Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207289
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316207289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s.,

Dvořákovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubrikova, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: E. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXXX/XXX, XXX XX V., zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, AK Štefánikova 17, 066
01 Humenné, o zaplatenie sumy 4 764,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 168,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo 4 168,68 eur od 17.05.2014 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 50,- eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.08.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny vo výške 4 764,15 eur, dlžného úroku v sume 1 139,54 eur, úroku z omeškania v sume 2 263,14

eur, úroku zo zostatku nesplatenej istiny 4 764,15 eur vo výške 19 % ročne od 01.05.2016 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4 764,15 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, poplatkov
vo výške 40,38 eur a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že dňa 02.07.2012 uzatvoril
so žalovanými ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX a jej neoddeliteľnou súčasťou boli
Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na jej základe poskytol žalovanému
peňažné prostriedky podľa zmluvy. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s
lehotou splatnosti splátok dohodnutou v zmluve. Žalovaný do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru

splatil svoj záväzok iba čiastočne. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania, žalobcovi vznikol nárok
požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Toto právo si žalobca uplatnil. Žalovaný
ani napriek zaslanej výzve nezaplatil dlžnú pohľadávku. V zmysle zmluvy žalovanému vznikla povinnosť
za poskytnutý úver zaplatiť úroky vo výške 19 % ročne. V zmysle obchodných podmienok, v prípade
ak sa úver stal predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom
dojednaným v zmluve. V konaní si žalobca uplatňuje voči žalovanému aj príslušné zákonné úroky z
omeškania. Dátum úročenia je od 01.05.2016, t.j. od dátumu nasledujúcemu po dni vystavenia listiny-

Aktuálny stav úveru zo dňa 30.04.2016. Voči žalovanému si uplatňuje aj príslušenstvo pohľadávky a to
poplatky za upomienky podľa sadzobníka, čo predstavuje sumu 40,38 eur.2. Žalovaný s podanou žalobou pokiaľ sa jedná o nárok na zaplatenie istiny vo výške 4 168,68 eur
súhlasila v tejto časti žalobu nerozporoval. Vo zvyšnej časti považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal
ju zamietnuť.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami
žalobcu pre úver, sadzobníkom poplatkov žalobcu, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou
žalobcu zo dňa 16.05.2014, výpisom z účtu žalovaného, predpisom splátok, kalkulačkou pre výpočet
RPMN, písomnými vyjadreniami žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný

skutkový stav veci:

4. Žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník dňa 02.07.2012 uzatvorili Zmluvu o úvere - dostupná
pôžička, č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 5 000,- eur. Výška
úrokovej sadzby bola 19 % ročne. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške
118,- eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 07.08.2012 a poslednej dňa 07.02.2018. Výška RPMN bola

21,05 %, priemerná RPMN bola 19,59 %. Celková výška nákladov bol uvedená v sume 3 450,34 eur.
Celkovú čiastku úveru predstavoval súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

V zmysle bodu 3.2. Zmluvy, sa právne vzťahy neupravené Zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom

poplatkov, Oboznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách, Informáciami o poistení podľa
zákona č. 186/2009 Z.z.

5. Podľa článku 5., bod 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička žalobcu, platby klienta
sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v

nasledujúcom poradí: poplatky podľa sadzobníka, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru.

Podľa článku 6., bod 6.2. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička žalobcu, ak klient je
v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke
nepravdivé údaje, alebo na majetok klienta bol vyhlásený konkurz, alebo exekúcia, alebo klient zomrel,

je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

6. Podľa Sadzobníka poplatkov žalobcu platného od 16.04.2012 pri úvere dostupná pôžička, výška
poplatku za 1. upomienku je 9,96 eur, za 2. upomienku je 24,90 eur, výška poplatku za výzvu na splatenie
celého úveru s príl. je 3,32 eur.

7. Výzvou na splatenie dlžnej sumy zo dňa 16.05.2014 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy
5 994,07 eur a to z dôvodu, že ku dňu 16.05.2014 vyhlásil pohľadávku voči žalovanému za splatnú v
celom rozsahu. Výzva bola žalovanému doručená dňa 21.05.2014.

8. Z výpisu z účtu žalovaného ku dňu 30.04.2016 vyplýva, že dlžná sumy istiny bola 4 764,15 eur, ku
dňu zosplatnenia úveru suma vyčíslených úrokov z úveru bola 1 139,54 eur, úrokov z omeškania
bola 2 263,14 eur a dlžné poplatky boli vo výške 40,38 eur. Na istinu úveru ako jej úhrada bola
započítaná suma 235,85 eur. Celkovo žalovaný v prospech žalobcu uhradil sumu 831,32 eur.

9. Z výpisu z kalkulačky pre výpočet RPMN, pri výške úveru 5 000,- eur, výške splátky 118,- eur, počte
splátok 72, výška RPMN bola 21,21 %.

10. Podľa predloženého prehľadu splátok k úveru poskytnutého žalovanému, výška splátky bola 118,-
eur mesačne.

11. Žalobca v písomných vyjadreniach viedol, že celá pohľadávka vyplýva z predloženej listiny - Aktuálny
stav účtu. Táto listina je považovaná v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Poukázal na jednotlivé
položky uvedenej listiny. Úver bol zosplatnený ku dňu 16.05.2014. Žalovaný sa prvýkrát dostal do
omeškania dňa 07.08.2012. Poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15. Vo vyjadrení zo dňa

12.01.2017 uviedol, že so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu, žalovaný v jeho prospech uhradil sumu
831,32 eur pred podaním žalobného návrhu. Ku dňu 16.05. 2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
Suma vo výške 1 139,54 eur predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy
do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a suma 2 263,14 eur predstavuje vyčíslené úroky z úverua úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do dňa 30.04.2016 (1 773,18 eur
úroky z úveru a 489,96 eur úrok z omeškania). V ďalšom uviedol, že výška mesačnej splátky bola 118,76
eur. Poukázal na znenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru má nárok na úrok z

úveru až splatenia celého úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ
nárok. Poukázal aj na znenie bodu 6.4. Obchodných podmienok, z ktorého mu tiež nárok na zaplatenie
úrokov až do zaplatenia celého úveru vyplýva.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.05.2017 žalobca uviedol, že medzi stranami sporu

bola dňa 02.07.2017 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. V dobe od uzatvorenia zmluvy, po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne a vzhľadom na
skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy
o úvere, a to tým, že neuhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas vyhlásil žalobca úver
za predčasne splatný ku dňu 16.05.2014. Napriek zosplatneniu úveru nedošlo zo strany žalovaného k
úhrade pohľadávky žalobcu, resp. nedošlo k úhrade riadne a včas. Poukázal na obchodné podmienky,

ktoré boli súčasťou zmluvy a na to, že ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený
úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. V ďalšom poukázal na to, že výška
uskutočneného čerpania úveru žalovaným je uvedená v liste aktuálny stav úveru, ktorý bol doložený
do súdneho spisu. Žalovaný celkovo v jeho prospech uhradil sumu 831,32 eur, ktorá bola v zmysle
zmluvy o úvere v spojení s obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 5,32 eur

bola započítaná na poplatky, suma 590,15 eur na zmluvné úroky, a úroky z omeškania a suma 235,86
eur na istinu, pričom celková výška poplatkov je uvedená v listine aktuálny stav úveru na 1. strane.
Potom poukázal na znenie Zákona č. 102/2014 a na to, že týmto zákonom došlo k novele Občianskeho
zákonníka, a to § 52 ods. 2 s účinnosťou od 01.04.2015 s tým, že do daného odseku daného paragrafu
bol daný dodatok, bola doplnená veta v tomto znení, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. V tomto poukázal, že z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že
nakoľko nie je uvedené v prechodných ustanoveniach uplatnenie daného zákonného ustanovenia aj
na vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou danej novely, takže podľa jeho názoru toto ustanovenie nie je
možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015. V opačnom prípade podľa jeho názoru došlo

k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Podľa jeho názoru toto ustanovenie sa
vzťahuje výlučne na právne vzťahy, ktoré boli založené po 01.04.2015 a na všetky úverové zmluvy,
ktoré vznikli pred týmto dátumom je nevyhnuté aplikovať iba ustanovenia Obchodného zákonníka. V
ďalšom takisto poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 a na to aké náležitosti má
obsahovať úverová zmluva. V závere uviedol, že vzhľadom na fakt k vráteniu celej poskytnutej istiny

doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný
naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Zhrnul, že úroky, pokiaľ ide o zmluvné úroky, ide de facto o
odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany
žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený na zaplatenie tejto položky.

12. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd žalobu
zamietol nad sumu ktorá je 4 168,68 eur, a to z toho dôvodu, že v tejto časti žalovaný nárok uznáva a to je
nárok na istinu, ktorú má splatiť vo zvyšnej časti považuje žalobu za nedôvodnú. Poukázal na to, že daná
zmluva, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, je zmluva bezúročná a bez poplatkov, nakoľko
nemá zákonom predpísané náležitosti v zmysle Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. V tejto

zmluve nie je rozčlenená splátka na splátky istiny, úrokov a poplatkov, a teda nemá zákonom predpísané
náležitosti. Pokiaľ sa jedná o aplikáciu smerníc EÚ tak poukazuje na to, že v žiadnom prípade Súdny
dvor nemôže ukladať súdu ako má vykladať vnútroštátne právo, tento súd vykladá iba smernice, ktoré sú
záväzné v rámci EÚ. Vzhľadom na uvedené preto opätovne poukazuje, že zmluva, ktorá je predložená
zo strany žalobcu, na základe ktorej si uplatňuje svoj nárok je bezúročná a bez poplatkov, a preto v tejto

časti žaloba je nedôvodná.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, kedy tento považoval za úžernú cenu úveru vo
výške 70 % sp. zn. 5Tdo 1282/04, ďalej 66 % rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 5Tdo 248/02,
ďalej rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budejoviciach vo výške 13 % mesačne sp. zn. 3To

904/09, pričom vo Švajčiarsku je najvyššia prípustná hranica úrokov 15 %. Záverom zdôrazňuje,
že záujem na vyššej kvalite života spotrebiteľov dotýkajúcej sa širokých vrstiev obyvateľstva sa
musí favorizovať pred dopadom rozsudku na dodávateľov používajúcich neprijateľné podmienky.
Vlastne ani žiadny záujem na ochrane nepoctivého dodávateľa principiálne exitovať nemôže. Vtomto smere odkazujem na čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ čl. 6 odst. 1, čl. 7 odst. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS, čl. 38 Charty základných práv EÚ a judikatúru Súdneho dvora EÚ najmä vo veci
PanonOceánoGrupoEditorialMostazaClaroPohotovosť verzus Z..

Vzhľadom na to, že žalovanému bola poskytnutá pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci,
nakoľko je v súčasnej dobe nezamestnaný a nemá žiadne príjem, tak požiadal v prípade, ak by súd
vyhovel žalobe, aby súd žalovanému umožnil splatiť dlžnú sumu formou pravidelných mesačných
splátok a to vo výške 50,- eur, čo by bolo v možnostiach žalovaného, aby pravidelne aj v prospech

žalobcu splácal.

13. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník"), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník")
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon"),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je

najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a

ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a

dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

19. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

20. Žalobca namietal, že nakoľko medzi stranami sporu bol uzavretý obchodno-záväzkový právny vzťah,
jedná sa o absolútny obchod, nie je možné vzhľadom na uvedené okrem ustanovení Obchodného
zákonníka aplikovať ustanovenia iných právnych predpisov. Poukázal, že až novelou Občianskeho
zákonníka a to zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené o
tretiu vedu so znením:,, Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva."
Teda podľa jeho názoru je v zmysle uvedeného možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
pri úverových zmluvách až na právne vzťahy ktoré vznikli po dátume 01.04.2015.

Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom

Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých

je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného

dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a jepre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola teda daná dôvodnosť aplikácie a
použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou
ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa a teda ani do uvedeného dňa nebola v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka.

Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15Co/61/2015 zo
dňa 27.05.2015, sp. zn. 23Co/49/2015 zo dňa 21.03.2016, sp. zn. 21Co/193/2014 zo dňa 27.08.2015,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/141/2015 zo dňa 28.08.2015, Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 15Co/313/2014 zo dňa 23.09.2015.

Súd poukazuje, že aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na

právne vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka. ,,
Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou." (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

21. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 5 000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 72 splátkach vo výške 118,-
eur mesačne, od 07.08.2012 do 07.08.2018. Súčasťou splátky bol úrok, poplatky, pričom priamo v

zmluve presné rozčlenenie splátky na jednotlivé položky nie je uvedené. Medzi stranami sporu bola aj
dohodnutá výška úroku z úveru a to vo výške 19 % ročne. Výška RPMN bola v zmluve uvedená 21,05
% a celkové náklady v súvislosti s úverom boli uvedené vo výške 3 450,34 eur. Z dôvodu neplnenia
si povinností zo strany žalovaného a to nesplácania dohodnutých mesačných splátok, žalobca vyhlásil
ku dňu 16.05.2014 predčasnú splatnosť úveru. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný v prospech

žalobcu uhradili celkovo sumu 831,32 eur a z tejto sumy iba časť bola započítaná na istinu a to vo výške
235,85 eur a zvyšok uhradenej sumy bol započítaný na príslušenstvo.

22. Súd vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že v zmluve o pôžičke absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením.

Zuvedenéhojezrejmé,žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnej

v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených
zložiekspotrebiteľskéhoúveru,tedatakkistine,akoajkúrokomainýmpoplatkom.Jetedajednoznačne,
že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich
počet a termín splátok

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na

úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa
02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa
01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu Levice

sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo dňa
11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017.

23. Žalobca v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Z. M..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2
písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch

neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že

zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov

SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V takomto prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že

žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa

jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak

právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad

Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriami účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Súd je preto názoru, že napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o
spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo
i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

24. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 21,05 %, pričom podľa prepočtu má byť správne
uvedená sadzba 21,21 % (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky ). Súd pri tomto výpočte vychádzal z
výšky úveru 5 000,- eur, výšky splátky úveru 118,- eur pri ich počtu 72. Z daného vyplýva, že v zmluve
je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o

spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a
bez poplatkov, a to od počiatku.

Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/98/2017 zo dňa 25.04.2017.

25. Ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj celková čiastka, ktorú
má spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu absentuje,
v zmluve je uvedená iba výška nákladov, ktoré mal žalovaný v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť.
V zmluve tak nie je uvedená povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch.

26. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

27. Žalovaný je tak na istine úveru povinný zaplatiť ešte sumu 4 168,68 eur (5 000,- eur - 831,32
eur), teda sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Súd v tejto časti uplatnený nárok
považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

28. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného

dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

Žalobcovi však nie je možné priznať nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania, ktorý vyčíslil ku dňu
vyhlásenie predčasnej splatnosti a ktorý si uplatnil jednou sumou vo výške 1 139,54 eur spolu s
kapitalizovaným úrok z úveru k uvedené dňu a to od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru. Okrem toho, tento úrok z omeškania bol vyčíslený z vyšších súm na úhradu akých,
vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu, žalobcovi vznikol nárok.

Súd preto žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z priznanej
sumy 4 168,68 eur, ktorého výška nie je v rozpore so zákonnou úpravou a to odo nasledujúceho po

dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. odo dňa 17.05.2014 a vo zvyšnej časti žalobu pokiaľ sa
jedná o tento nárok ako nedôvodnú zamietol.

29. Žalobca si v konaní z dlžnej sumy istiny úveru uplatnil aj nárok na úrok z úveru vo výške 19 % ročne
odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 17.05.2015, ktorý čiastočne

vyčíslil ku dňu 30.04.2016 v sume 1 773,18 eur a ďalej si tento nárok uplatnil zo sumy 4 764,15 eur
od 01.05.2016 do zaplatenia. Súd je toho názoru, že v tejto časti by bol nárok žalobcu nedôvodný
aj v prípade, ak by súd nepovažoval úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Od splatnosti
úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné úroky (viď
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 146/98, ZSP 4/2000 ). Obdobný právny názor bol vyslovený aj v

rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co/190/2014.

30. V konaní si žalobca uplatnil aj nárok na poplatky za upomienky v zmysle jeho sadzobníka a to výške
40,38 eur a súd len pre úplnosť poukazuje, že tento nárok by žalobcovi nebolo možné priznať aj z inéhodôvodu a to, že tieto poplatky neboli medzi stranami sporu individuálne dojednané, zo strany žalobcu
opak nebol preukázaný.

Súdjetohonázoru,ževšetkyzmluvnédojednanianemusiabyťsúčasťoujednejlistiny,avšakakzmluvné
dojednania v spotrebiteľských zmluvách majú byť záväzné pre zmluvné strany, musia byť výsledkom
konsenzu obidvoch zmluvných strán a nepostačuje iba odkaz na listinné doklady, ktoré podľa zmluvy
majú byť jej súčasťou, bez toho, aby druhá zmluvná strana - spotrebiteľ, prejavila svoju vôľu byť nimi
viazaná.

31. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP"), ak
súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného súd mu povolil splatiť dlžnú sumu formou
mesačných splátok vo výške 50,- eur, pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky,
ktoré je povinný hradiť vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca žalobcovi.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie celkovo sumy 8 207,11 eur (4 764,15 eur + 1
139,54 eur + 2 263,14 eur + 40,38). Súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 4 168,68 eur s príl. vyhovel
a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 51 % a žalovaný v rozsahu

49 %.

Vzhľadom na pomer úspechu v konaní, keď strany sporu mali zhruba rovnaký úspech, preto súd v
zmysleuvedenýchzákonnýchustanovenírozhodoltak,žežiadnazostránsporunemáprávonanáhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.