Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/250/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218309
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712218309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu ERGO Poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 12, IČO: 35779012, zastúpený
Advokátskou kancelária Guniš & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, IČO: 36862657,
proti žalovanej Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., D. XXXX/XX, štátnej občianky SR, zastúpenej
advokátkou JUDr. Oľgou Šajdíkovou, Advokátska kancelária Bratislava, Nevädzova 5, o zaplatenie
31.350,69 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
15Cb/1/2013-609 zo dňa 23. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/1/2013-609 zo dňa 23. februára 2016 potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
31.350,69 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30.705,03 Eur od 31.5.2012 do
zaplatenia a s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 645,66 Eur od 23.10.2015 do zaplatenia
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne splatných vždy k 25-mu dňu v
mesiaci pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky počnúc dňom právoplatnosti

rozhodnutia (prvá výroková veta), rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutiavovecisamej(druhávýrokováveta)ažalovanejuložilpovinnosť zaplatiťnaúčetOkresného
súdu Zvolen titulom štátom preddavkovaných trov sumu 8,50 Eur, do 10-tich dní od právoplatnosti
rozhodnutia (tretia výroková veta).
2. Žalobou podanou na súd dňa 30. 10. 2012 a následne po pripustení zmeny návrhu zo dňa 10.12.2015
si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 31.350,69 Eur s príslušenstvom (úrokmi z
omeškania) titulom nárokov zo Zmluvy o sprostredkovaní s podriadeným finančným agentom, uzavretej

dňa 18. 08. 2010 medzi právnym predchodcom žalobcu VICTORIA - VOLKSBANKEN poisťovňa, a.s.
ako poisťovateľom a žalovanou ako sprostredkovateľom podľa Zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve a § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. VICTORIA -
VOLKSBANKEN poisťovňa, a. s. zanikla zlúčením so spoločnosťou ERGO životná poisťovňa, a.s., od
01.01.2013 podnikajúca pod obchodným menom ERGO Poisťovňa, a.s. Žalovaná ako sprostredkovateľ
podľa zmluvy vykonávala pre právneho predchodcu žalobcu sprostredkovanie v sektore poistenia za
províziu dohodnutú a poskytnutú v zmysle zmluvy, k ukončeniu ktorej došlo ku dňu 30. 09. 2011 z

dôvodu nesplnenia si zákonnej povinnosti na strane žalovanej. V zmysle zmluvy o sprostredkovaní
bola žalovanej vyplácaná provízia zálohovo, tzv. získateľská provízia, ktorá sa podľa zmluvy stávala
zaslúženou (zostáva v plnej výške sprostredkovateľovi) až po splnení ďalšej podmienky dohodnutej
v zmluve tak, že žalobca zinkasuje od poistenej osoby ročné poistné za obdobie piatich rokov.Podanou žalobou sa žalobca domáhal vrátenia provízií, pri ktorých nebola splnená zákonom stanovená
podmienkatrvaniapoisteniaosoby,sktoroubolauzavretázmluvanazákladesprostredkovaniazostrany
žalovanej.

3. Žalovaná v konaní namietala proti žalobcovmu nároku, počas konania niekoľkokrát zmenila právneho
zástupcu a boli prednesené rôzne námietky. Žalovaná namietala neplatnosť zmluvy o sprostredkovaní
v čl. 4 ods. A5 a A6 zmluvy s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka a tvrdila, že uvedené
články odporujú čl. 2 zmluvy, kde nie je zakotvená povinnosť žalovanej niesť finančnú zodpovednosť vo
forme vrátenia prijatých provízií za sprostredkovanie zmluvy. Inštitút označený ako zaslúžená provízia

považovalazapodmienenýprávnyúkon,ktorýjespoukazomna§36Občianskehozákonníkazakázaný,
rovnako tento inštitút je podľa žalovanej v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti právnych
vzťahov. Samotný obsah článku zmluvy upravujúci nárok na províziu má podľa žalovanej špekulatívny
charakter, je koncipovaný neurčito, nezrozumiteľne, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný. Žalovaná tvrdila, že bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje dominantné ekonomické postavenie
nezneužíval voči podriadenej finančnej agentke, ktorá nemá vzhľadom na svoj vek ani dostatočné

vzdelanie a prax, aby sa dokázala ubrániť takýmto nekalým praktikám. Zmluvu považovala za neplatný
právny úkon aj s poukazom na § 49a Občianskeho zákonníka a tvrdila, že túto uzavrela v omyle, ktorý
vyvolala zástupkyňa žalobcu G. O., pričom konala v spolupráci s X. Z., ktorý bol v tom čase priateľom
žalovanej a zneužili jej dôveru. Žalovaná tvrdila, že z vyplácaných provízií nemala žiaden prospech.
4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalovanej,

ako aj výsluchom svedka H.. Q.. Q. B., ktorý vysvetlil spôsob výpočtu nároku na províziu, ako aj spôsoby
výpočtu storno provízie podľa zmluvy. Žalovaná do spisu doložila zmluvu o sprostredkovaní uzavretú
medzi H&H Partnership s. r. o. v zastúpení X. Z., konateľom uzavretú dňa 20. 12. 2010 medzi uvedenou
obchodnou spoločnosťou ako sprostredkovateľom a žalovanou ako záujemcom, predmetom ktorej bolo
vyvíjanie činnosti zo strany sprostredkovateľa k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavierať zmluvy s

tretími osobami v oblasti, v ktorej bude sprostredkovateľ vyvíjať činnosť - finančné služby, a poukazovala
na to, že dňa 14.01.2013 uzavrela s uvedenou spoločnosťou v zastúpení X. Z. ako konateľa a svojho
priateľa zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok uvedenej spoločnosti, že v prípade, ak
budežalovanávtomtokonanízaviazanákpovinnostizaplatiťžalobcovižalovanúsumuspríslušenstvom
vrátane trov konania, v lehote do 30 dní zaplatí za žalovanú celú pohľadávku a zároveň uzavrie v

rovnakej lehote zmluvu o prevzatí záväzku žalovanej ako dlžníčky podľa § 533 Občianskeho zákonníka.
Súčasne žalovaná žiadala vypočuť a predvolať ako svedkov G. O., ako aj X. Z., pobyt ktorého sa však ani
lustráciou v registri obyvateľstva, ani prostredníctvom policajného zboru nepodarilo zistiť, pričom nebolo
preukázané, že by voči týmto osobám bolo vedené trestné stíhanie. Zároveň žalovaná namietala, že
pokiaľ ide o tri zo zmlúv, v súvislosti s ktorými žalobca žiadal vrátenie časti provízií (PZ č. XXXXXX, PZ

č. XXXXXX a PZ č. XXXXXX), žalobca nepreukázal, že došlo k zrušeniu týchto poistných zmlúv.
5. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvej inštancie podľa § 642, § 644 a § 369
ods. 1 a 2 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný
v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a to titulom vrátenia storno provízií a titulom náhrady škody vo
výške 65,72 Eur ako náhradu za telekomunikačné poplatky uhradené do ukončenia zmluvného vzťahu.

6. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzavretie zmluvy o sprostredkovaní dňa 18.08.2012, ani
vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti pre žalobcu, pričom žalovaná nepoprela, že počas trvania
zmluvného vzťahu mala vyplatené provízie v objeme cca 30.000,- Eur, ktoré žalobca vyplácal na jej
účet. Žalobca preukázal, že nárok žalobcu je nesporný aj čo do troch zmlúv namietaných žalovanou, a
to PZ č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX, kde žalobca listinami predloženými v konaní preukázal, že

k zániku poistného v uvedených troch prípadoch došlo v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka
uplynutím jedného mesiaca po zaslaní výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného.
7. Súd poukázal na to, že zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Zák.
č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní, ako aj s ustanoveniami Obchodného zákonníka
upravujúcimi sprostredkovateľskú zmluvu, pričom obe zmluvné strany boli podnikatelia, nakoľko zmluvu

uzavreli pri svojej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa Zmluvy
o sprostredkovaní majú okrem základného ustanovenia (§ 642) dispozitívnu povahu, je preto vecou
zmluvných strán, do akej miery zmluvnú voľnosť využijú, zákon nebráni účastníkom zmluvného vzťahu
upraviť si vzájomné vzťahy tak, aby to boli pre nich výhodné. Pokiaľ sa aj zmluvné strany v niektorých
bodoch odchýlili od zákonnej úpravy, zákon takýto postup umožňuje, pričom zmluvné strany mali

jednoznačne dohodnuté vyplácanie zásluhovej provízie v prípade uzatvorenia poistnej zmluvy len
zálohovo, s hrozbou tzv. storno provízie v prípade, že poistná zmluva z nejakého dôvodu bude zrušená
pred uplynutím určitého stanoveného obdobia (po dobu 5 rokov). Z právneho hľadiska išlo o tzv.rozväzovaciu podmienku k vzniknutému nároku na províziu s povinnosťou vrátiť vyplatenú províziu v
stanovených prípadoch.
8. Súd tiež dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nevykazuje znaky

nepoctivosti v obchodnom styku, ide o obchodnú zmluvu, sú v nej jasne stanovené pravidlá
odmeňovania, ktoré okrem toho zodpovedajú aj ekonomickým požiadavkám na vzájomne prospešnú
spoluprácu oboch zainteresovaných strán. Žalobca celkom logicky nemohol mať záujem na uzatvorení
takých poistných zmlúv, z ktorých by bolo zaplatené len poistné za prvý mesiac (zaplatené spravidla už
pri podpise zmluvy alebo bezprostredne po jej uzavretí) a nebola by táto povinnosť zo strany poistenej

osoby plnená aj ďalej, pričom by za takéto zmluvy bol nútený vyplatiť žalovanej ako sprostredkovateľke
províziurovnako,akokebyzmluvabolapoistenouosobouriadneplatenápočastrvaniapoistenejzmluvy,
počas stanovenej doby. Potreba takejto diferenciácie v odmeňovaní sprostredkovateľov vyplýva už z
povahy poistných zmlúv a z hľadiska ekonomickej výhodnosti pre poisťovňu, a je akceptovateľná.
9. Súd prvej inštancie sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia aj s námietkami žalovanej,
ktorá tvrdila, že zmluva o sprostredkovaní je neplatná. Súd vychádzal zo záveru, že zmluva je jasne,

určite a zrozumiteľne formulovaná, bola žalovanou akceptovaná, rovnako tak žalovaná zobrala na
vedomie a podpísala doplnenie výpočtu zaslúženej provízie v percentách a výpočtu storno provízie.
Mechanizmus vyplácania provízie, ako aj vrátenia storno provízie bol tiež dohodnutý zrozumiteľne a
jasne, nebol dohodnutý za jednostranne nevýhodných podmienok pre žalobcu, súd považoval túto
dohodu za vyváženú aj vzhľadom na osobité črty podnikateľského odvetvia, akým poisťovníctvo je.

Nejedná sa o neplatnosť zmluvy podľa § 37 a rovnako ani podľa § 39 Občianskeho zákonníka, súd prvej
inštancie nezistil rozpor zmluvy so zákonom alebo dobrými mravmi. Keďže sa jedná o obchodný vzťah,
súd nezistil ani rozpor s pravidlami poctivého obchodného styku. Pokiaľ žalovaná poukazuje na úpravu
§ 36 ods. 1 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, súd uviedol, že ustanovenia § 41 OZ o čiastočnej
neplatnosti právnych úkonov nie je možné aplikovať na právne podmienky podľa § 36 OZ, pretože

podmienka je súčasťou právneho úkonu, a nie jeho časťou. K námietkam žalovanej, že konanie žalobcu
bolo v rozpore s úpravou § 49a OZ, že žalovaná bola uvedená do omylu a zmluvu uzavrela v omyle,
súd prvej inštancie uviedol, že zmluva bola uzatvorená štandardne, v súlade so zákonom a ide o typickú
zmluvuuzavretúvoblastipoisťovníctva.Neobstojíanitvrdenie,žežalovanábolaosobaneznaláamladá,
nakoľko jej nič nebránilo dať si pozrieť zmluvu, ktorú podpisuje. Napokon, žalovaná neprotestovala, keď

od žalobcu poberala provízie nie v malej výške, týmito čiastkami následne disponovala a bolo výlučne jej
vecou, ako s províziou naloží. Súd nezistil, že by žalovaná konala v omyle. Súd prvej inštancie považoval
za oprávnenú žalobu žalobcu aj pokiaľ ide o zaplatenie 65,72 Eur titulom náhrady škody ako náhradu za
telekomunikačné poplatky do ukončenia zmluvného vzťahu, žalovaná potvrdila, že jej bol pri uzatvorení
zmluvy odovzdaný mobilný telefón, ktorý používala pri práci a vrátila ho po skončení zmluvného vzťahu,

nenamietala ani proti sume náhrady požadovanej žalovanou. Za oprávnený považoval súd aj nárok
žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý súd priznal vo výške 9% zo sumy 30.705,03 Eur od
31. 05. 2012 (30 dní v zmysle výzvy doručenej žalovanou dňa 30. 04. 2012, nasledujúcim dňom, t. j.
31. 05. 2012 sa dostala do omeškania), súd rozhodol o úrokoch z omeškania v zmysle § 369 ods. 1
a 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ ide o sumu 645,66

Eur titulom vrátenia storno provízie za zmluvu č. XXXXXX (Q. S.), žaloba v tejto časti bola rozšírená až
podaním žalobcu dňa 01. 10. 2015 a doručená žalovanej dňom 22. 10. 2015, až týmto dňom sa žalovaná
dozvedela, že žalobca žiada vrátenie storno provízie aj z tejto zmluvy, teda do omeškania s plnením sa
mohla dostať až dňom nasledujúcim, t. j. od 23. 10. 2015, súd aj v tejto časti príslušenstva rozhodol o
výške úroku v súlade s platnou právnou úpravou.

10. Pri rozhodovaní o trovách súd prvej inštancie s poukazom na § 151 ods. 3 OSP uviedol, že bude o
nich rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ďalej podľa § 148 ods. 1 OSP priznal štátu
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, a to svedočné, kde z výšky priznaného svedočného 17,-
Eur zaviazal žalovanú na zaplatenie 50% s poukazom na priznané oslobodenie od súdnych poplatkov
v rozsahu 50%.

11. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to z dôvodu § 205 ods. 2 písm. c) a f) OSP, teda
žesúdprvejinštancieneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnéna
zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
12.Žalovanánamietalaprotitomu,žesúdprvejinštancienevykonalžalovanounavrhovanédokazovanie

výsluchom svedka X. Z., konateľa spoločnosti H&H Partnership s. r. o., ktorý inicioval uzatvorenie
zmluvy o sprostredkovaní, a ani výsluchom svedkyne G. O., ktorá vystupovala za žalobcu pri uzatváraní
zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaná považovala za potrebné vykonať výsluch uvedených dvoch
svedkov na preukázanie skutočnosti, že žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní sožalobcom v omysle, do ktorého ju uvedené osoby uviedli. Súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný
výsluch svedkov, nakoľko nezistil ich adresu, takéto konštatovanie súdu však podľa žalovanej nemôže
obstáť. Žalovaná sama nie je schopná zistiť adresu uvedených svedkov, ani zabezpečiť ich účasť na

pojednávaní, vzhľadom však k tomu, že počas celého konania žalovaná uvádzala, že pri uzatváraní
zmluvy so žalobcom bola uvedená do omylu uvedenými osobami, má za to, že súd prvej inštancie
pochybil, keď nezistil ich adresu a nevypočul ich ako svedkov.
13. Žalovaná v odvolaní zotrvala na svojom tvrdení, že s poukazom na úpravu § 49a Občianskeho
zákonníka ide o neplatný právny úkon, nakoľko ide o právny úkon, ktorý žalovaná urobila v omysle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca a osoba, ktorej
bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Žalovaná tvrdila, že do
uzatvorenia predmetnej zmluvy bola vmanipulovaná uvedenými osobami, ktoré však v konaní neboli
vypočuté. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že žalovanej nič nebránilo v
tom, aby si dala zmluvu vysvetliť, toto tvrdenie súdu podľa žalovanej neobstojí. Pokiaľ totiž bola do
uzatvorenia zmluvy vmanipulovaná vyššie uvedenými dvoma osobami, jej vôľa nebola slobodná a bez

omylu, preto je právny úkon neplatný aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola v čase
uzatvorenia zmluvy v partnerskom vzťahu s X. Z., dôverovala mu, a bol to práve on, ktorý mal z plnenia
poskytnutého žalovanej prospech, nakoľko mu žalovaná musela takmer všetko plnenie obdržané od
žalobcu odovzdať. Nakoľko zmluva je neplatná, žalobca by mohol mať iba nárok na vrátenie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, tento je však už premlčaný. Poukazoval na to, že práve spoločnosť H&H

Partnership s. r. o. zastúpená konateľom X. Z. uzatvorila so žalovanou dňa 14. 01. 2013 Zmluvu o
budúcej zmluve, na základe ktorej sa zaviazala uhradiť žalovanej celú dlžnú sumu včítane príslušenstva
v prípade neúspechu v súdnom konaní. Takéto konanie X. Z. prostredníctvom jeho spoločnosti však
považuje žalovaná len za akési alibi pre prípad trestného stíhania, reálne však nie je možné očakávať
úhradu z jeho strany. Aj uzavretie tejto zmluvy len potvrdzuje tvrdenia žalovanej o manipulácii zo strany

menovaného. Žalovaná tiež namietala, že napadnuté rozhodnutie je pre ňu z ekonomického hľadiska
likvidačné a predstavuje významný zásah do jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy
SR, nakoľko v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku nebude mať možnosť nikdy nadobudnúť
majetok a ani žiť na primeranej životnej úrovni, nakoľko jej bude hroziť exekúcia.
14. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril písomným podaním zo dňa 18.08.2016 a navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie podľa
žalobcu správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď Zmluvu o sprostredkovaní uzavretú medzi
zmluvnými stranami považoval za platnú. K námietkam žalovanej, že na podpis zmluvy ju presvedčili
jej priateľ X. Z. a G. O., žalobca uviedol, že táto obrana je vo vzťahu k prejednávanej veci právne
irelevantná, samotná žalovaná potvrdila, že k naplneniu zmluvného vzťahu z uzatvorenej Zmluvy o

sprostredkovaní došlo, žalovaná uzatvárala zmluvy so záujemcami o sprostredkovanie a provízie jej boli
zo strany žalobcu poskytované.
15. Krajskýsúd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378, § 380 a §385 Civilný
sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa §378 v spojitosti s § 219
ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu zverejnené na úradnej

tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.
16. Podľa § 470 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený ešte za účinnosti Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (OSP), ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený a plne nahradený zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (CSP). V zmysle § 470 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd prejednal odvolanie
žalovanej podľa príslušných ustanovení CSP, pričom pri hodnotení úkonov sporových strán aj súdu prvej
inštancie vykonaných za účinnosti OSP, prihliadal aj k príslušnej zákonnej úprave OSP.

19. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil,
keď vyhlásil napadnutý rozsudok.20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvej
inštancie správne posúdil skutkový a aj právny základ žalobcovho nároku, odvolací súd súhlasí s
jeho záverom, že Zmluva o sprostredkovaní uzavretá dňa 18. 08. 2010 medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou je platným právnym úkonom, žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy
titulom storno provízií v súlade s dohodou v zmluve. Ako to uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia, spôsob výpočtu storno provízií požadovaných od žalovanej bol v konaní objasnený,
napokon žalovaná proti výške žalobcovho nároku nenamietala. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvej inštancie v tom, že zmluva je jasne, určite a zrozumiteľne formulovaná, mechanizmus vyplácania
provízie, ako aj vrátenia storno provízie bol dohodnutý zrozumiteľne a jasne, a je vyvážený vzhľadom aj

na osobitné črty podnikateľského odvetvia akým je poisťovníctvo. Odvolací súd súhlasí aj so záverom
súdu prvej inštancie v tom, že uzavretá zmluva, ako aj nárok žalobcu z nej nie je v rozpore s pravidlami
poctivého obchodného styku. S poukazom na citovanú úpravu § 387 ods. 2 CSP preto odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa bez toho, aby ho celé zopakoval,
vzhľadomnanámietkyuvedenéžalovanouvodvolanívšakpovažujezapotrebnéuviesťeštenasledovné

skutočnosti.

22. Odvolací súd nemá námietky voči tomu, že súd prvej inštancie potom, čo sa mu nepodarilo zistiť
adresu svedkov navrhovaných žalovanou, a to G. O., ako aj X. Z., nevykonal ďalšie opatrenia za účelom
zistenia ich pobytu. Poukazuje na to, že súd nie je povinný vykonať dokazovanie v rozsahu navrhovanom

sporovými stranami. Postup súdu prvej inštancie bol plne v súlade s úpravou v tom čase platného §
120 ods. 1 OSP, podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
avšak súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Zabezpečiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení je predovšetkým povinnosťou účastníka konania. Táto zásada bola premietnutá do úpravy
CSP, ktorý sporovej strane v prípade, že navrhne výsluch svedka, priamo ukladá povinnosť zabezpečiť

jeho prítomnosť na pojednávaní, pričom ak to nie je možné, súd svedka predvolá z adresy označenej
stranou, alebo z adresy evidovanej v registri obyvateľov SR s tým, že ak sa nepodarí prítomnosť svedka
zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne (§ 197 a § 198 CSP). Aj keď v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie v tejto veci ešte nebola účinná úprava CSP, súd žalovanou navrhnutú svedkyňu
G. O. predvolal na pojednávanie nariadené na 09. 06. 2015 (predvolanie zasielané na adresu udanú

žalovanou sa vrátilo s poznámkou adresát neznámy), súd sa pokúšal zistiť pobyt označenej svedkyne
aj prostredníctvom sociálnej poisťovne a registra obyvateľov, čo sa mu však nepodarilo, rovnako tak
sa súdu nepodarilo zistiť pobyt označeného svedka X. Z. lustráciou v registri pobytu obyvateľstva ani
cestou Policajného zboru SR.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že svedecký výsluch vyššie uvedených dvoch svedkov nebol pre
zistenie skutkového stavu v tomto prípade potrebný. Žalovaná ich navrhovala vypočuť ako svedkov na
preukázanie svojich tvrdení, že zmluvu neuzatvárala slobodne, že ju na uzatvorenie zmluvy prehovorili
vyššie uvedení svedkovia, pričom s X. Z. bola v čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom v partnerskom
vzťahu, tvrdila tiež, že zo zmluvy nemala prospech, pretože všetko plnenie poskytnuté žalobcom musela

odovzdať menovanému. Označení svedkovia podľa žalovanej ju priviedli do omylu, keby žalovaná
bola vedela, že jej hrozí, že plnenie poskytnuté žalobcom bude musieť vrátiť, iste by žiadnu zmluvu
neuzavrela.

24. Ako na to opakovane poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, nárok

žalobcu voči žalovanej uplatnený v tomto konaní vychádza z obchodno-právneho vzťahu. Zmluvu o
sprostredkovaní uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaná ako dvaja podnikatelia, zmluva bola
uzavretá dňa 18. 08. 2010, pričom podľa výpisu zo živnostenského registra bola žalovaná zapísaná ako
podnikateľka s predmetom podnikania sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a v oblasti služieb
a so vznikom oprávnenia 01.03.2010 (živnostenské oprávnenie menovanej zaniklo 10. 12. 2011). Bez

ohľadu na to, že odvolací súd nepovažuje za pravdepodobné, že by žalovanou označení svedkovia
potvrdili, že žalovanú uviedli do omylu, odvolací súd súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý napokon
žalovanou navrhované dokazovanie svedeckým výsluchom menovaných osôb nevykonal. Ak by aj
J. Z. bol žalovanú presviedčal, aby zmluvu uzavrela, čo žalovaná hodnotí ako „manipuláciu“, ide ovzťah medzi žalovanou a J. Z., ktorý sa netýka žalobcovho nároku. Napokon sama žalovaná v konaní
neuviedla, o aký omyl sa vlastne malo jednať, práva a povinnosti zmluvných strán boli dohodnuté
písomne a zrozumiteľne. Je nepochybné, že žalovaná zmluvu podpísala, na jej základe vykonávala

sprostredkovateľskú činnosť, pričom žalobca jej zálohy na sprostredkovateľské provízie zasielal priamo
na účet. Ako to uviedol aj súd prvej inštancie, bolo vecou žalovanej, ako s takýmito prostriedkami
naloží. Neznalosť zákona neospravedlňuje, pokiaľ žalovaná tvrdí, že dôverovala X. Z., s ktorým bola v
partnerskom vzťahu, môže si prípadne voči nemu uplatniť nároky zo vzájomného zmluvného vzťahu,
ktorý v konaní naznačovala (predložená Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 20. 12. 2010 uzavretá

medzi H&H Partnership s. r. o. zastúpená X. Z. konateľom ako sprostredkovateľom a žalovanou
ako záujemcom, resp. Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 14. 01. 2013 uzavretá medzi žalovanou a
uvedenou obchodnou spoločnosťou), nemá to však vplyv na povinnosť žalovanej splniť záväzky zo
zmluvy uzavretej so žalobcom. Žalovaná síce uvádza, že postup X. Z., ktorý uzavrel ako konateľ H&H
Partnership s. r. o. dňa 14.01.2013 so žalovanou zmluvu o budúcej zmluve je iba akýmsi alibi z dôvodu
možného trestného stíhania pre trestný čin podvodu, sama však trestné oznámenie na X. Z., ani na

G. O. nepodala. Napokon, J. Z. bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti H&H Partnership s.
r. o., IČO: 43 930 298 iba do 27. 04. 2015, od 28.04.2015 má uvedená obchodná spoločnosť iného
spoločníka a konateľa.

25. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by ju bol do omylu uviedol žalobca, resp. jeho právny

predchodca, samotná Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 18. 08. 2010 bola za právneho predchodcu
žalobcu podpísaná členmi štatutárneho orgánu VICTORIA - VOLKSBANKEN poisťovňa, a.s.,
predsedom predstavenstva a jednou členka predstavenstva.

26. K námietkam žalovanej, že rozsudok súdu prvej inštancie je pre ňu likvidačný, odvolací súd uvádza,

že táto okolnosť nemôže byť právne významná pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o nároku v tejto veci, poukazuje však na to, že súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť
záväzok voči žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur, a žalobca proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie v tomto smere odvolanie nepodal. Pokiaľ teda žalovaná bude platiť uloženú povinnosť
v splátkach, vyhne sa tak prípadnej exekúcii, pričom sa môže o úhrade svojho záväzku dohodnúť so

žalobcom aj individuálne.

27. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacomkonaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanej. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

29. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).