmluvy.Výškapoistného
bola zmluvne určená na sumu 335 Sk mesačne. V zmysle uvedenej poistnej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že žalovaná vyplatí žalobkyni poistné plnenie v prípade dožitia sa konca poistenia, t.j. dňa
16.01.2014 (t.j. poistné plnenie pre prípad „dožitia“) vo výške 68.060 Sk ( t.j. 2.259,18 eur). Spolu
s výnosmi mala byť táto suma vo výške 2.262,87 eur. Listom zo dňa 30.05.2014 zaslala žalovaná

žalobkyni list, v ktorom jej oznamovala likvidáciu poistnej udalosti. V predmetnom liste žalovaná
bilancovala, že dohodnutá poistná suma a pripísané výnosy žalobkyne sú vo výške 2.262,87 eur, avšak
z dôvodu, že podľa názoru žalovanej žalobkyňa mala nedoplatok na poistnom vo výške 650 eur a
nedoplatok za administratívne poplatky vo výške 304,47 eur. Tieto sumy žalovaná spolu aj s daňou z
príjmu vo výške 64,90 eur, (spolu teda sumu vo výške 1.019,94 eur) strhla žalovaná žalobkyni z poistnej
sumyvovýške2.262,87euražalobkynivyplatilalensumuvovýške1.242,93eur.Žalobkyňajevšaktoho
názoru, že žalovaná urobila okrem zaplatenia dane z príjmu vyššie uvedené úkony neoprávnene a bez

právneho dôvodu, pretože žalobkyňa nemala na poistnom plnení a ani na administratívnych poplatkoch
žiadny dlh. Z uvedených dôvodov žalobkyňa uvádza, že žalovaná na základe vyššie uvedenej poistnej
zmluvy dlhuje žalobkyni sumu vo výške 955,04 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dlžnú sumu
žalobkyni do dnešného dňa riadne a včas nezaplatila, je s týmto peňažným plnením v omeškaní. Spoukazom na ust. § 559, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z.,
k omeškaniu žalovanej so splnením peňažného záväzku v celkovej výške 955,04 eur došlo nasledujúci
deň po dni splatnosti poistného na základe poistnej zmluvy zo dňa 22.1.1999, teda dňa 17.1.2014.

Úroková sadzba ECB uplatňovaná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku vo výške
955,04 eur, splatného dňa 17.1.2014, predstavuje hodnotu vo výške 0,25 %.

Súd vo veci vydal dňa 10.10.2014 platobný rozkaz sp.zn. 38Ro/389/2014, proti ktorému žalovaná v
zákonnej lehote podala odpor s odôvodnením, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou poistnú zmluvu

č. 5086800127 dňa 15.1.1999, dňa 19.6.2007 obdržala žalovaná od žalobkyne žalobkyňou podpísanú
žiadosť zo dňa 18.6.2007, v obsahu ktorej žalobkyňa uviedla, že súhlasí stým, aby sa prípadné spory
medzi žalobkyňou a žalovanou vysporiadali podľa časti XV. poistných podmienok z 21.05.2007, ktoré
mu boli oznámené (§ 788 O. z.) ich vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas
je „rozhodcovskou doložkou". Žiadosti žalobkyne z 18.6.2007 predchádzalo uverejnenie poistných
podmienokz21.5.2007nainternete.Dňa10.11.2008obdržalažalovanáodžalobkyneďalšiužalobkyňou

podpísanú listinu bez uvedenia dátumu jej spísania nazvanú ako „Stanovisko k zvýšeniu k poistnej
zmluve", v ktorej žalobkyňa po druhýkrát prejavila svoju vôľu, aby sa spory z poistenia, ak nejaké
vzniknú, prejednali pred rozhodcovským súdom. Dňa 12.11.2008 obdržala žalovaná od žalobkyne
ďalšiu žalobkyňou podpísanú listinu zo dňa 8.11.2008 nazvanú ako „Stanovisko k zvýšeniu k poistnej
zmluve" (so zhodným obsahom, ako mala listina doručená žalovanou 10.11.2008), v ktorej žalobkyňa

po tretí krát prejavila svoju vôľu (alebo opakovane potvrdil svoj prejav vôle uvedený v stanovisku
doručenom žalovanou dňa 10.11.2008), aby sa spory z poistenia, ak nejaké vzniknú, prejednali pred
rozhodcovským súdom. Ako vyplýva z predloženej žiadosti a oboch stanovísk, napriek ich podpísaniu
mala žalobkyňa právo v lehote 10 dní od zaslania žiadosti, resp. od doručenia stanovísk odporcovi
„jednostranne odstúpiť od Časti XV. poistných podmienok (Rozhodcovské konanie) a to bez toho,

aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V takomto prípade sa spory budú riešiť pred
všeobecným súdom". Týmto osobitným oprávnením daným jednostranne v prospech žalobkyne mohla
žalobkyňa ovplyvniť podstatu dohody o rozhodcovskom konaní tým, že by ju zo zmluvného vzťahu úplne
vynechalbeztoho,abytýmtovynechanímdohodyorozhodcovskomkonaníboloakokoľvekpodmienené
vznik, existencia či ďalšie trvanie poistného vzťahu. Toto svoje opakované oprávnenie žalobkyňa v

stanovenej lehote a ani v dodatočnej primeranej lehote ani raz neuplatnila. Z uvedených skutočností
je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo v súlade správnymi predpismi k platnému a individuálnemu
uzavretiu rozhodcovskej doložky, čo znamená, že rozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať
v spore medzi účastníkmi týkajúcom sa poistného vzťahu. Podľa ust. § 106 ods. 1 O.s.p. len čo
súd pri námietke žalovaného uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec

sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať
a konanie zastaví. Nedostatok právomoci súdu žalovaná namietala pri prvom úkone v predmetnom
konaní. Na podporu svojej právnej argumentácie v súvislosti s posúdením platnosti rozhodcovskej
doložky odporca poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.7.2012, sp. zn.
5Co/51/2012 a Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.8.2012, sp. zn. 5Co/10/2012, ktorými

súd rozhodol tak, že obdobná rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania bola individuálne
uzavretá, nieje neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko je individuálne dojednaná,
pričomzarozhodujúcupreindividuálnosťdojednaniasúdpovažovalokolnosť,že„žalobkyňa-spotrebiteľ
mala právo odstúpiť od XV. Časti VPP z 21.5.2007, a tým ovplyvniť svoj poistný vzťah" (s. 3 posledný
odsek Uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.7.2012, sp. zn. 5Co/51/2012). „Bola formulácia

znenia rozhodcovskej doložky a práva od nej odstúpiť dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná bez
zbytočných právnických a odborných výrazov, text bol prehľadný, dobre Čitateľný a v neposlednom rade
aj viditeľný" (s. 7 Uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.8.2012, sp. zn. 5Co/10/2012). V
prípade rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/225/2010 zo dňa 19.8.2010 ide o ďalšie
rozhodnutie, ktorým súd v obdobnom prípade dospel k záveru, že rozhodcovská doložka žalovaného

bola individuálne uzavretá. Žalovaná žalobu považuje za nedôvodnú a podanú predčasne. Vzhľadom na
opakované písomné pristúpenie žalobkyne k poistným podmienkam z 21.05.2007 žalovaná likvidovala
poistnú udalosť podľa pravidiel uvedených v priložených stanoviskách žalobkyne s tým, že ako vyplýva
z priloženého oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 30.5.2014 zároveň bola ako nedoplatok
(- 650,57 eur) zrazená „suma stanovená na kompenzáciu" v zmysle stanovísk doručených 10.11.2008,

resp. 12.11.2008, ďalej boli odpočítané dlžné poplatky podľa príslušných sadzobníkov poplatkov (304,47
eur, takúto možnosť zobrala žalobkyňa v stanoviskách na vedomie) a takto stanovená suma bola
následne zdanená a zrážková daň (64,90 eur) odvedená štátu podľa § 7 zákona o dani z príjmov,
resp. nadväzujúcich daňových predpisov. Na žalovaný doplatok poistného plnenia nemá na základepísomných podkladov a listín tvoriacich alebo ovplyvňujúcich obsah a predmet poistného vzťahu
relevantného v okolnostiach prípadu žalobkyňa právny nárok.

Žalobkyňa k odporu uviedla, že predmetná rozhodcovská doložka nemohla byť platne uzavretá,
pretože uzatvorila predmetnú poistnú zmluvu, na základe ktorej si v tomto konaní uplatňuje svoje
nároky, ako fyzická osoba spotrebiteľ, avšak poisťovňa v tomto konaní pri zmene poistnej zmluvy,
zmene Všeobecných obchodných podmienok a dojedaní rozhodcovskej doložky so žalobkyňou ako
so spotrebiteľom vôbec nezaobchádzala. Rozhodcovská doložka bola zakotvená vo Všeobecných

obchodných podmienkach zo dňa 21.5.2007. Tie však neboli súčasťou pôvodnej poistnej zmluvy zo
dňa 15.1.1999. Súčasťou tejto zmluvy boli iné Všeobecné poistné podmienky, a to poistné podmienky
zo dňa 1.6.1995 (pre životné poistenie) a poistné podmienky zo dňa 7.10.1997 pre úrazové poistenie.
V týchto poistných podmienkach však rozhodcovská doložka spomenutá nebola. Je síce pravdou,
že odkaz na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007 sa nachádzal v liste s názvom „Žiadosť o zníženie
poistnej zmluvy“ zo dňa 18.6.2007 ako aj v ďalšom liste odporkyne s názvom „Prepočet a zvýšenie

poistného k poistnému produktu“ doručenom odporkyni dňa 10.11.2008, okrem tohto je však potrebné
upriamiť pozornosť aj na skutkové okolnosti, ako boli tieto listy podpisované alebo nepodpisované,
ako boli štylizované, zasielané a čo bolo ich motívom. V priebehu roku 2007 žalobkyni prišli dva
listy, v ktorých jej žalovaná ponúkala bonus s názvom „ Vernostný bonus, čo je doma - to sa počíta“,
spočívajúci v znížení poistného o 40 Sk mesačne. V týchto listoch zároveň uisťovala, že znížením

poistného nedochádza ku uzatvoreniu žiadneho nového poistenia, ku zmene doby platenia poistného,
anikuzmenevpoistnýchsumách.Ďalejsavtomtolisteuvádzalo:„Zdôvodupresnéhourčeniapoistného
obdobia, od ktorého bude poisťovňa účtovať nižšie poistné, Vás úctivo žiadame o zaslanie písomného
potvrdenia o poistke k Vašej poistnej zmluve, formulár ktorého je predtlačený dole na tomto liste.“ V
druhej časti listu (resp. v prílohe listu, tj. za podpisom žalovanej) bol predmetný formulár (potvrdenie),

ktorý mala žalobkyňa žalovanej zaslať, aby vedela, od ktorého dátumu sa má účtovať znížené poistné.
Žalobkyňa jednajúc v dôvere ku žalovanému v tom, že nejde o nič iné ako len o zníženie poistného,
predmetné potvrdenie dňa 18.6.2007 podpísala a odovzdala žalovanej. Až neskôr zistila, že súčasťou
listu o zníženie poistného je aj malými písmenami napísaný odkaz na nejaké Všeobecné poistné
podmienky. Keďže celá záležitosť jej začala byť zvláštna, napísala žalovanej list, že odstupuje

od uvedeného listu zo dňa 18.6.2007. Na tento list žalovaná zareagovala svojím oznámením zo dňa
30.10.2007, že odstúpenie od listu s názvom zníženie poisteného k poistnej zmluve jej bolo doručené
dňa 22.6.2007 a že akceptujú žiadosť žalobkyne. Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa mala za to, že
svojím listom odstúpila od celého listu týkajúceho sa vernostného bonusu, z uvedeného dôvodu nemôže
teraz žalovaná tvrdiť, že žalobkyňa prejavila vôľu a súhlasila s novými všeobecnými podmienkami,

nehovoriac už o rozhodcovskej doložke. Obdobne to bolo aj v prípade druhého listu - formuláru s
názvom „Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve“, ktorý bol zasielaný spolu s iným listom s
názvom „Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K“, ktorý hovoril o tom, že žalovanej
bola po kontrole Národnej banky Slovenska uložená povinnosť, prepočítať produkt UDP -K, a tým
zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno - matematicky zachovať poistné sumy. Tento

sprievodný alebo vysvetľujúci list k predkladanému formuláru „Stanovisko k zvýšeniu poistného k
poistnej zmluve“ však vôbec nič nespomínal, že podpísaním formuláru (ktoré bolo mimochodom nutné
- inak by zmluva zanikla), účastník listu vlastne podpíše aj súhlas s novými Všeobecnými poistnými
podmienkami ako aj súhlas s existenciou rozhodcovskej doložky. Samotný formulár žalovanej s názvom
„Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve“, bol koncipovaný tak, že boli na ňom uvedené

3 alternatívy, z ktorých bolo nutné si jednu vybrať, pretože v opačnom prípade poistná zmluva zanikla.
Je otázne, či nejakého adresáta takéhoto listu ako aj formuláru mohla vôbec napadnúť myšlienka,
že skutočným zmyslom a významom týchto listov nebola ani tak skutočná výška poistného, ako skôr
prijatie nových Všeobecných poistných podmienok vrátane rozhodcovskej doložky. V tomto kontexte
žalobkyňa preto považuje za prisilné tvrdenie, že podpísaním tohto formuláru mala navrhovateľka

prejaviť vôľu s akceptáciou nových Všeobecných poistných podmienok vrátane rozhodcovskej doložky.
Navyše žalobkyňa nikdy ani nič nechcela podpisovať a práve naopak dostatočne jasne prejavila vôľu, že
s predkladaným listom nesúhlasí, keď žalovanej zaslala svoju reakciu - list zo dňa 6.5.2008 s názvom
Stanovisko k zvýšeniu poistného, kde jasne uviedla, že nijako neporušila pôvodné poistné podmienky,
ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a preto nevidí dôvod, aby jej pôvodná poistná zmluva bola nejako

menená alebo zrušená, ale sa nejako menila výška poistenia. Tento list bol zaslaný dňa 7.5.2008.
Napriek takto prejavenej vôli žalobkyne, žalobkyňa obdržala od žalovanej ďalší list zo dňa 23.6.2008 s
názvom „Oznámenie o zániku poistenia“, v ktorom odporkyňa oznamuje žalobkyni, že v nadväznosti
na prechádzajúci list o prepočte pri produkte UDP- K, žalovaná ukončuje zmluvu so žalobkyňou avyplatí jej odkupnú hodnotu vo výške 24.046 Sk (t.j. cca 798 eur). Žalobkyňa nemohla súhlasiť s
takouto skutočnosťou po tom, čo do poistenia investovala cca 1.300 eur a splnila si svoju časť záväzku
a žalovaná jej chcela svojvoľne poistnú zmluvu ukončiť a vyplatiť jej len 798 eur, a to len preto, že

žalobkyňa neakceptovala žiadnu alternatívu z listu „Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve“,
čím vlastne neprijala nové Všeobecné podmienky, čo žalovaná vlastne týmto listom chcela dosiahnuť.
Navyše zo zákazníckeho centra žalovanej sa žalobkyňa dozvedela, že list s názvom „Stanovisko k
zvýšeniu poistného k poistnej zmluve“ dokonca akceptovala a zaškrtla alternatívu a). Keďže toto
nebola pravda, žalobkyňa žiadala žalovanú svojím listom zo dňa 6.8.2008, aby jej tento zaškrtnutý list

ukázala. Na túto žiadosť však žalovaná reagovala až dňa 12.1.2009 zaslaním fotokópie listu s názvom
„Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve“, pričom na predmetnom liste s názvom „Stanovisko
k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve“ je uvedený dátum doručenia tohto listu od žalobkyne ku
žalovanej až deň 10.11.2008, čo je až tri mesiace potom, čo žalovaná žalobkyni tvrdila, že list s názvom
„Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve“ jej bol už od žalobkyne doručený a čo o túto
kópiu žiadala sama žalobkyňa. V tejto súvislosti je preto otázne, či tento list podpisovala vôbec sama

žalobkyňa a kedy, keďže sama žalovaná žalobkyni tvrdila niečo skôr ako to reálne exitovalo alebo toto
tvrdenie žalovaná vedela nejako preukázať. Na základe týchto skutočností možno preto len ťažko uveriť
žalovanej, že žalobkyni až 3x prejavila vôľu s akceptáciou nových všeobecných poistných podmienok,
ktorých súčasťou mala byť aj rozhodcovská doložka. Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva
skôr opak, a to že žalobkyňa aktívne prejavovala svoju nesúhlas so zmenami a postupom žalovanej.

Žalobkyňa nikdy nemala vôľu, aby vzájomné spory boli riešené nejakým súkromným rozhodcovským
súdom, ktorého zloženie by malo byť výhradne v rukách žalovanej. Hlavné časti listov žalovanej sa
svojím obsahom zameriavajú na menej podstatné veci a odvádzajú pozornosť adresátov od skutočných
významov listov (prijatie nových všeobecných poistných podmienok, ďalej aj ako „VPP“), pričom adresáti
ako aj žalobkyňa na skutočnosť o prijatí rozhodcovskej doložky nebola nijako upozornená. Navyše je

potrebné poukázať aj na ten fakt, že údajná rozhodcovská doložka odkazovala svojím obsahom na
VPP zo dňa 21.5.2007, avšak k predmetným listom neboli pripojené žiadne VPP, a tak žalobkyňa bez
znalosti časti XV. nových VPP nemohla poznať obsah rozhodcovskej doložky, ku ktorej sa mala údajne
zaväzovať. Z vyššie uvedených skutočností nie je možné, než dospieť k záveru, že už z dôvodu absencie
vôle, nemôže byť táto rozhodcovská doložka platná. Taktiež nebola dodržaná predpísaná forma

rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 4 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní. Z predložených
listinných dôkazov je zrejmé, že v prípade žalobkyne nemôže ísť o osobitnú zmluvu a mohlo by sa
jednaťmaximálneorozhodcovskúdoložkukzmluve.Predmetnýlistsoznačením„Stanoviskokzvýšeniu
poistného k poistnej zmluve“ avšak nespĺňa podmienku písomnej formy podľa ust. § 4 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní, pretože neboli dodržané podmienky stanovené zákonom pre dodržanie

písomnej formy. K vzájomnej výmene listov, v ktorých by bola dojednaná rozhodcovská doložka, v
danom prípade medzi žalobkyňou a žalovanou, nikdy nedošlo. Žalovaná žalobkyni nikdy neposlala
nové VPP, ani ju nikdy iným spôsobom neupozornila a nezoznámila s novými VPP, ktorými by sa mal
obsah jej poistnej zmluvy podstatne zmeniť a nikdy jej ani neposlala návrh rozhodcovskej zmluvy s
uvedením podrobností o spôsobe menovania rozhodcov a iných podstatných veciach, týkajúcich sa

rozhodcovského konania. V danom prípade teda nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy v zmysle ust. § 43a
a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná žalobkyni nikdy nedoručila návrh (rozhodcovskej)
zmluvy, ktorý by bol dostatočne určitý. Predmetná rozhodcovská doložka je neplatná aj z dôvodu, že sa
jedná o neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 občianskeho zákonníka. Poistná zmluva je klasickou
spotrebiteľskou zmluvou. Ust. § 53 ods. 4 písm. r) občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve i ustanovenie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú pritom neplatné. Pri posudzovaní tohto prípadu je
potrebné mať na zreteli i ust. § 54 občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Uvedené ustanovenie vlastne implementuje smernicu 93/13/ES, podľa ktorej
je neprimeranou aj podmienka, ktorej cieľom alebo následkom je „zbavenie spotrebiteľa práva podať
žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, hlavne požadovať od spotrebiteľa, aby predkladal spory
výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov, alebo bránenie

uplatnenia tohto práva, neprimerané obmedzovanie dôkazov, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii, alebo
ukladanie dôkazného bremena, ktoré by podľa použiteľných právnych predpisov malo prislúchať druhej
zmluvnej strane, spotrebiteľovi.“ Cieľ tohto ustanovenia je jasný, je ním snaha zákonodarcu vyrovnať
nevýhody plynúce zo slabšieho postavenia spotrebiteľa, aby sa tento náhodou nevzdal možnosti účinneuplatňovať svoje práva u nezávislého a nestranného orgánu pre rozhodovanie sporov. Žalovaná sa
v tejto súvislosti snažila argumentovať tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná
tým, že navrhovateľka mala v zmysle VPP právo odstúpiť od tejto doložky do 10 dní, od kedy túto

doložku a VPP prijala. Žalobkyňa sa však v tomto smere naopak stotožňuje s názorom tohto súdu
v inom konaní (rozsudok č.k.: 19C 258/2012 zo dňa 18.06.2014), že takáto situácia a argument
je absurdný, pretože hoci žalobkyňa - klient žalovanej nemala nikdy vôľu rozhodcovskú doložku
od začiatku dojednať, aj tak by ju najprv musela akceptovať svojim podpisom (hoci ju nikdy ani
nechcela) a až následne mohla svoju nevôľu prejaviť prostredníctvom odstúpenia. Takýto postup

navyše od začiatku zvýhodňuje žalovanú poisťovňu pred spotrebiteľom, ktorý napriek tomu, že od
začiatku nemal záujem o rozhodcovskú doložku, na to, aby tento nezáujem prejavil, musí urobiť ďalší
právny úkon navyše - t.j. odstúpiť od rozhodcovskej doložky. Takýto postup považoval konajúci súd
navyše za nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže používať ochranu. Rozhodnutie Vrchního soudu
v Praze sp.zn. 12 Cmo 496/2008 v praxi českého súdnictva prinieslo významnú zmenu v oblasti
rozhodovania o platnosti rozhodcovských doložiek a ochrany práv spotrebiteľov. Daný súd rozhodol,

že subjekt zaoberajúci sa rozhodcovským konaním (zjednodušene súkromný rozhodcovský súd) nie
je stálym rozhodcovským súdom v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a preto rozhodcovská
doložka, ktorá iba odkazuje na štatút takého súkromného rozhodcovského súdu, je neplatná a prípadný
spor je oprávnený rozhodovať všeobecný súd. Uvádza: „Neobsahuje-li rozhodčí smlouva přímé určení
rozhodce (rozhodů) ad hoc nebo konkrétního způsobu jeho určení, ale jen odkazuje ohledně výběru

rozhodce (rozhodců) a stanovení pravidel rozhodčího řízení na právnickou osobu, která není stálým
rozhodčím soudem zřízeným řádně ve smyslu § 13 zák. č. 216/1994 Sb. na základě zvláštního zákona a
odkazuje na touto právnickou osobou stanovené statuty a řády ke jmenování a výběru rozhodců, jakož
i způsobu vedení rozhodčího řízení a stanovení pravidel o nákladech řízení, pak je taková rozhodčí
smlouva neplatná.“ O to viac by mala byť považovaná za neplatnú „rozhodcovská doložka“, ktorá ani len

takýto odkaz neobsahuje. Podobnú zvýšenú ochranu spotrebiteľov predstavuje i uznesenie Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp.zn. 32 Cdo 2227/2007, ktorý dospel k nasledujúcemu záveru: „Jestliže byl
v daném případě podle odvolacího soudu platně sjednán obsah rozhodčí smlouvy odkazem na v ní
uvedená pravidla (Jednací řád pro rozhodčí řízení Společnosti pro rozhodčí řízení a.s.), pak se toto
ujednání jeví přinejmenším jako neurčité, když jde o pravidla vytvořená pro rozhodčí řízení ad hoc, která

nebyla součástí rozhodčí smlouvy, a která na rozdíl od statutů stálých rozhodčích soudů (§ 13 odst. 2
ZRŘ) nebyla uveřejněna v Obchodním věstníku. V tomto směru je tedy důvodná námitka dovolatelky,
že na rozdíl od stálých rozhodčích soudů neexistují pravidla pro vydávání řádů rozhodců ad hoc, takže
takové pravidlo může být ze strany tohoto rozhodce či rozhodčího soudu libovolně měněno.“ Síce
ako bolo vyššie uvedené rozhodnutia nie sú pre tunajšie súdy záväzné, ide však o rozhodnutia štátu

EU, ktorého legislatíva vychádza tiež zo smerníc EU (tak ako legislatíva Slovenskej republiky) a preto
minimálne môžu poslúžiť ako vodítko pre tunajšie súdy, akým spôsobom a do akej miery poskytujú
ochranu spotrebiteľom okolité štáty. Nové všeobecné poistné podmienky z 21.5.2007 sú vo vzťahu ku
žalobkyni taktiež neplatné, pretože jej nikdy neboli doručené a žalobkyňa nebola nijako informovaná
o zmenách v poistných podmienkach, tak ako to je stanovené v § 792a ods. 3 písm. b) občianskeho

zákonníkavospojenís§792aods.2písm.f)občianskehozákonníkaaprávnychpredpisochEurópskeho
Spoločenstva (napríklad v článku 36 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES,
ďalej v smernici 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľom na vnútornom trhu).
Podľa citovaných ustanovení občianskeho zákonníka a smernice Európskeho Spoločenstva 2002/83/
ES je poisťovateľ povinný počas celej doby trvania poistnej zmluvy poskytovať tomu, kto s ním uzavrel

poistnú zmluvu, okrem iného, informácie o zmene obsahu všetkých poistných plnení v súvislosti s
poistnou zmluvou, spôsob platenia poistného a jeho splatnosť, výšku poistného za každé poistné
plnenie, spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsahu jej záruky, teda jej garantovanej výšky.
Žalovaná však žalobkyňu nijako neinformovala o zmene týchto skutočností a a znenie nových VPP
jej nikdy neposlala. Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách stanovuje, že podmienky ponúkané spotrebiteľovi musia byť vypracované
zrozumiteľne a stanovuje, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na všetky okolnosti
súvisiace s ich uzatvorením. Za situácie, keď poisťovňa ponúkne svojmu klientovi ako svojmu vernému
zákazníkovi bonus s tým, že si od neho vyžiada podpísanie potvrdenia, ktoré podľa poisťovne má
slúžiť iba k tomu, aby vedela, od kedy účtovať toto nižšie poistné, resp. za situácie keď poisťovňa

svojmu klientovi nezrozumiteľným spôsobom oznámi skutočnosť, že v dôsledku nejakej matematickej
metódyaodporúčaniaNBSdôjdekprepočtupoistnéhoavšakbezreálnehonavýšeniapoistného,pričom
klient je nútený podpísať jednu z troch alternatív a), b), c) (inak dôjde k skončeniu zmluvy), avšak
poisťovňa už v rozpore s § 792a ods.3 písm. b) občianskeho zákonníka v spojení s § 792a ods.2písm. f) občianskeho zákonníka už neinformuje klienta o ostatných oznámeniach obsiahnutých v tomto
potvrdení a hlavne ich následkoch, pričom tieto oznámenia (o rozhodcovskej doložke a pristúpení k
novým VPP) sú uvedené úplne malými písmenami, nedá sa než dospieť k záveru, že takýto prístup ku

klientom je nekalý, v rozpore s dobrými mravmi a teda je protizákonný. Nekalosť a rozpor s dobrými
mravmi spočívajú nielen v porušení informačnej povinnosti žalovanej, ale aj v tom, že žalovaná
doslova od žalobkyne vylákala podpis, ktorým mala údajne pristúpiť k novým VPP. Z vyššie uvedených
dôvodov považuje žalobkyňa VPP žalovanej z 21.5.2007 za neplatné. Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 dáva za pravdu všeobecným súdom,

ktoré vo svojich rozhodnutia judikovali, že „rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v časti všeobecné
obchodné podmienky bod XV. nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia
do všeobecných obchodných podmienok. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke
tak, ako je formulovaná v časti XV. - rozhodcovské konanie bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom

zmluvy (spolu aj so všeobecnými poistnými podmienkami), obsahom ktorých je takáto doložka, reálne
vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu.“ Právny úkon s názvom „Prepočet a zvýšenie poistného
k poistnému produktu“, je úkon absolútne neplatný, pretože je zavádzajúci (neurčitý nezrozumiteľný),
je urobený v omyle - neobsahuje vôľu žalobkyne, je v rozpore dobrými mravmi a obchádza zákon.
Bol zavádzajúci nielen svojím obsahom, ale už aj svojím označením nejasne informoval o tom, či

žalovaná navrhuje zmenu konkrétneho záväzku - povinnosti platiť poistné alebo navrhuje zmenu celého
záväzkového vzťahu vôbec. Kým názov a obsah vzbudzoval pre laika dojem, že ide o zmenu výšky
poistného, v skutočnosti bol predmetný list návrhom žalovanej na zmenu celého záväzkoprávneho
vzťahu.Užalobkynebybolnavyšetakýtonávrhvdanomobdobí bezpredmetný,keďženemožnozmeniť
v danom čase neexistujúci záväzok. Návrh na zmenu poistnej zmluvy totiž nemenil len výšku platenia

poistného, ale v skutočnosti menil aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré vymedzovali vznik, zmenu
a zánik ďalších vzájomných práv a povinností oboch zmluvných strán. O týchto skutočnostiach však
názov ako aj obsah predmetného listu nijako neinformoval. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí,
že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho
úkonu. Objektívna schopnosť porozumieť znamená - obsah je možné pochopiť napr. aj po preklade

obsahu právneho úkonu z iného jazyka, po vysvetlení obsahu právneho úkonu vo všeobecnosti, teda
stačí ak obsah právneho úkonu je po vysvetlení zrozumiteľný vo všeobecnosti, a to bez ohľadu na
individuálnu schopnosť adresáta pochopiť obsah, teda bez ohľadu na vrodenú inteligenciu adresáta
(P.Vojčík: „Občiansky zákonník, Stručný komentár, Druhé, prepracované a doplnené vydanie, str. 125“).
Podstatou zavádzajúceho a kontroverzného návrhu žalovanej bolo to, že žalovaná sa vo svojom

návrhu odvolávala na nariadenie štátnych orgánov, v dôsledku ktorých bola povinná zvýšiť vypočítané
poistné svojim klientom. Na základe tohto predostrela pred svojich klientov (teda aj žalobkyňu) tri
alternatívy, t.j. A, B, C, z ktorých si klienti boli povinní jednu vybrať, pretože v opačnom prípade
platila alternatíva C) - teda zánik poistnej zmluvy a vyplatenie odkupnej hodnoty poistnej zmluvy. Na
danom mieste vyvstáva aj otázka slobody takéhoto právneho úkonu. Alternatívy A, B, C vo svojom

obsahu absentovali na určitosti a zrozumiteľnosti, hlavne alternatíva A, ktorú si zvolila väčšina klientov
(teda aj žalobkyňa) bola nezrozumiteľná. Poistné - je reálna suma, ktorú je poistník povinný platiť
vo vopred dohodnutých obdobiach a určitý čas. Terminológia z oblasti poisťovníctva nepozná výraz
faktické poistné a reálne poistné, ktoré žalovaná vo svojom spornom liste v alternatíve A) používa
(pozn.: www.universalsk.sk - odborná terminológia z oblasti finančníctva a poisťovníctva). V tejto časti

obsahu právneho úkonu teda nie je vôbec jasné o akej výške poistného je v návrhu pojednávané a
či sa teda zvyšuje alebo nezvyšuje. Okrem toho sa v alternatíve A uvádza aj to, že rozdiel vo výške
poistného určeného skôr a určeného novým prepočtom sa môže vysporiadať poisťovňou spôsobom
a metódou určenou poisťovňou. Obsah tejto časti vety je však takisto nezrozumiteľný, pričom v
žiadnom prípade ho nemožno vysvetľovať tak, že žalovaná (poisťovňa) môže na svoje účely siahnuť

aj na samotné poistné plnenie žalobkyne, a to nehovoriac o tom, že záväzok zo strany žalobkyne
bol dokonca splnený, teda zanikol. Pripustenie opačného výkladu vyššie uvedenej vety sporného
úkonu by prinieslo do existujúceho právneho vzťahu veľkú právnu neistotu pre poisteného, pretože
pripustenie názoru, že poisťovňa si môže svoje straty vysporiadať akokoľvek, t.j. ako určí poisťovňa,
by mohlo reálne znamenať aj to, že poisťovňa si svoje straty na poistnom môže pokryť aj sumou

celého poistného plnenia a poistený (teda žalobkyňa) by v zmysle takéhoto výkladu nemusela dostať
vôbec nič. Navyše v zmysle gramatického výkladu možno obsah tejto vety (tak si to vysvetlila aj
žalobkyňa) vysvetliť aj tak, že rozdiel medzi poistným bude vysporiadaný poisťovňou, teda na
jej vlastné náklady, a to metódou a spôsobom, ktorú si určí. Právny úkon je určitý len vtedy, keďnie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad
však nemôže dopĺňať právny úkon). Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho
predmetom. Pri zmluvách je to najčastejšie vtedy, ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa určitého

právneho úkonu týka, ak teda nie je určito (konkrétne) uvedené to, čoho sa právny úkon týka, resp.
ak predmet zmluvy nie je vyjadrený vôbec (P.Vojčík: „Občiansky zákonník, Stručný komentár, Druhé,
prepracované a doplnené vydanie, str. 126“). Skutočnosť, že obsah právneho úkonu - návrhu na zmenu
zmluvy bol vnútorne rozporný svedčia aj vyššie popísané dôvody pri preukazovaní nezrozumiteľnosti
právneho úkonu. Pokiaľ ide o predmet zmluvy - ani ten nie je v návrhu na zmenu právneho úkonu

určito a dostatočne konkrétne vyjadrený. Žalovaná v návrhu síce hovorí o predmete ako: „prepočet
a zvýšenie poistného“ - už v samotnej alternatíve A však predmet nejasne zastiera a to tak, že
nie je možné vôbec zistiť, čo odporkyňa chce vlastne predmetným návrhom dosiahnuť a čo teda
žalovaná týmto listom žalobkyni navrhuje. Povinnosť žalobkyne platiť poistné už zanikla predtým, ako
predmetný list zo strany žalovanej prišiel, to znamená, že vo vzťahu k nej nebolo ani možné podávať
návrh na zvýšenie poistného, keďže táto povinnosť u žalobkyne už neexistovala. Vo vzťahu k nej mohla

žalovaná riešiť príp. otázku predĺženia povinnosti platiť poistné alebo znovu zavedenie povinnosti
platiť poistné a pod., nie však otázku zvýšenia poistného. Týmto úkonom chcela žalovaná vlastne
zmeniť aj samotné všeobecne poistné podmienky k poistnej zmluve, no žalobkyňa nemala možnosť
to nijako zo samotného sporného listu zistiť sama, pretože žalovaná sa v liste zmohla len na strohú
konštatáciu, uvedenú navyše malými písmenami - akoby išlo o menej závažnú skutočnosť o tom,

akými poistnými podmienkami sa poistenie spravuje: „poistenie sa spravuje Všeobecnými poistnými
podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.d. zo dňa 21.05.2007 v znení ich dodatku č.
1, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www. pcsp.sk. Všeobecné
poistné podmienky neboli v danom čase prístupné na internete. Žalobkyňa nemala žiadny reálny dôvod
porovnávať akými poistnými podmienkami sa spravuje jej poistná zmluva doteraz a či náhodou odkaz na

poistné podmienky uvedené v liste nie je v skutočnosti návrhom na ich zmenu. Navyše nové všeobecné
poistné podmienky neboli súčasťou zmluvy, žalovaná si ani overila, či žalobkyňa má prístup k internetu,
prípadne či vie s ním zaobchádzať a pod... Sloboda patrí medzi základné náležitosti vôle. Sloboda vôle
vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky pôsobia rušivo, násilne
na mechanizmus vzniku vôle, obmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie

vôle, možno konštatovať, že vôľa konajúceho nie je slobodná. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť
fyzickým alebo psychickým donútením. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou,
t.j. skutočnosť, že urobenie právneho úkonu sa vynucuje protiprávne, to je tak, ako sa vynucovať
nemôže. Žalovaná k zabezpečeniu akceptovania svojho návrhu, tzv. návratky využila slovný nátlak
keď v bode. 6 sprievodného listu uviedla, „že v prípade, že na tento list neobdrží žiadnu reakciu na

priloženej návratke, teda žalobkyňa nevyužije možnosť odvrátiť zvýšenie poistného…, bude poistenie
žalobkyne zo strany poisťovne jednostranne zrušené , ... poisťovňa vyplatí žalobkyni odkupnú hodnotu
(t.j oveľa nižšiu ako žalobkyňa do poisťovne už vložila) a .... poistenie sa skončí. Nehovoriac o tom,
že navrhovateľka najprv ani nič nepodpísala, čím jej žalovaná chcela vyplatiť odkupnú hodnotu v oveľa
nižšej sume ako žalobkyňa vôbec do poistenia investovala, a takto vlastne žalovaná prinútila žalobkyňu

zmluvu uzavrieť. Na samotnej návratke v texte pod alternatívami je uvedená veta, „ je potrebné
vyznačiť jednu z troch alternatív pokračovania v poistnom vzťahu.“, „Neurčitá, pozmenená, preškrtnutá
návratka a návratka s viacerými voľbami je neplatná a považuje sa za súhlas so zrušením poistenia
s výplatou odkupnej hodnoty stanovenej poisťovňou.“ Z vyššie uvedených okolností je preto dôvodné
sa domnievať, že žalobkyňa nemohla urobiť predmetný úkon slobodne, nakoľko žalovaná výslovne

žiadala od nej popísanie návratky, teda akceptovanie zmeny obsahu zmluvy pod psychickým nátlakom
(hrozbou), že poistný vzťah zanikne a žalovaná vyplatí žalobkyni len odkupnú hodnotu z jej poistnej
zmluvy. K čomu vlastne aj reálne došlo potom, čo žalobkyňa najprv nezaškrtla žiadnu alternatívu. Ak
právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne je absolútne neplatný, čo znamená, že
nemôže účastníkom tohto právneho úkonu zakladať žiadne práva a povinnosti a že pôsobí od začiatku

a voči všetkým. Absolútne neplatný je aj právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V daných prípadoch totižto existuje tzv.
nedovolená vôľa. Zo skutočnosti, ktoré zo sebou prinieslo podpísanie „návratky“ a ako aj zo spôsobu,
akým sa žalovaná k tomuto výsledku dopracovala jednoznačne vyplýva, že žalovaná chcela svojím
konaním obísť zákon a konala aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže zmenu všeobecných poistných

podmienok ako poistnej zmluvy dosiahla bez toho, aby o tom čo jednoznačne a jasne svojich klientov,
teda aj žalobkyňu informovala a k návrhu pripojila aj nové znenie všeobecných poistných podmienok.
Týmto svojím konaním sa jednoznačne odchýlila od obvyklého, poctivého a spravodlivého správania
sa, ktorými definoval dobré mravy Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. Obdo V 53/2003(R 5/2005). Žalovaná sa vo svojom liste zo dňa 22.4.2008 odvolávala na list Národnej banky Slovenska
ako právneho nástupcu ministerstva financií SR v oblasti dohľadu nad finančným trhom z februára 2008,
ktorým bola, podľa tvrdenia žalovanej, žalovanej uložená povinnosť prepočítať produkt UDP - K a

tým zvýšiť poistné od začiatku a to tak, aby bolo možné poistno - matematicky zachovať dohodnuté
poistné sumy. Žalovaná v liste ďalej uvádzala, že zvyšovanie poistného nezapríčinila poisťovňa, ale
postup štátnych orgánov. Zároveň uviedla, že prepočítanie poistného sa má bezvýnimočne vzťahovať
aj na poistné zmluvy už s ukončenou dobou platenia poistného. Fakt, že žalovaná aj v tejto časti
listu uviedla klamlivé a opätovne zavádzajúce informácie potvrdzujú nasledovné argumenty: Národná

banka Slovenska reagovala na list žalovanej tlačovými správami zo dňa 30.4.2008 a 22.5.2008,
ktoré zverejnila aj na svojej webovej stránke www.nbs.sk , ako aj vyjadrením,
že skutočným obsahom rozhodnutia NBS, na ktorý sa žalovaná odvoláva, bola výzva adresovaná
žalovanej, aby bezodkladne ukončila používanie nepravdivých a zavádzajúcich informácii o postupe
NBS pri komunikácii žalovanej so svojimi klientmi a pri propagácii činnosti poisťovne v súvislosti s
poistným produktom „UDP -K“. NBS zároveň uviedla, že na základe vykonaného dohľadu v zmysle

zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov, NBS odporkyni
neuložila povinnosť prepočítať produkt UDP - K, ani zvýšiť poistné od začiatku, ani iným spôsobom
zmeniť dojednaný zmluvný vzťah medzi klientmi a poisťovňou, ale určila jej lehotu na prijatie a splnenie
svojich opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste (predovšetkým
nedostatkov zistených v oblasti dostatočnosti tvorby technických rezerv) a na predloženie písomnej

správy. NBS záverom listu taktiež uviedla, že nesplnenie tejto povinnosti poisťovňou nemôže mať vplyv
na platne zatvorené zmluvné vzťahy s klientmi, ktorých vznik, zmena a zánik sa riadia konkrétnymi
zmluvnými dojednaniami príslušného poistného produktu a ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
O vyššie uvedených skutočnostiach však žalobkyňa v čase podpisovania návrhu nemohla tušiť a
nepravdivé informácie, ktoré žalovaná uvádzala, konkrétne zákony a rozhodnutia štátnych orgánov,

taktiež uvádzali žalobkyňu do takého skutkového omylu, na základe ktorého si mohla taktiež dôvodne
myslieť, že nemá inú možnosť ako k návrhu na zmenu poistného pristúpiť. Bola naplnená aj skutková
podstata neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, a to z dôvodu, že žalobkyňa nemala možnosť
sa so Všeobecným poistnými podmienkami oboznámiť.

Žalovaná v konaní ďalej uviedla, že postoj žalobkyne je založený na predpoklade, že počas trvania
poistenia nenastali, resp. že nevykonala také zmeny v poistení, ktoré mali vplyv na určenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 3 O. z.). Podľa § 816 OZ má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá poistná suma alebo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok.
Stanovenie poistného plnenia je teda podľa zákona alternatívne a závisí od konkrétnych skutkových

okolností prípadu. Pre určenie, či má poistený právo na dohodnutú sumu alebo na poistnú sumu podľa
poistných podmienok sú podstatné konkrétne skutkové okolnosti prípadu, ktoré nastali počas trvania
poistného vzťahu. Poistený má preto nie vždy právo na sumu vpísanú do textu poistnej zmluvy. Tak tomu
bolo aj v okolnostiach prípadu. Za hypotetického predpokladu (ktorý je v rozpore so skutkovým stavom),
ak by žalobkyňa písomnou žiadosťou a zároveň aj dvoma stanoviskami nezmenila pôvodné poistné

podmienky na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007, podľa ktorých žalovaná pri ukončení poistenia
postupovala, by mohli v režime poistných podmienok z 1.6.1995 v súvislosti s výplatou poistnej sumy
pre prípad dožitia nastať dve situácie: a) ak by žalobkyňa v pozícii poistníka uhrádzala po celý čas
trvania poistného vzťahu (od 16.1.1999 do 16.1.2014) každé jedno poistné riadne a včas, potom by
mala nárok na poistné plnenie v zmysle čl. 13 poistných podmienok z 1.6.1995 vo výške uvedenej

pod bodom 1. priloženého Výpočtu poistných súm, a to nárok na poistné plnenie pre prípad dožitia sa
ukončenia poistenia vo výške 1.493,73 eur (pred zdanením, pretože žalobkyňa za celý čas poistného
vzťahu uhradila poistné vo výške 1.984,97 eur, rozdiel tvorí vždy daňový základ pre daň z príjmu). Takto
stanovenépoistnéplneniejeadekvátne,ekvivalentnézaplatenémupoistnémupodľapríslušnýchpoistno
- technických zásad; b) ako vyplýva z Platobného kalendára poistného k poistnej zmluve, žalobkyňa

v skutočnosti nie vždy platila poistné riadne a včas (znamienko „mínus" v štvrtom stĺpci platobného
kalendára, viď posledná strana platobného kalendára). Takéto skutkové okolnosti sú predpokladom
na úpravu poistného plnenia pre prípad dožitia podľa čl. 13 poistných podmienok z 1.6.1995 podľa
kritérií a postupom podľa čl. 9 ods. 2, 6 týchto poistných podmienok. Ak počas trvania poistenia poistník
neplatí poistenie riadne a včas, nedochádza k zániku poistenia, ale dochádza v súlade s čl. 9 ods.

2, 6 príslušných poistných podmienok z 1.6.1995 ku zmene v obsahu poistenia, k tzv. redukcii. Jej
dôsledkom je skutočnosť, že pôvodne v poistnej zmluve uvedená poistná suma pre prípad dožitia sa
konca poistenia sa zmení na poistnú sumu zníženú, ktorá sa stanoví príslušnými poistno - technickými
zásadami. Zo znenia čl. 9 poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy Žalobcu vyplýva, žek redukcii poistenia nedochádza jej uplatnením (prejavom vôle, právnym úkonom) zo strany poisťovne,
ale automaticky z textu príslušných poistných podmienok, teda v tomto zmysle akoby zo zákona. Ide
o objektívnu právnu skutočnosť nezávislú od vôle žalovaného. Redukcia nie je dôsledkom prejavu

vôle zmluvnej strany, ale nastáva ako právne relevantná skutočnosť s určitými právnymi dôsledkami
automaticky vtedy, ak poistník poruší povinnosť platiť poistné riadne a včas. Poistné podmienky
relevantné v okolnostiach prípadu sú dokumentom schváleným štátnym orgánom v rámci regulačných
opatreníštátunadpoisťovníctvom.Čl.9príslušnýchpoistnýchpodmienoktemerdoslovakopírujeznenie
§ 12 až 14 („Dôsledky neplatenia poistného") vyhlášky č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre

poistenie osôb, ktorá bola všeobecne platná a účinná pre oblasť životného poistenia v Slovenskej
republike takmer 25 rokov. Táto predošlá všeobecne záväzná právna úprava používala takmer identické
slovné vyjadrenie textu, aké je obsiahnuté v čl. 9 poistných podmienok a veľmi podobnú štylistiku a aj
jazyk.Prisľúbenépoistnéplnenieakopoistno-matematickýekvivalentzaplatenéhopoistnéhovpísanédo
poistnejzmluvyakohornáindikatívnahranicamožnéhopoistnéhoplneniajetvorenéčasťouzaplateného
poistného a úročením najmä technickou úrokovou mierou. Poistná matematika počíta s ideálnym

stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad poistník
počas trvania poistenia poruší (je logické, že poisťovňa nemôže zhodnocovať časť poistného, keď ho
poistník včas nezaplatí, a to počas doby, keď je v omeškaní), nastáva zmena v obsahu poistenia podľa
čl. 9 poistných podmienok. Ako vyplýva z odbornej literatúry („Pojistná matematika : Teórie a praxe", s.
252) redukcia poistenia nemusí byť pre poisťovňu vždy príťažou. Z opaku plynie, že redukcia v zásade

príťažou pre poisťovňu je. Zmena obsahu poistenia podľa čl. 9 poistných podmienok, ktorú poisťovňa
nedokáže svojim prejavom vôle ovplyvniť (čI. 28 poistných podmienok), je teda pre poisťovňu zásadne
nevýhodou. Pokiaľ ide o právny režim poistných podmienok zo dňa 1.6.1995, predtým ako žalobkyni
vznikne právo na poistné plnenie podľa čl. 13 príslušných poistných podmienok, ktorého sa domáha, je
potrebné preskúmať, či poistník nenaplnil právne predpoklady na vyplatenie poistného plnenia podľa čl.

13poistnýchpodmienok,avšakvovýškestanovenejpodľačl.9ods.2,6poistnýchpodmienok.Redukcia
poistenia ako dôsledok § 804 O. z. je napokon aj predmetom úvah zo strany právnej teórie. Vo Veľkom
komentári k Občianskemu zákonníku ju napokon rozoberá aj JUDr. Imrich Fekete v rámci vysvetliviek
k § 804 O. z. nasledovne : „Nezaplatením poistného do lehoty určenej zákonom (porovnaj k § 801
OZ) poistenie zanikne a nemožno ho ani obnoviť ani zaplatením poistného po tejto lehote. Občiansky

zákonník v § 804 pripúšťa, aby poistné podmienky pre poistenie osôb mali odchylné ustanovenia v
tom smere, že nezaplatenie poistného nemá za následok zánik poistenia. Poistné podmienky môžu
ustanoviť, že poistenie s bežným poistným (§ 800 ods. 1) nezanikne nezaplatením poistného za
predpokladu, že poistné bolo zaplatené aspoň za dva roky. V takom prípade dochádza k automatickej
premene poistenia v poistenie bez ďalšieho platenia poistného (tzv, redukované poistenie)." V odbornej

publikácii od autorov Petruľák, M., Sulíková, M.: Poistné zmluvy (C. H. Beck, 2012) sa o redukcii v
poistení uvádza nasledovné : „Okrem dohody o predĺžení lehoty na zaplatenie ďalšia možná odchýlka od
zákonom stanovených pravidiel vyplýva z § 804 OZ, podľa ktorého v rámci poistenia osôb môžu poistné
podmienky poisťovne stanoviť prípady, keď poistenie pre neplatenie poistného nezanikne... V súčasnosti
poistné podmienky jednotlivých poisťovní v životnom poistení určujú ako výnimky tieto prípady; redukcia

poistnej sumy, redukcia poistnej doby a poistenie v splatenom stave." (s. 171) „Účelom redukcie je...
zachovať tak pre poisteného aspoň minimálnu udržateľnú mieru poistnej ochrany. " (s. 254). Je zjavným
faktom, že poistné podmienky zo dňa 1.6.1995 boli predmetom štátnej regulácie, pretože boli schválené
orgánom štátu (čl. 29 poistných podmienok, priložené rozhodnutie MF SR). Z trinásteho odôvodnenia
Smernice č, 93/13/EHS a jej čl. 1 ods. 2 vyplýva, že v „regulačných opatreniach Členských štátov, ktoré

určujú podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nepredpokladá, že budú obsahovať nekalé podmienky a že
zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné regulačné ustanovenia, nepodliehajú ustanoveniam tejto
Smernice." Z toho plynie, že podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré boli predmetom štátnej regulácie,
nepodliehajú smernici a tým ani jej čl. 5, resp. transponovanému § 54 ods. 2 OZ. V prípade štátom
aprobovaných zmluvných podmienok nemá súd právomoc do nich z hľadísk podľa Smernice zasahovať.

Iba taká metóda výkladu, ktorá rešpektuje tento cieľ Smernice 93/13/EHS je eurokonformná a správna. V
poistnej zmluve prisľúbené poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia sa takmer vždy skladá
z časti uhrádzaného poistného (poistníkom platené poistné sa skladá z poistného pre prípad smrti a
poistného pre prípad dožitia) a jeho zhodnotenia, najmä technickou úrokovou mierou. žalovaná obdržala
v podobe poistného, nemohla zhodnocovať počas času, keď ich nemala k dispozícii. Včasnosť úhrady

poistného je teda zásadná a preto čl. 9 poistných podmienok z 1.6.1995 zvýrazňoval potrebu úhrady
každého bežného poistného (§ 796 ods. 1 O. z.) v stanovenej lehote, a teda včas. Redukcia poistnej
sumy je reakciou na situáciu, keď si poistník plní svoje povinnosti iba sčasti. Práve preto si pri stanovení
poistného plnenia plní svoje povinnosti iba sčasti aj poisťovňa. Adekvátne omeškaniu poistníka, resp.poruchám v úhrade poistného dochádza k poníženiu poistného plnenia postupom podľa príslušnej
poistno - technickej zásady, ktorá je spoločná pre všetky životné poisťovne. Aj ak by sa súd stotožnil s
názorom, že poistný vzťah sa v čase jeho zániku nemal spravovať všeobecnými poistnými podmienkami

z 21.5.2007, alť pôvodnými, aj v takomto prípade by bola žaloba (čo sa týka výšky uplatneného nároku)
bezdôvodná, žalobkyňa by mala nárok iba na redukované, znížené poistné plnenie stanovené podľa
príslušných poistno-technických zásad na výšku 1.015,61 eur (bod 3. Výpočtu poistných súm). Práve
zmenou poistných podmienok z pôvodných zo dňa 1.6.1995 na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007
žalobkyňa odvrátila účinky čl. 9 ods. 2 písm. a) pôvodných poistných podmienok, čím jej v konečnom

dôsledku bola vyplatená vyššia suma (ak by neboli zrazené dlžné poplatky a daň, šlo by sumu 2.262,87
eur)oproti redukovanej poistnej sume, na akú by mala nárok, ak by sa aplikovali pôvodné poistné
podmienky. Špecifikom poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu je okolnosť, že časť obsahu
tejto poistnej zmluvy - cenu poistenia, výška poistného plnenia, poistno-matematické metódy a postupy
s tým súvisiace - schválil vtedajší orgán kontroly nad poisťovníctvom (nešlo teda o výsledok výlučne
autonómnej vôle žalovaného), čím sa schválený obchodný plán a aj poistné podmienky z 1.6.1995

stali pre Žalovaného záväznými. Vzhľadom na okolnosť, že platnými poistnými podmienkami v čase
ukončenia poistenia boli poistné podmienky z 21.5.2007, Žalovaný likvidoval poistenie postupom podľa
týchto poistných podmienok a postupom podľa Stanoviska k zvýšeniu poistného, ktoré bolo poslednou
zmenou v obsahu poistného vzťahu, pričom ako „Nedoplatok" (- 650,57 eur) v Oznámení o likvidácii
poistnej udalosti zo dňa 30.5.2014 bola vyčíslená „Suma stanovená na kompenzáciu" (v texte Stanovísk)

podľa príslušných poistno - matematických metód. O platnej zmene poistných podmienok svedčí ich
uverejnenie na internete dňa 21.5.2007, Žiadosť o zníženie poistného (v krátkom texte na formáte A5
sú poistné podmienky z 21.5.2007 explicitne uvedené na troch miestach) a obsah oboch Stanovísk
(na formáte A4 sú poistné podmienky z 21.5.2007 uvedené explicitne na troch miestach, teda celkom
šesťkrát na dvoch písomnostiach). Žalobkyňa vo všetkých troch dokumentoch deklarovala, že sa s

poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007 oboznámila. Podľa § 788 ods. 3 OZ pre platnosť poistných
podmienok postačí, ak sú poistníkovi oznámené, nevyžaduje sa ani ich odovzdanie a ani ich osobitné
podpísanie poistníkom. Žalobkyňa mala za týchto okolností k dispozícii všetky potrebné informácie,
aby sa slobodne rozhodla podľa svojich preferencií s tým, že za týchto okolností nemohla skutočnosť,
že mení poistné podmienky prehliadnuť. Právne úkony je potrebné vykladať vždy tak, aby sa podľa

možnosti zachovala ich platnosť. Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu
môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje
výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom,
že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa
§ 35 ods. 3 OZ) podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho

úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska
možnéhovýznamujednotlivýchpoužitýchpojmov),logickými(zhľadiskanadväznostipoužitýchpojmov),
či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd
na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy.
Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť ku vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva

z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno
ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo
svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom.
Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov
priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom

úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 OZ nemôže byť považovaná
za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových
pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o
vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.
" (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 81/2011, Zo súdnej praxe č. 38/2009). Ak prejavená vôľa chýba,

nemožno ju interpretáciou nahradiť. Ak ide o právny úkon v písomnej forme spravidla určitosť obsahu
prejavu vôle vyplýva z textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný. Určitosť písomného prejavu
vôle je objektívnou kategóriou a preto obsah právneho úkonu je zrejmý každému (i tretím osobám)
(uznesenieNSSRsp.zn.7MCdo12/2011).PoplatkovúpovinnosťmalŽalobcamožnosťodmietnuť.Túto
svoju možnosť nevyužil. Z uvedeného plynú štyri závery: 1.) Dožitím získava poistený právo na poistné

plnenie. Po uplatnení poistnej udalosti nastáva fáza šetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktorej
výsledkom je vyčíslenie výšky nároku na poistné plnenie. Poistné plnenie je potom splatné v lehote 15
dníodskončeniašetrenia,t.j.vžiadnomprípadenievdeňpoistnejudalostianivdeňpopoistnejudalosti,
ako to nesprávne uviedla žalobkyňa. Poistený má iba vtedy nárok na poistnú sumu uvedenú v poistnejzmluve, ak táto nepodlieha dani (daň je právny nárok štátu, zrážkam dlhov, poistno - matematickým
úpravám; 2) Z porovnania nárokovateľnej poistnej sumy, resp. z ich porovnania (za hypotetického
predpokladu, že by nedošlo k redukcii, ku ktorej zjavne najprv došlo), a to sumy 1.015,61 eur (VPP 1995)

a sumy 1.612,30 eur (VPP 2007, 2.262,87 - 650,57 eur) plynie, že stanovenie plnenia podľa poistných
podmienok z 21.5.2007 je v konečnom dôsledku pre žalobkyňu finančne výhodnejšie; 3) Žalobkyňa sa
vlastne domáha aplikácie pôvodných poistných podmienok z 1.6.1995, avšak zároveň aj výhody, ktorú
získala pristúpením na nové poistné podmienky z 21.5.2007 a to, aby sa na jej poistenie nehľadelo
ako na poistenie zmenené podľa čl. 9 ods. 2, 6 poistných podmienok z 1.6.1995. Súčasťou poistnej

zmluvy však môžu byť iba jedny pravidlá, nie kompilát tých ustanovení oboch poistných podmienok,
ktoré sa momentálne hodia vzhľadom na skutkový priebeh poistného vzťahu; 4) Ak sa porovnajú
všetky tri teoreticky do úvahy prichádzajúce poistné sumy, a to 1.483,73 eur (pôvodné podmienky z
1.6.1995, čl. 13), 1.612,30 eur (suma v hrubom stanovená podľa poistných podmienok z 21.5.2007,
ktorá bola po zarátaní dlžných poplatkov a zdanení vyplatená podľa nových poistných podmienok),
resp. 1.015,61 eur (pôvodné podmienky z 1.6.2007, čl. 9 ods. 2, 6), je možné dospieť k záveru, že

likvidácia poistnej udalosti bola pre žalobkyňu finančne najvýhodnejšia. Akákoľvek iná alternatíva
znamená nárok v nižšej výške. Ak žalobkyňa trvá na aplikácii poistných podmienok z 1.6.1995, resp,
ak súd prehlási opakované písomné pristúpenie žalobkyne k poistným podmienkam z 21.5.2007 ako
celok za neplatné, potom žalovaná navrhuje, aby žalobkyňa preplatok na poistnom plnení (neoprávnený
nárok vo výške 227,32 eur = vyplatených 1.242,93 eur - 1.015,61 eur znížené poistné plnenie, bod 3.

Výpočtu) vrátila žalovanej ako bezdôvodné obohatenie. V danom type poistenia nie je poistné plnenie
totožné s tým, ktoré je uvedené v poistnej zmluve. Dôvodom je minimálne daňová zrážková povinnosť.
V okolnostiach prípadu je však dôvodom, prečo sa poistné plnenie v bode 1. výpočtu odchyľuje od toho
uvedeného v poistnej zmluve ešte navyše aj ďalšia okolnosť. Zmluva v čase jej uzavretia (dobový §
788 ods. 3 OZ, resp. zák. č. 24/1991 Zb. v § 9 až § 12 cit. zák.) bola tzv. regulovanou zmluvou, t. j.

takou zmluvou, ktorá podliehala vplyvu orgánu kontroly, resp. dohľadu nad poisťovníctvom vo viacerých
smeroch, kde časť obsahu zmluvy predurčil štát. V súvislosti s poistnou zmluvou vydal orgán dohľadu
protokol a opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť vykonať nápravu na odstránenie nedostatkov,
ktorých príčinou bolo rozhodnutie orgánu kontroly z roku 1995. Všeobecné poistné podmienky a sadzby
poistného a poistného plnenia, ktoré sa preniesli do každej poistnej zmluvy poistenia sadzby UDP-

K. Tieto sadzby poistného a určitej výške zodpovedajúce poistné plnenie boli pre žalovanú právne
záväzné. Dôkazom tohto tvrdenia je list NBS č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.7.2012. Zrkadlovým odrazom
prejavu absolútne slobodnej vôle v zmluvnom práve je zásada pacta sunt servanda. Vôľa žalovanej
prejavená v predmetnej poistnej zmluve však, pokiaľ ide o výšku poistného 319 Sk a výšku poistného
plnenia pre prípad dožitia 68.060 Sk nebola slobodná, ale bola determinovaná a obmedzená sadzbami

poistného a poistného plnenia schválenými štátom. Žalovaná, ak vpísala do poistnej zmluvy poistné
v určitej výške a tomu zodpovedajúce poistné plnenie v určitej výške, neprejavila tým svoju slobodnú
voľbu, ale prepísala parametre sadzieb a kalkulácií poistného určených a schválených štátnym orgánom
(§ 9 až § 12 zák. č. 24/1991 Zb.). Zmluvná voľnosť Žalovanej bola pri uzavretí poistenia so žalobkyňou
v tomto zmysle obmedzená. Objektívne chybné schválenie sadzieb poistného a poistných plnení z roku

1995, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, odhalil orgán dohľadu
v roku 2008 (viď protokol a list NBS č. ODT- 13070/2013 zo dňa 02.12.2013). Závady v kalkuláciách
sadzieb poistného a poistného plnenia (ktoré sa premietli do obsahu poistnej zmluvy) viedli k tomu, že
Žalobcom platené poistné bolo príliš nízke, neadekvátne tomu, aké poistné plnenie pre prípad dožitia sa
konca poistenia bolo vpísané do poistnej zmluvy. Inými slovami povedané, hlavný predmet plnenia nebol

adekvátny a primeraný zaplatenému poistnému. Ak sa žalobkyňa domáha neadekvátneho poistného
plnenia vpísaného do jedného z riadkov poistnej zmluvy, potom v rozpore s dobrými mravmi uplatňuje
nárok na poistné plnenie v takej výške, akú si uhradeným poistným v skutočnosti nikdy nepredplatila a
chce sa bezdôvodne obohatiť na úkor žalovanej. V súkromnom práve platí aj zásada neminem laedera
a zásada, že nikto nemá mať prospech z protiprávneho stavu (aj keď ho zapríčinila tretia strana - orgán

kontroly nad poisťovníctvom). Aj tieto zásady a špecifické skutkové okolnosti by mal preto súd zohľadniť.
Žalobkyňa vlastne vo vzťahu ku žalovanej zneužíva chybu štátnych úradníkov, ktorá ovplyvnila obsah
poistnej zmluvy. Vo výsledku síce Žalobca uplatňuje poistnú sumu vo výške, ktorá má formálne oporu
v texte poistnej zmluvy (opäť Žalovaný poukazuje na fakt, že v čase ukončenia poistenia platili poistné
podmienky, ktoré upravovali odlišný spôsob určenia poistného plnenia), z predložených dôkazov však

zjavne plynie, že takáto výška poistného plnenia je objektívne chybná a nikdy by nebola do textu poistnej
zmluvy vpísaná, ak by boli schválené správne sadzby a kalkulácie poistného, teda ak by úradníci
nepochybili,pretovtejtočastitextpoistnejzmluvynemôžezmateriálnehohľadiskaspravodlivoobstáť.K
optimalizácii tejto právne komplikovanej situácie Žalovaného oprávňovali pravidlá uvedené v Princípocheurópskeho zmluvného práva (v ust. 6 : 111 je možnosť za určitých predpokladov zmluvu jednostranne
ukončiť, resp. aj možnosť, aby špecifickú konfliktnú situáciu, ktorú zmluvné strany nezavinili, súd
optimalizoval) v nadväznosti na pre súdy formálne záväzné rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-

l/06.„...PrivýkladeprejavovvôlejevpráveSpoločenstva,potrebnévychádzaťzovšeobecnýchprávnych
zásad. Ustanovenia o všeobecných právnych zásadách k výkladu prejavu vôle možno vyvodiť z piatej
kapitoly diela Principles of European Contract Law (Zásady európskeho zmluvného práva). Pritom ide
o dielo, ktoré predstavuje spoločný základ pre zmluvné právo Členských štátov." Teda majú aplikačnú
a interpretačnú prednosť pred vnútroštátnym právom aj v Slovenskej republike. Každý je povinný

predchádzať vzniku škôd podľa § 415 O. z., a to od toho okamihu, keď sa o škode dozvie. Žalovaný na
podporu svojej argumentácie, že poistenie sadzby UDP-K, aké mal uzavreté aj žalobca, po roku 2008
už nemohol v pôvodnej podobe ponúkať, pretože tomu bránili právne relevantné prekážky, predkladá
právoplatný Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/67/2013-81 zo dňa 2.10.2014. Žalovaná
aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-342/2013 z 3. apríla 2014 trvá na tom, že
žiadne zmluvné dojednanie v rámci žalobkyňou riadne podpísanej a písomnej rozhodcovskej doložky

(Žiadosť a aj Stanovisko : „... tento súhlas je rozhodcovskou doložkou.,r) uzavretej medzi účastníkmi
nebráni žalobkyni a ani jej podstatne nesťažuje podať žalobu podľa § 40 a nasl. zák. č. 244/2002
Z. z. na súd zriadený podľa vnútroštátneho práva, a preto rozhodcovská doložka neobsahuje žiadnu
neprijateľnú podmienku, ktorá by ju robila ako celok neplatnou. Platná rozhodcovská doložka zakladá
riadnu právomoc rozhodcovského súdu. Právomoc všeobecného súdu nastupuje až subsidiárne, ak

rozhodcovský súd poruší všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Uznesenie
IV. ÚS 394/2012 jasne judíkuje, že RK a ani RR neznamená „odňatie práva spotrebiteľovi brániť svoje
právo na všeobecnom súde", naopak označuje žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za „účinný
právny prostriedok obrany " proti RR. Z nálezu Hl. ÚS 162/2011 vyplýva, že ak by spotrebiteľ nemal
právo podať žalobu o zrušenie RR podľa zák. č. 244/2002 Z. z., nastupuje tu právo spotrebiteľa priamo

podať sťažnosť na ÚS SR. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-342/2013 z 3. apríla
2014 rozhodcovská doložka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve nie je a priori neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a to ani ak je súčasťou súvislého textu obchodných podmienok. Písm. q) prílohy Smernice
93/13/EHS je jasne a zrozumiteľne vyložené tak, že dojednanie v rozhodcovskej doložke je vtedy
neprijateľné, ak bolo jeho úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom rozhodnutí rozhodcovského

súdu práva podať žalobu, opravný prostriedok alebo akýkoľvek iný právny prostriedok obrany. Ak
je účinný právny prostriedok, za pomoci ktorého sa vec ukončená pred rozhodcovským súdom
môže predložiť súdu zriadenému podľa vnútroštátnych právnych pravidiel dostupný a ak rozhodcovská
doložka jeho uplatnenie neznemožňuje, potom nie je rozhodcovská doložka podľa písm. q) prílohy
Smernice 93/13/EHS neprijateľná a teda neplatná.

Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti {essentialia negotii)
podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne
neplatná.Rozporprávnehoúkonusakýmkoľvekzákonomanie„iba"sObčianskymzákonníkomzakladá
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ust. § 39 O. z. použilo slovné spojenie nie
„odporuje zákonu", ale „odporuje tomuto zákonu". Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou

poistnej zmluvy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej
zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve Žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3
zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola
požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom
schvaľovanomobchodnompláne,zktoréhožalovanýprivpísanípoistnéhodopoistnejzmluvyžalobkyne

musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku
2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve Žalobcu bolo v rozpore
s ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z.z. V zmysle
citovaných ustanovení výska poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zák. č. 24/1991 Zb.
dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv

(ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne
stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej
zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008). Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č.
4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej
zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb., teda protizákonné, čo

znamená, že bolo neplatné. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom
od počiatku absolútne neplatné, to má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Je zrejmé, že ani
jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatnýprávny úkon prihliada súd ex offo, takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom)
ani konvalidáciou a ani ratihabíciou.
V roku 2007 došlo k splynutiu dvoch bánk. V dôsledku toho však nedošlo k zmene účtu žalovaného,

ale menil sa kód banky. Keď sa mení forma platenia poistného, nevzniká veriteľovi povinnosť o
tom oboznamovať klientov. Vzhľadom na uvedené žalovaný nemohol porušiť povinnosť, keďže takáto
povinnosť neexistuje. Túto povinnosť mala samotná banka a táto aj informovala o tom klientov vo forme
výkazov k účtom. Tiež má za to, že k omeškaniu došlo k 16.11.2008, kedy sa síce uvádzal preplatok,
avšak v konečnom dôsledku predchádzajúcich omeškaní došlo k zaplateniu sumy až 12.12.2008, kedy

bola posledná suma zo strany žalobkyne uhradená. Povinnosti, ktoré má plniť poisťovňa, sú stanovené
v ustanovení § 792 OZ, avšak nespadá medzi ne oznamovať povinnosť zmeny kódu banky. Má za
to, že druhá strana nesprávne aplikuje alebo právne posudzuje ust. § 520 OZ, nakoľko k odmietnutiu
poskytnutia súčinnosti by došlo iba ak by odmietol prevziať poistné, príp. by odmietol poskytnúť na
žiadosť žalobkyne tieto informácie potrebné pre zaplatenie prevodom z účtu, avšak k tomuto nedošlo.
Pre posúdenie omeškania je dôležité, kedy boli platby pripísané na účet žalovaného.

Žalobkyňa v konaní k tvrdeniam žalovanej uviedla, že odborný článok doc. JUDr. Csacha, PhD., LL.M,
publikovaný v odbornom časopise Súkromné právo 3/2015. Článok poukazuje na limitované možnosti
jednostranného menenia zmlúv, zvlášť ak jedna zo strán je spotrebiteľ. Zdôrazňuje ust. § čl.54 ods. 1
OZ, ktorým akcentuje jeho prevládajúci výklad, že všetky ustanovenia OZ sú jednostranne kogentné

pre spotrebiteľa. Zmluvu a jej konkrétne ustanovenia je možné meniť len dvojstrannou dohodou oboch
zmluvných strán. Každá dohodnutá možnosť jednostranného menenia zmluvy musí teda prejsť testom
Kontroly prijateľnosti podľa generálnej klauzuly OZ a konkrétnej klauzuly v katalógu podľa ust. 53 ods. 4
OZ. V zmysle výkladu týchto ustanovení aj v zmysle citovaného článku, každá dojednaná jednostranná
možnosť zmeny zmluvy, musí teda už pri podpise zmluvy obsahovať vecný dôvod na zmenu zmluvy

a podmienok. Tento dôvod musí byť dokonca našpecifikovaný tak, aby spotrebiteľ mohol vopred
očakávať, ako a prečo sa obsah zmluvy môže meniť a musí byť prípadne informovaný o práve ukončiť
zmluvu. (aplikovanie smernice 93/13/EHS v Rozsudku súdneho dvora RWE Vertrieb). V tomto kontexte
je zaujímavá ešte dĺžka, do akej je spotrebiteľ oprávnený urobiť právny úkon, ktorým by nesúhlasil
s jednostrannou zmenou podmienok, o vecných dôvodoch ktorých bol informovaný už pri uzatvorení

zmluvy. Podľa nemeckej judikatúry a praxe týkajúcej sa vzorových všeobecných podmienok pre prax,
banka notifikáciu zmenu môže uskutočniť písomne a dá spotrebiteľovi možnosť nesúhlasiť s nimi
minimálne v lehote dvoch mesiacov. Túto lehotu považujú autori za rozumnú a postačujúcu. Súčasťou
predmetnejzmluvy boliajVšeobecnépoistnépodmienkyzodňa1.6.1995preživotnépoistenieapoistné
podmienky zo dňa 7.10.1997 pre úrazové poistenie. V týchto poistných podmienkach nebola dohodnutá

možnosť jednostranné menenia zmluvy a jej podmienok a neboli v nich uvedené žiadne vecné dôvody
na jednostrannú zmenu zmluvy v zmysle ust. 53 ods. 4 písm. i) OZ, pre ktoré by sa tak mohlo stať a
pre ktoré by v dostatočne dlhej lehote mohla žalobkyňa zmluvu ukončiť. Keď v roku 2008 žalobkyňa
podpísala list s názvom stanovisko k zvýšeniu poistného, neznamená to, že týmto listom zároveň
súhlasila aj s ďalším obsiahlymi zmenami jednotlivých ustanovení poistnej zmluvy, ktoré podľa všetkého

mali Všeobecné poistné podmienky zo dňa 21.5. 2007 obsahovať. Pripustenie možnosti schválenia
takéhoto spôsobu menenia zmluvy by bolo v absolútnom rozpore s generálnou klauzulou ust. § 54
ods. ods1 OZ, ktorá ochraňuje spotrebiteľa, v rozpore s ust. § 516 ods. 1 OZ ktoré hovorí, že zmluvné
podmienky sa môžu meniť len vzájomnou dohodou (nie jednostranne) ako aj v rozpore s ust. §53
od. 4 písm i.) OZ, ktoré hovorí, že o vecných dôvodoch týchto zmien mala byť žalobkyňa informovaná

už pri uzatvorení zmluvy. Žalovaná navyše ani žalobkyňu nijako neinformovala, že navrhuje zmenu
pôvodnej poistnej zmluvy, alebo že ju mení jednostranne, len hovorí, že sa zmluva spravuje poistnými
podmienkami zo dňa 21.5.2007. Bežný spotrebiteľ si nemôže pamätať dátum pôvodných poistných
podmienok a automaticky si uvedomiť, že poistné podmienky s dátumom zo dňa 21.5.2007 sú nové
poistné podmienky, a že týmto sa staré podmienky vlastne rušia alebo menia alebo nahrádzajú, zvlášť,

keď ani jedno z týchto slov týkajúce sa zmeny poistných podmienok nie je v liste spomenuté. Na
tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani ten fakt, či si spotrebiteľ poistné podmienky na internete pozrel
alebo nepozrel, prípadne sa snažil s nimi nejako oboznámiť. Dosiahnutie zmeny poistných podmienok
takouto formou je nekalou obchodnou praktikou a nemôže preto požívať v štáte EÚ právnu ochranu.
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na niektoré rozhodnutia súdov v SR v obdobných prípadoch -

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/25/2015 zo dňa 19.03.2015, rozsudok Okresného
súdu Košice I sp.zn. 19C/258/2012 zo dňa 18.06.2014. Je zaujímavé, že žalovaná vie dosiahnuť pri
použití akéhokoľvek spôsobu krátenia poistného plnenia, vždy rovnakú sumu krátenia. Inak povedané
poisťovňa kráti poistné plnenie vždy v rovnakej výške, a to buď na základe prepočtu poistného podľanejakých matematicko-technických metód a platenia administratívnych poplatkov - alebo na základe
spôsobu redukcie. Vzorce týchto krátení sú potom ťažko uveriteľné a overiteľné, keďže ich výsledkom
má byť stále tá istá suma. Čl. 9 poistných podmienok z 1.6.1995 znie: ,, ak nebolo poistné za ďalšie

poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto
lehoty: a) rezervované poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok
poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej zmluvy), a to bez
povinnosti platiť ďalšie poistné.“ Podľa ust. § 801 OZ účinného v čase 15.1.1999 poistenie zanikne aj
tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov

alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho zročnosti. Z
uvedeného vyplýva, že k zániku poistenia a k následnému kráteniu poistenia dochádza pri meškaní
s platením bežného poistného síce automaticky, ale nie stále a pri akomkoľvek meškaní (napr. 1,2
dni), ale až potom, čo zročné poistné nie je zaplatené v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom,
teda v lehote 6 mesiacov odo dňa zročnosti bežného poisteného. Toto však nebol prípad žalobkyne.
Žalobkyňa platila bežné poistné pravidelne každý mesiac, a to trvalým bankovým príkazom. Navyše

poisťovňa jej každý rok zasielala oznámenie o rozsahu platenia poistného, pričom ju nikdy na prípadné
meškanie splatením bežného poistného neupozornila alebo jej to nijako nevytkla. (inak, ak by poistenie
zaniklo redukciou, poisťovňa by nemala nárok ani na ďalšie poistné a nemala by ho ani prijímať,
pretože by sa bezdôvodne obohatila.) Žalovaná uvádza, že žalobkyňa meškala s platením bežného
poistného podľa splátkového kalendára v tých mesiacoch kde je pri splátke znamienko mínus. Tieto

tvrdenia sú však zavádzajúce a žalobkyňa výpismi z účtu preukazuje, že ani v daných obdobiach
nemeškala s platením poistného. Žalovaná uvádza nasledovné obdobia: 16.1.1999 - žalobkyňa uvádza,
že prvé poistné zaplatila dňa 15.01.1999 agentovi na potvrdenku č. 022231, 13.2.1999 - žalobkyňa
zaplatila platbu 12.2.1999 (bankový výpis), 16.4.2001 - žalobkyňa zaplatila platbu 10.4.2001 (bankový
výpis), 16.9.2003 - žalobkyňa zaplatila platbu 11.9.2003 (bankový výpis), 16.9.2007 - žalobkyňa zaplatila

platbu dňa 22.9.2007, a to z dôvodu, že poisťovňa zmenila banku a číslo účtu (pôvodné číslo účtu
1817952/1200, na účet č. 1670473653/0200), túto zmenu však platiteľom poistného nijako neoznámila
a ako veriteľ neposkytla svojím dlžníkom žiadnu súčinnosť, žalobkyňa si to musela zistiť sama, potom,
čo sa jej platba hradená trvalým príkazom z pôvodného účtu poisťovne vrátila; 20.06.2008 - žalobkyňa
zaplatila platbu 12.6.2008 (bankový výpis), 16.7.2008 - žalobkyňa zaplatila platbu 14.7. 2008 (bankový

výpis), žalobkyňa teda nikdy nemeškala. Ďalšie uvádzané mínusy, sú pri údajoch o preplatkoch. V tejto
súvislosti žalobkyňa už poukazovala a zasielala súdu aj rozsudky v podobných veciach, a to rozsudky
OS Prešov sp. zn. 20C/80/2013 zo dňa 03.10.2014, 7C/85/2013 zo dňa 26.11.2014, prípadne rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/25/2015 zo dňa 19.3.2015.
Žalobkyňa poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý sa vo svojom uznesení sp. zn. I. ÚS

41/2014 zo dňa 29.1.2014 stotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 3 Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 okrem iného uviedol, že „...osobitné individuálne vyjednanie
sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov
osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým
bola zmluva spotrebiteľovi predložená, hovorí skôr o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok

vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že
vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitný spôsob vyjednania resp.,
že by si spotrebiteľ sám vymieňoval rozhodcovské konanie.“ Práve spôsob, akým žalovaná pristupovala

ku žalobkyni, vôbec nesvedčí o tom, aby to bola žalobkyňa, ktorá si chcela zmenu poistných podmienok,
či rozhodcovskú doložku osobitne vyjednať. Práve naopak, žalobkyňa nikdy nechcela vyjednávať
nejakúzmenupoistnýchpodmienok,nehovoriacovyjednávaníprijatianejakejrozhodcovskejdoložky.Je
predsanelogické,abyžalobkyňabolatá,ktorábydobrovoľnesúhlasila,abysaprípadnésporyžalobkyne
so žalovanou úplne dostali spod kontroly všeobecných súdov a dostali sa pod kontrolu odporkyne.

Žalobkyňa sa predsa nemohla chcieť vopred vzdať svojich práv a ani nemohla. Žalobkyňa v listoch zo
dňa 6.5.2008 a 6.8.2008 napísala žalovanej, že ona poistená nič neporušila, nechce, aby sa jej pôvodná
poistná zmluva rušila, menila alebo aby sa menila výška poistného. Ten kto s právnym úkonom - listom
poisťovne o prijatí alternatívy A, B, C nesúhlasil, nepodpísal ho, s tým žalovaná (poisťovňa) automaticky
poistnú zmluvu bezdôvodne zrušila. To sa preukázateľne stalo aj žalobkyni, poisťovňa jej následne

poslala poštovou poukážkou odkupnú hodnotu vo výške 24.046 Sk (list poisťovne zo dňa 23.6.2008 -
oznámenie o zániku poistenia). Hoci bežný spotrebiteľ (žalobkyňa) nechcel zrušenie poistnej zmluvy,
na druhej poisťovňa tvrdila, že to bez podpísania listu o alternatívach nejde, nehovoriac i o tom, ako
sú neurčito naformulované jednotlivé alternatívy: A - nezvýšiť poistné, B - zvýšiť poistné, C - žiadamodkupnú hodnotu. Tento list nijako neinformoval poisteného (spotrebiteľa) o tom, že jeho prijatím
sa zároveň vlastne mení pôvodná zmluva, pretože jeho prijatím sa zároveň menia pôvodné poistné
podmienky a už vôbec neinformoval o možnosti nesúhlasiť a neprijať zmenu poistných podmienok.

Hovoril len povinnosti prijať, inak sa zmluva zruší. O žiadnej zmene zmluvy alebo poistných podmienok
neinformoval ani sprievodný list zo dňa 25.4.2008 (k listu o alternatívach) a už vôbec nie o prijatí
rozhodcovskej doložky a založení právomoci rozhodcovského súdu. Je vylúčené, aby žalobkyňa pri
podpísaní listu v roku 2008 s tým, že ak nezaškrtne alternatívu, jej zmluva sa automaticky zruší, mala si
byť sama vedomá (bez akéhokoľvek upozornenia či náznaku), že súhlasom s akoukoľvek alternatívou

sa vlastne mení aj podstatná časť poistných podmienok jej pôvodnej poistnej zmluvy. Od prijatia nových
poistných podmienok, sa ani nedalo odstúpiť. V zmysle spomínaného listu o prijatí alternatívy A,B,C
bolo na jeho spodnom okraji uvedené iba to, že do 10 dní bolo možné odstúpiť od časti XV. VPP. Aká
časť VPP je časť XV., list už neuvádzal. Obdobnú právnu situáciu už riešili súdy SR, ktoré sa zaoberali
sa napádaným konaním žalovanej, t.j. listom o prijatí alternatívy A,B,C, ktoré označili ako klamanie
spotrebiteľa a že týmto listom nemohlo dôjsť k platnej zmene pôvodných všeobecných poistných

podmienok na nové poistné podmienky zo dňa 21.5.2015, že ide o neprijateľné poistné podmienky...
(napr. Krajský súd v Prešove sp. zn. 13Co/25/2015 zo dňa 19.3.2015, Krajský súd v Košiciach sp.
zn. 5Co/92/2010, Okresný súd Prešov 7C/85/2013). Žalobkyňa má za to, že právny úkon zo strany
žalovanej s názvom Stanovisko k zvýšeniu poistného doručovaný spolu so sprievodným listom zo dňa
22.5.2008 je neplatný právny úkon, pretože svojím obsahom klame spotrebiteľa, dopúšťa sa nekalej

obchodnej praktiky v rozpore s ust. § 5 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Z uvedeného dôvodu (neplatnosť
právneho úkonu) nemôže byť platná ani takto dohodnutá a spomenutá rozhodcovská doložka, ktorá
by mala byť v takomto právnom úkone obsiahnutá. Žalobkyňa len z dôvodu právnej istoty namieta aj
samotnú platnosť rozhodcovskej doložky definovanú v ust. XV. Všeobecných poistných podmienok z

hľadiska jej obsahu, a to že nie je v nej uvedený ani konkrétny rozhodcovský súd a ani žiadny štatút,
rokovaní poriadok, či rozhodcovské pravidlá. Dojednanie takéhoto neurčitého obsahu rozhodcovskej
doložky opätovne narúša princíp ochrany spotrebiteľa a zavádza značnú nerovnováhu v právach a
preto nemôže byť považované za platné (Vrchní soud v Praze, sp. zn.: 12Cmo/496/2008, Najvyšší
soud ČR sp. zn. 32 Cdo 2227/2007, Krajský súd v Košiciach vo veci sp. zn. 3 Co/569/2013 zo dňa

28.8.2014, Najvyšší súd SR sp. zn. 3 Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011). V rozsudku Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 1Co/53/2014 zo dňa 3.6.2015 krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu,
ktorýuviedol,že ...“poisťovňanepreukázala,žesprávnymrozhodnutímjejbolauloženápovinnosť zrušiť
alebo meniť už uzavreté súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadajúceho orgánu jej bolo uložené
prijať patričné oparenia, ktorým mohlo byť napr. vytvorenie dodatočných technických či iných rezerv pre

krytie rizík z týchto produktov. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR mal za to, že žiadny
zmluvný účastník nemôže od súkromnoprávnej zmluvy odstúpiť vereno-právnym aktom, čo platí aj pre
zrušenie zmluvy. ... Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov.“ Pokiaľ ide o
možnosť posúdenia poistného vzťahu medzi účastníkmi podľa Princípov európskeho zmluvného práva
bolo v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/44/2013 zo dňa 14.11.2013 konštatované, že

ichpoužitie napoistnúzmluvujevylúčené,pretožesamotnéPrincípyneboli zatiaľprijatéakovšeobecne
záväzný právny akt EÚ, preto nie je dôvod posudzovať vzťah účastníkov podľa ich ust. a zmluvné strany
sa jasne spravujú právnym poriadkom SR. Ustanovenia zákona o poisťovníctve, na ktoré sa odporkyňa
odvoláva v podstate len poukazujú na to, aký orgán štátu vydáva poisťovni povolenie na jej činnosť
a druhy poistenia. Výška poistného bola v poistnej zmluve dohodnutá riadne medzi účastníkmi poistnej

zmluve. Svoje prípadné nároky voči štátu nemôže žalovaná presúvať do vzťahu so spotrebiteľom.
Kód banky je tiež súčasťou čísla účtu banky, čiže z občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť veriteľa
poskytnúť súčinnosť dlžníkovi a v rámci toho aj uvedený údaj. Nie je povinnosťou dlžníka zisťovať, či
náhodou nedošlo k fúzii bánk alebo k zmene kódu banky veriteľa. Žalobkyňa sa o tom dozvedela nie
tým, že by jej to banka oznámila, ako tvrdí druhá strana, ale v dôsledku toho, že sa jej vrátila platba.

Splátkový kalendár žalovaného nepreukazuje, že v ten deň boli pripisované platby žalovanému, nakoľko
to je jeho listina.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením obsahu listinných dôkazov a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobkyňa uzavrela 15.1.1999 so žalovanou (vtedy s obchodným menom Prvá Česko-Slovenská
poisťovňa, akciová spoločnosť Košice) poistnú zmluvu č. 508600127 so začiatkom poistenia od
16.1.1999 do 16.1.2014. Bolo dojednané mesačné poistné vo výške 16 Sk (pre úrazové poistenie)+ 319 Sk (pre prípad smrti a dožitia), poistná suma pre trvalé následky úrazu alebo plnej invalidity
úrazom 30.000 Sk a pre prípad smrti 45.000 Sk a pre prípad dožitia 68.060 Sk, poistná doba 15 rokov
a doba platenia poistného 10 rokov. Podľa potvrdenia žalovaného o uzavretí poistnej zmluvy UDP-

K z 22.1.1999 „Ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú
sumu poistenému a poistenie zaniká“. V zmluve bolo uvedené, že pre toto poistenie platia ustanovenia
Občianskeho zákonníka a Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie i VPP pre úrazové
poistenie.

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií
SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len “VPP”), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo
dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti. Podľa čl. 9
bodu 1 uvedených VPP ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené
v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty.

Podľa bodu 2 ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej
Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty: a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak
bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou
(redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou
dobou (redukcia poistnej doby) a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné, b) rezervotvorné poistenie s

bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené aspoň za prvý rok poistenia, a rizikové poistenie, zaniká
bez náhrady. Podľa bodu 6 zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú poistnú dobu a
výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad. Podľa čl. 16 bodu 1 VPP, z
poisteniapreprípadsmrtialebodožitiajepoisťovňapovinnávyplatiťdojednanúpoistnúsumuakpoistený
zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa poistný dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Podľa platobného kalendára a prehľadu platieb vyhotoveného žalovanou pre predmetnú zmluvu í
z výpisov z účtu žalobkyne žalobkyňa dohodnuté mesačné poistné vo výške 11,12 eur pravidelne
uhrádzala po celú dobu 10 rokov a to takmer vždy ešte pred jeho splatnosťou, len poistné splatné dňa
16.10.2007 uhradila neskôr a to len o 6 dní, celkovo uhradila poistné vo výške 1.984,97 eur (hoci podľa

zmluvy mala uhradiť len 1.334,40 eur).

Z webstránky obchodného registra súd zistil, že na základe zmluvy o zlúčení zo dňa 20.2.2007 ku dňu
1.4.2007 prebrala spoločnosť Unibanka, a.s., ako univerzálny právny nástupca celé imanie, všetky
práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky, i neznáme zanikajúcej spoločnosti HVB Bank Slovakia a.s.

a došlo k zmene obchodného mena z pôvodného UniBanka, a.s. na nové obchodné meno UniCredit
Bank Slovakia a.s. Podľa skorších výpisov z účtu žalobkyňa uhrádzala sumu 335 Sk (poistné) na
účet č. 1817952/1200, VS 5086800127 a od 22.10.2007 uhrádzala 335 Sk na účet žalovanej č.
1670473653/0200, VS 5086800127.

Podľa avíza o odoslaní šekovej poukážky na poštu od platiteľa Prvá československá poisťovňa
bola žalobkyni zaslaná dňa 30.10.2008 poštová poukážka na sumu 24.386 Sk a tiež 24.7.2008.
Dňa 10.11.2008 bola podaná šeková poukážka od Prvej československej poisťovne s účelom platby
preplatok poistného adresovaná žalobkyni.

V liste z 1.6.2007 s názvom Vernostný bonus „Čo je doma, to sa počíta“ žalovaný žalobkyni oznámil,
že jej priznáva zníženie mesačného poistného o 40 Sk na poistné vo výške 295 Sk počnúc najbližším
mesiacom s tým, že dohodnuté poistné sumy sa týmto ku dňu zníženia poistného nemenia a že
pre dohodu o znížení poistného postačí, aby počnúc najbližším poistným obdobím uhradila nanovo
stanovenézníženépoistnéaabyvyplnila azaslalapoisťovnižiadosťuvedenúnadruhejstranelistu,žeo

zmene poistného bude informovaná poistkou o zmene poistného a že verí, že žalobkyňu darček potešil.
Na druhej strane listu bola predtlač Žiadosť o zníženie poistného žalobkyne z 335 na 295 Sk. Pod tým
bolo drobnejším písmom (1,9 mm) dopísané: : „Poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými
podmienkamiPrvejčesko-slovenskejpoisťovneRapid,a.s.zodňa21.5.2007aosobitnýmidojednaniami
č. 01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk ) a

ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje Súhlasí, aby sa všetky sporné nároky z
tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym
súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovni
Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2 osobitnýchdojednaní. Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto žiadosti aj bez udania
dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 a bodu 2.
osobitných dojednaní bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. ...Túto žiadosť poistník

podáva po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami,
osobitnými dojednaniami, po jej dôkladnom zvážení, slobodne a s úplnou vážnosťou. Raz podaná
žiadosť je neodvolateľná a nemožno ju vziať späť. Žalovaný súdu predložil žalobkyňou podpísanú
žiadosť o zníženie poistného z 20.6.2007 doručenú žalovanému 21.6.2007.

Žalovanejbolodňa19.6.2007doručenážiadosťžalobkyneozníženiepoistnéhokpoistnejzmluvezodňa
18.6.2007. Žalobkyňa žalovanej listom oznámila, že odstupuje od uplatnenia vernostného bonusu, ktorý
poslala 18.6.2007, keďže po dôkladnom preštudovaní všeobecných poistných podmienok na internete
nesúhlasí so zmenou výšky poistného.

Žalovaná listom z 3.10.2007 žalobkyni oznámila, že podľa jej želania jej poistenie založené PZ 20868

00127 ostáva v pôvodnej nezmenenej podobe bez zmien a doplnkov.

Listom žalovanej z 25.4.2008 nazvaným ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP
- K žalovaná oznámila žalobkyni, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje
všetky záväzky z jeho poistenia a z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má

byť podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov, žalobcovi predkladá tri alternatívy
ako postupovať v zmluvnom vzťahu a to: alternatíva a) zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného
bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo
stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou
metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva b) udelenie súhlasu

s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS; alternatíva c)
neudelenie súhlasu s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia
žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní
dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. V prípade, že si klient
nevyberie alternatívu a/ alebo b/ a svoju reakciou nedoručí žalovanej do 10.5.2008, bude poistenie

zo strany poisťovne jednostranne zrušené k 15.5.2008 a bude vyplatená odkupná hodnota vypočítaná
podľa poistno-technických zásad. V nesprávne nataxovanom poistení v dôsledku chyby v počítaní a
písaní vykonanej v minulosti orgánom štátu nemôže vytrvať.

Žalobkyňa listom zo dňa 6.5.2008 žalovanej oznámila, že s jej stanoviskom nesúhlasí, lebo neporušila

žiaden bol Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Preto žiada, aby táto
zmluva nebola rušená, menená a aby ostala výška poistného nezmenená.

Listami zo dňa 20.6.2008 žalovaná oznámila žalobkyni, že dňa 16.5.2008 o 00,00 hod. došlo na základe
ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku

zrušeniu poistnej zmluvy č. 50868 00127 a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f)
Občianskeho zákonníka. Ďalej oznámil, že týmto okamihom došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods.
2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. s tým, že poistné udalosti,
ktorénastanúpotomtotermíne,niesúužtoutopoistnouzmluvoukryté.Konečnýstavfinančnéhoplnenia
poistnej zmluvy je odbytné vo výške 24.046 Sk. Ak má žalobkyňa záujem o obnovenie poistenia, má sa

do 15.7.2008 vyjadriť na priloženom stanovisku výberom alternatívy a/ alebo b/.

Dňa 2.7.2008 bolo sekretariátu žalovanej doručená Žiadanka o zmenu údajov v poistnej zmluve č.
5086800127, v ktorej mala žalobkyňa požadovať informáciu k prepočtu zmluvy, prečo ju chcú zrušiť,
nakoľko jej doposiaľ nedošiel list s vysvetlení. Za žalovanú žiadanku prevzala a totožnosť a podpis

poistníka overila osoba s kódom 44476 dňa 30.6.2008. Dňa 16.7.2008 bolo sekretariátu žalovanej
doručená Žiadanka o zmenu údajov v poistnej zmluve č. 5086800127, v ktorej mala žalobkyňa urgovať
informáciu požadovanú 30.6.2008, nakoľko doposiaľ neobdržala list o prepočte k PZ - možnosti a, b, c,
na základe ktorého sa rozhodne. Za žalovanú žiadanku prevzala a totožnosť a podpis poistníka overila
osoba s kódom 40476 dňa 14.7.2008.

Podľa listu z 15.5.2008 (bez doručenky či podacieho lístka) sa v alternatíve a) nemení poistné ani poistné
sumy ani doba platenia poistného. Je tam dopísané, že prospektované poistné sumy sa nemenia,ostávajú zachované ako výpočtový základ. Poistné podmienky sú uverejnené na www.pcsp.sk .

Listom zo dňa 6.8.2008 žalobkyňa žiadala od žalovanej zaslanie overenej kópie dokladu „Stanovisko k
zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 5086800127“, nakoľko zo zákazníckeho centra sa dozvedela,
že dňa 21.7.2008 zaškrtla bod a/ uvedeného dokladu, avšak ona nič nepodpísala ani nezaškrtla.

Dňa 10.11.2008 bolo žalovanej doručené Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve s

podpisom žalovanej bez uvedenia dátumu podpisu, kde bola krížikom označená alternatíva a) a dňa
12.11.2008 bolo žalovanej doručené rovnaké stanovisko s podpisom žalovanej zo dňa 8.11.2008,
kde bola zakrúžkované alternatíva a): „žiadam o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez
zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo
stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou
metódou a postupom určeným poisťovňou. Chcem, aby moje poistenie trvalo naďalej bez faktického

zvýšenia poistného.“ V tlačive bolo drobným písmom dopísané: „Poistenie sa spravuje Všeobecnými
poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 v znení ich
dodatku č. 1, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk
. Poistník súhlasí, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto
potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti

XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007,
tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Suma stanovená na kompenzáciu sa určí v okamihu doručenia
návratky so splatnosťou k ukončeniu poistenia a to ako rozdiel medzi zvýšeným poistným a doteraz
uhrádzaným poistným vynásobeným počtom poistných období až do konca doby poistenia. Poistník
berie na vedomie a súhlasí s tým, že do tejto sumy je možné zahrnúť aj všetky prípadné poplatky a

prírastky poistného dosiahnuté prípadnou neskoršou indexáciou. Zvýšenie poistného môže poisťovňa
odvrátiť alternatívne aj odkapitalizáciou a spätným prepočtom za pomoci poistno-technických zásad a
kalkulačných vzorcov podľa aktuálnych poistných podmienok, pričom posledná veta časti XVII. ods.
7h poistných podmienok v znení dodatku č. 1 z 15.2.2008 sa vylučuje. ...Túto návratku poistník
podáva po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami, po

obdržaní poistky z 10.8.2007 a po dôkladnom zvážení, slobodne a s úplnou vážnosťou. Potvrdenie sa
považuje zároveň za žiadosť o vykonanie finančnej zmeny v poistnej zmluve. Návratka je nezrušiteľná,
neodvolateľná a nemožno ju vziať späť. Má vplyv na výšku poistného, poistné plnenie, odkupnú hodnotu,
kapitalizáciu poistenia, jeho bonifikáciu a technickú úrokovú mieru.“ V poučení na konci: „Poistník je
oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od doručenia tohto potvrdenia poisťovni jednostranne odstúpiť od

časti XV. všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007, bez toho, aby bol týmto odstúpením dotknutý
zvyšok poistného vzťahu, v takom prípade sa prípadné spory poisťovne a poistník prejednajú pred
príslušným všeobecným súdom.“

Žalovaná listom z 21.11.2008 potvrdila, že poistenie žalobkyne trvá naďalej v podmienkach alternatívy

a) Príslušnými poistnými podmienkami sú Všeobecné poistné podmienky z 21.5.2007 verejne prístupné
na internete na www.pcsp.sk. Až listom zo dňa 12.1.2009 zaslala žalobkyni fotokópiu stanoviska, ktoré
jej bolo doručené 10.11.2008 (nie 21.7.2008).

Podľa Všeobecných poistných podmienok platných od 21.5.2007, časť XVI. Sadzobník

administratívnych poplatkov bod 1 bol poplatok za žiadosť poistníka o vykonanie finančných zmien v
poistnej zmluve 250 Sk (8,30 eur) a poplatok za zníženie poistného na žiadosť alebo po dohode s
poistníkom 100 Sk (3,32 eur) a podľa bodu 7 poisťovňa môže určiť osobitný jednorazový ročný alebo
pravidelný mesačný administratívny a správny poplatok za správu poistenia, ktorý je určený na úhradu
nákladov súvisiacich so správou poistenia (včítane poplatkov poisťovne voči orgánom verejnej moci,

najmä orgánom dohľadu) a so správou aktív platný na nasledujúci kalendárny rok vždy najneskôr do
30. novembra príslušného rokas výnimkou poplatku za rok 2007, ktorého výšku môže určiť do 30.
augusta 2007. Aktuálnu výšku poplatku potom zverejňuje na internetovej stránke www.pcsp.sk a na obchodných miestach. Poplatok sa vzťahuje na všetky poistné zmluvy, mesačný
poplatok je splatný s mesačným poistným.

Podľa časti XVII. bodu 7. VPP poisťovňa je oprávnená voči akýmkoľvek pohľadávkam poistníka voči
poisťovni z poistenia započítať akúkoľvek pohľadávku poisťovne voči poistníkovi a to najmä pohľadávku,
ktorá vznikla z právneho dôvodu neuhradeného poistného, neuhradeného administratívneho poplatku
poistníka, uloženej sankcie, zmluvnej pokuty, akéhokoľvek príslušenstva pohľadávky. Spôsobiloupohľadávkou na vzájomný zápočet zo strany poisťovne voči poistníkovi je i pohľadávka nesplatná,
resp. premlčaná. Poisťovňa tiež môže vyporiadať pohľadávku voči poistníkovi prepočtom, ktorý ovplyvní
výsledné poistné sumy a to tým, že poistenie prepočíta tak, aby sa znížila potrebná rezerva poistenia

tak, aby v momente prepočítania bola potrebná a vytvorená Zillmerizovaná rezerva po odpočítaní
predmetnej pohľadávky poisťovne voči poistníkovi. Táto rezerva i poistné sumy sa stávajú záväznými.
O zmene finančných parametrov poistnej zmluvy bude poistník v tomto prípade informovaný v rámci
najbližšej každoročnej informácie o finančnom stave poistenej zmluvy. Podľa bodu 7f. VPP ak poistník,
ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007, pristúpi v rámci novácie zmluvného záväzku, akcie pre

poistníkov alebo v inom prípade k týmto VPP, zrušujú sa všeobecné poistné podmienky pôvodne s
poistnou zmluvou dojednané s výlukou právnych predpokladov, vzniku poistných udalostí a niektorých
nárokov z nich plynúcich, ak príslušnú výšku nároku neupravujú tieto VPP inak a ak to povaha týchto
VPP pripúšťa. V prípade v poistnej zmluve uvedenej garantovanej poistnej sumy sa povaha tejto sumy
mení na poistnú sumu, ktorá je výpočtovým základom pre v zmysle týchto VPP stanovenú vyplácanú
poistnú sumu (časť II. čl. 12 bod 2b VPP). Ak bolo dojednané poistenie s kapitalizáciou poistnej

sumy, nárok na kapitalizáciu zaniká a nahrádza sa bonifikáciou, ktorú určí poisťovňa na www.pcsp.sk,
pritom príslušná úroková miera sa upravuje na 1% ročne (s tým, že poistník má právo na prebytky na
poistnom priznané poisťovňou). Východiskové poistné sumy sa po odrátaní kapitalizácie určia spätným
prepočtom za pomoci matematicko-poistných metód a vzorcov, ktoré boli použité pri výpočte na začiatku
poistenia, prepočítanie sa vykoná od začiatku poistenia s tým, že takto určené a podľa týchto VPP

upravenévýslednépoistnésumy kmomentuichvyčísleniabudúpoistníkovioznámenévrámcinajbližšej
každoročnej informácie o finančnom stave poistnej zmluvy.
Podľa časti II. čl. 12 bod 2b VPP ak poisťovňa pristúpi k prepočtu poistného plnenia na vyplácané poistné
plnenie, oprávnená osoba má v prípade vzniku poistnej udalosti nárok na vyplácané poistné plnenie
vypočítané metódou uvedenou ďalej, nie na poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve.

Podľa bodu 1 a 2 XV. časti VPP všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z., pred rozhodcovským
súdom.Pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickúosobuzriadenímalebovýberomšpecializovaného
stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany

poisťovne.

Podľa Sadzobníka administratívnych poplatkov žalovaného z 1.1.2009 bol mesačný administratívny
a správny poplatok na úhradu nákladov súvisiacich so správou poistenia (ods. 7 XVI. Časti VPP)
určený pre poistníkov, ktorí uzavreli poistnú zmluvu pred 21.5.2007 a po 21.5.2007 pristúpili k poistným

podmienkam z 21.5.2007 v znení ich dodatkov (ods. 7f.XVII. časti VPP) 11,95 eur, podľa sadzobníka z
1.11.2009 bol uvedený poplatok vo výške 3,32 eur.

Podľa platobného kalendára administratívnych poplatkov za PZ č. 50868 00127 žalovanej boli
predpísané p mesačné administratívne a správne poplatky od 15.1.2009 do 31.12.2009 po 11,95 eur

a od 15.1.2010 do 31.12.2013 po 3,32 eur a 16.1.2014 1,71 eur, celkovo 304,47 eur, ktoré žalobkyňa
uhradila 29.5.2014.

V informácii o finančnom stave poistnej zmluvy z 18.7.2000 a zo 17.5.2001 žalovaná žalobkyni uvádzala
základnú hodnotu rezervy a podiel z výnosov, pričom v informácii z 8.2.2002 uvádzala aj poistnú sumu

pre prípad dožitia 68.140 Sk a pre prípad smrti 45.080 Sk i aktuálnu výšku poistného. V informácii
z 1.3.2003, 1.3.2004, 1.3.2005 a 22.1.2008 bola uvedená poistná suma pre prípad dožitia vo výške
68.171 Sk. V liste z 10.2.2010 žalovaná žalobkyni oznámila, že od 1.1.2010 platia nové Všeobecné
poistné podmienky a zmenila sa i výška poplatkov, sú zverejnené na stránke www.rapidlife.sk , zároveň uviedol, že žalobkyňa má uhradené predpísané poistné v sume 1.334,40

eur.

Z listu žalovaného z písomného oznámenia žalovanej zo dňa 30.5.2014 adresovaného žalobkyni súd
zistil, že žalovaná určil k výplate poistnú sumu vo výške 1.242,93 eur, pozostávajúcej z poistnej sumy
a pripísaných výnosov vo výške 2.262,87 eur a po odrátaní dane z príjmu (19%) vo výške 64,90 eur

(základ dane z príjmu 341,63 eur), nedoplatku 650,57 eur a nedoplatku na administratívnych poplatkoch
vo výške 304,47 eur.Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná žalobkyni vyplatila 1.242,93 eur. Z listu žalobkyne
prostredníctvom právnej zástupkyne z 11.8.2014 súd zistil, že žalovanú vyzvala na zaplatenie zvyšku
poistnej sumy vo výške 955,04 eur do 5 dní od obdržania výzvy.

Podľa výpočtov žalovaného mala byť nová poistná suma pre prípad smrti a pre prípad dožitia 1.493,73
eur a primerané poistné pre vyplatenie pôvodne dohodnutej poistnej sumy 15,99 a redukovaná poistná
suma k 25.11.2008 1.015,61 eur.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že najprv nezaškrtla nič v tlačivách žalovanej. Od agentky som sa
potom dozvedela, že vraj má zaškrtnuté písmeno A, tak si vyžiadala fotokópiu, žiadna jej neprišla. Až
keď jej dvakrát prišli šeky na vybratie toho zvyšku aj s listom o oznámení o ukončení poistenia, tak
zaškrtla A, to už bolo mesiac predtým, ako jej mala končiť posledná splátka. Vedela, že už u nich inak
nepochodí, nemala na výber. Až potom jej prišlo od poisťovne to, čo zaškrtla, tri - štyri mesiace na to, ako
to pýtala. Potom jej prišiel ešte jeden šek s nejakým preplatkom, takže nevedela o žiadnom nedoplatku.

Ten preplatok radšej nevybrala, lebo sa už bála, čo zase z toho vyplynie. Tomu, čo bolo v Stanovisku k
zvýšeniu poistného k poistnej zmluve s alternatívami, drobnými písmenami, tomu vôbec nerozumela a
nevedela jej to vysvetliť ani agentka p. T.. So súdom nechcela mať nič spoločné, nerozumela, že by tam
maladanénavýber,kdesabudúriešiťspory.Všeobecnépoistnépodmienkyodžalovanejnedostala.Zať
jej ich vytlačil z internetu asi v roku 2008. Začala ich čítať, ale potom ju to prestalo baviť. Aj telefonicky

sa obrátila na žalovanú s nejakými otázkami ohľadne toho stanoviska, ale odbili ju s tým, že nech sa
obráti na svojho agenta. V žiadankách o vysvetlenie obsahu stanoviska jednotlivých alternatív nie je
jej písmo ani podpis nie je jej, aj keď sa podobá. Nikoho nepoverila, aby to vyplnil. Nedostala ani list
z 15.5.2008, kde sú rozpísané tie alternatívy. Mohla raz meškať s platením, keď sa menil kód banky
žalovaného. Vtedy jej banka oznámila, že poisťovňa neprevzala platbu a keď volala agentka, tak jej

nadiktovala nový kód.

Podľa povolenia MF SR č. 52/1024/1995 žalovanému bolo udelené povolenie na výkon poisťovanej
činnosti na území SR a boli schválené aj všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Podľa

protokolu o kontrole z júna 1999 vyhotoveného Ministerstvom financií SR oddelenie dozoru nad
poisťovníctvom, neboli u žalovanej zistené žiadne závažné nedostatky.

Podľa listu NBS adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice s.r.o. z 2.12.2013 kalkulácie a sadzby
poistného plnenia UDP-K boli v rámci obchodného plánu činnosti poisťovne odsúhlasené Ministerstvom

financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými.
NBS ani jej právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo
rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K. Protokol NBS č. ODO-12990/2007 z
29.7.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni
v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V protokole

konštatovala, že kalkulačné vzorce (medzi nimi aj produktu UDP.K) nie sú v súlade s poistno-
matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých
produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade
nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla
naďalej používať kalkulácie a sadzby produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne,

čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UPD-K materiálne neplatným. Poisťovňa sa
aplikáciou nesprávnych poistno-matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa
poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu poistnej
sumy na dožitie. NBS s cieľom stability finančného trhu preto uložila poisťovni prijať také opatrenia,
ktoré by odstránili nedostatok (poistno-matematickú chybu) v kalkuláciách dotknutých produktov a

tým umožnila správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie. Nesprávny poistno-matematický
postup poisťovne bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a prijať opatrenia, ktoré
by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS však nešpecifikovala
konkrétny postup na odstránenie nedostatkov, spôsob prijatia opatrení.

V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované,
že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľaduna danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovaného uviedli, že
ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické
metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu

technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť
správnosť tohto algoritmu.

Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na
odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a

to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov
uvedených vprotokolezdohľadu vykonanéhovPČSPRapida.s.,predovšetkýmnedostatkovzistených
v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov,
do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom
z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 NCR1s 23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že
hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne
otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť,
pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to
je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte

UDP-K.

V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že
porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v
hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť

vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501
tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného
obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v
produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte
UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na

nákup štátnych dlhopisov.

V odpovedi sp.zn. ODT-7467/2012 z 30.7.2012 na žiadosť o informáciu JUDr. Lucie Žákovej
zo 16.7.2012 NBS uviedla, že pri výkone dohľadu nad poskytovateľmi poistenia prepočítava
prostredníctvom svojich pracovníkov správnosť kalkulácií jednotlivých poistení s využitím metód a

princípov poistnej matematiky a štatistiky, čím je možné zistiť, čije poistenie ekonomicky reálne.
Významným ukazovateľom ekonomickej reálnosti niektorých typov poistení sú tzv. technické rezervy,
ktoré poisťovne vytvárajú taktiež podľa špecifických poistno-matematických vzorcov. Orgán štátneho
dozoru nad poisťovníctvom kalkulácie a sadzby poistného po zistení, že sú poistno-matematicky
správne, schválil, čím sa stali pre poskytovateľa poistného záväznými a boli tak zárukou bezpečného

fungovania poisťovne. Dodržiavanie schválených kalkulácií a sadzieb poistného bolo predmetom
pravidelnej kontroly orgánu štátneho dozoru nad poisťovníctvom. Postupnou harmonizáciou právnych
predpisov Slovenskej republiky s komunitárnym právom bol slovenský poistný trh plne liberalizovaný
(najmä zásadnou rekodifikáciou práva poistného trhu vykonanú zákonom č. 95/2000 Z.z.) a orgán
dohľadu už nemá právomoc schvaľovať sadzby poistného, či všeobecné poistné podmienky. Sadzby

poistného sú tak v súčasnosti predmetom voľnej hospodárskej súťaže. Cieľom dohľadu nad finančným
trhom, ktorý vykonáva NBS je prispievať k stabilite finančného trhu (aj poistného trhu ako jeho súčasti)
a k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania jeho dôveryhodnosti,
ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

Súd má vedomosť z iných sporov, že podľa odpovede NBS sp. zn. 1355/2012 zo dňa 8.2.2012 na
žiadosť Krajského súdu v Bratislave nesprávnym poistno-matematickým postupom poisťovne Rapid
v produktoch UDP-K a Kapitál sa poisťovňa vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného
konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej
sumy na dožitie, preto bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa prepočtu

prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie.
NBS nikdy explicitne neuložila poisťovni Rapid povinnosť prepočítať výšku poistného pri všetkých
existujúcich poistných zmluvách, nešpecifikovala postup, akým možno nedostatky odstrániť. Poisťovňa
Rapid sa so zisteným nedostatkom mohla vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov - so súhlasomoboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu alebo
prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty.

Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie,
ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s
poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia

osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné
alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa
bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti
poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej
hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v

nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 792a ods. 2 OZ v prípade poistenia osôb poisťovateľ poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy
tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 aj tieto ďalšie údaje:
a) obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou,

b) dobu trvania poistnej zmluvy,
c) spôsob zániku poistnej zmluvy,
d) spôsob platenia poistného a jeho splatnosť,
e) spôsob výpočtu a rozdelenia bonusov, ak sú súčasťou poistnej zmluvy,
f) spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej záruky,

g) výšku poistného za každé poistné plnenie,
h) určenie investičných podielov, na ktoré je viazané poistné plnenie, pri poistných zmluvách viazaných
na investovanie finančných prostriedkov v mene poistených,
i) označenie druhu príslušných aktív pre poistenie pri poistných zmluvách viazaných na investovanie
finančných prostriedkov v mene poistených,

j) poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane určenia náležitostí a formy oznámenia o odstúpení,
spôsobe a mieste doručenia a o označení osoby, ktorej sa toto oznámenie doručuje,
k) všeobecné informácie o daňových povinnostiach, ktoré sa vzťahujú na danú poistnú zmluvu,
l) spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, poisteného a
oprávnenej osoby,

m) právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnosť zvoliť si
právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje poisťovateľ, ak zmluvné strany majú
možnosť zvoliť si právo.

Podľa § 792a ods. 3 OZ počas trvania poistnej zmluvy poisťovateľ poskytuje tomu, kto s ním uzavrel

poistnú zmluvu, najmä tieto údaje:
a) zmenu obchodného mena poisťovateľa, jeho právnej formy a sídla a zmenu adresy umiestnenia
pobočky poisťovateľa, s ktorou bola uzavretá poistná zmluva,
b) zmenu údajov uvedených v odseku 2 písm. a) až i),
c) stav bonusov za každý rok.

Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ

povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov
a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie

povinnosti.

Podľa § 801 ods. 1 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové
poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 OZ úč. do 31.12.2002 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie

nebolo zaplatené do šiestich mesiaca od jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 3 úč. do 31.12.2002 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť. Poistenie
zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 801 ods. 2 OZ úč. od 1.1.2003 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie
nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak
nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 801 ods. 3 úč. od 1.1.2003 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

Podľa 804 OZ poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný
vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré
prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení

poistného.

Podľa § 816 ods. 1 OZ z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma
alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej
podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 37 OZ právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa čl. II. zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Radyč.93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Tútosmernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, v ktorom sa

konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa
voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva
spísaná vopred a povinný (spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých
ustanovení zmluvy.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 6 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby
zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo
nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských
štátov.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú
zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo

priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva
alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné
informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý

z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo
veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec

ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú,
ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o
spotrebiteľskúrozhodcovskúzmluvuavtejistejvecieštenezačalospotrebiteľskérozhodcovskékonanie
alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej
zmluve alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.

V prvom rade sa súd musel v konaní vyporiadať s námietkou žalovanej podľa § 106 ods. 1 O.s.p.
ohľadne právomoci súdu konať v danej veci. Zásadnou právnou otázkou v tomto smere bola teda
platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného platných od 21.5.2007,podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní, či je podmienkou individuálne dojednanou a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). V danej

veci ide nepochybne o právny vzťah účastníkov založený na základe poistnej zmluvy, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou. Súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka,
ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že v
danom prípade sú splnené všetky uvedené kritériá. Je potrebné poukázať na okolnosti, za akých došlo

k pristúpeniu žalobkyne k VPP platným od 21.5.2007.
V liste z 1.6.2007 žalovaný žalobkyni zaslal list s názvom Vernostný bonus „Čo je doma, to sa počíta“,
v ktorom jej oznámil, že jej priznáva zníženie mesačného poistného o 40 Sk s tým aby vyplnila a
zaslala poisťovni žiadosť uvedenú na druhej strane listu a že verí, že žalobkyňu darček potešil. Na
druhej strane listu bola predtlač Žiadosť o zníženie poistného žalobkyne z 283 na 243 Sk a pod tým
bolo drobnejším písmom (1,9 mm) dopísané: „Poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými

podmienkamiPrvejčesko-slovenskejpoisťovneRapid,a.s.zodňa21.5.2007aosobitnýmidojednaniami
č. 01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk ) a
ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje Súhlasí, aby sa všetky sporné nároky z
tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym
súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovni

Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2 osobitných
dojednaní. Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto žiadosti aj bez udania
dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 a bodu 2.
osobitných dojednaní bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. ...Túto žiadosť poistník
podáva po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami,

osobitnými dojednaniami, po jej dôkladnom zvážení, slobodne a s úplnou vážnosťou. Raz podaná
žiadosť je neodvolateľná a nemožno ju vziať späť.“ Žalovaný súdu preukázal, že žalobkyňa túto žiadosť
o zníženie poistného 20.6.2007 podpísala. Žalovaný poslal žalobkyni ďalší list z 10.8.2007 s tým,
že zasiela poistku o znížení poistného o 40 Sk mesačne ako návrh na zníženie poistného a ako
potvrdenie o zmene tohto finančného parametra. Zároveň „najmä z dôvodu presného určenia poistného

obdobia, od ktorého bude účtovať nižšie poistné - požiadal o zaslanie písomného potvrdenia TS1/07,
ktorý bol predtlačený v tomto liste, kde opäť bolo drobnejším písmom (1,9 mm) dopísané obdobne
ako v predchádzajúcom tlačive. Žalovanej bola dňa 19.6.2007 doručená žiadosť žalobkyne o zníženie
poistného k poistnej zmluve zo dňa 18.6.2007, avšak následne žalovanej listom oznámila, že odstupuje
od uplatnenia vernostného bonusu, ktorý poslala, keďže po dôkladnom preštudovaní všeobecných

poistných podmienok na internete nesúhlasí so zmenou výšky poistného. Žalovaná listom z 3.10.2007
žalobkyni oznámila, že jej poistenie z ostáva v pôvodnej nezmenenej podobe bez zmien a doplnkov.
Následne však žalobkyni zaslala list z 25.4.2008 nazvaný ako Prepočet a zvýšenie poistného k
poistnému produktu UDP - K, v ktorom oznámila žalobkyni, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované
poistné nezohľadňuje všetky záväzky z jeho poistenia, že inkasované poistné je nižšie ako

má byť podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov, preto žalobkyni predkladá tri
alternatívy: a) zachovať pôvodnú faktickú výšku poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-
matematického prepočtu s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne
stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou,
t.j. nezvyšovanie poistného; alternatíva, b) udelenie súhlasu s dopočítaním poistného a s jeho ďalším

zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS, c) neudelenie súhlasu s dopočítaním poistného ani s
postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia žiadosť o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a
vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr
do 90 dní od 15.5.2008. Zároveň oznámila, že ak si žalobkyňa nevyberie alternatívu a) alebo b)
a svoju reakciu nedoručí žalovanej do 10.5.2008, bude poistenie zo strany poisťovne jednostranne

zrušené k 15.5.2008 a bude vyplatená odkupná hodnota vypočítaná podľa poistno-technických zásad.
Žalobkyňa listom zo dňa 6.5.2008 žalovanej výslovne oznámila, že s jej stanoviskom nesúhlasí, že
žiada, aby táto zmluva nebola rušená, menená a aby ostala výška poistného nezmenená. Napriek tomu
listami zo dňa 20.6.2008 žalovaná oznámila žalobkyni, že dňa 16.5.2008 o 00,00 hod. došlo na základe
ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku

zrušeniu poistnej zmluvy č. 50868 00127 a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f)
Občianskeho zákonníka, odbytné je vo výške 24.046 Sk s tým, že ak má žalobkyňa záujem o obnovenie
poistenia, má sa do 15.7.2008 vyjadriť na priloženom stanovisku výberom alternatívy a/ alebo b/.
Žalobkyňa si v uvedenej lehote nevybrala žiadnu z alternatív, no zo zákazníckeho centra sa dozvedela,že údajne 21.7.2008 zaškrtla bod a/ stanoviska, preto listom zo 6.8.2008 žiadala od žalovanej o zaslanie
overenej kópie uvedeného dokladu. Tú nedostala. Dňa 12.11.2008 bolo žalovanej doručené stanovisko
s podpisom žalobkyne zo dňa 8.11.2008, kde bola zakrúžkovaná alternatíva a). V tlačive bolo drobným

písmom dopísané: „Poistenie sa spravuje Všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej
poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatku č. 1, ktoré boli poistníkovi oznámené ich
uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk . Poistník súhlasí, aby sa všetky
prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred
špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej

poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Suma stanovená
na kompenzáciu sa určí v okamihu doručenia návratky so splatnosťou k ukončeniu poistenia a to ako
rozdiel medzi zvýšeným poistným a doteraz uhrádzaným poistným vynásobeným počtom poistných
období až do konca doby poistenia. Poistník berie na vedomie a súhlasí s tým, že do tejto sumy je
možné zahrnúť aj všetky prípadné poplatky a prírastky poistného dosiahnuté prípadnou neskoršou
indexáciou. Zvýšenie poistného môže poisťovňa odvrátiť alternatívne aj odkapitalizáciou a spätným

prepočtom za pomoci poistno-technických zásad a kalkulačných vzorcov podľa aktuálnych poistných
podmienok, pričom posledná veta časti XVII. ods. 7h poistných podmienok v znení dodatku č. 1 z
15.2.2008 sa vylučuje. ...Túto návratku poistník podáva po oboznámení sa s príslušnými právnymi
predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami, po obdržaní poistky z 10.8.2007 a po dôkladnom
zvážení, slobodne a s úplnou vážnosťou. Potvrdenie sa považuje zároveň za žiadosť o vykonanie

finančnej zmeny v poistnej zmluve. Návratka je nezrušiteľná, neodvolateľná a nemožno ju vziať späť.
Má vplyv na výšku poistného, poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu poistenia, jeho bonifikáciu
a technickú úrokovú mieru.“ V poučení na konci: „Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní
od doručenia tohto potvrdenia poisťovni jednostranne odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných
podmienok z 21.5.2007, bez toho, aby bol týmto odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu, v takom

prípade sa prípadné spory poisťovne a poistník prejednajú pred príslušným všeobecným súdom.“
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že „rozhodcovská doložka“ bola vpísaná drobnučkým písmom do
tlačív, ktoré mala žalobkyňa vyplniť v súvislosti s iným jej právnym úkonom - kedy mala súhlasiť s
prijatím „bonusu, darčeka resp. výhody“ priznanej jej žalovaným, pričom žalobkyni nebolo žiadnym
spôsobom vysvetlené, čo vlastne rozhodcovská doložka znamená ani jej neboli predložené nové

VPP. Taktiež bola vpísaná drobným písmom do tlačiva s alternatívami, s ktorých bola žalobkyňa
nútená si na pokyn žalovanej vybrať, aby zabránila zániku poistnej zmluvy a vyplateniu odbytného vo
výške omnoho nižšej než uhradené poistné. Bolo to ku koncu obdobia, do kedy mala platiť poistné.
Žalobkyňa vypovedala, že nerozumela rozhodcovskej doložke a nevedela jej to vysvetliť ani agentka. Z
uvedeného súd vyvodil, že napriek formulácii v uvedených tlačivách, že poistník je oprávnený najneskôr

v lehote 10 dní od zaslania tejto žiadosti aj bez udania dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV.
všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 a bodu 2. osobitných dojednaní bez toho, aby bol
dotknutý zvyšok poistného vzťahu, žalovaná súdu nepreukázala, že rozhodcovská doložka bola medzi
účastníkmi individuálne dojednaná (žalobkyňou vymienená), keďže nepreukázal, že žalobkyňa vedela
a rozumela, čo je obsahom XV. časti nových VPP a aký „špeciálny“ súd má riešiť ich spory. Podmienka,

podľa ktorej všetky vzájomné spory účastníkov má rozhodnúť výlučne rozhodcovský súd, navyše
na základe výberu poisťovne (žalovanej), bez pochýb spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán a to v neprospech žalobkyne - spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené do ust. § 53
ods. 4 písm. r) OZ úč. od 1.1.2008 bolo výslovne zakotvené, že za neprijateľné podmienky sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/
OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale
ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila,
bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Vzhľadom na uvedené súd
uzavrel, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú, preto má súd právomoc predmetnú

vec prejednať. Navyše, podľa ust. zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve a musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. K podpísaniu rozhodcovskej
zmluvy ani k vzájomnej výmene listov, v ktorých by bola dojednaná rozhodcovská doložka, v danom

prípade medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo. Žalovaná žalobkyni ani nikdy nedoručila návrh
(rozhodcovskej) zmluvy, ktorý by bol dostatočne určitý.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie sumy vo výške 955,04 eur ako rozdielu medzi
poistným plnením dojednaným pre prípad dožitia a poistným plnením vyplateným žalovanou, tu súdmusel predovšetkým skúmať, či v priebehu poistného obdobia došlo k zmene poistnej zmluvy, ktorá by
odôvodňovala krátenie poistného plnenia ako tvrdila žalovaná. Vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že žalobkyňa ako poistník a poistená zároveň uzavrela dňa 15.1.1999 so žalovanou (vtedy

s obchodným menom Prvá Česko-Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť Košice) poistnú zmluvu
č. 08600127 so začiatkom poistenia od 16.1.1999 do 16.1.2014. Bolo dojednané mesačné poistné vo
výške 16 Sk (pre úrazové poistenie) + 319 Sk (pre prípad smrti a dožitia), poistná suma pre trvalé
následky úrazu alebo plnej invalidity úrazom 30.000 Sk a pre prípad smrti 45.000 Sk a pre prípad dožitia
68.060 Sk, poistná doba 15 rokov a doba platenia poistného 10 rokov. Podľa potvrdenia žalovaného

o uzavretí poistnej zmluvy UDP-K z 22.1.1999 „Ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa
vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká“. V zmluve bolo uvedené, že pre toto
poistenie platia ustanovenia Občianskeho zákonníka a Všeobecných poistných podmienok pre životné
poistenie i VPP pre úrazové poistenie.
Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná
udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté

poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa
tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi poisťovňou,
právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je
vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle § 788 Občianskeho
zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom,

a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi
súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a
ani výšku poistného nemohla žalobkyňa v žalovanou vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy
individuálne ovplyvniť, mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej
podobe uzavrie, alebo nie.

V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovanej pri výkone poisťovníctva
sú zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008
Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej
činnosti žalovaného od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného

plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), ďalej dohľadom
vykonanýmNBS,akonastupujúcimorgánomdohľadunadkapitálovýmtrhomapoisťovníctvom(Protokol
č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v poistno-
matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými
metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným,

ktoré sa PČSP (žalovaný) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie
produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri
poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom
rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov. Žalovaná nepreukázala, že správnym
rozhodnutím jej mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy.

Rozhodnutím dohliadacieho orgánu jej mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické,
či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Týmto neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že
zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi.
Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné rezervy povinne
vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz uzatvárania poistných

zmlúv s určitým obsahom. Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad
upravená v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá
tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v
§ 27 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého
povinnosti predávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú

činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaná presviedčala, že
ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej
závislý.Avšaknievšetkysúčastitakéhosúkromnoprávnehovzťahusúurčovanéverejnýmprávom(napr.
už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). Z uvedeného
vyplýva záver, že žalovaná bola povinná zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-

matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o
poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom
NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak nepreukázala, že táto náprava sa mala dotknúť už
uzavretých poistných zmlúv, takýto výklad ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu(podľa vyjadrení NBS táto žalovanému neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech
klientov). Na základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej
regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho

klienta, čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia
štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa
v súkromno-právnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti
jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny vzťah. Žalobkyňa, ktorá nie je v žiadnom zmluvnom
vzťahu s NBS, nemôže znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi, ani si

uplatniť žiaden nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov.
Nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie
miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv
na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Žalovaná sa v konaní snažila vzbudiť dojem,
že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995. V
zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na

základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného
zákonaďalejuvádzanáležitostižiadosti.Podľa§11ods.3zákonač.24/1991Zb.zákonaopoisťovníctve
platného a účinného v rozhodnom čase, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude
vykonávaťpoisteniepreprípadsmrtialebodožitia(životnépoistenie),sútiežúdajeosadzbáchpoistného
vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej

sadzby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu
poistenia, ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými
a určením pravdepodobnosti, bola žalovaná, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom,
ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovanej, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny
poistenia, vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto

konania dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou
treťou osobou. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku
poistnéhovypočítalaanavrhlanesprávne,vrozporespoistno-matematickýminormamialebometódami,
je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá
reálnumožnosťovplyvňovaťjejobsahajenútenýakceptovaťnávrhpoisťovne,akoajvšeobecnépoistné

podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Pokiaľ by aj bolo preukázané,
že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené
nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná,
alebo zmenu dojednaných podmienok v jej prospech, ale len prípadný vznik jej nároku voči štátu na
náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však

nebolo predmetom tohto konania. Žalovaná napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu mala zotrvať
v poistnom vzťahu so žalobkyňou za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade
so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanej uložené
orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej
právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť

uzavretých poistných zmlúv, ide len o účelový výklad žalobcu. Súd považuje za absurdné tvrdenie
žalovanej, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve (§ 9 ods. 3 a 11 ods. 3 upravujúce udelenie povolenia na podnikanie poisťovne) od
počiatku absolútne neplatné, čo má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Nie každý a akýkoľvek
rozporsozákonommázanásledokabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu,alelenaksankcianeplatnosti

vyplývapriamozozákona.Vdanomprípadezákonopoisťovníctvenespájavydaniepovoleniavprípade,
že sa neskôr ukáže, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie, s jeho neplatnosťou, tobôž s
neplatnosťou právnych úkonov poisťovne, ktorej bolo také povolenie vydané.
Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi
účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 15.1.1999, teda v čase kedy ust. § 31a zák.

č. 95/2002 Z.z. ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp)
právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej
právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do
minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená

princíparetroaktivityovládaoblasťverejnéhoajsúkromnéhopráva.Uvedenýprincípvychádza zo
zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity
sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho
zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon. Aj v danomprípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah
starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby
sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.

S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy
o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,
nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy
medzi účastníkmi konania. Súd dodáva, že hrozbu finančnej podnikateľskej straty v prípade zotrvania
žalovanej v poistných zmluvách s poistenými za podmienok, ako boli dohodnuté pred novelou zákona

č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (§ 31a vložený zákonom č. 186/2004 Z.z. do zákona č. 95/2002 Z.z. s
účinnosťou od 15.4.2004) nie je možné považovať za záujem chránený zákonom, ktorý by odôvodňoval
jeho protiprávne konanie spočívajúce v jednostrannej zmene zmluvného vzťahu, keď takáto možnosť
následnej jednostrannej zmeny dojednaná v zmluve ani nebola. V danom prípade nemožno konštatovať
ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam
týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že žalovaná uviedla matematicky chybné sumy

poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Dojednaná výška poistných súm
bolajasnežalovanouuvedenáadanáanepochybnebolaijednýmzurčujúcichčiniteľov,ktoréžalobkyňu
viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovanou. Zmena zmluvy je prípustná iba za podmienok ustanovených
v hypotéze tej ktorej právnej normy.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej
miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ak tomuto
kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. V zmysle nálezu Ústavného súdu
ČR zo 7.5.2009 sp. zn. I. ÚS 523/07 súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť

posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi
zmluvy. Tvrdenie žalovanej, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného je v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko ju zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jej právam nezaslúžená, neadekvátna a
nevyvážená, je nedôvodné. Práve naopak, s ohľadom na základný princíp zmluvného práva „pacta
sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať“ vyplývajúci z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a

slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz
retroaktivity, právnu istotu v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno-
právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súdu súd
dospel k záveru, že plnenie z predmetnej poistnej zmluvy tak, ako bolo dohodnuté, neodporuje dobrým
mravom zakotveným v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naopak, práve žalovaná používala v

zmyslezákonač.250/2007Z.z.úč.od1.7.2007oochranespotrebiteľanekaléobchodnépraktiky,akpod
zámienkou poskytovania vernostných bonusov, či služieb naviac sa snažila poistníkom vnútiť podpísanie
pristúpenie k novým VPP, do ktorých zakomponovala „úpravu“ výsledných poistných súm v neprospech
poistníkov, hoci v sprievodných listoch uvádzala vecne nesprávne informácie (ohľadne nemennosti
dojednaných poistných súm), v dôsledku čoho bola spôsobilá uviesť žalobkyňu do omylu a spôsobiť,

že prijme rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijala. Taktiež v liste Stanovisko k zvýšeniu poistného
nútila klientov vybrať si niektorú z alternatív, napriek tomu, že nemali záujem o zmenu zmluvných
podmienok (v danom prípade to žalobkyňa žalovanej aj výslovne písomne oznámila) s tým, že inak s
nimi (v rozpore so zákonnými a zmluvnými dojednaniami) ukončí poistný vzťah. Žalovaná používala
praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti (zanedbaním, resp. nesplnením si povinností

pri výpočte technických rezerv, chybou pri výpočte, prípadne nenaplnením miery solventnosti). Súd
dodáva, že podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia
predmetnej poistnej zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené,
neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných
vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Tu súd považuje za potrebné

poznamenať, že žalovanú nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či
podnikateľských stratégiách navrhla, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich
spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy s ňou. Naopak, žalovaná podcenila tvorbu dodatočných technických
či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské
riziko. Plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať

za odporujúce dobrým mravom.
Pokiaľ ide o možnosť posúdenia vzťahu účastníkov v zmysle ustanovení Princípov európskeho
zmluvného práva, ktoré žalovaná súdu v konaní predložila, k tomu súd uvádza, že samotný Článok
1:101 ods. 3 Princípov vymenúva spôsoby resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade, ak sizmluvné strany dojednali pre spravovanie ich zmluvy všeobecné právne zásady alebo obdobné pravidlá,
alebo si nezvolili žiadny právny poriadok pre spravovanie ich zmluvy. Zo znenia predmetnej poistnej
zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany tejto poistnej zmluvy si jasne zvolili právny poriadok aj právne

normy, ktoré spravujú túto poistnú zmluvu, strany sa nedohodli na použití všeobecných právnych zásad
ani iných obdobných pravidiel a rovnako ani na začlenení týchto Princípov resp. na spravovaní zmluvy
týmito Princípmi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými Princípmi európskeho
zmluvného práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi vylúčená. Predmetné
Princípy zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ, preto nie je dôvod posudzovať vzťah

účastníkov podľa ich ustanovení.
Žalovaná súdu nepreukázala ani dôvody, pre ktoré by žalobkyni vznikol nárok len na redukované poistné
plnenie v súlade s čl. 9 ods. 2, 6 príslušných poistných podmienok z 1.6.1995 a § 804 OZ (poistné
podmienky pre poistenie osôb určujú, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného). Podľa čl. 9
bodu 2 VPP ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej
Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty: a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak

bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou
(redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou
dobou (redukcia poistnej doby) a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné, b) rezervotvorné poistenie s
bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené aspoň za prvý rok poistenia, a rizikové poistenie, zaniká
bez náhrady. Podľa bodu 6 zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú poistnú dobu a

výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad. Podľa § 801 ods. 1 a 2 OZ
poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené
do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie
nebolozaplatenédošiestichmesiacovodjehosplatnosti(podľaOZúč.do31.12.2002),resp.dojedného
mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie s upozornením na zánik poistenia ak

nebude poistné zaplatené (podľa OZ úč. od 1.1.2003). Z platobného kalendára pre predmetnú poistnú
zmluvu súd zistil, že žalobkyňa nebola v omeškaní s poistným za prvé poistné obdobie viac ako 3
mesiace odo dňa jeho splatnosti, ani s ďalším poistným viac ako 6 mesiacov. Poistné uhradila len raz po
lehote splatnosti a to len o 6 dní neskôr, keď sa jej vrátila platba z dôvodu, že bol zmenený bankový kód
banky žalovanej. Súd však uzavrel, že nedošlo k omeškaniu žalovanej, nakoľko žalovaná ako veriteľ

neposkytla žalovanej súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu, keď jej neoznámila zmenu čísla svojho účtu
(§ 520 OZ). Navyše žalovaná súdu nepreukázala, že by bol žalobkyňu vyzývala na zaplatenie dlžného
poistného, teda neboli naplnené zákonné podmienky pre zánik poistenia ani podmienka ustanovená
vo VPP pre redukciu (ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote
stanovenej Občianskym zákonníkom), ku ktorej by došlo prvým dňom po lehote, uplynutím ktorej inak

poistenie zaniká pre neplatenie poistného (a nie až pri uplatnení nároku na poistné plnenie). Je preto
účelové a zavádzajúce tvrdenie žalovanej, že pre žalobkyňu sú VPP z 2007 roku finančne výhodnejšie
ako VPP z roku 1995.
Žalovaná v konaní tiež tvrdila, že došlo k zmene poistnej zmluvy na žiadosť žalobkyne, ktorá
podpísala písomnou žiadosťou zmenila pôvodné poistné podmienky na poistné podmienky zo dňa

21.5.2007, podľa ktorých žalovaná pri ukončení poistenia postupovala, pričom na tieto podmienky
bola upozornená aj v na iných listinách žalovanej. Rozsah povinnosti plniť bol stanovený tak, že z
dohodnutej poistnej sumy s pripísanými výnosmi 2.262,87 eur bol odrátaný nedoplatok 650,57 eur
a 304,47 eur (administratívne poplatky) a zrážková daň z príjmu vo výške 64,90 eur (základ dane
341,63 eur). Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade

poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové
poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia
osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a
povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku
odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (§ 788 ods. 3 OZ). Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu
jeho strán (§ 493 OZ), pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 OZ).

Listom žalovanej z 25.4.2008 nazvaným ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP -
K žalovaná oznámila žalobkyni, že nakoľko došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky
záväzky z jeho poistenia a z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť podľa
príslušných poistno-matematických metód a postupov, predkladá jej tri alternatívy, a) zachovať pôvodnúfaktickú výšku poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu s tým,
že rozdiel medzi nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa
môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou, t.j. nezvyšovanie poistného;

alternatíva b) udelenie súhlasu s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky
stanovenej NBS; c) zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po
odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS s tým, že ak si nevyberie alternatívu a) alebo b)
a svoju reakciu nedoručí žalovanej do 10.5.2008, bude poistenie zo strany poisťovne jednostranne
zrušené k 15.5.2008 a bude vyplatená odkupná hodnota vypočítaná podľa poistno-technických zásad.

V nesprávne nataxovanom poistení v dôsledku chyby v počítaní a písaní vykonanej v minulosti orgánom
štátu nemôže vytrvať. Žalobkyňa listom zo dňa 6.5.2008 žalovanej oznámila, že s jej stanoviskom
nesúhlasí, žiada, aby táto zmluva nebola rušená, menená a aby ostala výška poistného nezmenená.
Na to žalovaná listami zo dňa 20.6.2008 oznámila žalobkyni, že dňa 16.5.2008 o 00,00 hod. Došlo k
zániku poistenia s výplatou odkupnej hodnoty s tým, že ak má žalobkyňa záujem o obnovenie poistenia,
má sa do 15.7.2008 vyjadriť na priloženom stanovisku výberom alternatívy a) alebo b). Následne sa

žalobkyňa od svojej agentky dozvedela, že údajne 21.7.2008 zaškrtla bod a). Napokon žalobkyňa
12.10.2008 (krátko pred uplynutím doby platenia poistného) doručila žalovanej svoje stanovisko s
výberom alternatívy a).
Z obsahu uvedených podaní žalovanej by každý bežný spotrebiteľ (akým žalobkyňa bez pochyby
je) mohol nadobudnúť dojem, že skutočne si musí vybrať jednu z alternatív a že v prípade výberu

alternatívy a) nedôjde k zmene poistného ani výslednej (dohodnutej) poistnej sumy. Súčasťou tlačiva
Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve ktoré musela žalobkyňa podpísať bolo drobnejším
písmom (1,9 mm) o.i. dopísané, že „Poistenie sa spravuje Všeobecnými poistnými podmienkami
Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatku č. 1, ktoré boli
poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk .

Poistník súhlasí, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia,
ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných
poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007, tento súhlas
je rozhodcovskou doložkou. ...Návratka je nezrušiteľná, neodvolateľná a nemožno ju vziať späť. Má
vplyv na výšku poistného, poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu poistenia, jeho bonifikáciu a

technickú úrokovú mieru.“ Z drobnejšieho písma mohol spotrebiteľ vyvodiť, že ide o menej významné
ustanovenia. Určite z toho nemohol nadobudnúť dojem, že pristupuje k poistným podmienkam, ktoré
majú zásadným spôsobom ovplyvniť konečnú výšku poistného plnenia a tiež založiť jeho povinnosť
uhrádzať nemalé administratívne poplatky. Žalobkyňa nemala možnosť z tlačiva vylúčiť vetu, že
poistenie sa spravuje Všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid,

a.s. zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatku č. 1.
V časti XVII. bode 7. VPP platných od 21.5.2007 sa uvádza, že poisťovňa môže vyporiadať pohľadávku
voči poistníkovi prepočtom, ktorý ovplyvní výsledné poistné sumy a to tým, že poistenie prepočíta tak,
aby sa znížila potrebná rezerva poistenia tak, aby v momente prepočítania bola potrebná a vytvorená
Zillmerizovaná rezerva po odpočítaní predmetnej pohľadávky poisťovne voči poistníkovi. Táto rezerva

i poistné sumy sa stávajú záväznými. O zmene finančných parametrov poistnej zmluvy bude poistník
v tomto prípade informovaný v rámci najbližšej každoročnej informácie o finančnom stave poistnej
zmluvy. Podľa bodu 7f. VPP ak poistník, ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007, pristúpil k týmto
VPP, zrušujú sa všeobecné poistné podmienky pôvodne s poistnou zmluvou dojednané a v prípade
v poistnej zmluve uvedenej garantovanej poistnej sumy sa povaha tejto sumy mení na poistnú sumu,

ktorá je výpočtovým základom pre v zmysle týchto VPP stanovenú vyplácanú poistnú sumu (časť II.
čl. 12 bod 2b VPP). Ak bolo dojednané poistenie s kapitalizáciou poistnej sumy, nárok na kapitalizáciu
zaniká a nahrádza sa bonifikáciou, ktorú určí poisťovňa na www.pcsp.sk, pritom príslušná úroková
miera sa upravuje na 1% ročne (s tým, že poistník má právo na prebytky na poistnom priznané
poisťovňou). Východiskové poistné sumy sa po odrátaní kapitalizácie určia spätným prepočtom za

pomoci matematicko-poistných metód a vzorcov, ktoré boli použité pri výpočte na začiatku poistenia,
prepočítanie sa vykoná od začiatku poistenia s tým, že takto určené a podľa týchto VPP upravené
výsledné poistné sumy k momentu ich vyčíslenia budú poistníkovi oznámené v rámci najbližšej
každoročnej informácie o finančnom stave poistnej zmluvy. Podľa časti II. čl. 12 bod 2b VPP ak poisťovňa
pristúpi k prepočtu poistného plnenia na vyplácané poistné plnenie, oprávnená osoba má v prípade

vzniku poistnej udalosti nárok na vyplácané poistné plnenie vypočítané metódou uvedenou ďalej, nie na
poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve. K tomu súd poznamenáva, že do uvedeného ustanovenia
žalovaná vlastne ukryla zmenu pôvodne zmluvne dohodnutej poistnej sumy. Súd má za to, že nemôže
požívať právnu ochranu takýto spôsob klamlivého a ľstivého konania žalovanej, ktorým sa pokúsilzmeniť poistné podmienky dohodnuté v poistnej zmluve a to vo výrazný neprospech spotrebiteľa. Ide o
nekalé obchodné praktiky, ktoré sú podľa zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané. Neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom (§ 39 OZ). Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil „pristúpenie“ žalobkyne k novým VPP a v
dôsledku čoho malo dôjsť k „dohode“ o zmene poistnej zmluvy ako neplatný právny úkon. Žalobkyňa
teda nie je viazaná VPP z 21.5.2007 vrátane časti XVI. - Sadzobník administratívnych poplatkov, nebol
preto dôvod odrátavať „nedoplatky 650,57 a 304,47 eur ako to urobila žalovaná. Daň žalovaná zrazila
oprávnene podľa § 43 ods. 1, ods. 3 písm. f), ods. 5 a 10 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že žalovaná v konaní nepreukázala, že spôsobom
predpokladaným zákonom došlo k zmene záväzkovo-právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi
konania zmluvou o poistení osôb č. 5086800127 zo dňa 15.1.1999, osobitne vo výške poistného plnenia.
Nakoľko žalobkyni doposiaľ poskytla poistné plnenie len vo výške 1.242,93 eur, doposiaľ jej dlží 995,04
eur (2.262,87 eur mínus vyplatených 1.242,93 eur a mínus daň 64,90 eur). Súd teda zaviazal žalovanú
na zaplatenie dlžnej sumy 995,04 eur.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzmysle §797ods.3OZplneniejesplatnédopätnástichdní,lenčopoistiteľskončilvyšetreniepotrebné

na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu.
Nakoľko žalovaná skončila šetrenie 29.4.2014, plnenie bolo splatné do 14.5.2014. Keďže žalovaná
neuhradila svoj dlh riadne a včas, vzniklo žalobkyni právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej
sumy odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Tá bola od

13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25%, teda výška úrokov z omeškania predstavuje 5,25 % ročne.
Súd preto žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 955,04
eur od 15.5.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom

prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. a zaviazal žalovanú,
ktorá mala úspech len v pomerne nepatrnej časti, k plnej náhrade konania, ktoré žalobkyni vznikli. Tie
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 57 eur a z trov právneho zastúpenia

podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej
služby za 9 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba, písomné podania zo dňa
12.1.2015, 20.8.2015 a 23.10.2015, porada s klientkou 18.6.2015 a účasť na pojednávaniach dňa
11.6.2015, 5.11.2015 a 8.12.2015), t.j. 9 x 51,45 eur, za 1 úkon (pojednávanie 3.9.2015 bez prejednania
veci) 12,86 eur (51,45 eur/4) + režijný paušál 2 x 8,04 eur a 8 x 8,39 eur (spolu 559,11 eur = 475,91

+ 83,20 eur), náhradu za stratu času za cesty z Prešova do Košíc a naspäť t.j. 4 x 2 polhodiny (viac
nebolo účelných) po 13,98 eur (spolu 111,84 eur) a za cestovné vo výške 67,58 eur za cesty z Prešova
do Košíc a naspäť, čo je 4 x 2 x 33 km, keď spotreba použitého vozidla Audi A3 je 5,9 l/100 km
a suma základnej náhrady za každý km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá podľa opatrenia
MPSVaR č. 632/2008 Z.z. je 0,183 eur, čiže pri cene benzínu 1,374 eur/l dňa 11.6.2015, 1,26 eur/l

3.9.2015, 1,224 eur/l 5.11.2015 a 1,089 eur/l 8.12.2015 je matematický prepočet ciest na pojednávania
a späť 5,9/100x2x33x1,374 (5,35 eur) + 5,9/100x2x33x1,26 (4,91 eur) + 5,9/100x2x33x1,224 (4,77 eur)
+ 5,9/100x2x33x1,089 (4,24 eur) + 4x2x33x0,183 (48,31 eur), spolu potom trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu 738,53 eur. Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobkyne odmenu za predsporovúvýzvu nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania, ani za vyjadrenia z 2.3.2015 a 27.7.2015,
nakoľko neobsahujú uvedenie hmotnoprávnych skutočností, ktoré by bolo možné posúdiť ako účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva, v jednom je len procesné oznámenie o nesúhlase s rozhodnutím

veci bez nariadenia pojednávania a druhé je len sprievodným listom k predloženým listinným dôkazom.

Opovinnostižalovanejnahradiťžalobkynitrovykonaniavovýške795,53eur(57+738,53eur)naúčetjej
právnejzástupkynesúdrozhodolvsúladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto

trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,
v dvoch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.