Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010619
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010619.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci obžalovaného I. O. pre pokračovací zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,
na neverejnom zasadnutí dňa 15. februára 2017 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. decembra 2016, sp.zn.2T/156/2016, a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o
uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. decembra 2016, č.k.2T/156/2016-200 bol obžalovaný
I. O. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

-dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. v K. viackrát telefonoval

z telefónneho čísla XXXX XXX XXX svojej družke M. H. na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorej do
telefónu vulgárne nadával, pýtal od nej hotovosť 500,-Eur, pričom sa jej vyhrážal, že ak mu nedá peniaze
dojednejhodiny,takjejzlámerukyanohy,uvedenévyhrážkyvsúvislostispožiadavkoupeňazíopakoval
viackrát,

-dňa 30.07.2016 asi o 06.00 hod. v Prievidzi, pod vplyvom alkoholu búchal na vchodové dvere bytu na

Z. ulici X/X, v ktorom býva jeho družka M. H., pričom jej spoza dverí vulgárne nadával a vyhrážal sa jej
zabitím, ak mu neotvorí dvere.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný odsúdený podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/, § 39 ods. 1
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote ho napadol
prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o treste v
neprospech obžalovaného.
Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania namietol, že napadnutý rozsudok vo výroku o
treste nepovažuje za zákonný. Prokurátor uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,

že okresný súd pri ukladaní trestu zohľadnil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože je toho názoru,
že ak by ukladal trest za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., zvýšila by sa základná trestná sadzba na 6až 10 rokov odňatia slobody, čo by bolo vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane prísne, pričom
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj uloženie kratšieho trestu. Prokurátor predovšetkým
namietol tú skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní nebola preukázaná žiadna okolnosť, ktorá by

odôvodňovala aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. por. Ako to vyplýva aj zo samotného znenia
ustanovenia, musí sa jednať o mimoriadne okolnosti, ktoré odôvodňujú uloženie trestu aj pod dolnú
hranicu, a to vzhľadom na pomery páchateľa alebo okolnosti prípadu. Prokurátor má za to, že takéto
skutočnosti na hlavnom pojednávaní ani neboli preukázané. Ďalej uviedol, že v prípade, ak okresný súd
vzhliadol okolnosť, odôvodňujúcu aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, mal povinnosť je v

napadnutom rozsudku aj náležitým spôsobom odôvodniť a nielen stroho poukázať na neprimeranosť
trestu, ktorý by bol ukladaný bez použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom na osobu
obžalovaného, ktorý bol v minulosti deväťkrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T 22/2014 zo dňa 3.3.2014, právoplatným dňa
12.3.2014, ktorým bol odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. na súhrnný nepodmienečný trest vo výmere 16 mesiacov, pričom uvedeného skutku

sa dopustil proti tej istej poškodenej, ako v tomto trestnom konaní, a tiež vzhľadom na to, že ani
uloženie predchádzajúceho nepodmienečného trestu odňatia slobody nesplnilo u obžalovaného svoj
účel,prokurátormázato,žeokresnýsúdznížilobžalovanémuI.iO.trestvýrazne.Taktiežpoukázalnato,
že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých
sa dopustil voči bývalej priateľke a v dvoch prípadoch voči poškodenej M. H.. Podľa názoru prokurátora

je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa skutkov dopustil pod vplyvom alkoholu, pričom
jeho závislosť bola konštatovaná aj znalcom, ktorý okrem iného uviedol, že obžalovaný alkohol zneužíva
z vlastnej, nenarušenej vôle a má dostatok skúseností o jeho účinkoch na jeho organizmus, ktorý u neho
podmieňuje agresívne správanie sa. Od závislosti na alkohole bol v minulosti opakovane neúspešne
liečený. Znalec však uloženie ochranného protialkoholického liečenia nenavrhol z dôvodu nedostatku

motivácie obžalovaného sa liečiť. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný ani poškodená do konania neverejného zasadnutia krajského

súdu písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnuté výroky o uloženom treste rozsudku okresného

súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby
procesného charakteru, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie napadnutého výroku, pričom odvolací súd
nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu chýb tohto druhu, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Posplneníprieskumnejpovinnostizistil,ženapadnutýrozsudokvovýrokochotrestejechybnýprechyby
v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení i preto,
že sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, napadnutým
rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona a uložený trest je neprimeraný (§ 321 ods.1

písm. b/, d/, e/ Tr. por.).

Z vyššie citovaného obsahu odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor v podanom
odvolaní namietal neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody okresného súdu v prospech
obžalovaného.Neprimeranosťuloženéhotrestuodňatiaslobodyvidelvnesprávnejaplikáciiustanovenia

§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a v použití § 39 ods. 1 Tr. zák. v rozpore so zákonom.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému v
odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo neuviedol akými úvahami sa spravoval prihodnotení vykonaných dôkazov, tiež nevysvetlil akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu, preto odôvodnenie
napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. a v uvedených smeroch nie

je preskúmateľné.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd odôvodnil uloženie trestu obžalovanému
nasledovne:

„Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a za použitia ustanovenia
§ 38 ods. 4, § 37 písm. m/, § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní
30 mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú
činnosť. Súd ukladal trest za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., obžalovanému mimoriadne znížil
trest pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby, ktorá je štyri roky, pretože ak by ukladal a musel

by ukladať trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, zvýšila by sa základná trestná
sadzba na 6 rokov až 10 rokov odňatia slobody. Podľa názoru okresného súdu ukladanie trestu v rámci
takto zvýšenej trestnej sadzby je vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj uloženie kratšieho trestu. Takýmto trestom, podľa názoru okresného
súdu, je trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne, ktorý súd obžalovanému

uložil. Takýto trest dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a ide o trest
potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti.“

S poukazom na obsah vyššie uvedeného odôvodnenia uloženia trestu odňatia slobody obžalovanému
sa odvolací súd stotožnil s názorom prokurátora, podľa ktorého okresný súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku sa dostatočne nevyporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre uloženie trestu
obžalovanému.Odvolacísúdvtejtosúvislostipovažujezapotrebnézdôrazniť,ževzmysle§34ods.1Tr.
zák. ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka
trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v

tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestnaných osôb
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti
páchateľa je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia
výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o
neúcte páchateľa k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli

k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočnému predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom
prípade logicky musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou
zložkou trestu.

S poukazom na vyššie uvedené úvahy aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd sa v odôvodnení

svojho rozsudku riadne nevyporiadal so skutočnosťou, že obžalovaný bol už v minulosti viackrát súdne
trestaný aj za úmyselnú trestnú činnosť násilného charakteru, vykonal uložený trest odňatia slobody a
napriek tomu sa znovu dopustil úmyselnej trestnej činnosti násilného charakteru. Na základe uvedeného
odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo vyššie citovanej časti odôvodnenia svojho rozsudku
neuviedol konkrétne, jasné, zrozumiteľné a logické dôvody, ktoré by aj z hľadiska vyššie uvedených

záverov odôvodňovali správnosť záveru, že trestný čin, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný v
tomto konaní, by bol skutočne len mimoriadnym excesom, že u obžalovaného bol už predchádzajúcim
vykonaním trestu odňatia slobody úplne naplnený výchovný účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
(nadobudnutie trvalého a pevného vnútorného presvedčenia viesť riadny život) a že napriek recidíve
obžalovaného nie je potrebné za účelom ochrany spoločnosti pred obžalovaným v zmysle § 34 ods. 1

Tr. zák. primárne uprednostniť represívnu stránku trestu, založenú na vytvorení objektívnych prekážok,
aby sa obžalovaný nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti.

Zároveň odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní
druhu a výmery trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. V tejto

súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť)
trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšiehotrvania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia síce explicitne nevyplýva, že jeho aplikácia sa
viaže na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa. Už z názvu ustanovenia
§ 39 Tr. zák. však možno odvodiť, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný

postup súdu.

Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa
vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie
takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a

ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť
objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre
páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri
rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa
preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu
aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie

vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti
použitia tohto ustanovenia (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.3T/92/2016 zo dňa 19.
decembra 2016).

Pri aplikácii § 39 Tr. zák. je potrebné uviesť bežne sa nevyskytujúcu (výnimočnú) okolnosť prípadu (resp.

viacerotakýchokolností)alebotaké(mimoriadne)pomerypáchateľa,ktorébyvyznievalivjehoprospech
a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu. Je nesprávne ak sa súd v odôvodnení rozsudku
obmedzí napríklad len na paušálne konštatovanie, že u obžalovaného vzhľadom na jeho vek, jeho postoj
k spáchanej trestnej činnosti, priznaním viny na hlavnom pojednávaní, alebo vzhľadom na okolnosť, že
ide o osobu, na ktorú sa hľadí, akoby nebola súdne trestaná (predchádzajúce odsúdenia obžalovaného

nie sú mimoriadne závažného charakteru) existujú okolnosti umožňujúce mimoriadne zníženie trestu.
Takéto odôvodnenie je argumentačne vágne. Relevantné okolnosti je potrebné vždy konkretizovať.

Za pomery páchateľa (v podstate za pomery hodné osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a
osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný

dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase
ukladania trestu a za takéto pomery páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav,
starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti
páchateľa.

Okolnosťami prípadu relevantnými pre použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy
páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú
znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli
naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých charakteristických prípadov takýchto trestných činov a preto

odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné
zaradiť napr. spáchanie trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného
činu pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ
nezavinil sám. Za okolnosti prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali
aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, možno teda v niektorých prípadoch považovať aj

viac významných poľahčujúcich okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho
priznanie sa k trestnému činu a jeho úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností
a najmä za predpokladu, že nie sú dané okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby a
pokiaľ táto nebola v konkrétnom prípade aj použitá.

Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd sa pri použití § 39 ods. 1 Tr. zák. obmedzil len na
konštatovanie,žeobžalovanémuI.iuložiltrestspoužitímustanovenia§39ods.1Tr.zák.,obžalovanému
mimoriadne znížil trest pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby, ktorá je štyri roky, pretože ak by
ukladal a musel by ukladať trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, zvýšila by sa
základná trestná sadzba na 6 rokov až 10 rokov odňatia slobody, pričom podľa názoru okresného súdu

ukladanie trestu v rámci takto zvýšenej trestnej sadzby je vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj uloženie kratšieho trestu. Odvolací súd
po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd ničím v predmetnej trestnej veci nekonkretizoval
mimoriadne okolnosti prípadu, prípadne mimoriadne pomery páchateľa- obžalovaného Štefana O..S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že závery okresného súdu vo vzťahu
k napadnutým výrokom rozsudku o treste sú nepreskúmateľné pre nejasnosť, neúplnosť skutkových

zistení a preto, že sa okresný súd nevyporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného zákona a uložený trest obžalovanému I.
O. je neprimeraný. Odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 1 Tr.
por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému I. O. sa
dôsledne zaoberať okolnosťami vyplývajúcimi z ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 a 4 Tr. zák., § 39 ods.
1 Tr. zák. a následne opätovne rozhodnúť tak, aby závery okresného súdu boli jasné, zrozumiteľné,
preskúmateľné, a aby odôvodnenie rozsudku bolo v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.