Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202310
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814202310.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Škraba a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: ICOMA-TV spol. s r.o., so sídlom
Ruskovská 6, Trebišov 075 01, IČO: 44 719 426, zast. JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, so sídlom
Advokátska kancelária Gazdičová a Jonáš Trebišov, M. R. Štefánika 2393/29, IČO: 31 9 922 93. proti
žalovaným: 1. CEDENT plus s.r.o., so sídlom Sídlisko I 971/7, Vranov nad Topľou 093 01, IČO: 36 478
491, 2. H. Š., B.. XX.X.XXXX, X. XXX XX V. XXX, obaja zast. JUDr. Beátou Krausovou, advokátkou,
Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 137, o neplatnosť kúpnej zmluvy a vydanie
kvitancie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13Cb/25/2014-181

zo dňa 15.10.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti.

Žalovaný v 1. rade m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný v 2. rade m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo
„okresný súd“) žalobu zamietol a zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou žalobou na súde prvej inštancie, sa
žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o kúpe bytu uzavretej dňa 8.11.2013, ku ktorej bol povolený
vklad do katastra nehnuteľností katastrálnym odborom Okresného úradu X. pod číslom P. XXXXX/XX
dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzavreli žalobca zastúpený žalovaným v 1. rade na základe zmluvy o zriadení
záložného práva na strane jednej ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci, ktorá kúpna zmluva

sa týkala v rozsudku bližšie uvedenej nehnuteľnosti, a to bytu, vrátane príslušného spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku. Zároveň sa žalobca
domáhal vydania kvitancie žalovaným v 1. rade v znení, podľa ktorého žalovaný v 1. rade prehlasuje, že
dlhvočinemuzanikol,atosplatenímdlhuvzmysleuzavretejzáložnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX,ktorá
pohľadávka vznikla z dôvodu zaplatenia dohodnutej ceny za zhotovenie diela, vrátane jej príslušenstva
a práva na náhradu škody či inej sankcie záložného veriteľa, ktorá mala vzniknúť záložnému veriteľovi
na základe zmluvy o dielo č. 02/2012 zo dňa 30.4.2012, vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 30.5.2012.

3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že kúpna zmluva bola uzavretá v zmysle záložnej zmluvy, ktorú uzavreli
žalobca na strane jednej ako záložca, a žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ. Táto zmluva bola
uzavretá z dôvodu zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa na zaplatenie dohodnutej ceny zazhotovenie diela, vrátane jej príslušenstva a práva na náhradu škody, či inej sankcie záložného veriteľa,
ktorá vznikla, alebo vznikne záložnému veriteľovi na základe zmluvy o dielo, uzavretej medzi záložným
veriteľom ako zhotoviteľom a obchodnou spoločnosťou ICOMA spol. s r.o. ako objednávateľom na

zhotovenie diela - časť stavby Intenzifikácia separovaného zberu vo Vranove nad Topľou - stavebná
časť stojiská. Dielo bolo podľa žalobcu riadne a včas vykonané, pričom ako zhotoviteľ diela bola s
investorom Mestom Vranov nad Topľou v zmluvnom vzťahu obchodná spoločnosť EURO-BUILDING,
a.s., IČO: 35683066, ktorá si vykonanie prác objednala u obchodnej spoločnosti EURO-ŠTUKONZ
s.r.o., IČO: 35972297, a táto si tieto práce následne objednala u obchodnej spoločnosti Segametal

Engineering s.r.o., IČO 35972921. Následne si táto spoločnosť objednala prácu u obchodnej spoločnosti
CONNER s.r.o., IČO: 35723262 a táto v ďalšej obchodnej spoločnosti BAUMA-SK spol. s r.o., IČO:
44721048. Táto obchodná spoločnosť si potom práce objednala u obchodnej spoločnosti ICOMA spol.
s r.o., IČO: 36568902, ktorá časť stavebných prác zrealizovala a časť si objednala u žalovaného v 1.
rade. Neuhradením faktúr zostala pohľadávka voči obchodnej spoločnosti EURO ŠTUKONZ s.r.o. a
túto pohľadávku obchodná spoločnosť Segametal Engineering s.r.o. zákonným spôsobom zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 2.4.2013 s dodatkom, previedla na obchodnú spoločnosť BAUMA-SK
spol. s r.o.. Následne dňa 2.4.2013 uzavrela obchodná spoločnosť ICOMA spol. s r.o. s obchodnou
spoločnosťou BAUMA-SK spol. s r.o. zmluvu o pristúpení k záväzku v zmysle § 534 OZ, na základe
ktorej spoločnosť BAUMA-SK spol. s r.o. pristúpila k záväzku obchodnej spoločnosti ICOMA spol. s
r.o. voči žalovanému v 1. rade v celkovej výške 438.729,59 eur, pričom s uzatvorením tejto zmluvy

udelil súhlas aj žalovaný v 1. rade. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.4.2013 potom obchodná
spoločnosť BAUMA-SK spol. s r.o., postúpila žalovanému v 1. rade pohľadávku voči dlžníkovi EURO-
ŠTUKONZ s.r.o. v sume 499.058,75 eur. Dňa 15.4.2013 potom oznámila obchodná spoločnosť BAUMA-
SK spol. s r.o. žalovanému v 1. rade, že svoje pohľadávky voči nemu v zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávok započítava v plnej výške na pohľadávky žalovaného v 1. rade, vyplývajúcu z vyhotovených

a neuhradených faktúr na spoločnosť ICOMA spol. s r.o., ktoré boli predmetom postúpenia a ktorých
zoznam bol v prílohe listu. Započítanie sa uskutočnilo podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Týmto záväzok žalobcu voči žalovanému v 1. rade uvedený v zmluve o zriadení vecného bremena
zanikol. Napriek tomu žalovaný v 1. rade namiesto toho, aby vydal kvitanciu na výmaz záložného práva,
využil toto záložné právo a predmet zálohu predal. V ďalšom žalobca poukázal na ustanovenia týkajúce

sa neplatnosti právneho úkonu, a to jednak absolútnej, ako aj relatívnej neplatnosti so záverom, že
má zato, že to, čo urobil žalovaný v 1. rade, a teda, že použil záložnú zmluvu a jej ustanovenia k
prevodu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, hoci bol upozorňovaný na nezákonnosť takéhoto kroku
a k zániku záložného práva, považuje jeho právny úkon v uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným v 2.
rade, za absolútne neplatný. Naliehavý právny záujem preukazoval tým, že takýmto prevodom mu bola

spôsobená značná majetková ujma, keďže ide o nehnuteľnosť vysokej hodnoty a na druhej strane s
poukazom aj na skutočnosť, že bez súdneho rozhodnutia nie je možný zápis v katastri nehnuteľností.

4. Žalovaní v 1. rade a 2. rade žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Žalobca navrhol, aby súd ako prejudiciálnu otázku posúdil platnosť zmluvy o zriadení záložného
práva vzhľadom na skutočnosť, že dodatok k zmluve nebol podpísaný žalobcom ako záložcom, ale
zástupcom žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia §§ 151b ods. 1 Občianskeho
zákonníka a 31 ods. 1, 31a písm. c), všetko zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny

zákon“), po oboznámení sa so spisom Katastrálneho úradu, Správy katastra pre hlavné mesto uzavrel,
že žalobca ako záložca a žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ, uzatvorili záložnú zmluvu, ktorá bola
riadne opatrená podpisovými doložkami oboch účastníkov zmluvy, a až do ostatného pojednávania v
tejto veci žalobca žiadnym spôsobom jej platnosť nenamietal a taktiež nie je súdu prvej inštancie známa
skutočnosť, že by sa tak stalo v inom konaní. Z predmetnej záložnej zmluvy podľa súdu prvej inštancie

jednoznačne vyplýva, že tento právny úkon bol zúčastnenými stranami urobený slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne, osobami na to spôsobilými a taktiež súd prvej inštancie nezistil, že by svojim obsahom
alebo účelom, odporoval zákonu alebo ho obchádzal, alebo sa priečil dobrým mravom. Zo záložnej
zmluvy podľa okresného súdu jednoznačne vyplýva, že touto zmluvou ako zabezpečovacím inštitútom,
bola zabezpečená pohľadávka a jej príslušenstvo, ktoré boli v zmluve jasne a zrozumiteľne uvedené,

jednalo sa o zabezpečenie pohľadávky z obchodného styku dvoch obchodných spoločností. Na podporu
svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal aj na to, že vklad záložného práva zriadeného na
základe predmetnej zmluvy, bol po podaní návrhu na príslušnej správe katastra v riadnom konaní
povolený tak, ako na túto skutočnosť poukázal aj žalovaný v 1. rade. Súd prvej inštancie mal zato, že v prípade zistenia nedostatkov návrhu, resp. jeho príloh pri preskúmaní predmetnej zmluvy a
jej dodatku tak, ako to správe katastra ukladá zákon, by správa katastra v prípade zistenia takýchto
podstatných nedostatkov, keď pri ich pôvodnom zistení konanie predpísaným spôsobom prerušila,

opätovne prerušila, prípadne vklad na základe predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a jej
dodatku v prípade neodstránenia alebo zistenia nedostatkov nepovolila. Na záver k tomuto ešte súd
prvej inštancie uviedol, že všetky rozhodnutia úradu boli doručované aj žalobcovi ako záložcovi, teda
mal možnosť uplatniť si svoje prípadné práva alebo ich porušenie aj využitím či už riadnych, alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní, ako aj na skutočnosť, že pokiaľ by už v

zmluve bol riadne špecifikovaný záloh, ako to vyžadovali právne predpisy (§ 42 ods. 2 Katastrálneho
zákona), vklad záložného práva by bol povolený len na základe zmluvy, a nie aj dodatku, ktorý len riešil
nesprávne uvedenie popisných informácií týkajúcich sa predmetného zálohu a žiadnym iným spôsobom
menil (zrejme mal súd prvej inštancie na mysli „nemenil“) účel zmluvy, či vôľu strán zmluvy o zriadení
záložného práva.

6. Aplikujúc ustanovenia §§ 37 ods. 1, 39, 531 ods. 1, 2, 534 a 580, všetko Občianskeho zákonníka,
mal na základe vykonaného dokazovanie súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba nie je dôvodná,
nakoľko jednostranný zápočet obchodnej spoločnosti BAUMA - Sk spol. s r.o., je absolútne neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko ním boli započítané pohľadávky, ktoré
nie sú vzájomnými pohľadávkami tak, ako to predpokladá ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka.

Pri započítaní ako spôsobe zániku záväzku, musí byť splnená podmienka, aby vzájomné pohľadávky
boli spôsobilé na započítanie. Prvou podmienkou pre započítanie sú teda vzájomné pohľadávky, a teda
také, kde veriteľ jednej pohľadávky spôsobilej na započítanie, je zároveň dlžníkom druhej pohľadávky
spôsobilej na započítanie a naopak. Dlh alebo pohľadávka tretej osoby tu spravidla nemá miesto,
pretože nemožno započítať cudziu pohľadávku pre nedostatok vzájomnosti. Započítanie môže zásadne

uplatniť iba dlžník, ktorý je sám veriteľom vzájomnej pohľadávky, resp. veriteľ, ktorý je sám dlžníkom
vzájomnej pohľadávky. Občiansky zákonník pripúšťa z tejto zásady niektoré výnimky, ktoré predstavujú
prípady, keď dochádza k zmene subjektov záväzku. Tak je tomu podľa okresného súdu aj v prípade
postúpenia pohľadávky (§ 524 Občianskeho zákonníka), alebo prevzatia dlhu podľa § 531 Občianskeho
zákonníka, pri ktorých síce dochádza k zmenám v osobe veriteľa alebo dlžníka, ale nemá to vplyv na

obsah a rozsah záväzku. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 531 Občianskeho
zákonníka, v ktorom je upravená zmena v subjektoch záväzku na strane dlžníka, keď prevzatie dlhu
spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu vstúpi namiesto pôvodného dlžníka alebo
vedľa neho, nový dlžník (preberateľ dlhu). Táto zmena na strane dlžníkov sa nemôže uskutočniť
bez spoluúčasti druhého účastníka záväzkového právneho vzťahu, teda bez veriteľa vyžaduje jeho

súčinnosť. Pri prevzatí dlhu vystupujú tri osoby - pôvodný dlžník, nový dlžník a veriteľ a k prevzatiu
dlhu dochádza dvoma spôsobmi, pričom jedným z nich je spôsob, keď namiesto pôvodného dlžníka
vstupuje do existujúceho právneho vzťahu nový dlžník. K prevzatiu dlhu dochádza na základe písomnej
zmluvy medzi dlžníkom a treťou osobou, ktorá sa stane novým dlžníkom a na prevzatie dlhu je potrebný
súhlas veriteľa. V uvedenom ustanovení je upravená taká zmena v subjektoch na strane dlžníka, keď

pôvodný dlžník prestáva byť účastníkom záväzkového vzťahu a na jeho miesto nastupuje nový dlžník.
Za zmenu v osobe dlžníka považuje Občiansky zákonník aj prevzatie plnenia na základe dohody (§ 534
Občianskeho zákonníka) medzi dlžníkom a treťou osobou, na základe ktorej sa tretia osoba zaviaže, že
splní za dlžníka jeho záväzok. Takáto dohoda nemá za následok zmenu v subjektoch záväzku, pretože
tu nejde o prevzatie dlhu, ale len o prevzatie plnenia, preto na rozdiel od prevzatia dlhu podľa § 531 ods.

1 Občianskeho zákonníka, nedochádza k zámene osoby dlžníka. Dohodu o prevzatí plnenia uzavierajú
doterajší dlžník a tretia osoba, ktorou dohodou sa tretia osoba zaväzuje voči doterajšiemu dlžníkovi
a na rozdiel od prevzatia dlhu (§ 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nevyžaduje súčinnosť veriteľa,
pretože veriteľ z tejto dohody nezískava žiadne práva. Dohoda o prevzatí plnenia zakladá obligačný
záväzok medzi dlžníkom a treťou osobou (preberateľom dlhu), ktorá má na základe dohody podľa §

534 Občianskeho zákonníka povinnosť voči dlžníkovi, veriteľovi však z toho nevznikne priame právo.

7. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku jednostranného zápočtu vykonaného
spoločnosťou BAUMA - SK spol. s r.o. dňa 15.4.2013, zanikla pohľadávka žalovaného v 1. rade
voči BAUMA - SK spol. s r.o., vzniknutá prevzatím záväzku pôvodného dlžníka ICOMA spol. s r.o.

spoločnosťou BAUMA-SK spol. s r.o., ktorá pohľadávka žalovaného v 1. rade voči spoločnosti ICOMA
spol.sr.o.,bolazabezpečenázriadenímzáložnéhoprávanazákladezmluvyozriadenízáložnéhopráva,
uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom, pričom žalobca
spolu so žalobou predložil súdu zmluvu o pristúpení k záväzku uzavretú podľa § 534 Občianskehozákonníka, uzavretú medzi spoločnosťou ICOMA spol. s r.o. ako pôvodným dlžníkom a spoločnosťou
BAUMA - SK spol. s r.o. ako pristupujúcim k záväzku.

8. Keďže teda zmluvou o pristúpení k záväzku sa spoločnosť BAUMA-SK spol. s r.o. ako pristupujúci
k záväzku nestala podľa okresného súdu novým dlžníkom žalovaného v 1. rade namiesto pôvodného
dlžníka ICOMA spol. s r. o., teda nenastala zmena v osobe subjektov pôvodného záväzkového vzťahu
medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a spoločnosťou ICOMA spol. s r.o. ako dlžníkom z titulu
neuhradenie ceny za dielo vykonané žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo

pre spoločnosť ICOMA spol. s r.o. ako objednávateľom, teda neprevzala dlh ako nový dlžník a nestala sa
dlžníkom žalovaného v 1. rade, spoločnosti BAUMA-SK spol. s r.o. nevznikol voči žalovanému v 1. rade
záväzok, teda nemohla započítať svoju pohľadávku voči žalovanému v 1. rade so svojim neexistujúcim
záväzkom voči žalovanému v 1. rade, preto je jednostranný zápočet podľa súdu prvej inštancie v rozpore
so zákonom, a je absolútne neplatným právnym úkonom.

9. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ, udelil podľa vyjadrenia
žalobcu, ako aj podľa predložených listinných dôkazov, spoločnosti ICOMA spol. s r.o. ako dlžníkovi
súhlas veriteľa, ktorý súhlas vyžaduje len ust. § 531 Občianskeho zákonníka, keďže ako súd prvej
inštancie uviedol vyššie, spoločnosť ICOMA spol. s r. o. a BAUMA-SK spol. s r.o. uzavreli v konečnom
dôsledku zmluvu podľa § 534 Občianskeho zákonníka, pri ktorej sa takýto súhlas nevyžaduje.

10. Teda ak započítací prejav - jednostranný zápočet spoločnosti BAUMA-SK spol. s r.o., je absolútne
neplatný, dlžníkom zo záväzkového vzťahu z titulu zmluvy o dielo je stále spol. ICOMA spol. s r.o.,
a keďže žalobca nepreukázal, a ani netvrdil, že by žalovanému v 1. rade ako veriteľovi, bolo na túto
pohľadávku plnené, má preto okresný súd za to, že boli splnené podmienky pre postup žalovaného

v 1. rade ako záložného veriteľa na postup podľa § 151l, a teda začatie výkonu záložného práva
na uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky voči spoločnosti ICOMA spol. s r.o. predajom zálohu -
predmetného bytu vo vlastníctve žalobcu v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva žalovanému v
2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2013 a vzhľadom na uvedené, musel preto okresný súd
žalobu aj v časti o vydanie kvitancie, zamietnuť.

11. V priebehu konania, cca 26 mesiacov po podaní žaloby v mesiaci máj 2015, právny zástupca žalobcu
spolu s vyjadrením, doručil súdu aj zmluvu o prevzatí záväzkov uzavretú medzi totožnými subjektmi, ale
už ako pôvodným dlžníkom (ICOMA spol. s r.o.) a novým dlžníkom (BAUMA-SK spol. s r.o.) z rovnakého
dňa 2.4.2013, ako pôvodne predložená zmluva o pristúpení k záväzku. Súd prvej inštancie však na

takýto dôkaz neprihliadol, a to ani vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že až v priebehu konania osoba,
ktorá vykonávala účtovníctvo jednak pre žalobcu, ako aj pre spoločnosti ICOMA spol. s r.o. a BAUMA-
SK spol. s r.o., účtovník predložil právnemu zástupcovi žalobcu predmetnú zmluvu. Súd tu poukázal na
to, že žalobca už s návrhom na začatie konania, bol povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez vlastnej viny, čo nebol tento prípad, keďže žalobca

tvrdil, že bolo riadne vedené účtovníctvo, o čom však podľa okresného súdu vyvstávajú pochybnosti
minimálne z dôvodu, že zmluva o pristúpení k záväzku, ktorú žalobca predložil spolu so žalobou tak, keď
túto následne aj s vyjadrením v máji 2015 opätovne predložil, tak toto vyhotovenie má v pravom hornom
rohu interné označenie dokladu, ktoré sa nachádza a je uvedené aj v účtovníctve spoločnosti ICOMA
spol. s r.o.. Súd vzhľadom na uvedené nevykonal ani dokazovanie výsluchom svedka - účtovníka, ktorý

mal podľa žalobcu súdu ozrejmiť ako boli listiny právnemu zástupcovi predkladané.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol, nevykonal
ani dokazovanie výsluchmi ďalších svedkov navrhovaných účastníkmi konania, nakoľko mal za to, že
uvedené osoby by len potvrdili skutočnosti ohľadom postúpenia pohľadávok, ktoré skutočnosti by mohli

mať význam pre prípadné iné konanie ale nie pre rozhodnutie súdu v danej veci.

13. Zároveň súd prvej inštancie vyslovil, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

14. Voči tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, teda
voči rozhodnutiu súdu v merite veci podal žalobca včas odvolanie, keď mal za to, že rozsudok
je nepreskúmateľný tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav veci, keď v danom prípade je splnená zákonom stanovená podmienka pre zrušenierozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., kedy rozhodnutie odvolací súd zruší, ak sa účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Teda mal odvolateľ za to, že prvoinštančný
súd nedostatočne, najmä paragrafovým znením zdôvodnil napadnutý rozsudok. Žalobca mal za to, že

odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia presvedčivého
rozhodnutia vyplývajúceho z § 157 ods. 2 O.s.p., keď v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej
inštancie neuviedol zákonnú citáciu paragrafového znenia, v zmysle ktorého návrh navrhovateľa posúdil
po právnej stránke, ako aj dostatočne relevantne dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, na základe
akých konkrétnych skutkových zistení dospel k uvedenému záveru. V ďalšom odvolateľ uviedol, že

prvostupňový súd nevypočul ním navrhnutých svedkov N.. L. K. H. L. X., ktorý považoval za veľmi
dôležitý, lebo práve oni sa môžu vyjadriť a majú vedomosti o postúpení záväzku medzi spoločnosťou
ICOMA s.r.o. a BAUMA-SK spol. s r.o.. K predloženým dokladom žalobca uviedol, že všetky doklady, ako
ajzmluvykpostúpeniu pohľadávok,akoichajzaúčtovanievúčtovnejevidenciipreobchodnúspoločnosť
ICOMA spol. s r.o. a BAUMA - SK s.r.o., ako aj žalobcu, zaúčtoval a viedol ekonóm spoločnosti N.. L.
K.. Z účtovných dokladov, ktoré predložil právny zástupca súdu, a to v prílohe z listu zo dňa 22.5.2015

žalobca uviedol, že ich právny zástupca požiadal konateľa žalobcu o skontaktovanie sa s ekonómom
a účtovníkom obchodnej spoločnosti N.. L. K., ktorý navštívil právneho zástupcu žalobcu, ktorý si
priamo od neho vyžiadal účtovné doklady, ktoré osobne ekonóm menovanému právnemu zástupcovi
predložil a tento tieto doklady, ktoré dostal od ekonóma, zaslal súdu v prílohe svojho listu zo dňa
22.5.2015. Postoj žalovaných, ktorí upodozrievajú žalobcu z dodatočného vyhotovenia tohto dokladu,

ako aj jeho antidatovaniu, ho hlboko dotýka a uráža, keď tento by si podľa svojho vyjadrenia, nikdy
nedovolil sfalšovať doklady a antidatovať ich. To, ako sa sporný doklad dostal do súdneho spisu, uviedol
vyššie, a k tomuto by sa vedel, podľa žalobcu, bližšie vyjadriť práve spomínaný svedok N.. L. K..
Ešte k tejto záležitosti by chcel žalobca uviesť, že právna prax skúma nie názov dokladu, zmluvy, ale
jeho obsah, resp. to, čo účastníci v skutočnosti chceli urobiť a urobili. Podľa odvolateľov v 1. rade

je rozhodujúci obsah toho, čo si zmluvné strany dohodli a ak nie je v určitej otázke účastníkmi nič
dohodnuté, použijú sa na záväzkový právny vzťah, ktorý vznikol analogicky, tie ustanovenia, ktoré
upravujú záväzkový právny vzťah obsahom a účelom najbližším. Všetky zúčtované položky v účtovných
evidenciách, ktoré žalobca predložil, podľa neho potvrdzujú to, že v skutočnosti došlo k postúpeniu
pohľadávok tak, ako to od začiatku uviedol v podanom návrhu. Podľa žalobcu ním predložená zmluva

označená ako zmluva k pristúpením záväzku, obsahovo zodpovedá zmluve o postúpení záväzku. Teda
vzhľadom na vyššie uvedené, právny názor a doterajšie súdne rozhodnutia je podľa žalobcu, potrebné
posudzovať túto zmluvu v tomto kontexte ako zmluvu o postúpení záväzku. Aj konateľ žalovaného v 1.
rade, resp. žalovaný v 2. rade, svojím podpisom potvrdili tú skutočnosť, že má vedomosť o postúpení
sporných pohľadávok jednak aj pri vypracovaní návrhu na konkurzné konanie na obchodnú spoločnosť

EUROŠTUKONZ s.r.o. Bratislava, ktorý návrh podpísal žalovaný v 2. rade, ktorého podpis bol úradne
overený a takisto postúpenie pohľadávok bolo potvrdené aj audítorom v správe tak, ako to žalobca súdu
predložil. Taktiež žalobca poukázal aj na list svojho právneho zástupcu zo dňa 22.5.2015, v prílohe
ktorého predložil list obchodnej spoločnosti CEDENT Plus s.r.o. pre BAUMA-SK s.r.o., v ktorom sám
žalovaný v 1. rade uznáva, že BAUMA SIK s.r.o. prevzala od spoločnosti ICOMA s.r.o. záväzok Zmluvou

oprevzatézáväzku,ďalejoznámil,žepostupujúpohľadávkuvočiBAUMA-SKs.r.o. vovýške499.058.75
eur s prísl. obchodnej spoločnosti Majerovský kaštieľ s.r.o., teda nemôže byť podľa žalobcu pravdou
tvrdenie žalovaného v 2. rade, že oni evidovali v účtovnej evidencii voči BAUMA-SK s.r.o. a tak isto mali
vedomosť o tom, že BAUMA-SK s.r.o. prevzala záväzok od spoločnosti ICOMA s.r.o..

15. Pokiaľ dňa 13.2.2015 na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaných predložila ako listinné dôkazy
listy žalovaného v 1. rade, adresované Euro-Štukonz s.r.o. zo dňa 4.6.2013 a 28.6.2013 a spoločnosti
ICOMA spol. s.r.o. zo dňa 4.6.2013, tak listy pre Euro- Štukonz s.r.o., sú podľa odvolateľa vlastne výzvy
na úhradu pohľadávok pred podaním žaloby na súd, pričom ide o pohľadávku vo výške 499.058,75 eur
a o tú istú pohľadávku, ktorú žalovaný v 1. rade vymáhal aj od žalobcu, a to tým spôsobom, že predal

byt v X. pre žalovaného v 2. rade a z kúpnej zmluvy vlastne chcel čiastočne uspokojiť svoju pohľadávku.
Teda z konania samotného žalovaného v 1. rade nie je podľa žalobcu jasné, koho vlastne považuje
za dlžníka, či Euro-Štukonz s.r.o. (na základe postúpených pohľadávok), alebo žalobcu. Ďalej žalobca
chcel poznamenať, že žalovaný v 2. rade medializoval celú vec okolo výstavby stojísk pre komunálny
odpad v Meste Vranov nad Topľou a nezaplatenia celej sumy za vykonané dielo na tlačovej besede dňa

19.2.2015, kde sám žalovaný v 2. rade pre média uviedol, že pokiaľ mu nebudú finančné prostriedky
vyplatené úplne za vykonané dielo, považuje toto dielo za svoje vlastníctvo a zároveň oznámil, že
vymáhaodMestaVranovnadTopľoudoplateniediela,keďžetotosarobilopre nich.Ďalejtvrdil,žepodal
aj trestné oznámenie v tom smere, čo podľa žalobcu znamená, že na základe týchto dôkazov žalovanýv 1. rade vymáha svoju dlžnú čiastku jednak od obchodnej spoločnosti Euro-Štukonz s.r.o. (predložil o
tom listiny), ďalej tú istú sumu vymáha od Mesta Vranov nad Topľou a nakoniec aj predajom bytu od
žalobcu v tomto konaní. Žalobca podotkol, že k postúpeniu pohľadávok a záväzkov došlo ešte na jar v

roku 2013, niekedy v mesiaci apríl, a to na naliehanie žalovaného v 2. rade ako konateľa žalovaného
v 1. rade, čo uviedol vo svojej výpovedi pred súdom aj konateľ žalobcu, pretože žalovaný chcel byť za
každú cenu veriteľom obchodnej spoločnosti Euro-Štukonz s.r.o. a spolu konateľ žalobcu s konateľom
žalovaného v 1. rade išli do Bratislavy vybavovať záležitosti okolo postúpenia záväzkov. Práve aj túto
skutočnosť môžu potvrdiť nimi uvádzaní svedkovia, ktorých prvoinštančný súd nevypočul.

16. Žalovaný v 1. rade si uplatnil záložné právo voči žalobcovi až vtedy, t. j. v novembri 2013), keď už
ICOMA spol. s r.o. (nie žalobca) všetky svoje záväzky previedol.

17. Ďalší list, ktorý právna zástupkyňa predložila na pojednávaní sa podľa žalobcu týka výzvy na
náhradu škody, ktorá je adresovaná pre spoločnosť ICOMA spol. s r.o., keď podľa žalobcu ide o fiktívnu

(teda neexistujúcu) škodu, ktorú si žalovaný v 1. rade vymyslel. Keby aj akákoľvek škoda žalovanému
v 1. rade vznikla, nie je predmetom tohto súdneho sporu.

18. Podľa odvolateľa je výsluch nimi navrhovaných svedkov, ktorý prvoinštančný súd nevykonal, dôležitý
pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, keď nevedno, čo má prvoinštančný súd na mysli, keď tvrdí, že ich

výpoveď v tomto konaní nie je pre rozhodnutie súdu významná, ale môže byť významná pre prípadné
iné konanie.

19. Záverom ešte odvolateľ upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, že v spise sa nachádza zmluva o
zriadenízáložnéhoprávakspornejnehnuteľnosti,akoajdodatokstým,žepoukázalinato,žepredmetný

dodatok k zmluve o zriadení záložného práva, nebol podpísaný záložcom, ale je podpísaný zástupcom
žalovaného v 1. rade, resp. žalovaným v 2. rade, k čomu nebol tento nikdy splnomocnený, preto
navrhol, aby sa súd zaoberal otázkou platnosti záložnej zmluvy ako prejudiciálnou otázkou. Žalovaný
v 1. rade sa bránil tým, že mal od žalobcu plnomocenstvo k zastupovaniu o vkladovom konaní do
katastra nehnuteľností, čo je síce podľa odvolateľa pravda, ale podpísanie dodatku k záložnej zmluve

nepatrí do vkladového konania, ale tento dodatok podpísať nemohol a tým pôvodná zmluva, keďže mala
nedostatky, ktoré tkveli v nezákonnosti a bez doplnenia dodatkom, je pôvodná zmluva neplatná.

20. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že z nesporného skutkového
stavu vyplýva, že okresný súd v konaní riešil otázku, a to či pristupujúci dlžník (§ 534 Občianskeho

zákonníka), môže veriteľovi platne započítať na základe jednostranného zápočtu dlh dlžníka, ku ktorému
pristúpil a pohľadávku, ktorú má voči veriteľovi. Žalovaní v 1. a 2. rade sa v konaní bránili tým, že
takýto jednostranný zápočet je neplatný, lebo je v rozpore so zákonom, a to ustanovením § 580
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, možno jednostranným zápočtom
započítať výhradne vzájomné pohľadávky, ktorými sú tie pohľadávky, ktorých veriteľ jednej pohľadávky

je dlžníkom druhej pohľadávky a naopak. Z vykonaného dokazovania je podľa žalovaných zrejmé, že
jednostranným zápočtom zo dňa 15.4.2013 obchodná spoločnosť BAUMA-SK spol. s r.o., Trebišov, IČO:
44 721 048 nezapočítala vzájomné pohľadávky. Spoločnosť BAUMA-SK spol. s r.o. Trebišov započítala
voči tomu istému veriteľovi vlastnú pohľadávku s dlhom tretej osoby, teda s dlhom dlžníka, ku ktorému
len pristúpila. Z uvedeného podľa žalovaných vyplýva, že jednostranný zápočet spoločnosti BAUMA-

SK s.r.o., Trebišov, ktorým mal dlh spoločnosti ICOMA spol. s r.o. Trebišov vo výške 438.729,59 eur
zabezpečený záložným právom na byt č. XX, nachádzajúci sa na ul. W. P. X., podľa tvrdenia žalobcu
zaniknúť, je neplatný.

21. Žalobca v konaní po celý čas zotrvával na svojich vyjadreniach uvedených v návrhu na začatie

konania a opakovane poukazoval aj na zmluvu o pristúpení záväzku zo dňa 2.4.2013, ktorú predložil
k návrhu na začatie konania. Na pojednávaní dňa 7.5.2015 právna zástupkyňa žalovaných objasnila
žalobcovi, že nesprávne posudzuje právny stav, ktorý nastal uzavretím zmluvy o pristúpení záväzku
podľa § 534 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že po uzavretí zmluvy o pristúpení záväzku, zostal
pôvodný záväzkový vzťah dlžník - veriteľ nezmenený, pristupujúci dlžník sa nestal dlžníkom veriteľa,

ako sa nesprávne domnieval navrhovateľ, ale stal sa len dlžníkom dlžníka. Z uvedeného dôvodu
jednostranný zápočet spoločnosti BAUMA-SK spol. s.r.o. je podľa žalovaných, v rozpore so zákonom.
Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že jednostranným zápočtom by bolo možné dlh započítať len
vtedy, ak by bola spoločnosť BAUMA-SK spol. s r.o., Trebišov dlh dlžníka v zmysle ust. § 531 ods.1 Občianskeho zákonníka, prevzala. Po tomto vyjadrení právnej zástupkyne žalovaných, žalobca po
pojednávaní predložil súdu vyjadrenie zo dňa 22.5.2015 s prílohou - listinou označenou ako Zmluva
o prevzatí dlhu zo dňa 2.4.2013, ktorou v ten istý deň, tie isté zmluvné strany, ako v zmluve o

pristúpení k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka „prevzali“ ten istý záväzok voči žalovanému
v 1. rade v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu o prevzatí dlhu podpísala
za obidve zmluvné strany tá istá osoba, konateľ T. N.. Na pojednávaní dňa 10.74.2015 na otázku
súdu, aby žalobca uviedol dôvod, prečo v návrhu na začatie konania alebo vo svojich nasledujúcich
vyjadreniach, nepredložil súdu zmluvu o prevzatí dlhu a prečo túto zmluvu vo svojich vyjadreniach

ani nikdy nespomenul, žalobca uviedol, že „až právny zástupca žalobcu požiadal konateľa žalobcu
o skontaktovanie sa s ekonómom a účtovníkom spoločnosti a až pri tejto návšteve osobne ekonóm
odovzdal právnemu zástupcovi žalobcu predmetnú zmluvu“. Tento dôvod uvádzaný žalobcom v konaní
nemoholpodľažalovanýchobstáť,keďzvykonanéhodokazovaniavyplynuljednoznačnýzáver,želistina
označenáakozmluvaoprevzatídlhuzodňa2.4.2013,bolavyhotovenáažpopojednávaníkonanomdňa
7.5.2015. Z uvedeného dôvodu obaja žalovaní žiadali okresný súd, aby na túto listinu pri posudzovaní

právneho stavu veci, neprihliadal. Ten istý dôvod nepredloženia Zmluvy o prevzaté dlhu zo dňa 2.4.2013
uvádzal žalobca aj v odvolaní zo dňa 21.10.2015 a súčasne vytýka okresnému súdu, že nevypočul ním
navrhovaných svedkov N.. L. K. H. L. X., ktorí sa podľa vyjadrenia žalobcu môžu a majú vyjadriť k celému
procesu postúpenia pohľadávok. Podľa žalovaných je nevierohodné a nelogické tvrdenie žalobcu, že
do návrhu na začatie konania neuviedol najdôležitejší dôkaz pre posúdenie veci len z toho dôvodu, že

sa právny zástupca žalobcu nestretol s ekonómom žalobcu. Žalovaní preto súhlasili so záverom súdu
prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom súd uviedol, že je povinnosťou
žalobcu už s návrhom na začatie konania, predložiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Z uvedeného
dôvodu bol preto záver súdu o tom, že svedkov navrhovaných žalobcom, nie je potrebné vypočuť,
podľa žalovaných správny. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je potrebné túto zmluvu posudzovať ako zmluvu

o postúpení záväzku, tak tento názor nie je podľa žalovaných správny, vzhľadom k tej skutočnosti, že
zmluva o prevzatí dlhu, ako aj zmluva o pristúpení záväzku, sú upravené v § 531 až § 534 Občianskeho
zákonníka, nie je uzatváranie inominátnych zmlúv na zmenu v osobe dlžníka, namieste. Zmluva o
pristúpení k záväzku zo dňa 2.4.2013, ktorú predložil žalobca v konaní, je podľa žalovaných, obsahovo
dostatočneurčitá,abyznejbolzrejmýzáverotom,ženespochybniteľnýmúmyslomobidvochzmluvných

strán, bolo k záväzku voči žalovanému v 1. rade pristúpiť, čo je podľa žalovaných zrejmé tak z označenia
zmluvyakozmluvyopristúpeníkzáväzkuuzavretejpodľa§534Občianskehozákonníka,takzpredmetu
zmluvy uvedeného v článku II. v bode 1 zmluvy, ako aj z práv a povinností zmluvných strán uvedených
v článku III., v bode 2 zmluvy. Poukazujúc na uvedené preto žalovaní v 1. a 2. rade navrhli, aby odvolací
súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh zamietol, ako vecne správny

potvrdil v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovaným v 1. a 2.
rade.

22. Žalobca vo svojom ďalšom podaní opätovne zopakoval, že právny úkon ako prejav vôle, je nutné
vykladať v zmysle obsahu úkonu skutočnej vôle strán na základe logického výkladu veci. Konštantná

literatúrasavrámcivýkladovýchpravidielprikláňaknázoru,žeprávneúkonytrebavykladaťnielenpodľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle, kto právny úkon urobil s prihliadnutím na to,
že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený. V ďalšom tomto podaní žalobca
citoval judikáty sp. zn. 33Cdo 447/2012 (NS ČR) týkajúci sa spôsobu výkladu prejavu vôle; hodnotenia
písomného prejavu a významu vedomostí účastníkov o predmete zmluvy v prípade písomného prejavu,

podľa ktorého je podstatné, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Ďalej žalobca v
tomto podaní citoval judikáty NS ČR 30Cdo 4065/2010, 33Cdo 3488/2009, Najvyššieho súdu Českej
republiky týkajúcich sa výkladových pravidiel a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo 281/2005, rovnako týkajúci sa výkladových pravidiel, spolu s rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 28Cdo 2884/2009 týkajúci sa posudzovania povahy zmlúv.

23. Prejav vôle, ktorý uskutočnil žalobca, jednoznačne podľa jeho názoru, smeruje k uzatvoreniu zmluvy
o prevzatí záväzku v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takáto skutočnosť vyplýva podľa
žalobcu z charakteru konania s úmyslom uzavrieť túto zmluvu už od počiatku. Ako vyplýva zo samotnej
žiadosti dlžníka o súhlas veriteľa s prevzatím dlhu zo dňa 27.3.2013, spoločnosť ICOMA spol. s r.o. si

riadnym spôsobom splnila postup upravujúci prevzatie dlhu, keď žiadala spoločnosť CEDENT plus s.r.o.
(žalovaný v 1. rade) o súhlas s prevzatím dlhu, ktorý sa v žiadosti zo dňa 27.3.2013 formuluje výslovne
a zreteľne. Odpoveď zo strany veriteľa formulovaná ako stanovisko veriteľa k žiadosti o súhlas veriteľa
s prevzatím dlhu zo dňa 27.3.2013 taktiež používa označenie prevzatie dlhu. Ako vyplýva z uvedenéhostanoviska, konateľ žalovaného v 1. rade súhlasil s uzavretím zmluvy o prevzatí dlhu. Podľa žalobcu
tak možno konštatovať, že obaja žalovaní boli vedome uzrozumení s uzavretím predmetnej zmluvy a
ich stanovisko k takto dohodnutému úmyslu bolo kladné. V tomto prípade je podľa žalobcu nemožné si

myslieť, resp. predpokladať, že konateľ žalovaného v 1. rade H. Š., nevedel o zámere BAUMA-SK spol.
s r.o., prevziať záväzok spoločnosti ICOMA spol. s r.o..

24. Pokiaľ sa týka samotnej zmluvy zo dňa 2.4.2013, tak táto je podľa žalobcu formulovaná ako zmluva o
pristúpení k záväzku uzavretá podľa § 534 Občianskeho zákonníka, je nutné v prvom rade skonštatovať,

že ak má byť právny úkon absolútne neplatný, a nevyvolať právne dôsledky, musí ísť v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka o právny úkon, ktorý odporuje zákonu, obchádza zákon, alebo sa prieči dobrým
mravom. Vyššie uvedená zmluva zo dňa 2.4.2013 podľa žalobcu neobsahuje žiadne prvky, ktoré by
odporovali zákonu, obchádzali ho, alebo sa priečili dobrým mravom. Podľa žalobcu ide o typ zmluvy,
ktorá má všetky atribúty zmluvného charakteru a ide o úkon určitý, ktorý možno vykladať v zmysle jeho
vôle. Z hľadiska vôle je uvedená zmluva formulovaná v nadväznosti na predchádzajúce konanie, ktorého

účelom bolo prevziať záväzok zo strany spoločnosti BAUMA-SK spol. s r.o. voči spoločnosti ICOMA
spol. s r.o.. S takýmto uzrozumením podpisovali jednotlivé strany zmluvného vzťahu zmluvu zo dňa
2.4.2013. Odkaz na zákonné ustanovenie, ktoré sa v zmluve zo dňa 2.4.2013 nachádza a ktoré evokuje
domnienku, že ide o zmluvu o pristúpení k záväzku, nie je podľa žalobcu možné brať na zreteľ bez
ostatných širších súvislostí, ktoré vychádzajú z podstaty veci a prvotnej snahy o zrealizovanie procesu

prevzatia dlhu. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 33Cdo 3488/2009 je potrebné
pomocou výkladu právneho úkonu objasniť skutočný zámer účastníkov týmto spôsobom vyjadrený.

25. Skutočný zámer spoločnosti BAUMA-SK spol. s. r.o. bol podľa žalobcu od počiatku dlh zo strany
spoločnosti ICOMA spol. s r.o. prevziať, čo jednoznačne potvrdzuje aj vyjadrenie konateľa spoločnosti

BAUMA-SK spol. s r.o. a ICOMA spol. s r.o. vzhľadom k tomu, že ide o tú istú osobu vo funkcii
štatutárneho orgánu. Zámer pristúpiť k záväzku, a nie záväzok prevziať, by z pohľadu logického
usudzovania veci vôbec nedávalo zmysel, nakoľko práve jednostranným započítaním malo dôjsť k
vzájomnémuurovnaniuzáväzkov.Žalobcamalzato,ževtomtoprípadejenutnéskúmaťskutočnýzámer
strán, čo sa týka obsahu zmluvy zo dňa 2.4.2013, právny dôvod vzniku záväzku a celkové posúdenie z

hľadiska prejavu vôle, ktoré má smerovať k uzatvoreniu danej zmluvy. V tejto súvislosti žalobca poukázal
aj na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky týkajúci sa posudzovania právneho dôvodu
vzniku záväzku vo veci sp. zn. 28Cdo 2884/2009, podľa ktorého: „pre posúdenie povahy zmlúv nie je
rozhodujúce ich označenie, ale obsah a najmä právny dôvod vzniku záväzku (kauzy)“.

26. Vzhľadom k tomu, že prvoinštančný súd zamietol návrh o neplatnosť kúpnej zmluvy a vydanie
kvitancie, mal odvolateľ za to, že sa dostatočne nevysporiadal s otázkami týkajúcimi sa prejavu vôle,
obsahu zmluvy zo dňa 2.4.2013, ani s ďalším podstatnými okolnosťami nasvedčujúcimi skutočný zámer
zmluvy zo dňa 2.4.2013.

27. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k doplneniu odvolania žalobcu zotrvali na svojom
vyjadreniu k odvolaniu žalobcu, ktorý v doplnení odvolania cituje 10 judikátov Najvyššieho súdu Českej a
Slovenskej republiky o výkladových pravidlách obsiahnutých v ustanovení § 35 Občianskeho zákonníka.
K uvedenému žalovaní uviedli, že súd pozná právo (iura novit curia) s tým, že žalobca sa v doplnení
odvolania snaží presvedčiť odvolací súd, že zmluva o pristúpení k záväzku zo dňa 2.4.2013, uzatvorená

podľa § 534 Občianskeho zákonníka, nie je zmluvou o pristúpení k záväzku, ale je zmluvou o prevzatí
dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené tvrdenie nemá podľa žalovaných oporu
vo vykonanom dokazovaní, keď zmluvou o pristúpení k záväzku zo dňa 2.4.2013 podpisovala za
obidve zmluvné strany, a to za pôvodného dlžníka spoločnosť ICOMA spol. s r.o., Trebišov, ako aj
za pristupujúceho záväzku spoločnosť BAUMA-SK spol. s r.o., Trebišov tá istá osoba, a to pán T. N..

T. N. má podľa žalovaných právnické vzdelanie, preto ako štatutárny zástupca obidvoch spoločností
pri podpise zmluvy nepochybne vedel, že uzatvorením zmluvy o pristúpení k záväzku, pristupujúci k
záväzku iba pristupuje, čo napokon vyplýva už zo samotného názvu zmluvy. Následne po doslovnej
citácii tretej strany posledného odseku návrhu na začatie konania, žalovaní uviedli, že pokiaľ by zmluvné
strany mienili touto zmluvou prevziať dlh, ako teraz tvrdí žalobca, bol by žalobca napriek označeniu

zmluvy ako zmluva o pristúpení k záväzku, nepochybne už v návrhu na začatie konania tvrdil, že došlo k
prevzatiu dlhu. Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že na základe tejto zmluvy došlo k pristúpeniu
k záväzku. Rovnako tak žalobca tvrdil ďalších 26 mesiacov po podaní žaloby a až po pojednávaní
dňa 7.5.2015, na ktorom právna zástupkyňa žalovaných podrobne vysvetlila žalobcovi obsah právnehovzťahu spočívajúceho pristúpením k záväzku, si žalobca náhle „spomenul“, že u účtovníka v „zásuvke“
sa nachádza zmluva o prevzatí dlhu. Uvedená skutočnosť, ako aj zdôvodnenie žalobcu, prečo sa po
dobu 26 mesiacov ani raz nezmienil o údajnej existencii zmluvy o prevzatí dlhu, nemohla byť podľa

žalovaných súdom prvej inštancie posúdená ako vierohodná, keď opačný prístup súdu by nebolo možné
už označiť inak, ako nadmieru nespravodlivý. Ani skutočnosť, na ktorú teraz žalobca poukazuje na
podporu svojho nepravdivého tvrdenia, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevzatí dlhu, a to na tú
skutočnosť, že dlžník spoločnosť ICOMA spol. s.r.o. požiadal dňa 27.3.2013 žalovaného v 1. rade, teda
veriteľa,osúhlaskprevzatiudlhupodľa§531ods.1Občianskehozákonníka,nemôžepodľažalovaných

v žiadnom prípade znamenať, že po získaní súhlasu veriteľa došlo k prevzatiu dlhu. Aj napriek súhlasu
veriteľa s prevzatím dlhu spoločnosť BAUMA-SK spol. s r.o., Trebišov dlh neprevzala, ale k dlhu dlžníka
len pristúpila.

28. Úmysel zmluvných strán pristúpiť k záväzku nevyplýva len z odkazu na zákonné ustanovenie,
ako to uvádza žalobca vo svojom doplnení k odvolaniu, ale podľa žalovaných vyplýva aj z ďalších

zmluvných dojednaní zmluvy o pristúpení k záväzku, a to z článku II. bod 1 a z článku III. bod 2. Žalovaní
nesúhlasia ani s tým tvrdením žalobcu, že k vzájomnému urovnaniu záväzku malo dôjsť jednostranným
započítaním. K vzájomnému urovnaniu záväzkov malo dôjsť dohodou o započítaní, ktorá by bola možná
aj pri pristúpení k spoločnosti BAUMA-SK spol. s r.o., Trebišov k dlhu dlžníka.

29. Najpresvedčivejším dôkazom toho, že zmluvné strany uzatvorením zmluvy o pristúpení k záväzku
mienili v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka skutočne k záväzku len pristúpiť, je podľa žalovaných
tá skutočnosť, že žalobca po pojednávaní dňa 7.5.2015 predložil v prílohe vyjadrenia aj zmluvu o
prevzatí dlhu podľa ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že práve táto zmluva sa
nachádzala u účtovníka žalobcu. Podľa žalovaných je nepochybné, že ak zmluvné strany Zmluvou o

pristúpení k záväzku zo dňa 2.4.2013 skutočne mienili prevziať dlh, žalobca by dodatočne v súdnom
konaní nepredložil ďalšiu zmluvu o prevzatí dlhu podľa ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Týmto konaním podľa žalovaných, žalobca jednoznačne vyvrátil svoje tvrdenia o úmysle strán zmluvou
o pristúpení k záväzku dlh prevziať. Uvedené konanie žalobcu nepochybne svedčí podľa žalovaných
o tom, že dňa 2.4.2013 zmluvné strany k dlhu dlžníka len pristúpili a po pojednávaní dňa 7.5.2015,

keď žalobca zistil, že tvrdenia právnej zástupkyne žalovaných sú správne a jednostranný zápočet je
v rozpore so zákonom, predložil súdu zmluvu o prevzatí dlhu. Okresný súd preto podľa žalovaných
správne postupoval, ak na túto listinu pri rozhodnutí o veci, neprihliadol.

30. Odvolací súd so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, odvolanie žalobcu posúdil podľa

príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť
1.7.2016, pričom podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konali nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa
26.10.2015, teda bolo ho treba posúdiť podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase podania odvolania.
So zreteľom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty preto odvolací súd postupoval

podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Odvolací súd zdôraznil, že v podmienkach
právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej
istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného v článku I. ods. 1
Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz
retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a pôsobil na základe

dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným
pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosť, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu,
ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu normu nemohol poznať. Procesné pravidlá,
očakávania, s akými účastníci do konania vstupujú, by v zásade nemali byť v jeho priebehu menené;

pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, či už ako účastníkov konania, a
to v takých prípadoch, keď takáto nepredvídateľná zmena nastávajúcich pravidiel sa prejaví (viď nález
Ústavného súdu ČR zo 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS 3559/15).

31. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal v zmysle § 212 ods. 1., v spojení s § 214

ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Odvolaním nebol napadnutý
výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a nebolo ho možné v
rámci odvolacieho súdu preskúmavať.32. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v podrobnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku

účinného do 30.6.2016, t. j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôvodov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

33. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., t. j. že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.VzmysleCivilnéhosporového poriadku

(ďalej len „CSP“), ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h), t. j., že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

34. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., účinného do 30.6.2016, § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP, účinného od 1.7.2016 - nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania (strane sporu),

odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právnom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať
dochádza tiež vtedy, ak súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci preto nie
sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p..

35. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. Žalobca konkrétne namietal, že postupom súdu prvej inštancie mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd prvej inštancie nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď najmä nedostatočne paragrafovým

znením zdôvodnil napadnutý rozsudok. Žalobca tieto svoje tvrdenia nijako bližšie nekonkretizoval, keď
neuviedol, aká má mať, podľa neho, zákonná citácia paragrafového znenia v napádanom rozsudku, v
ktorom súd prvej inštancie doslovne citoval príslušné ustanovenia týkajúce sa zriadenia záložného práva
(§ 151a a § 151b ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka), príslušné ustanovenia Katastrálneho zákona
(§ 31 ods. 1, § 1 a § 31a písm. c) zák. č. 162/1995 Z. z.), ustanovenia týkajúce sa platnosti právnych

úkonov (§ 37 a § 39 Občianskeho zákonníka), ustanovenia týkajúce sa prevzatia dlhu (§ 531 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka) a ustanovenie upravujúce možnosť pristúpenia tretej osoby k záväzku (§ 534
Občianskeho zákonníka), t. j. všetky príslušné zákonné ustanovenia vzťahujúce sa k prejednávanej veci,
v zmysle ktorých návrh žalobcu posúdil po právnej stránke spolu s uvedením konkrétnych skutkových
zistení, na základe ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu.

36. Rovnako, pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ako
jednej zo súčasti procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, keď podľa žalobcu súd prvej inštancie
neuviedol vo svojom rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých je založené tak po
skutkovej i právnej stránke, musí odvolací súd opätovne konštatovať, že tieto svoje námietky odvolateľ

bližšienekonkretizoval,keďnaopakvpreskúmavanejvecirozhodnutiesúduprvejinštanciepodľanázoru
odvolacieho súdu, zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa
vtedy platného a účinného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 220 CSP), pretože súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o tom, že
jednostranný zápočet obchodnej spoločnosti BAUMA-SK spol. s r.o., je absolútne neplatným právnym
úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko ním boli započítané pohľadávky, ktoré nie
sú vzájomnými pohľadávkami tak, ako to predpokladá ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka,ako aj o tom, že pristupujúci k záväzku spoločnosť BAMA-SK spol. s.r.o., sa nestal novým dlžníkom
žalovaného v 1. rade namiesto pôvodného dlžníka ICOMA spol. s r.o., teda nenastala zmena v osobe
subjektov pôvodného záväzkového vzťahu medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a spoločnosťou

ICOMA spol. s r.o., ako dlžníkom z titulu neuhradenia ceny za dielo vykonané žalovaným v 1. rade
ako zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo pre spoločnosť ICOMA spol. s r.o. ako objednávateľom,
teda neprevzal dlh ako nový dlžník a nestal sa dlžníkom žalovaného v 1. rade, spoločnosti BAUMA-
SK spol. s r.o. nevznikol voči žalovanému v 1. rade záväzok, teda nemohol započítať svoju pohľadávku
voči žalovanému v 1. rade so svojím neexistujúcim záväzkom voči žalovanému v 1. rade pre rozpor so

zákonom a z toho vyplývajúci záver o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, súd prvej inštancie
dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na skutkovo a
právne relevantné otázky súvisiace s predmetom požadovanej súdnej ochrany. Napadnuté rozhodnutie
preto nie je nepreskúmateľné.

37. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu, dopĺňa
nasledovné:

38. Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

39. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

40. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného, základným
predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, pričom existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať
a naliehavý právny záujem musí existovať (viď preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v
čase, keď bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 217 ods. 1 CSP, predtým § 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby
sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti
uplatneného nároku).

41. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto

určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie
žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na
splnenie povinnosti (§ 137 písm. c) CSP, predtým § 80 písm. b) O.s.p.). Existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči

žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či
neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu),
aleajvzaloženímožnostiuplatnenia(vočižalovanému)vlastného(zozákona,prípadnezozáväzkového
vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.

42. Za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP (predtým § 80 písm. b) O.s.p.), považovala
súdna prax aj (žalobcom v prejednávanej veci podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu.
Odvolací súd preto v danej veci v prvom rade skúmal naliehavý záujem žalobcu na požadovanom určení
neplatnosti zmluvy o kúpe bytu uzatvorenej dňa 8.11.2013, v úzkej súvislosti s uzatvorenou záložnou
zmluvou, ktorú uzavreli žalobca na strane jednej ako záložca a žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ.

43. Je pravdou, že v prípade vyhovenia žalobe, by aj vzhľadom k vydanému v tom čase predbežnému,
v súčasnosti neodkladnému opatreniu, došlo k obnoveniu právneho stavu pred uzatvorením zmluvy
o kúpe bytu dňa 8.11.2013 (vlastnícke právo k predmetnému bytu a príslušnému spoluvlastníckemu
podielunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachbytovéhodomuanapozemkoch),bysvedčilo

žalobcovi, a to aj vtedy, ak by právo k tejto nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, a
tak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka (§ 34 ods. 2 zák.
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam -
Katastrálny zákon), avšak žalobcovo právne postavenie by sa z hľadiska existencie záložnej zmluvynijako nezmenilo, keď v zmysle článku VI. bodu 1, záložné právo zriadené touto zmluvou o zriadení
záložného práva, uzatvorenou medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným v 1. rade ako záložným
veriteľom dňa 26.10.2012, mohlo zaniknúť len splatením celej pohľadávky, vzdaním sa záložného práva

záložným veriteľom, alebo okamihom, keď záložca alebo iná osoba právoplatne zriadi v prospech
záložného veriteľa iné zabezpečenie jeho pohľadávky, nie však zmluvou o pristúpení k záväzku podľa
§ 534 alebo zmluvou o prevzatí dlhu podľa § 531 ods. 1, všetko Občianskeho zákonníka. Žalobcovo
právne postavenie z hľadiska zachovania záložnej zmluvy, by sa aj v prípade vyhoveniu žaloby oproti
stavu, ak by bolo žalobe vyhovené, nezmenilo, zostalo by v podstate rovnaké. Vyhovením žaloby sa

teda neodstránil stav právnej neistoty žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalobca by aj naďalej
zostal v postavení, v akom je aj doteraz, ako záložca vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako záložnému
veriteľovi. Odvolací súd má za to, že v danej veci, ak už sa žalobca chcel domáhať v dôsledku porušenia
práva zo strany žalovaného v 1. rade vo vzťahu k predmetu zálohu, mal sa domáhať určenia existencie
svojhovlastníckehoprávakpredmetuzálohuspolusurčením,žepredmetnázáložnázmluvauzatvorená
dňa 26.10.2012 zanikla tak, aby sa odstránila neistota v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

v 1. rade spočívajúca v spornosti nároku žalovaného v 1. rade na predmet zálohu.

44. Odvolací súd dodáva k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní, že súd prvej inštancie nevypočul
navrhovaných svedkov N.. L. K. H. L. X., ktorí by sa mali vyjadriť k celému procesu postúpenia
pohľadávok, že súd prvej inštancie správne nevykonal takto navrhovaný dôkaz nakoľko pre posúdenie

tejto právnej veci, účtovná evidencia pohľadávok a záväzkov obchodnej spoločnosti ICOMA spol. s r.o.
a obchodnej spoločnosti BAUMA-SK s.r.o., o ktorej by mali navrhnutí svedkovia vypovedať, nie je právne
významná, keď je právne irelevantné, ako boli záväzky a pohľadávky obchodnou spoločnosťou ICOMA
spol. s r.o. a obchodnou spoločnosťou BAUMA-SK s.r.o. v účtovnej evidencii zaúčtované, keď otázka
platnosti, resp. neplatnosti jednostranného zápočtu pohľadávok a záväzkov obchodnou spoločnosťou

BAUMA-SK spol. s r.o. zo dňa 15.4.2013, závisí ako právna otázka na posúdení súdu na základe
predložených listinných dôkazov.

45. Úvodom, pokiaľ sa žalobca domáhal vydania kvitancie v znení, že žalovaný v 1. rade prehlasuje, že
dlh žalobcu zanikol, a to splatením dlhu v zmysle uzavretej záložnej zmluvy zo dňa 26.10.2012, ktorá

pohľadávka vznikla z dôvodu zaplatenia dohodnutej ceny za zhotovenie diela, vrátane jej príslušenstva
a práva na náhradu škody, či inej sankcie záložného veriteľa, ktorá mala vzniknúť záložnému veriteľovi
na základe zmluvy o dielo č. 02/12 zo dňa 30.4.2012, vrátane jej Dodatku zo dňa 30.5.2012, odvolací
súd uvádza, že žalobca nikdy nemal dlh (záväzok) voči žalovanému v 1. rade a ani jedna zo strán
sporu to netvrdila, keď z vykonaného dokazovania, vrátane dôvodov uvedených v podanom návrhu

vyplýva, že medzi týmito účastníkmi bola uzatvorená vyššie uvedená zmluva o zriadení záložného
práva, na základe ktorej žalobca ako záložca, zabezpečil pohľadávku záložného veriteľa voči dlžníkovi
- spoločnosti ICOMA spol. s r.o., IČO: 36 568 902 na zaplatenie dohodnutej ceny za zhotovenie diela,
vrátane jej príslušenstva a práva na náhradu škody, či inej sankcie, ktorá vznikla alebo vznikne na
základe zmluvy o dielo č. 02/2012 zo dňa 30.4.2012, vrátane jej Dodatku zo dňa 30.5.2012. Poukazujúc

na uvedené preto navrhovaný (druhý petit) rozhodnutia, podľa ktorého mal žalovaný v 1. rade prehlásiť,
že dlh žalobcu zanikol, neobstojí, keďže tento ani neexistoval a ani žiadna zo strán tak, ako to už uviedol
odvolací súd vyššie, jeho existenciu v konaní netvrdila.

46. Žalobca nikdy voči žalovanému v 1. rade dlh, resp. pohľadávku nemal, ale bol len záložca na

základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX na predmet zálohu, ktorý bol zhodný
s predmetom kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 8.11.2013, ktorej neplatnosti sa žalobca rovnako v tomto
konaní domáhal. Tento záväzok, ktorý podľa žalobcu zanikol, a preto nemohlo dôjsť k predaju predmetu
zálohu, mala voči žalovanému v 1. rade obchodná spoločnosť ICOMA spol. s r.o., IČO: 36 568 902.

47.ŽalobcavosvojomdoplneníodvolaniapoukazujúcnaviacerojudikátovNajvyššíchsúdovSlovenskej
a Českej republiky, týkajúcich sa výkladových pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 35 Občianskeho
zákonníka, dôvodí, že zmluva o pristúpení k záväzku, uzatvorená podľa § 534 Občianskeho zákonníka
dňa 2.4.2013, neobsahuje žiadne prvky, ktoré by odporovali zákonu, obchádzali ho, alebo sa priečili
dobrým mravom a ide o typ zmluvy, ktorý má všetky atribúty zmluvného charakteru a ide o obchod

určitý, ktorý možno vykladať v zmysle jeho vôle. S vyššie uvedeným tvrdením súhlasí aj odvolací
súd a nenamietali ho ani žalovaní, ktorí však nesúhlasili s názorom žalobcu, že skutočným zámerom
spoločnosti BAUMA-SK spol. s r.o. bol od počiatku dlh zo strany spoločnosti ICOMA spol. s r.o. prevziať,
keď ani extenzívnym použitím výkladových pravidiel, nemožno túto zmluvu po právnej stránke posúdiťinak, ako v zmysle § 534 Občianskeho zákonníka, ako dohodu zmluvných strán (pôvodného dlžníka
- ICOMA spol. s r.o., IČO: 36 568 902 a pristupujúceho k záväzku - BAUMA-SK spol. s r.o., IČO: 44
721 048) o pristúpení dlhu pôvodného dlžníka voči žalovanému v 1. rade v celkovej výške 438.729,59

eur. Uvedená zmluva podľa obsahu, nespĺňa žiaden zo zákonných atribútov nutných k uzatvoreniu
Dohody o prevzatí dlhu podľa ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako to tvrdil žalobca, keď
na platné prevzatie dlhu sa vyžadovala písomná zmluva medzi pôvodným dlžníkom ICOMA spol. s r.o.
a treťou osobou BAUMA-SK s.r.o. o tom, že táto tretia osoba preberá dlh a nastupuje ako nový dlžník do
právneho pomeru namiesto pôvodného dlžníka. Táto zmluva okrem toho, že by musela byť písomná,

musí obsahovať aj súhlas veriteľa (žalovaného v 1. rade) s prevzatím dlhu, ktorý môže byť udelený
aj dodatočne, ktorý súhlas však žalobca v konaní nijako nepreukázal. Pretože sa nezmenil ani obsah
pôvodného záväzku medzi veriteľom (žalovaným v 1. rade) a dlžníkom (ICOMA spol. s r.o.), pristúpenie
záväzku podľa § 534 nemalo vplyv ani na zabezpečenie záväzku, t. j. na ručiteľské vyhlásenie žalobcu.

48. Podľa článku III., bodu 2 Zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 2.4.2013, sa pristupujúci k záväzku

(BAUMA-SK spol. s r.o., IČO:44 721 048) zaviazal, že pristupuje k dlhu špecifikovanému v tejto zmluve
a v prílohe tejto zmluvy a zaväzuje sa plniť za rovnakých podmienok, ako pôvodný dlžník (ICOMA spol.
s r.o., IČO: 36 568 902). Za toto plnenie predmetu zmluvy o prevzatí dlhu si obchodná spoločnosť
BAUMA-SK spol. s r.o. v zmysle článku 4, bodu 1 zmluvy, nárokovala úhradu vo výške preberaného
dlhu (438.729,59 eur). Táto úhrada mala byť v zmysle tohto článku realizovaná do 25 dní od úhrady

predmetu prevzatia formou vzájomného zápočtu pohľadávok a záväzkov. Zároveň podľa článku V. bodu
1, táto zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpísania zástupcami zmluvných strán, t. j. dňom
2.4.2013 a podľa článku 2, bodu 2, predmetom dlhu boli neuhradené faktúry za zrealizované stavebné
práce, ktorých špecifikácia tvorila prílohu č. 1 k tejto zmluve. Vyššie uvedenú zmluvu o pristúpení k
záväzku predložil žalobca spolu s návrhom s tým, že následne žalobca potom, ako právna zástupkyňa

žalovaných argumentovala tým, že k zmene účastníka pôvodného záväzkového vzťahu o uzatvorení
zmluvy o pristúpení k záväzku nedochádza, a preto je jednostranný zápočet obchodnej spoločnosti
BAUMA-SK spol. s r.o., Trebišov, neplatný, predložil zmluvu o prevzatí záväzkov uzatvorenú v zmysle
§ 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je obsahovo, ako aj zmluvnými stranami totožná, až na
tú skutočnosť, že jej predmetom je dohoda pôvodného dlžníka (ICOMA spol. s r.o.) s novým dlžníkom

(BAUMA-SK spol. s r.o.) o prevzatí záväzkov pôvodného dlžníka voči spoločnosti CEDENT plus s.r.o.,
IČO: 36 478 491 (žalovanému v 1. rade) s tým však, že žalobca nepredložil súhlas veriteľa (žalovaného v
1.rade)stakýmtoprevzatímjehozáväzku.Jenepochybné,žebeztoho,abydošlokvypovedaniuzmluvy
o pristúpení k záväzku, nemohli zmluvné strany uzatvoriť zmluvu o prevzatí záväzkov, resp. zmluvné
strany nemohli súčasne uzatvoriť aj zmluvu o pristúpení k záväzku v zmysle ust. § 534 Občianskeho

zákonníka a zmluvu o prevzatí záväzkov podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o
obsahovo rozdielne zmeny v osobe dlžníka zmluvných vzťahov, a už vôbec nie je možné, aby obchodná
spoločnosť BAUMA-SK, spol. s r.o. bez toho, aby došlo k zrušeniu, resp. k zániku vyššie uvedených
zmluvných dojednaní o prevzatí dlhu, resp. pristúpení k záväzku, túto pohľadávku postúpila, keď táto
pohľadávka bola viazaná pristúpením obchodnej spoločnosti BAUMA-SK, spol. s r.o. k dlhu obchodnej

spoločnosti ICOMA spol. s r.o. (IČO: 36 568 902) voči žalovanému v 1. rade.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil zistené
skutkové okolnosti, podľa ktorých sa Zmluvou o pristúpení k záväzku spoločnosť BAUMA-SK spol. s r.o.
ako pristupujúci nestal novým dlžníkom žalovaného v 1. rade namiesto pôvodného dlžníka ICOMA spol.

s r.o., teda nenastala v zmene v osobe subjektov pôvodného záväzkového vzťahu medzi žalovaným v
1. rade ako veriteľom a spoločnosťou ICOMA spol. s r.o. ako dlžníkom z titulu neuhradenia ceny za dielo
vykonané žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo pre spoločnosť ICOMA spol.
s r.o. ako objednávateľom, teda neprevzala dlh ako nový dlžník a nestala sa dlžníkom žalovaného v 1.
rade, spoločnosti BAUMA-SK spol. s r.o. nevznikol voči žalovanému v 1. rade záväzok, teda nemohla

započítať svoju pohľadávku voči žalovanému v 1. rade za svoj neexistujúci záväzok voči žalovanému v
1. rade, preto je jednostranný zápočet v rozpore so zákonom a je absolútne neplatným právnym úkonom,
preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny, potvrdil.

50. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255

ods. 1 CSP, keď plne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.51. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).