Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/727/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105205631
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5105205631.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobkyne: K. F., rod.
I., bytom U., S. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom, so sídlom R. X, U.,
proti žalovaným v rade: 1/ Doc. Ing. S. I. P., nar. XX.XX.XXXX, 2/ O. I., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja
bytom V. XXX, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., o

určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 7. mája
2014 č.k. 8C/59/2005-164 a o odvolaní žalovaných 1/,2/ voči časti uvedeného rozsudku o náhrade trov
konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej, v ktorej súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti o náhrade trov konania z r u š u j e a v tejto časti vec v r a
c i a súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zamietol žalobný návrh žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam a rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v rade 1/, 2/ na účet ich
právneho zástupcu náhradu trov prvostupňového konania predstavovanú výhradne trovami právneho
zastúpenia vo výške 219,41 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozsudku prvostupňový súd podrobne popísal prednesy

účastníkov konania vrátane písomných podaní, jednotlivé vykonané dôkazy a ich obsah a následne v
súvislosti s právnym posúdením veci citoval ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 118 ods. 1, § 119, § 34, § 123, §
132ods.1a§133ods.2Občianskehozákonníkavplatnomznení.Vychádzajúczuvedenýchcitovaných
ustanovenízákonov,súdprvéhostupňazdôvodnilzamietnutiežalobnéhonávrhutak,žezamietolžalobu,
lebo žalobkyňa nepreukázala právny titul, na základe ktorého by ona sama mala byť oprávnenou, teda
aktívne vecne legitimovanou na podanie tejto určovacej žaloby. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že tento právny
titul bol daný „v 80. rokoch ústnou formou“, toto svoje tvrdenie nepreukázala. U konkrétneho právneho

úkonu by súd skúmal právne postavenie nadobúdateľa v tom, či sa na jeho základe mohol cítiť byť
držiteľom prevedenej veci pre seba, a to držiteľom oprávneným, najmä dobromyseľným. Podľa názoru
súdu by v tejto súvislosti bol potrebný minimálne právny úkon písomnou, nie ústnou formou, čo už ani
len v rozsahu žalobného tvrdenia nenastalo, s otvorenými ďalšími otázkami realizovateľnosti prevodu
nehnuteľnosti v danom čase, keď ako žalobkyňa sama uviedla, išlo o nehnuteľnosti vlastnícky zapísané
(ako EN parc. č. 1022 k.ú. D.) na Čs. štát. V naznačenej súvislosti aj keby súd východiskovo uznal

úmysel právneho predchodcu žalobkyne vydať predmet vlastníctva zo štátu do súkromných rúk, t.j. inak,
než ako sa napokon realizovalo predajom majetku zo štátneho podniku (resp. od správcu konkurznej
podstaty) žalovaným v r. 1/ a 2/, tak pri nedostatku právneho titulu osobitne svedčiacemu žalobkyni byspravodlivo prednostnou bola žaloba o určenie príslušnosti majetku do dedičstva oprávneného, ak by
tomuto riešeniu nebránili ďalšie právne prekážky, najmä správny postup a lehoty spojené s vydaním
majetku oprávneným osobám, t.j. s tzv. reštitúciami. Bez právneho titulu osobitne svedčiaceho žalobkyni

už súd nepovažoval za podstatné akékoľvek ďalšie dokazovanie, najmä nie dokazovanie zamerané na
identifikáciu nehnuteľností, ktorého nemožnosť vlastnou činnosťou namietala žalobkyňa, pričom žiadne
ďalšie dokazovanie súdom nebolo ani len nevrhnuté. Špecifikom konania bolo, že žalovaní vychádzali z
častitvrdenížalobkyne,pokiaľtátopredložiladohoduobudúcejzmluvezodňa28.4.1994(jejpredmetom
z pozemkov je EN parc. č. 1022 - zast. plocha o výmere 874 m2 - pozn. súdu), ku ktorej žalovaní

namietali, že K. I. nemohol predmetné nehnuteľnosti žalobkyni darovať v 80. - tych rokoch, ak o nich
spísal dohodu o budúcej zmluve v r. 1994. V tomto zmysle vzhľadom na celkovú výmeru predmetu tohto
súdneho konania bola čiastočne zmätočná skutková argumentácia obidvoch sporových strán, ale to nič
nemení nepreukázaní právneho titulu nadobudnutia oprávnenej držby žalobkyňou v rámci jej dôkazného
bremena, ako súd odôvodnil vyššie. V priebehu tohto konania pokiaľ Krajský súd Žilina uznesením č.k.
8Co 314/2012-144 zo dňa 31.8.2012 zrušil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 8C 59/2005-130 zo dňa

26.6.2012 v časti parc. č. 1021/20, (teda tento dielči predmet zostal predmetom tohto konania), tak
zrušujúce uznesenie odôvodnil nielen tým, že podľa názoru odvolacieho súdu je iným predmetom parc.
č. 1021/20 o výmere 2860 m2 ako parc. č. 1021/20 o výmere 345 m2, ale aj s tým, že (toto teraz témou
- pozn. sudcu) „ak“ určovacia žaloba bola zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu
právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku rozsúdenej veci

podľa § 159 ods. 3 OSP. Je dané situáciou v predchádzajúcom konaní 7C 10/01, že napokon v
odôvodnení zamietavého rozhodnutia (o vzájomnom návrhu, ktorý sa mal bez konkrétneho podkladu
týkať parc. č. 1021/20 o výmere 345 m2) tamojší odvolací súd svoje úvahy, že „keď skutočnou výmerou
parc. č. 1021/20 je 2860 m2“ orientuje na to, že sa navrhovateľka vzájomného návrhu domáha určenia
vlastníckeho práva v menšej miere, a spája ich s tým, že navrhovateľka vzájomného návrhu svoje právo

nepreukázala nepredložením geometrického plánu. Na rozdiel od toho tunajší odvolací súd spája otázku
nepredloženia geometrického plánu v konaní s otázkou nedostatku naliehavého právneho záujmu.
Lenžetunajšíprvostupňovýsúdktomupoznamenáva,žeobdobnýstavtunajšiehokonaniajevýsledkom
neunesenia dôkazného bremena účastníka v sporovom konaní, resp. takého meritórneho právneho
hodnotenia, pri ktorom by zvažovaný dôkaz bol nadbytočný. Takého spájanie stavu dokazovania

s otázkou naliehavého právneho záujmu v rozhodovacej činnosti tunajšieho odvolacieho súdu by
znamenalo alibizmus v tom, ak by to malo znamenať, že neboli odvolacím súdom preskúmané všetky
stránky veci toho, či rozhodnutie vo veci OS ZA 7C 10/01 podľa svojej povahy založilo prekážku postupu
tunajšieho konania. V tunajšej veci tunajší prvostupňový súd nezvažoval geometrický plán za účelom
vymedzenia predmetu sporu, lebo konal o celých parcelách podľa ich zápisu na liste vlastníctva. Pokiaľ

tunajší súd zvažoval identifikáciu parciel vo vzťahu k starším zápisom vlastníckych práv, to napokon
pre nepreukázanie právneho titulu nadobudnutia predmetných nehnuteľností konkrétnou žalobkyňou
tunajší súd vyhodnotil ako nadbytočné. Tento obsah hodnotiacej činnosti súdu nevedie k zamietnutiu
žaloby z dôvodu, že by žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem. Systematicky povedané, žalobkyňa
naliehavý právny záujem má, lebo potenciálne pozitívny výsledok sporu by bol spôsobilý zmeniť zápis

vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (vymedzeným podľa ich zápisu na LV). Výsledok sporu za týchto
okolností musí spravodlivo založiť prekážku rozhodnutej veci.
O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a uviedol podrobne
špecifikáciu trov prvostupňového konania, ktorá spočíva v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov tak, ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozsudku v jeho záverečnej časti.

Proti rozsudku ako celku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s právnym záverom
prvostupňového súdu, keď bola toho názoru (ako vyplýva z podrobných dôvodov odvolania), že
prvostupňový súd neoboznámil všetky vykonané dôkazy a nevyhodnotil riadne zistený skutkový stav,

preto dospel k nesprávneho právnemu záveru. Navrhovala preto, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti rozsudku okresného súdu, ale len v časti o náhrade trov konania, podali odvolanie žalovaní v rade
1/, 2/, ktorí vytýkali prvostupňovému súdu nesprávne určenú a priznanú výšku trov konania spočívajúcu

v trovách právneho zastúpenia a uviedli, že tvrdenie súdu, že náhrada sa pri zastupovaní práve dvoch
osôb nezvyšuje, je právne irelevantná, nakoľko pri vyúčtovaní trov nedošlo k zvýšeniu vyúčtovania trov
práve dvoch osôb, ale naopak, tieto trovy právny zástupca žalovaných vo vyúčtovaní za každého klienta
znížil o 50 % v zmysle platnej právnej úpravy. Taktiež namietali nepriznanie trov za úkon právnej pomoci- vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne, keď za takýto úkon patrí náhrada trov. Odvolatelia preto navrhovali
rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o trovách prvostupňového konania zmeniť a
priznať náhradu trov žalovaných v rade 1/, 2/ vo výške 490,44 eur na účet právneho zástupcu. Zároveň

žiadali priznať o náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,24 eur podľa doloženej špecifikácie.

Žalovaní v rade 1/, 2/ podali aj písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne vo veci samej a navrhovali
rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdiť ako vecne správny. V tomto písomnom podaní si
uplatnili aj náhradu trov celého odvolacieho konania vo výške 77,96 eur.

Krajský súd v dôsledku podaných odvolaní prejednal vec podľa § 212 a nasl. O.s.p. v odvolacom konaní
postupompodľa§156ods.3vspojitostis§214ods.2O.s.p.,tedabeznariadeniaústnehopojednávania
a po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu tento rozsudok v časti výroku vo veci samej potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku v časti výroku
vo veci samej, preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len konštatovanie správnosti
odôvodnenia prvostupňového rozsudku, ktoré je dostatočné, jasné a zrozumiteľné a podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ust. 132 a nasl. O.s.p.
Odvolacísúddodáva,žežalobkyňavodôvodneníodvolaniauvádzaskutočnosti,ktoréprednášalapočas

pojednávania a v priebehu prvostupňového konania a s ktorými sa súd v odôvodnení svojho rozsudku
vysporiadal a skutkovo aj právne zdôvodnil, ktoré skutočnosti považoval za dôležité a preukázané,
majúc vplyv k hmotnoprávnemu posúdeniu prípadu sporu. Žalobkyňa v odvolaní nepreukazuje základ
žalobného návrhu, neuvádza, akým spôsobom skutkovo mala predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť a
rovnako ani právne nezdôvodňuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Rozsudok okresného súdu v časti o náhrade trov prvostupňového konania bol napadnutý odvolaním
žalovaných v rade 1/, 2/ s tým, že spochybnili správnosť vyčíslenia náhrady trov prvostupňového konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a nebola priznaná náhrada trov za úkon v odvolacom
konaní - písomné vyjadrenie k odvolaniu.

V tejto časti považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu za nie preskúmateľný a odvolanie
žalovaných v rade 1/, 2/ sa javí ako opodstatnené, preto odvolací súd v časti o náhrade trov
prvostupňového konania rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu
vrátil podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v tejto časti na ďalšie konanie.

Vzhľadom k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového súdu v časti o náhrade trov konania, rozhodne
prvostupňový súd v novom rozhodnutí aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.