Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010246
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315010246.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného O. W.,

pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp.zn. 2Pv 590/12/7702 zo dňa 06.05.2015, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. júna 2017 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. W.G., D.. XX.XX.XXXX S. Z.,
H. N. Š. XXXX, XXX XX Z.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 21.01.2010 v C. v advokátskej kancelárii O.. S. A. na adrese D. Z. X, C., uzavrel písomnú zmluvu
o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 10.000 eur, ktorú sa
zaviazal vrátiť veriteľovi O.. S. A. do konca júla 2010, na základe ktorej pri podpise zmluvy prevzal v
hotovosti sumu najmenej 6.000,00 eur, ubezpečujúc veriteľa, že vrátenie pôžičky bude zabezpečené
zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k bytu vlastníka W. Y. Č.. XX zapísanému na liste
vlastníctva Č.. XXXX G.. Ú.. Z. tvrdiac veriteľovi, že je W. Y. splnomocnený k zastupovaniu v exekučnom

konaní a že ona je informovaná o spôsobe zabezpečenia vrátenia pôžičky a súhlasí s ním, pričom
tieto jeho tvrdenia neboli pravdivé, pretože W. Y. nikdy nepoverila O. W.Á. vybavením tejto záležitosti
takýmto spôsobom a požičané finančné prostriedky O.. S.F. A. v dohodnutom termíne splatnosti ani
sčasti nevrátil, čím spôsobil O.. S. A.Z. škodu vo výške najmenej 6.000,00 eur,

teda

na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že ho uviedol do omylu a spôsobil tak na

cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchal

prečin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa§ 44 Trestného zákona, súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretože trest uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 3T/63/2010-631 zo dňa 17. decembra
2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9To/27/2014-680 zo dňa 20. novembra
2014, právoplatný dňa 20. novembra 2014, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody na
dva roky a šesť mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na štyri roky
s probačným dohľadom, súd považuje pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvHumennompodalnaobžalovanéhoO.W.obžalobupreskutokprávne
kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

že: „dňa 21.01.2010 v Humennom si na X. W. C. Č.. X, prostredníctvom zmluvy o pôžičke požičal
finančnú hotovosť vo výške 10.000,00 eur od poškodeného O.. S. A., ktoré mal vrátiť podľa dohody
do konca mesiaca júl 2010, tieto finančné prostriedky použil pre svoju vlastnú potrebu a účel, pričom
v dohodnutom termíne splatnosti tieto ani sčasti nevrátil, pričom prestal s poškodením komunikovať a
navrátenie zapožičaných finančných prostriedkov v čase požičiavania podmieňoval rôznymi neistými
budúcimi okolnosťami, čím spôsobil poškodenému škodu vo výške 10.000,00 eur“.

Dokazovanie vo veci bolo vykonané výpoveďami obžalovaného, svedkov, poškodeného, prečítaním
výpovede svedkov z prípravného konania a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný O. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. V roku 2010 ho kontaktovala jeho teta

W. Y.Á. s tým, že exekútor voči nej vymáha pohľadávku, exekúcia je vedená aj na jej byt a požiadala ho
o pomoc. Hovorila mu, že má zaplatiť sumu okolo 6.000,00 eur. Povedal jej, že môže jej pomôcť sumou
1.000,00 eur. Vedel, že v Humennom žije A.. A., ktorý požičiava peniaze, preto ho osobne navštívil,
pričom o tomto postupe tetu upovedomil. A. vysvetlil dôvody, pre ktoré sa uchádza o pôžičku a ten žiadal,
aby byt podliehajúci exekúcii bol založený v jeho prospech. Obžalovaný preto kontaktoval tetu, ktorá

bola S. V.. Upozornila ho, že byt je exekútorom zablokovaný, preto treba najprv záväzok uhradiť, až tak
môže byť založený v prospech A.. A.C.. Opätovne sa stretol s A.. A.Ý. aj za účasti jej syna W. Y.. A.
už mal pripravené všetky papiere s tým, že pôžička bude na meno obžalovaného. Celý systém vymyslel
A.. A., on tomu nerozumel. Spomína si, že syn p. Y. podpisoval nejaké papiere, ktoré sa týkali bytu, a
on podpisoval papiere o pôžičke, na ktorých bola suma 10.000,00 eur. A. mu v skutočnosti odovzdal

len 6.000,00 eur. S peniazmi išiel do banky a uhradil nimi dlžnú sumu na účet exekútora, pričom mu aj
zatelefonoval, že byt môže odblokovať, pretože všetko je uhradené. Asi po dvoch dňoch telefonoval s
tetou a tá mu povedala, že si to rozmyslela a byt nebude prepisovať na p. A..

Obžalovaný doplnil, že pri odovzdávaní sumy 6.000,00 eur bol prítomný A.. Z. M., ktorému ako svedkovi

dal tiež niečo podpísať ohľadom pôžičky.

Poškodený O.. S. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že viackrát ho oslovil obžalovaný s tým, že on a
jeho rodina majú akútny problém a potrebujú vyriešiť finančné záväzky, pretože im hrozí vysťahovanie
z bytu. Spomínal, že sa už pripravuje dražba a že byt bol už obhliadnuť exekútor. Žiadal požičať sumu

10.000,00 eur, pričom sám navrhol, že pôžička bude zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k
bytu jeho tety, lebo sú takto dohodnutí. Znamená to, že na čas splatenia ním poskytnutej pôžičky mal
byť byt zabezpečovacím spôsobom práva prevedený do jeho vlastníctva s tým, že po vrátení pôžičky
on tento byt prevedie do vlastníctva syna tety obžalovaného, pretože ona už pred exekúciou chcela byt
previesť na svojho syna. Toto mu uviedol obžalovaný A.. W.. Poškodený sa aj zmluvne zaviazal k tejto

povinnosti za podmienky, že sa stane vlastníkom bytu. Potom do jeho kancelárie prišiel O. W. aj s A.. Y.
ako bratrancom obžalovaného a s p. Z. M., a podpísali zmluvu o pôžičke, ktorú uzatváral on ako veriteľ
s W. akom dlžníkom, pričom ručiteľ bol Z.F. M., a zmluvu o budúcej zmluve, kde on sa zaviazal ako
možný budúci vlastník, že po splatení pôžičky byt prevedie do vlastníctva A.. Y.. O. W. ho ubezpečoval,
že nemá mať obavu o vrátenie pôžičky, pretože má trvalý zdroj príjmu z prevádzkovania reštaurácie S.

Z., a pokiaľ by došlo k problémom, tak pôžička môže byť zabezpečená aj súpisom jeho hnuteľných vecí.

Spomínal mu aj podnikateľský zámer údajne s A.. M., išlo o výstavbu nejakej haly. O. W. mu pôžičku
nesplácal a poškodený zistil, že aj všetky navrhované formy zabezpečenia záväzku strácajú svoj účinok
a ani nemohli byť realizované, nakoľko podľa výpisu LV Č.. XXXX G.. Ú.. Z. bol predmetný byt Č.. XX

prevedený pôvodnou vlastníčkou p. W. Y. darovacou zmluvou zo dňa 31.03.2010 na A.. R. P., F.. Y., D..
XX.XX.XXXX, ktorú vôbec nepozná. Preto sa rozhodol podať trestné oznámenie, pričom po vznesení
obvinenia sa mu obvinený písomne ozval s nejakým návrhom splácania.

Svedkyňa R. P. ako dcéra W. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v minulosti jej mama bola ručiteľkou

pri pôžičke, ktorú čerpal O. W., ktorý je synom maminej sestry, teda jej bratranec. Situácia však dospelak tomu, že O. nesplácal pôžičku, a preto veritelia žiadali úhrady pôžičky od jej mamy ako ručiteľky,
čím došlo k uvaleniu ťarchy na jej byt - exekučné záložné právo. Mama žiadala od O., aby splnil svoj
záväzok, aby bola vymazaná ťarcha na byte na príslušnom liste vlastníctva. O. aj písomne prehlásil, že

celú záležitosť pôžičky berie na seba, ako aj zodpovednosť za jej zaplatenie, pričom podpis boli overovať
aj na matrike. Spomína si, že jej brat išiel s O. W. C. za nejakým pánom požičať peniaze - to, čo sa
tam udialo, vie už len z rozprávania brata W., ktorý jej povedal, že v C. Z. O. požičal a tieto peniaze
mali byť neskôr použité na zaplatenie dlžoby, aby sa mohol byt na katastri odblokovať. Vie ešte, že
mama doplácala nejakú sumu, došlo k výmazu ťarchy a mama previedla byt na ňu. Ona je v súčasnosti

vlastníčkou bytu na X.. Š. XXXX, A. X. Byt je jedenapolizbový, mama by na brata byt neprepisovala
najmä nie po podpísaní nejakého papiera, ktorý si ani neprečítal. Nevie nič o zmluve o pôžičke, ktorú
mal uzavrieť O. W. Z. O.. A..

Z výpovede svedkyne W. Y. v prípravnom konaní vyplynulo, že najprv zobrala pôžičku ona z
nebankového subjektu pre syna svojej sestry O. W., ktorý bol ručiteľom. Peniaze boli pre neho, má o tom

doklad o jeho zodpovednosti za túto pôžičku. Najprv ju aj splácal, neskôr však prestal a bola uvalená
exekúcia na jej byt. Keď ho žiadala o vyplatenie pôžičky, aby neprišla o byt, nadával jej a hovoril, že je
to jej pôžička a ona si ju má vyplatiť. Žiadne splnomocnenie k bytu ani k exekúcii mu nepodpisovala.
Vedelo sa, že pôžička na jej meno bola pre neho, tak ju mal dať do poriadku. Po vyplatení exekúcie byt
prepísala na dcéru R., aby jej synovec nerobil okolo bytu machinácie.

Svedok W. Y. pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní vypovedal, tak, že bratranec O. W. ho zavolal,
aby s ním išiel za nejakým pánom do C. požičať peniaze. Nevie, koľko peňazí mu dal. Potom mu obaja
predložili nejakú zmluvu, ktorú mal podpísať, že bude budúci obdarovaný a že ich byt pôjde na neho.
Jeho mama mu nebola nič dlžná, O. od nej stále pýtal nejaké peniaze. Vie, že byt bol v exekúcii. V

zmluve bolo uvedené, že v prípade nevyplatenia peňazí sa byt vezme od neho, ale on sa týmto veciam
nerozumie a zo strany p. W. bol zneužitý.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný O. W. naplnil
znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 i ods. 2 Trestného zákona, a to po stránke

subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ),
najmävustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa správy o povesti vypracovanej O. Z. O. W. doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní. Je
prihlásený k trvalému pobytu na O. Z.. Podľa Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR bol
obvinený od roku 2012 riešený v priestupkovom konaní spolu 12-krát, a to prevažne pre porušenie

pravidiel cestnej premávky. Podľa odpisu registra trestov sa obžalovaný do stretu so zákonom dostal
trikrát ( roky 2003, 2005 a 2013 ), naposledy pre trestný čin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3
písm. a) Tr. zák. na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9To/27/2014 zo dňa 20.11.2014.
Za tento skutok mu bol uložený trest odňatia slobody na dva roky a šesť mesiacov, ktorého výkon súd
podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu na štyri roky

s probačným dohľadom. Uložená skúšobná doba odsúdenému O. W. ešte neuplynula a skončí až dňa
20.11.2018. S ohľadom na dĺžku skúšobnej doby uloženej v predchádzajúcom trestnom konaní, ktorá
stále plynie, aj s ohľadom na to, že súd aj v tejto prejednávanej veci uvažoval o uložení súhrnného trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a s uložením skúšobnej doby, súd rozhodol
tak, že u obžalovaného v zmysle § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože

trest uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 3T/63/2010-631 zo dňa 17. decembra 2013,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9To/27/2014-680 zo dňa 20. novembra 2014,
právoplatný dňa 20. novembra 2014, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody na dva
roky a šesť mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na štyri roky s
probačným dohľadom, súd považuje pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie

môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný,
alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie
podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak
toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.