Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. december 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109207656
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109207656.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, U., zastúpený
advokátom JUDr. Danielom Pavelkom, Pribinova 46, Hlohovec proti žalovanému: AUTO J+J s.r.o.,
Priemyselná 9/7155, Trnava, IČO: 36 266 159, o zaplatenie 9.958,18 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb 141/2009-141 zo dňa 9.2.2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v časti úroku z omeškania uplatňovaného
z istiny 9.958,18 eur vo výške 0,75 % ročne od 1.4.2009 do zaplatenia a návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
pretože si ju neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplývali.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 9.958,18 eur s 10,25 % úrokom z omeškania ročne, ktorý
čiastočne vzal späť žiadal priznať úrok z omeškania iba vo výške 9,5 % ročne od 1.4.2009 do zaplatenia.
Nárok odôvodňoval titulom vrátenia kúpnej ceny po odstúpení od kúpnej zmluvy a zároveň žiadal,
aby mu súd uložil povinnosť vrátiť žalovanému motorové vozidlo Ford Fiesta 1,25i Duratec VIN:
WFOHXXGAJH7E47698, ktoré formou finančného leasingu nadobudol od žalovaného.

V čase podania žaloby bol žalobcom spoločnosť VB LEASING SK s.r.o., ktorá poskytla prijímateľovi
leasingu finančný leasing na kúpu motorového vozidla. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi
leasingovou spoločnosťou a žalovaným dňa 17.3.2008. Po splnení podmienok leasingovej zmluvy do
konania namiesto poskytovateľa leasingu vstúpil priamo prijímateľ, ktorý ďalej vystupoval v postavení
žalobcu. Prijímateľ leasingu tvrdil, že po zakúpení motorového vozidla sa na ňom vyskytla skrytá vada
riadenia, ktorá sa opakovane prejavovala a nárok z ktorej uplatnil v rámci reklamácie u žalovaného,

ktorému sa ale napriek viacerým pokusom uvedenú vadu nepodarilo odstrániť a táto zotrváva naďalej.
Predmetná vada sa prejavuje samovoľným stáčaním vozidla do pravej strany, pre vodiča je tak
namáhavé udržať sa v smere jazdy a musí tak vyvíjať väčší tlak, aby vozidlo išlo v danom smere. Z
uvedeného dôvodu žalobca žiadal s poukazom na to, že od kúpnej zmluvy, ktorú pôvodne uzatvoril
poskytovateľ finančného leasingu so žalovaným na základe udeleného plnomocenstva poskytovateľom
leasingu odstúpil, aby mu žalovaný vrátil zaplatenú kúpnu cenu s tým, že zároveň mu žalobca vráti

motorové vozidlo.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a poukazoval na to, že žalobca nepreukázal
existenciu vady riadenia, pri kontrole vozidla žalovaný žiadnu vadu nezistil, a tak reklamáciu
nepovažoval za dôvodnú.

Právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi súd vyhodnotil s odkazom na ust. § 409 ods. 1 Obchod. zák.
ako kúpnu zmluvu v spojení s ust. § 344 Obchod. zák., podľa ktorého ustanovenia možno od zmluvyodstúpiť iba v prípadoch keď to ustanovuje zmluva alebo tento, alebo iný zákon, k čomu poukázal na
právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 437 Obchod. zák.. Súd po vyhodnotení dokazovania v spojení s ust.
§ 120 O.s.p. dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ktorým by preukázal, že

vozidlo, ktoré bolo zakúpené u žalovaného malo vadu, ktorú reklamoval a ktorá by nebola žalovaným
odstránená. Samotnú reklamáciu súd vyhodnotil ako subjektívny pocit žalobcu prejavujúci sa v tvrdení,
že vozidlo ťahá doprava, hoci takúto skutočnosť žalovaný nepotvrdil. Na podporu tohto názoru poukázal
súd na stanovisko autorizovaného servisu v Nitre, kde bol žalobca za účelom posúdenia prejavov vady
a podľa ktorého je vozidlo bez závad. Autorizovaný servis v Bánovciach nad Bebravou iba na žiadosť

žalobcu uviedol, že na vozidle pretrváva závada.
Súd v závere poukázal na to, že žalobca okrem potvrdenia zo servisu v Bánovciach nad Bebravou
žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal, že vozidlo má vadu, ktorá pretrváva a ktorú nebol žalovaný
schopný odstrániť. Následne súd konštatoval, že právo na odstúpenie od zmluvy žalobcovi nevzniklo
a návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale v konaní
úspešnému žalovanému nepriznal, pretože si žiadnu neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd,
aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie s poukazom na to, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté
rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V dôvodoch odvolania predovšetkým namietal, že súd rozhodol bez faktickej prehliadky vozidla, prejavy
vady pripísal iba subjektívnemu pocitu, ale neprihliadol vôbec na skutočnosť, že vadu vozidla sa
neúspešne pokúšali odstrániť pracovníci rôznych autorizovaných servisov opakovane a vada naďalej
pretrvávala.Súdsibezďalšiehoosvojilvyjadreniežalovanéhoktorýuviedol,žepodľajehonázoružiadna
vada na vozidle zistená nebola, hoci žalovaný potvrdil, že sa opakovane pokúšal reklamovanú vadu

odstrániť. Podľa názoru odvolateľa vozidlo malo ním namietanú vadu už v čase keď ho nadobudol, ktorý
fakt vyplýva i zo skutočnosti, že sa jednalo o predvádzacie vozidlo, ktoré ale v porovnaní s ostatnými
predvádzacími vozidlami, ktoré sa nachádzali u žalovaného, bolo takmer nepoužívané a najazdeným
malo niekoľkonásobne menej kilometrov ako ostatné predvádzacie vozidlá. Žalobca súdu preukázal,
že vadu vozidla opakovane u žalovaného reklamoval, preto závery súdu, podľa ktorých je žaloba

nedôvodná sú nesprávne. Odvolateľ poukazoval na to, že stále nebola zistená príčina poruchy vozidla,
ktorá sa prejavovala jeho ťahaním do pravej strany napriek tomu, že bolo vykonaných mnoho rôznych
opatrení za účelom jej odstránenia. Práve z dôvodov, že zamestnanci autorizovaných servisov neboli
schopní definovať príčinu závadného stavu vozidla žalobca nemá žiadnu listinu, ktorá by existenciu a
popis tejto vady potvrdzovala a disponuje iba reklamáciami, o ktorých boli vyhotovené protokoly, ktoré

súdu predložil. Skutočnosť, že žalovaný opakovane vykonával geometriu kolies, meral ju a nastavoval,
nemožno považovať za činnosť, ktorou došlo k odstráneniu reklamovanej vady a je zrejmé, že vada, na
ktorú poukazuje žalobca, zrejme nebude mať pôvod v geometrii vozidla a s ňou nesúvisí. Súd na prvom
pojednávaní mal za to, že bude potrebné, aby bol vo veci vypracovaný znalecký posudok v súvislosti
so zistením stavu motorového vozidla, ale nakoniec k tomuto odbornému posúdeniu nepristúpil a

tak nevykonal potrebné úkony, ktorými by relevantne objasnil skutkový stav, pričom bez odborného
posúdenia a faktickej obhliadky vozidla nemôže byť rozhodnutie súdu prvého stupňa považované za
správne, nakoľko iba súd nemôže posúdiť, či vozidlo trpí vadou alebo nie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne

správne potvrdiť. Znalecké posúdenie označil za zbytočné, pretože podľa jeho názoru nie je možné
posúdiť technický stav vozidla ku dňu odstúpenia od zmluvy, nakoľko žalobca vozidlo zjavne používal
naďalej. Súčasne poukázal na to, že podľa obsahu vyjadrení žalobcu tento nemá žiadne vedomosti
o konštrukcii vozidla, opravách a diagnostike vozidiel, preto jeho právna argumentácia a odôvodnenie
odvolania je v rozpore s vykonaným dokazovaním a je nepresvedčivé.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je možné potvrdiť ani zmeniť.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom žaloby je nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny, ktorú vyplatil
poskytovateľ finančného leasingu žalovanému v čase vzniku základného právneho vzťahu medzi
účastníkmi. Okrem vrátenia kúpnej ceny plnenia žalobca ako zmluvná strana súčasne žiadal, aby mu
bola uložená povinnosť splniť synalagmatický záväzok, ktorý mu v prípade vrátenia kúpnej ceny odžalovaného vzniká ako protiplnenie, ku ktorému je povinný a poukázal i na to, že je pripravený a schopný
svoju povinnosť splniť.

Nárok žalobcu je založený na záväzkovo-právnom vzťahu, ktorý vznikol medzi žalobcom v postavení
prijímateľa finančného leasingu a žalovaným v postavení predávajúceho z kúpnej zmluvy, ktorý predal
predmet, na ktorý bol finančný leasing poskytnutý.

Finančný leasing z hľadiska svojho ekonomického charakteru znamená, že počas jeho trvania je

leasingový nájomca - prijímateľ leasingu povinný platiť splátky, ale zároveň vystupuje v pozícii vlastníka
predmetu leasingu, udržiava ho, hradí výdavky a ostatné náklady s tým spojené. Leasingová zmluva
je zmluvou inominátnou podľa ust. § 269 ods. 2 Obchod. zák., v ktorej sa vyskytujú prvky zmluvy o
kúpe prenajatej veci a čiastočne i prvky zmluvy nájomnej. V súlade s leasingovými podmienkami bol
žalobca v čase podania žaloby ako prijímateľ leasingu oprávnený od kúpnej zmluvy odstúpiť, ak toto
právo vyplýva zo zákona (§ 344 Obchod. zák.).

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a účastníkmi konania predloženými návrhmi a
dôkazmi sa nemôže stotožniť s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a súdu nepreukázal vady vozidla, ktoré reklamoval a ktoré by neboli po reklamácii
žalovaným odstránené, na základe čoho reklamované vady súd prvého stupňa vyhodnotil ako

subjektívny pocit žalobcu. Takýto skutkový záver označuje odvolací súd za prekvapivý, ktorý nevyplýva
z vykonaného dokazovania ani zo skutkového zistenia, relevantného pre prijatie takéhoto rozhodnutia.

Dokazovanie preukázalo, že v zákonom určenej lehote žalobca vady vozidla reklamoval u
predávajúceho, nárok si teda uplatnil včas, riadne ho notifikoval, pričom pre popis vady zákon

nevyžaduje, aby bola popísaná odborným spôsobom, ale postačuje jej uvedenie iba na základe
poznatkov kupujúceho, teda tak, ako vykonal žalobca. Nedostatok jeho neodbornosti v súvislosti s
posúdením príčin vady nemôže byť považovaný za nedostatok, ktorý by preňho znamenal nepriznanie
uplatňovaného nároku resp. posúdenie opodstatnenosti a existencie samotnej reklamovanej vady.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 437 Obchod. zák., keď posúdil nárok z
vád ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Žalobca v postavení kupujúceho upozornil predávajúceho
na vadu, ktorú žiadal odstrániť a dokazovanie preukázalo, že predávajúci - žalovaný ju nebol schopný
ani v dodatočnej primeranej lehote odstrániť a popieral samotnú existenciu žalobcom vytýkanej a
uplatňovanej vady predaného tovaru - vozidla. Žalobca si zvolil nárok z vád a žiadal odstránenie

vád tovaru. Žalovaný ako predávajúci ale vady ani v priberanej lehote, ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, nebol schopný odstrániť, resp. popieral existenciu žalobcom vytýkanej vady, čím vzniklo
žalobcovi právo od zmluvy odstúpiť. Právna úprava nevyžaduje, aby vady reklamované a nároky s tým
súvisiace boli uplatňované písomne, pričom sám žalovaný vo svojej výpovedi vykonanej pred súdom
prvého stupňa dňa 1.12.2011 potvrdil, že žalobca opakovane reklamoval rovnakú vadu, ale o týchto

úkonoch neboli spisované medzi účastníkmi žiadne záznamy, pretože vadu ktorú popisoval a oznamoval
žalobca žalovaný nezistil a jej existenciu preto popieral.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa v súvislosti s konštatovaním, že žalobcovi nevzniklo právo na
odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 437 ods. 5 Obchod. zák. je však predčasné, pretože súd prvého
stupňa nedisponuje dostatočnými odbornými znalosťami, na základe ktorých by mohol posúdiť, či

reklamované vady na vozidle sa skutočne vyskytujú. Je časté, že žalovaný ako predávajúci vozidla, na
ktorom sa mala žalobcom tvrdená vada vyskytnúť, jej existenciu popiera. Z uvedeného dôvodu musí
súd prvého stupňa vo veci vykonať znalecké dokazovanie z ktorého sa zistí, či na vozidle sa skutočne
vyskytuje vada, ktorú popisuje žalobca, prípadne, či je opraviteľná alebo ide o vadu, ktorú nie je možné v
autorizovanom servise opraviť. Až po zistení týchto skutočností môže o nároku žalobcu súd rozhodnúť.

Bez takéhoto skutkového zistenia sú preto konštatovania a závery prvostupňového súdu predčasné,
ktoré nevychádzajú z vykonaného dokazovania a nemožno im priznať potrebnú relevanciu.

S odkazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom rozhodnutí zároveň rozhodne súd prvého

stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.