Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Tomášová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Pc/5/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207241
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316207241.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľky: D. T.Á., rod.
L.Á., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom XXX XX N. T. XXX, proti manželovi: D. T.Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XXVyšný M. XX, o určenie manželského výživného, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka podala dňa 05.08.2016 na tunajšom súde návrh na určenie manželského výživného,
ktorým žiadala, aby súd zaviazal manžela prispievať na jej výživu sumou 50,- eur mesačne vždy do
20.dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.09.2016 v hotovosti. Podaný návrh odôvodnila tým, že v
súčasnostijenezamestnaná,evidovanávevidencieuchádzačovozamestnanie,avšaknepoberážiadnu
dávku sociálnej pomoci, nakoľko jej nevznikol nárok. Sama sa stará o 3 maloleté deti, pričom aj s deťmi
žije u svojich rodičov, ktorí jej pomáhajú finančne i s výchovou detí. S manželom nežije spoločnej
domácnosti, nakoľko manžel žije a pracuje v Č. H.. Manžel jej na výživu neprispieva žiadnou sumou,
napriek tomu že je zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem v čistom dosahuje podľa jej vedomostí
sumu 650,- eur.
2. Manžel sa k návrhu nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä sobášnym listom, potvrdením
Sociálnej poisťovne o nepoberaní dávky v nezamestnanosti a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.08.2016 súd zistil, že navrhovateľka od 25.04.2016
nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
5. Účastníkom konania sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn D., dňa XX.XX.XXXX syn C. a dňa XX.XX.XXXX
syn W..
6. Podľa sobášneho listu účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu O., N. X, H. XXXX, X. XXX, por. č. X.
7. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine“), manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a
zanikáspolusjehozánikomzozákonnýchdôvodov.Zásadnetedatrvápočasceléhotrvaniamanželstva.
Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre
priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno
priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli
niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.
9. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie
uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane
oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu
práva priznať výživné.
Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom
rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných
mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom
prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného
z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.
Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna
legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý
manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý
manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.
10. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil, že návrhu na určenie manželského výživného nie je
možné vyhovieť. Manžel je síce toho času podľa tvrdenia navrhovateľky zamestnaný, avšak súdu sa
nepodarilozistiťvýškujehopríjmu.Taktiežaniinéjehomajetkovéčisociálne pomery,nazákladektorých
by súd mohol rozhodnúť o jeho povinnosti reálne poskytovať navrhovateľke manželské výživné, súdu
nie sú známe. Rovnako sa súdu nepodarilo zistiť ani aktuálne pomery navrhovateľky, z ktorých by vedel
posúdiť jej výdavky a príjmy.
Preto súd návrh na určenie manželského výživného zamietol.
11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.