Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Alena Čakváriová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 49P/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214226319
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1214226319.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Alenou Čakváriovou vo veci starostlivosti o

maloleté dieťa: X. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: F. O., nar. X.X.XXXX, bytom P.
XX, L., a H. O., nar. .XX.XXXX, bytom Č.. J. XX, L. o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodol

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. X. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne
na sumu 170 eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky počnúc dňom XX.XX.XXXX.

Zročné výživné za obdobie od XX.X.XXXX G. XX.XX.XXXX vo výške 103,96 eur otec uhradí do rúk
matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 28P11/2013-79 zo dňa XX.XX.XXXX v časti
o výživnom na maloletého X. O..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa XX.XX.XXXX, postúpeným Okresnému súdu
Bratislava V uznesením o prenesení príslušnosti XX.XX.XXXX a následne postúpeným tunajšiemu súdu
dňa XX.X.XXXX, sa matka domáhala zvýšenia výživného na X. zo sumy 150 eur mesačne na sumu
185 eur mesačne od podania návrhu z dôvodu zvýšenia výdavkov na dieťa.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.

2.
49P/95/2015
Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné na sumu 185 eur mesačne s prihliadnutím na záujem
dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa
s obsahom spisu a to: rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/11/2013-79, rodným
listom maloletého dieťaťa, potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o zdravotnom stave dieťaťa,

potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Kontrolným preukazom, Dohodami o
pracovnej činnosti, dokladmi o výdavkoch na zabezpečenie potrieb dieťaťa, potvrdeniami o príjme
matky, otca, dokladmi o výdavkoch matky a otca, dokladmi o nákladoch na bývanie matky, rodnýmlistom mal. H. G., Zmluvou o nájme nebytových priestorov, výpisom GKÚ Bratislava z listu vlastníctva č.
138, čestným Y. Z. G., Nájomnou zmluvou, rodným listom mal. J. Y. a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/11/2013-79 zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil

rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. X. O. zvýšeným výživným
zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 1.9.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci
k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 31.10.2013 vo výške 100 eur sa otec
zaviazal uhradiť do 31.12.2013. Matka sa zaviazala písomne informovať otca vždy k poslednému
dňu v mesiaci o zdravotnom stave maloletého, o školských výsledkoch, o mimoškolských aktivitách

a o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu
Bratislava II č.k. 21C/48/2010-56 zo dňa XX.XX.XXXX v časti výroku o výživnom. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/11/2013 súd zistil, že v čase
vyhlásenia rozsudku bola matka nezamestnaná, pracovný pomer ukončila dohodou, hľadala si prácu,
otec dosahoval príjem vo výške 624,61 eur mesačne netto.

Maloletý X. navštevuje tretí ročník základnej školy. Poplatky za školu činia 20 eur titulom príspevku do
triedneho fondu, 30 eur poplatok za ZRPŠ. Za stravu v škole matka hradí synovi 16 eur mesačne, za
platby za pracovné zošity a časopis 23 eur, poistenie 2,40 eur, školský výlet 15,50 eur, Klokanko 4 eur.
Za školský klub hradí mesačne 15,82 eur. Mal. X. navštevuje pohybový krúžok, poplatok nie je potrebné
platiť. X. sa zúčastnil letných táborových pobytov, poplatky činili 75 eur a 100 eur /v roku 2015/. Za

ďalšie tábory matka zaplatila 67 a 50 eur. Maloletý nemá zdravotné problémy. Navštevuje pravidelne
psychiatra, vzhľadom na diagnózu ADHD, užíva lieky na poruchu pozornosti v hodnote 30 eur mesačne,
poisťovňa lieky prepláca.
Otec na výživu dieťaťa prispieva mesačne vo výške určenej súdom, naposledy synovi kúpil v januári
2016 knihu, šiltovku, pršiplášť, prispel mu naviac sumou 15 eur. S X. sa stretáva sporadicky.

Matka je rozvedená, má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. J. Y., nar. XX.X.XXXX. S deťmi a
partnerom J. Y. žije v mobilnom dome, v karavane, ktorý zakúpila v roku 2010 za kúpnu cenu 6.500
eur. Jej výdavky na bývanie predstavujú sumu 117 eur mesačne poplatok za elektriku, 72 eur mesačne
poplatok za plyn, 20,83 eur
3.

49P/95/2015
mesačne poplatok za vodu. Za nájom záhrady, ktorú využíva a kde má postavený mobilný dom,
uhrádza ročne sumu 350 eur /mesačne sumu 29,10 eur/. Predložila Nájomnú zmluvu uzatvorenú s
prenajímateľom Železnice Slovenskej republiky Bratislava, zmluva neobsahuje dátum uzatvorenia a
podpisy zmluvných strán. Matka bola do apríla 2015 zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem

činí 200 eur netto. Od apríla 2015 do septembra 2015 bola nezamestnaná, bola práceneschopná. Od
septembra 2015 je na materskej dovolenke, poberá materský príspevok vo výške 203 eur mesačne a
prídavky na deti. Jej partner J. Y. zarába mesačne v priemere 348,10 eur netto. Matka spláca pôžičku
Cetelem mesačnou splátkou po 60 eur a HomeCredit mesačnou splátkou po 100 eur. Matka vlastní
mobilný dom /karavan/, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Matka vo výpovedi uviedla, že od apríla 2015 do septembra 2015 bola nezamestnaná, mala problémy
súvisiace s tehotenstvom, bola práceneschopná a následne si ako tehotná nevedela nájsť prácu. Jej
partner dosahuje minimálny príjem. Matka uviedla, že nie je pravdou, že by ju otec dieťaťa kontaktoval,
syna nezobral na chalupu. Uviedla, že voči prenajimateľovi Železnice Slovenskej republiky má dlh na
nájomnom v súvislosti s užívaním pozemku vo výške 702 eur. Z Dohody o uznaní dlhu predloženej

matkou je zrejmé, že v nej absentujú podpisy zúčastnených strán a dátum jej uzatvorenia. Matka
ďalej poukázala na skutočnosť, že partnerka otca bude končiť materskú dovolenku, bude mať možnosť
nastúpiť do práce. Uviedla, že otec si nemusí prenajímať garáž, veci si môže uskladniť u partnerky.
Otec od januára 2016 prispel dieťaťu kúpou pršiplášťu, šiltovky, knihy, dal mu 15 eur. Dieťa si pýtal na
prázdniny od pondelka do stredy. Stalo sa, že dieťa odložil u kamaráta a zabával sa. Uviedla, že otec

má úspory v banke.
Otec je rozvedený, má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. H. G., nar. XX.X.XXXX, na ktorého
výživu prispieva na základe dohody s matkou dieťaťa vo výške 100 eur mesačne. Býva u svojej družky
Z. G. v 2-izbovom byte, náklady na bývanie uhrádza vo výške 204 eur mesačne poplatok za nájomné,
SIPO a 37 eur mesačne poplatok za elektriku, káblovú televíziu a SIPO /Čestné prehlásenie Z. G./. Jeho

družka Z. G. poberá materský príspevok vo výške 203 eur mesačne. Za prenájom garáže na základe
uzavretej Zmluvy o prenájme nebytových priestorov z 13.1.2015 otec platí 35 eur mesačne. Otec je
zamestnaný, v roku 2014 dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 708,08 eur netto, v roku 2015
jeho príjem činil v priemere 779 eur mesačne netto. Nespláca žiadne pôžičky. Je vlastníkom chalupy spozemkom nachádzajúcej sa na Myjave, nehnuteľnosť nadobudol na základe Darovacej zmluvy z roku
2004 /list vlastníctva č. 138/. Iný majetok nevlastní.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Nikdy nebol problém s mal. X..

Mal záujem o stretnutia s dieťaťom, chodili spolu na vidiek, kde trávili aj týždeň. Od obdobia, kedy matka
dieťaťa otehotnela vznikol problém. Nevie so synom komunikovať, matka mu neumožnila stretnutie s
ním, preto prerušil styk. Bol sa na syna pýtať v škole, učiteľka mu odpovedala stroho, odpovedala, že
všetko je v poriadku. Býva u priateľky, ktorej prispieva na bývanie a hradí náklady, nakoľko ona je
materskej dovolenke. Výdavok na garáž má z dôvodu, že sa musel vysťahovať z adresy trvalého pobytu

a nemal si kde uskladniť veci. Otec potvrdil, že rodičia mu vkladajú úspory, na účte je suma 6 tisíc eur.
4.
49P/95/2015
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou
povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh
matky je čiastočne opodstatnený. Súd mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od roku
2013, uplynula doba 3 rokov, čím sa zvýšili výdavky na mal. X. v súvislosti s prirodzeným rastom dieťaťa.
Maloletý už v čase poslednej úpravy výživného navštevoval základnú školu, teda naďalej je na I. stupni

základnej školy. Iným spôsobom sa výrazne pomery na strane dieťaťa nezmenili. Zdravotné problémy u
dieťaťa pretrvávajú. V porovnaní s poslednou úpravou výživného na dieťa sa náklady na zabezpečenie
jeho zdravotnej starostlivosti znížili, keď v minulosti absolvoval rehabilitácie, mal špeciálne upravenú
stravu a znížený imunitný systém.
Porovnávajúc zmenu pomerov na strane oboch rodičov, je nesporné, že na strane matky došlo k zmene,

keďže v čase poslednej úpravy výživného bola nezamestnaná, aktuálne je na rodičovskej dovolenke,
dosahuje príjem vo výške 203 eur mesačne a poberá prídavky na dve maloleté deti. Matke pribudla
ďalšiavyživovaciapovinnosť,jejpríjemsavporovnanímsposlednouúpravouvýživnéhozvýšilccao150
eur. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý pracuje a dosahuje mesačný príjem vo výške
cca 380 eur netto. Je nesporné, že rodina má náklady na zabezpečenie bývania, na ktorých sa majú

povinnosť podieľať všetci členovia rodiny. Tieto jej náklady a majetkové pomery zostali nezmenené. Na
strane otca došlo ku zvýšeniu príjmu cca o 120 eur. Má taktiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom s
partnerkou, t.j. matkou dieťaťa, žije v spoločnej domácnosti, jeho partnerka poberá materský príspevok.
Je nesporné, že na nákladoch na bývanie u partnerky má povinnosť prispievať i otec. Majetkové pomery
otca sa nezmenili, pôžičkami nie je zaťažený. Súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného na

mal. X. čiastočne, majúc za zo, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane dieťaťa k takej
podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného v navrhovanom rozsahu. Pokiaľ
je matka toho času na materskej dovolenke, je potrebné poukázať na skutočnosť, že voči jej ďalšiemu
dieťaťa má vyživovaciu povinnosť otec maloletého, ktorý je taktiež povinný podieľať sa na nákladoch na
bývanie a zabezpečení potrieb rodiny. Pri zvýšení výživného súd

5.
49P/95/2015
zohľadnil okrem uvedených skutočností i skutočnosť, že otec prispieva dieťaťu len titulom výživného,
resp. príspevok nad rámce výživného bol realizovaný v minimálnej výške, pričom s dieťaťom
prestal udržiavať kontakt. Súd však prihliadol pri zvýšení výživného na aktuálnu situáciu matky, ktorá

zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa a nemá možnosť zvýšiť si príjem iným spôsobom. Nemožno
akceptovať námietku matky, ohľadne prenájmu garáže na uskladnenie vecí, keďže otec uvedené
zdôvodnil potrebou uschovania vecí po presťahovaní sa k partnerke. Súd zvýšil výživné na sumu 170
eur mesačne majúc za to, že takáto výška výživného zohľadňuje potreby dieťaťa a príjem a možnosti
otca. Na základe uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Pokiaľ ide o návrh kolízneho opatrovníka na zvýšenie výživného na sumu 185 eur mesačne, súd má
za to, že na strane maloletého dieťaťa nedošlo od poslednej úpravy výživného k takej zmene, ktorá
by opodstatňovala zvýšenie výživného na dieťa v navrhovanom rozsahu. V prípade zmeny pomerov u
dieťaťa jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy bude opodstatnené i zvýšenie výživného.Vo zvyšku súd návrh matky zamietol majúc za to, že naposledy bolo výživné na mal. X. zvýšené
rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, kedy súd schválil dohodu rodičov o
výživnom, pričom matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa XX.XX.XXXX, teda rok po poslednom

rozhodnutí o výživnom, pričom na strane dieťaťa ani rodičov nedošlo v priebehu uvedeného roka ku
zmene pomerov. Z uvedeného dôvodu súd zvýšil výživné až od novej udalosti na strane matke, a to
narodenia ďalšieho dieťaťa. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd v časti zvýšenia výživného na sumu 185
eur mesačne návrh vo zvyšku zamietol poukazujúc na vyššie uvedené dôvody.
Súd zvýšil výživné na mal. dieťa počnúc dňom XX.X.XXXX s prihliadnutím na zmenu pomerov u matky

narodením ďalšieho dieťaťa a nástupom na materskú dovolenku, čím vzniklo otcovi zročné výživné
vo výške 103,96 eur, čo predstavuje rozdiel medzi určeným a zvýšeným výživným, teda sumu 20 eur
mesačne za obdobie od 24.9.2015 do 29.2.2016 /20 eur x 5mesiacov/ a alikvótnu časť výživného za
mesiac september 2015, t.j. 0,66 eur za deň x 6 dní, spolu 3,96 eur. Súd zaviazal otca zaplatiť zročné
výživné do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

6.
49P/95/2015

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.