Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavel Rohárik
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/16/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113226721
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6113226721.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej H. J., X.. X. E. XXXX, XXX XX
L. L., F. XXXX/X, o zaplatenie sumy 893,30 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaná a Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, 811 02
Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962 m a j ú n á r o k na plnú náhradu trov
konania od žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žiada uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 893,30 Eur titulom dlhu zo zmluvy o
úvere formou povoleného prečerpania. Súd dňa 25. novembra 2013 rozhodol platobným rozkazom, proti
ktorému podala žalovaná odpor s uplatnením námietky premlčania.
2. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktoré do 1. júla 2016
vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej podľa § 93 ods. 2 OSP uviedlo, že
tento vzťah strán je podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v režime Občianskeho zákonníka.
Namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorému bola uplatňovaná pohľadávka postúpená z banky
a pri postúpení nebol dodržaný § 92 ods. 8 zákona o bankách pre nezaslanie písomnej výzvy
klientovi s upozornením na omeškanie. Pre nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky
je postúpenie pohľadávky absolútne neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Zároveň odkázal na viaceré obdobné rozhodnutia všeobecných súdov.
3. Pretože vo veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur, rozhodol súd bez nariadenia pojednávania (§ 297 písm.
b) CSP) a vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán, zmluvou o bežnom
účte, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusom o
zmier a poštovým podacím hárkom pričom zistil nasledovné:
4. Žalovaná uzavrela so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., 829 90 Bratislava, Mlynské
nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 27. apríla 2005 zmluvu o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb konta Start konto, na základe ktorej jej mal pôvodný veriteľ zriadiť a
viesť bežný účet. V zmluve bolo upravené nastavenie limitu povoleného prečerpania s tým, že povolené
prečerpanie bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. Iné ustanovenie o
povolenom prečerpaní zmluva o bežnom účte neobsahovala. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
14. februára 2011 postúpil pôvodný veriteľ žalobcovi pohľadávku voči žalovanej identifikovanú v príloheako pohľadávku z produktu flexiúčet v celkovej sume 1.406,31 Eur pozostávajúcu z istiny 1.368,30 Eur,
úroku 38,01 Eur a úroku z omeškania v sadzbe 25 % ročne. Podľa tvrdení žalobcu uhradila žalovaná z
uvedenej sumy istiny spolu 475 Eur, a preto si na istine uplatňuje sumu 893,30 Eur.
5. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie neprisvedčil tvrdeniu žalobcu, že žalovaná a pôvodný
veriteľ uzavreli zmluvu o úvere, lebo z predložených dôkazov vyplýva len uzavretie zmluvy o bežnom
účte. Povolené prečerpanie (ako jedna z foriem úveru) je v zmluve uvedené len ako možnosť, pričom
neobsahuje žiadne konkrétne ustanovenia, len odkazuje na splnenie kritérií stanovených bankou
(pôvodným veriteľom). Takto uzavretá „zmluva o úvere“ je absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, lebo nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti, pretože neobsahuje
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka - sumu poskytnutých
peňažných prostriedkov (v prípade povoleného prečerpania limit prečerpania) a záväzok dlžníka vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokom. Podľa zmluvy mala všetky tieto náležitosti určiť
banka (pôvodný veriteľ), teda len jedna zo strán, čo nesporne vylučuje uzavretie zmluvy ako stretu
prejavov vôle dvoch zmluvných strán. Povolené prečerpanie upravujú okrem zmluvy aj predložené
všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva o bežnom účte odkazuje v bodoch 46 - 58. Ani v
týchto ustanoveniach však nie sú uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere (je tu uvedená len
doba poskytnutia 12 mesiacov, čo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere), ale tieto podmienky
oprávňujú banku zriadiť povolené prečerpanie k účtu výlučne na základe bankou stanovených kritérií.
Určenie úverového limitu a úrok bolo teda ponechané výlučne na vôli pôvodného veriteľa, pričom
všeobecného obchodné podmienky ho oprávňovali jednostranne zvýšiť alebo znížiť výšku povoleného
prečerpania (bod 47.) a zároveň jednostranne meniť úrok (bod 50.). Keďže v danom prípade nebola
v samotnej zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach dohodnutá ani jedna podstatná
náležitosť zmluvy o úvere, nedošlo medzi pôvodným veriteľom a žalovanou k jej platnému uzavretiu.
6. Pokiaľ žalovaná na svojom bežnom účte prečerpala od pôvodného veriteľa nejaké peňažné
prostriedky nad rámec svojho zostatku na účte, ide z jej strany o bezdôvodné obohatenie ako plnenie
z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca však žiadnym
dôkazom nepreukázal, že k prečerpaniu prostriedkov na účte žalovanej skutočne došlo. Do úvahy by
prichádzal napríklad bankový výpis z účtu, potvrdenie banky o zápornom zostatku na účte a podobne.
Výšku dlhu žalovanej odvodzuje žalobca len z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá však
nepreukazuje, že by žalovaná nejaké prostriedky na svojom účte prečerpala, ale ide len o súčasť zmluvy
týkajúcej sa výlučne pôvodného veriteľa a žalobcu, za účelom identifikácie pohľadávky, ktorá je medzi
nimi postúpená. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o prečerpaní
prostriedkov na účte žalovanej, súd jeho návrh zamietol.
7. Súd sa ďalej nezaoberal argumentmi žalovanej a vedľajšieho účastníka o premlčaní pohľadávky a
aktívnej legitimácii žalobcu posudzovanej v zmysle zákona o bankách, lebo žalobu zamietol z dôvodu
nepreukázania vzniku a existencie dlhu žalovanej.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal v celom rozsahu úspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania
od žalobcu. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).
9. Súd priznal náhradu trov konania aj občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, ktoré v konaní vystupovalo do 1. júla 2016 ako vedľajší účastník na strane žalovanej,
hoci v súčasnosti v dôsledku zmeny zákona už v konaní nevystupuje (CSP nepozná vedľajšieho
účastníka vystupujúceho za účelom ochrany práv strany). Ak by súd o trovách konania občianskeho
združenia nerozhodol, konal by v rozpore s princípom právnej istoty, legitímnych očakávaní a zásadou
zákazu retroaktivity. Občianske združenie vstúpilo do konania pred 1. júlom 2016 a dovtedy mohlo
vynaložiť trovy a podľa v tom čase platnej právnej úpravy legitímne očakávať, že v prípade úspechu
strany, na ochranu ktorej vystupuje, mu bude priznaný nárok na náhradu trov konania. Zmena zákona,
ktorou k 1. júlu 2016 zanikla jeho účasť v konaní, nemôže pôsobiť spätne tak, že nebude rozhodnuté o
nároku na náhradu trov konania vynaložených do zániku účasti subjektu v konaní. Pretože občianske
združenie vystupovalo v konaní na strane žalovanej, priznal mu súd náhradu trov konania v rovnakom
rozsahu ako žalovanej.Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.