Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202807
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616202807.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: P. Z., nar.
X.XX.XXXX, bytom O. E. XXX, právne zastúpený JUDr. Milanom Trnovským, advokátom so sídlom Z.
XXXX/X, L. M., proti žalovaným:1/ E. C., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom
O. E. XXX, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa rušenia pachom a tekutými odpadmi, o odvolaní

žalovanýchprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.11C/86/2016-57zodňa20.decembra
2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaných 1/ a 2 / o d m i e t a .

Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zákaz používania hnojiska
umiestneného na parcele registra KN-C č. 1679/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 561
m2, vedenej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na Liste vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie O. E. a súčasne im uložil predmetné hnojisko odstrániť do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Aplikujúc § 127 ods. 1 OZ (citovaný v napadnutom
rozsudku) východisko ustálil, že predmetné hnojisko je predmetom susedských sporov už od roku

2001. Vzhľadom na dĺžku tohto obdobia, ako i iniciatívu žalobcu na riešení tejto záležitosti mimosúdne
prostredníctvom obce, resp. príslušných správnych orgánov konštatoval, že existencia hnojiska a
jeho vplyv na okolité priľahlé nehnuteľnosti predstavujú pre žalobcu taký zásah, ktorým je dlhodobo
obťažovaný neprimeraným spôsobom. Púha skutočnosť, že historicky sa so životom v obci spája aj
chov domácich zvierat, nepostačuje na konštatovanie, že susedia sú povinní trpieť existenciu hnojiska
na susediacej nehnuteľnosti, o to viac, ak pri vybudovaní hnojiska nebol dodržaný štátom vyžadovaný

technologický postup, v dôsledku čoho z neho na susediace nehnuteľnosti prenikajú imisie v podobe
močovky. Samotné zriadenie akejkoľvek stavby, a to aj drobnej stavby, nie je rušením vlastníkov
susedných nehnuteľností, ktorí môžu byť rušení len účinkami tejto stavby.
2. Na základe opísaného súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že
žalobca ako vlastník susediacich nehnuteľností, na ktorých je zriadené hnojisko žalovaných, je dlhodobo
a sústavne - nad mieru primeranú pomerom - rušený pri výkone (pokojnom užívaní) svojich vlastníckych

práv účinkami predmetného hnojiska, konkrétne pachom a prenikaním močovky na svoj pozemok. V
tejto spojitosti platí, že žalovanému nič nebráni, aby mal pri svojej hospodárskej budove, v ktorej chová
hospodárske zvieratá vybudovať hnojisko, ktoré bude spĺňať zákonné požiadavky uvedené v § 9 zákona
č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, predovšetkým aby bolo nepriepustné a vybavené zberným systémom a
skladovacou nádržou na hnojovku.
3. V spojitosti s obranou žalovaného, že je nevyhnutné, aby mal zriadené hnojisko v blízkosti

maštale, okresný súd uviedol, že ak žalovaný nerešpektoval právoplatné rozhodnutie Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy, zo dňa 20.05. 2015 a v lehote do 31. 12. 2015 nevybudoval nové pevné hnojisko, ktoré je nepriepustné a
prekryté s kapacitou uskladnenia maštaľného hnoja približne na pol roka, nič mu nebráni, aby takéto
hnojisko, ktoré bude spĺňať technické parametre hnojiska vybudoval mimo intravilánu obce, napríklad

na nehnuteľnostiach, ktoré žalovaný obhospodaruje a ktoré sa podľa jeho vyjadrenia nachádzajú v
extraviláne obce Partizánska Ľupča, čím zabráni tomu, aby užívanie hnojiska nad mieru primeranú
okolnostiam obťažovalo susedov.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý

mal v konaní plný úspech priznal ich náhradu v plnom rozsahu. Dodal, že o výške náhrady rozhodne v
súlade s § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník po právoplatnosti predmetného rozsudku.

5. Žalovaní v zákonnej lehote na podanie odvolania doručili súdu podanie označené ako odvolanie
voči rozhodnutiu, ktoré odôvodnili konštatovaním: „daná vec súdneho konania bola odstránená,
nakoľko je súdne konanie teraz bezpredmetné, lebo boli splnené všetky náležitosti nariadené súdom v

predchádzajúcom konaní“.
6. Takéto podanie, ako neurčité a nejednoznačné, nespĺňalo náležitosti odvolania vymedzené v
jednotlivých ustanoveniach Civilného sporového poriadku. Správne preto postupoval okresný súd, keď
uznesením zo dňa 14.2.2017 vyzval žalovaných na odstránenie vád podania - odvolania (o doplnenie
rozsahu v akom rozsudok napádajú a čoho sa domáhajú), spoločne s poučením o spôsobe doplnenia,

resp. opravy pôvodného podania. Na odstránenie nedostatkov určil lehotu 10 dní.
7. Na predmetnú výzvu okresného súdu však žalovaní nereagovali.

8. V zmysle § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Všetky uvedené náležitosti odvolania musia byť splnené
súčasne, ak chýba ktorákoľvek z nich, nejedná sa o úplný procesný úkon. V zmysle uznesenia
ÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS48/2000z6.9.2000nestačílenpodaťprípustnýopravnýprostriedok,ale
treba ho podať „zákonom ustanoveným postupom“, t. j. postupom, ktorý rešpektuje zákonom predpísané
obsahové a formálne náležitosti.

9. Z dotknutého podania žalovaných nie je predovšetkým vôbec možné vymedziť čoho sa v rámci
odvolacieho konania domáhajú, t.j. ustáliť tzv. odvolací petit (kvantitatívne vymedzenie odvolania).
Obsahom/cieľom predostretého „odvolania“ je zrejme len „oznámenie“ o splnení povinností uložených
súdom v napadnutom rozsudku.

10. Výklad takto nejednoznačne prejavenej vôle strany sporu v tom smere, aby spĺňala vyššie uvedené
náležitostiodvolania,bypresiaholakceptovateľnúmieru.Vpodstatebysajednaloonahrádzanieplnenia
povinností strán sporu, čo je v priamom rozpore s pozíciou a úlohami súdu. Nešlo by už o výklad vôle
súdom, ale o prispôsobenie si procesnej situácie potrebám odvolacieho konania, čo je neprípustné;

osobitne v sporovom (kontradiktórnom) konaní, medzi ktoré patrí i súdená vec. Súdu totiž neprináleží
nahrádzať, ani modifikovať, procesné úkony sporových strán.

11. Vzhľadom na opísané možno uzavrieť, že odvolanie žalovaných nespĺňa zákonom predpísané/
požadovanénáležitosti,odvolacísúdpretovsúlades§386písm.d/CSPpredmetnéodvolanieodmietol.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že stranám sporu nepriznal ich náhradu.
Odvolatelia - žalovaní 1/ a 2/ nemali v tomto štádiu konania úspech, a preto im náhrada trov konania
neprináleží.Naprotitomudruhejprocesnejstranenijakétrovykonaniavsúvislostisneúplnýmodvolaním
nevznikli.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.