Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/192/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113220785
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113220785.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. Q. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Y. Q. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej na V. ul. č. X v V. a C. M. nar. X.X.XXXX bývajúceho v H. č. XX v konaní o
zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 3.3.2015 č.k. 21 P/l
05/2013-71 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 27.11.2006 č.k.
22P/33/2006-25 tak, že zvýšil výživné od otca pre mal. Y. z 33,19 eur na 50 eur mesačne od 18.7.2013
do 31.7.2014 a na 80 eur mesačne od 1.8.2014 do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy do 25. dňa
v mesiaci vopred matke. Dlžné výživné 568,78 eur za obdobie od 18.7.2013 do 28.2.2015 mu povolil

splácať v mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhod splátok
a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že konajúci súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Konštatoval, že na rozdiel od matky
nevlastní ani motorové vozidlo ani nehnuteľnosť. Poukázal na nedostatočne vykonané dokazovanie

súdu, ktorý sa majetkovými pomermi matky žiadnym spôsobom nezaoberal a napriek tomu jej v
plnom rozsahu vyhovel. Vytkol súdu, že pri rozhodovaní o výživnom nezohľadnil tú skutočnosť, že je
zamestnaný na dohodu na dobu určitú. Zdôraznil, že matka si neplní určenú vyživovaciu povinnosť k ich
plnoletému synovi, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti. Otec 26.3.2015 doplnil odvolanie, v ktorom
uviedol, že 26.3.2015 bol jeho pracovný pomer uzatvorený na dohodu skončený z dôvodu, že pre neho
zamestnávateľ nemá prácu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že naposledy bolo výživné určené v roku 2006. O tej doby
sa potreby maloletej výrazne zvýšili. Konštatoval, v roku 2008 podala návrh na zvýšenie výživného, ktorý
súd zamietol, preto v roku 2013 opäť podala návrh na zvýšenie výživného. Konštatovala, že maloletá
má zvýšené výdavky v súvislosti s navštevovaním bilingválneho gymnázia, ktorého všetci študenti sa
musia zúčastniť výmenného pobytu v zahraničí, poukázala na to, že mal. Y. nosí okuliare a pravidelne

navštevuje očného lekára, pretože jej zrak sa neustále zhoršuje. Vyslovila presvedčenie, že naposledy
určené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, dodala, že každý rodič má zákonnú
povinnosť prispievať na výživu svojich nezaopatrených detí, ktoré majú právo podieľať sa na životnej
úrovni rodiča, z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Matka 1.7.2015 oznámila súdu, že má vedomosť o tom, že otec maloletej sa medzičasom zamestnal.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa
§-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f7 O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak sa účastníkovi konania postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré
zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania

odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,

prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé

súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné

súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené

rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní v tejto právnej veci v rozpore s §-om 157 ods. 2

dôsledne nerešpektoval právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a
práva podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, vôbec neuviedol akými úvahami sa prirozhodovaní riadil. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenia napadnutého rozsudku je zmätočné
a nezrozumiteľné, pretože konajúci súd vykonané dôkazy nevyhodnotil, iba konštatoval ich obsah a pri
odôvodnení ani len nenaznačil, aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu, len popísal zistený skutkový stav.

Odvolací súd zdôrazňuje , že súd je v zmysle §-u 157 ods. 2 O.s.p. povinný v odôvodnení uviesť,
ktoré skutočnosti boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom ustanoveným
spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie. Konajúci súd riadne a zákonnej nevyhodnotil
zmenu pomerov na strane účastníkov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného a obmedzil sa na
všeobecné konštatovanie, že vzhľadom na uplynutý čas sa potreby maloletej niekoľko násobne zvýšili

bez toho by uviedol, či a ako sa zmenili schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Zdôrazňuje,
že konajúci súd absolútne neodôvodnil rozsah zvýšenia vyživovacej povinnosti, ani neuviedol, z akých
dôvodov dospel k záveru, že zvýšené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerov otca ako ja odôvodneným potrebám maloletej. Poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v
odôvodnení absentuje uvedenie výšky príjmu, z ktorého v konečnom dôsledku pri rozhodnutí o zvýšení
výživného vychádzal. Odvolací súd dospel k záveru, že konajúci súd riadne a zákonne neodôvodnil

ani jeden z napadnutých výrokov, odôvodnenie rozsudku v zrušenej časti je súhrnom všeobecných
konštatovaní, v ktorom absentujú akékoľvek zákonné dôvody, na základe ktorých rozhodol. Odvolací
súd nemohol inak rozhodnúť aj z dôdvodu, že skutkový základ zistený súdom prvého stupňa sa v ďalšom
priebehu konania zmenil, keďže už v mesiaci, kedy rozhodol s otcom bol ukončený pracovný pomer
uzavretý na dobu určitú a ďalšia zmena mala nastať v júli 2015, kedy matka oznámila súdu, že otec

je opäť zamestnaný.

Odvolací súd preto nemohol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ani zmeniť, pretože rozhodnutím na
novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prípadných
skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti

konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f)
ah) a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, dôsledne sa vysporiadať so všetkými
odvolacími námietkami otca, najmä sa dôsledne zaoberať zmenou pomerov účastníkov konania, ktorá
nastala od poslednej úpravy výživného, ako aj odôvodnenými potrebami maloletej a schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi otca, riadne vyhodnotiť jeho mesačne výdavky a určiť, ktoré

považoval za nevyhnutné a ktoré nie, na základe zistených skutočností znovu rozhodnúť o výživnom
a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného
skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.