Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206435
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714206435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jany Krnáčovej ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu D. J., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J. U. R. XXX/X, XXX XX T. R., zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie
864,- Eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 14C/78/2014 - 71 zo
dňa 24. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo
„prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) zamietol žalobu (prvý výrok) a žalovanému náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal (druhý výrok).
1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere
zo dňa 06. februára 2009, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver v sume 900,- Eur a
žalovaný sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s poplatkom v celkovej sume 1.764,- Eur. Žalobca zaplatil

poslednú splátku úveru dňa 23. februára 2010. Celkovo žalobca uhradil žalovanému sumu 1.764,- Eur.
V sume 864,- Eur, ktorá predstavovala poplatok za poskytnutie úveru podal žalobca dňa 05. mája 2014
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie v prvom rade vymedzil o akú formu
bezdôvodnéhoobohateniapodľa§451ods.2Občianskehozákonníkaide.Dospelkzáveru,žežalovaný
sa bezdôvodne obohatil tým, že získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, a to tým
spôsobom, že prijal úroky a poplatky z úveru poskytnutého žalobcovi, na ktoré mu podľa zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.

71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej ako „z. č. 258/2001
Z. z.“) nevznikol nárok. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že predmetný úver poskytnutý na
základe Zmluvy je spotrebiteľský.
1.2 Ťažiskovo sa prvoinštačný súd zaoberal v konaní námietkou premlčania vznesenou žalovaným
a dospel k záveru, že túto námietku vzniesol žalovaný úspešne. Súd prvej inštancie neskúmal
plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože dospel k záveru, že žalobcovi márne
uplynula objektívna premlčacia doba. Udalosťou, ktorá podnietila začiatok plynutia trojročnej objektívnej

premlčacej doby bolo zaplatenie poslednej splátky úveru žalobcom žalovanému dňa 23. februára 2010.
Týmtodňomdošlozostranyžalovanéhokbezdôvodnémuobohateniuzískanímmajetkovéhoprospechu
plnením bez právneho dôvodu tým, že žalovaný prijal poslednú splátku úveru, v ktorej boli započítané aj
úroky a poplatky, na ktoré žalovanému nevznikol nárok. Trojročná objektívna premlčacia doba plynulaod tejto udalosti a uplynula dňa 23. februára 2013. Žalobca podal na súd prvej inštancie žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia dňa 05. mája 2014, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.
Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal plynutím, resp. neplynutím desaťročnej objektívnej premlčacej

doby a dospel k záveru, že úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie neuvedením ročnej
percentuálnej miery nákladov (ďalej ako „RPMN“) v úverovej zmluve uzavretej so žalobcom preukázaný
nebol. Vychádzal pritom z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Prvoinštančný
súd konštatoval, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia
všeobecné tvrdenia žalobcu o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale

je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy
preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne
vedel, alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Pri posúdení, či ide o úmyselné
konanie alebo nie, teda nemožno vychádzať zo súčasného stavu, ale výlučne len zo stavu, ktorý trval v
čase uzatvárania úverovej zmluvy. Žalovaný síce skutočne chcel získať na základe Zmluvy odplatu vo
formeúrokov,avšaktátoskutočnosťeštesamaosebenedokazujejehoúmyselbezdôvodnesaobohatiť.

V čase uzatvorenia zmluvy žalovaný nemohol predpokladať, že súd v neskoršom časovom horizonte
posúdi Zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, najmä ak žalobca v Zmluve prehlásil, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania z čoho žalovaný mohol vyvodiť, že žalobca nekoná
ako spotrebiteľ.
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 1, 2 a § 107 ods. 1, 2

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“). Na rozhodnutie o
trovách konania aplikoval § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
ako „Občiansky súdny poriadok“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspechnemal.Vprejednávanejvecibolúspešnýžalovaný.Keďžesivšakžalovanýnáhradutrovkonania

neuplatnil, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odôvodnil ho v
zmysle ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „O. s. p.“) tým, že
prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a

nedostatočne zistil skutkový stav, tým že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ďalej tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
záverom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní namietal
najmä nesprávne posúdenie plynutia desaťročnej objektívnej premlčacej doby zo strany súdu prvej
inštancie. Podľa názoru žalobcu je úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť zrejmý a vyplýva z jeho

dlhodobého ignorovania zákonnej povinnosti uvádzať v zmluvách RPMN. Aj v predmetnej Zmluve údaj
o RPMN chýba a to napriek tomu, že žalovaný už od roku 2001 aktívne podniká v oblasti poskytovania
spotrebiteľských úverov a bol viackrát rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky upozornený na
ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať v zmluvách o úvere zákonné náležitosti. Žalobca ďalej v
odvolaní uviedol, že celé rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje za nepreskúmateľné z dôvodu,

že súd prvej inštancie nevzal do úvahy názor Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej ako „Krajský
súd“), sp. zn. 23Sp/19/2009 zo dňa 10. apríla 2008. V tomto rozhodnutí krajský súd uviedol, že výška
úrokov, ktoré žalovaný ako dodávateľ žiadal a prijímal od spotrebiteľov je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný poukazoval na fakt, že predmetné rozhodnutie krajského súdu bolo doručené žalovanému už
pred uzatvorením Zmluvy. Z toho dôvodu muselo byť žalovanému zrejmé, že výška odplaty, ktorú určuje

je nezákonná, no napriek tomu výšku tejto odplaty vo svojich zmluvách nezmenil. Na základe uvedeného
navrhol žalobca napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej
inštancie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania a v
prípade zmeny rozhodnutia aj trovy prvoinštančného konania.

3. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.
s.p.“),ktorýv§470ods.1ustanovuje,žetentozákonplatíajnakonaniazačatépreddňomnadobudnutia
jeho účinnosti Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v
rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok
prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil.5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym
záverom súdu prvej inštancie, na ktorý ďalej v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. len poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil.
Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný zaoberal sa pri
posudzovaní veci iba tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či (ne)došlo k vadám, ktoré sa
týkajú procesných podmienok.

7. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či prvoinštačný súd správne zhodnotil námietku premlčania
vznesenú žalovaným, najmä z hľadiska aplikácie desaťročnej objektívnej premlčacej doby pri práve na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

8. V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenievydať.Bezdôvodnýmobohatenímjepodľa§451ods.2majetkovýprospechzískanýplnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. V zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a konštatuje, že
rozhodnutie vo výroku ako aj v odôvodnení je v súlade s ustálenou praxou senátu 17Co Krajského súdu
v Banskej Bystrici. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd vyslovuje názor, že je
nepochybné, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Na úkor žalobcu sa žalovaný

obohatil tým, že získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, keď prijal od žalobcu úroky
a poplatky zo spotrebiteľského úveru, na ktoré mu v zmysle z. č. 258/2001 Z. z. nevznikol nárok.
Prvoinštančný súd správne posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným za použitia ustanovení §
107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z konania je preukázané, že žalobca uhradil poslednú splátku
úveru dňa 23. februára 2010. Týmto okamihom bolo dovŕšené bezdôvodné obohatenie na strane

žalovaného a nastala skutočnosť určujúca začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá
uplynula dňa 23. februára 2013. K plynutiu desaťročnej objektívnej premlčacej doby nedošlo, nakoľko
nebol preukázateľne dokázaný úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Na zdôraznenie dôvodov
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že na preukázanie úmyslu žalovaného
nepostačuje konštatovanie o dlhoročnej zaužívanej praxi žalovaného v oblasti spotrebiteľských zmlúv,

resp. vedomosť žalovaného, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej
kontroly spotrebiteľských zmlúv vyhlásené súdom za neplatné, prípadne úvery poskytnuté spotrebiteľom
vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov. Aby mohol súd objektívne zhodnotiť vedomostnú zložku
úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť, potreboval by osobitne posúdiť okolnosti uzatvárania
každej úverovej zmluvy a preukázať, že žalovaný si bol v čase uzavretia vedomý skutočnosti, že sa na

úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. V prejednávanej veci žalobca relevantne nepreukázal, že by v
čase uzavretia Zmluvy existoval úmysel žalovaného, ktorý by smeroval k bezdôvodnému obohateniu.
Žalovaný v čase uzavretia Zmluvy nemohol predvídať, že v dôsledku neskorších legislatívnych zmien
prijatých za účelom úpravy práv a povinností v spotrebiteľských zmluvách v záujme ochrany práv
spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd posúdi Zmluvu ako spotrebiteľskú,

neobsahujúcu náležitosti v zmysle z. č. 258/2001 Z. z. Odvolací súd okrem iného poukazuje na početné
zmeny a novely zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v Občianskom zákonníku,
ako aj v osobitných právnych normách upravujúcich spotrebiteľské právo v jednotlivých obdobiach
účinnosti a platnosti (zákon č. 258/2001 Z. z., zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ao iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Aj v dôsledku citovaných zákonných úprav je značne

obtiažne jednoznačne a nespochybniteľne preukázať úmysel žalovaného v čase uzatvárania úverových
zmlúv uzatvárať tieto zmluvy s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť na úkor úverových dlžníkov.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku o trovách posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C. s. p. V dôsledku miery úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žalovaný žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu
vyplýva že mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu trovy odvolacieho
konania nepriznal

13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).