Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/84/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107214199
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1107214199.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa: UNIDEX

spol.sr.o.,Hlavná22,Bratislava,IČO:17325323,zastúpenéhoadvokátomJUDr.RadovanomUlehlom,
Winterova 62, Piešťany, proti odporcovi : Z.. M. S. N. N. Y. XXX, K., zast. JUDr. Ján Florián Gajniak,
advokát s.r.o., Šafárikovo nám 2, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 4. 5.2007 domáhal, aby súd zaviazal odporcov v l.
rade : Z.. M. S. a odporcu v 2 rade.: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. spoločne a nerozdielne zaplatiť

navrhovateľovi sumu 926 087,40 Sk spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 0,026 %
denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy odo dňa 15.3.2007 až do zaplatenia ako aj trov konania
titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú navrhovateľovi.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, po uskutočnenom
plnenívystavilVšeobecnejzdravotnejpoisťovni,a.s.zavydanéliekyfaktúryč.179231, 179237,179261,
179266, 179292 , 179297, 179325, 79330, 179352, 179357, 179369, 179374. Podľa § 38 ods. 3/

zákona č. 273/1994 Z.z. je lehota splatnosti jednotlivých faktúr 30 dní od ich doručenia poisťovni.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nikdy nespochybnila oprávnenosť a správnosť vystavených faktúr
za dodané lieky, čo potvrdila ich uhradením. Spornými medzi zúčastnenými stranami nie je ani počet dní
omeškania so zaplatením splatných faktúr, ale výška samotného poplatku z omeškania. Z vyúčtovaného
poplatku z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania za jednotlivé čiastkové
plnenia, neuhradila Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. navrhovateľovi žiadnu sumu a preto tento

požiadal odporcu v 1. rade Z.. M. S., advokáta, aby v jej mene podal žalobu o zaplatenie dlžnej sumy
881 992,40 Sk a tento nárok od dlžníka právnou cestou vymohol.

Odporca v 1. rade v mene navrhovateľa podal dňa 18.12.2002 návrh na vydanie platobného rozkazu o
zaplatenie sumy 881 992,40 Sk s príslušenstvom, v ktorom nárok odôvodnil poukazom na ustanovenie
§ 369 a nasl. Obchodného zákonníka.

Okresný súd Trnava vydal v predmetnej veci dňa 17.03.2003 platobný rozkaz pod sp. zn. 35 Rob 33/03,
proti ktorému sa VZP, a.s. odporom zo dňa 7.4.2003 odvolal.Okresný súd v Trnave dňa 7.7.2005 rozhodnutím sp.zn. 17 Cb 15/2003 v celom rozsahu žalobu zamietol
a zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 44 095,Sk.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca v 1. rade odvolanie dňa 16.9.2005 bez odôvodnenia,
ktoré sa zaviazal odôvodniť písomne v lehote 10 dní. Krajský súd v Trnave podané odvolanie v zmysle
§ 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odmietol.

Popísaným postupom advokáta - odporcu v 1. rade vznikla navrhovateľovi škoda vo výške nevymoženej

pohľadávky 881 992,40 Sk a zaplateného súdneho poplatku vo výške 44 095,- Sk , spolu v celkovej
výške 926 087,40 Sk.

Slovenská advokátska komora uzavrela v prospech odporcu v 1. rade s odporcom v 2. rade zmluvu o
poistení zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti zo dňa 30.12.1999.

Navrhovateľ vyzval odporcov 1/ a 2/ k náhrade škody výzvou zo dňa 7.3.2007.

Odporca v l. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to že Penalizačná faktúra
č.622112, zo dňa 06.12.2002, ktorá je dôkazom k predmetnej žalobe nespĺňa zákonom predpísané
náležitosti, preto nemôže byt kvalifikovaným hmotnoprávnym titulom pre vymáhanie predmetnej

pohľadávky.

Odporca v 1. rade ďalej uviedol, že má pochybnosti o skutočnosti, že vznikla v zmysle výkladu
inštitútu škody používanej v súdnej praxi majetková ujma poškodenému - navrhovateľovi, nakoľko
má podozrenie, že penalizačná faktúra nebola platne prijatá do účtovníctva navrhovateľa. Žiadal, aby

navrhovateľ predložil relevantný dôkaz o majetkovej ujme, ktorú mal spôsobiť odporca v 1/ rade.

Odporcav1.rade argumentoval tým,žesubjektmôžebyťzodpovednýzaškodulenzapredpokladu,že
určitá skutočnosť, s ktorou je podľa zákona spojená zodpovednosť za škodu, skutočnú škodu spôsobil.
Poukázal na prvostupňové zamietavé rozhodnutie vo veci nárokov navrhovateľa voči Všeobecnej

zdravotnej poisťovni. Podľa súdnej praxe vzťah príčiny a následku musí byt bezprostredný /priamy/
a nie sprostredkovaný. V tomto prípade sa nedá s určitosťou povedať, že nepodanie odôvodnenia v
zákonom stanovenej lehote, ktoré bolo dôvodom na odmietnutie odvolania, malo za následok vznik
majetkovej ujmy pre navrhovateľa. Na prvý pohľad je argumentácia navrhovateľa logická, avšak
kvalifikovaná bezprostrednosť medzi vyššie uvedenou skutočnosťou /nepodanie včasného odvolania

proti zamietavému rozhodnutiu prvostupňového súdu/ a vznikom škody neexistuje.

Navyše príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu v 1. rade a vznikom škody nemôže
byť len domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou
nadväznosťou a súvislosťou, tak ako to skonštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.

zn. 21/1992 podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou,
z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku.
Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Podľa názoru odporcu v 1. rade
vecná súvislosť v danom prípade neexistuje.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti po vykonaní dokazovaní k majetkovej ujme navrhovateľa
žiadal, aby súd žalobu zamietol a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov právneho zastupovania odporcu
v 1. rade.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že odporca v 2. rade mal uzatvorenú Poistnú zmluvu

na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti č. PZ 154 8007200 s
poisteným Slovenská advokátska komora v prospech odporcu v I. rade. V súlade s ustanovením § 822
Občianskeho zákonníka ako aj v súlade s citovanou poistnou zmluvou - z poistenia zodpovednosti za
škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných
podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že záväzok poistiteľa nahradiť

škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, teda voči navrhovateľovi, ale voči poistenému, teda
odporcovi v 1. rade. Z uvedeného vyplýva, že odporca v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaným
účastníkom predmetného konania a nemôže byť v tomto konaní označený ako odporca a zaviazaný na
plnenie. Nakoľko poistiteľ má právny záujem na výsledku konania, môže v konaní vystupovať len akovedľajší účastník. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2.
rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu v 2. rade v celom rozsahu zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania , listinnými dôkazmi - faktúrami č. 179231,
179237, 179261, 179266, 179292, 179297, 179325, 79330, 179352, 179357, 179369, 179374,
penalizačnou faktúrou č. 622772 zo dňa 6.12.2002, poistnou zmluvou č. 65-1264.136-1, všeobecnými
poistným podmienkami poisťovne Kooperativa pre poistenie zodpovednosti za škodu, obsahom spisov
Okresného súdu v Trnave, s.p. zn. 17 Cb 15/2003, Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 9C 78/2007

a ďalšími listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 3.7.2012 č.k. 9C 84/2007-246 tak,
že návrh zamietol. Zároveň zaviazal navrhovateľa povinnosťou zaplatil odporcovi v l. rade náhradu trov
konania a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Zotrval na argumentácii pred súdom prvého stupňa, že za škodu, spočívajúcu
v zaplatenom súdnom poplatku a v pohľadávke evidovanej v účtovníctve z titulu poplatku z omeškania,
zodpovedá odporca v 1. rade, ktorý ju spôsobil neznalosťou príslušných právnych noriem, jeho

nesprávnym právnym názorom, ako aj nesprávnym procesným postupom, keď nepodal kvalifikované
odôvodnené odvolanie a spôsobil tak nemožnosť prejednávania veci súdom druhého stupňa. Zdôraznil,
že v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Trnava, platné právne normy
jednoznačne pomenovávali nárok, ktorý mal byť uplatnený voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako
poplatokzomeškaniapodľa§38ods.4zákonačíslo273/1994Z.Z.,anieakoúrokzomeškaniavzmysle

§ 369 Obchodného zákonníka, pričom táto skutočnosť mala byť odporcovi v 1. rade známa v momente
prevzatiaprávnehozastúpenia,akoajvčase,keďmuoznámil,akýtextmáobsahovaťvystavenáfaktúra.
Podľa neho teda odporca v 1. rade podal návrh na vydanie platobného rozkazu nekvalifikovane, v
priamom rozpore s platnou právnou úpravou a ustálenou judikatúrou a podaním odvolania v rozpore s
Občianskym súdnym poriadkom, mu spôsobil nemožnosť preskúmania jeho nároku odvolacím súdom a

týmto mu spôsobil premlčanie jeho nároku, čím mu vznikla v tomto konaní uplatňovaná škoda. Odporca
v 1. rade svojou neznalosťou konal v rozpore s odbornou starostlivosťou a nesprávne aplikovanie inej
právnej normy na konkrétny právny prípad, ako i nesprávne vyhotovenie odvolania, spôsobili premlčanie
jeho práva. Zdôraznil, že išlo o poskytnutie právnej rady a právneho zastupovania v priamom rozpore
s obsahom zákonného ustanovenia, ktoré je jednoznačné a v čase uplatnenia nároku nepredstavovalo

iný výklad, prameniace z jeho neznalosti zákona, čo je jednoznačne porušením povinnosti advokáta.
Penalizačnú faktúru číslo 622772 vystavil na pokyn odporcu v 1. rade, s textom, ktorý mu odporučil a
následne na to mu udelil pre zastupovanie vo veci plnomocenstvo.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 26. novembra 2013 č.k.8Co 422/2012 -

268 rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu voči odporcovi v 2. rade potvrdil. Odporcovi
v 2.rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V časti zamietnutia návrhu voči odporcovi v l .rade
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vec

právne posúdil podľa ustanovenia § 26 ods. 1,4 Zákon a č. 586/2003 Z.z. o advokácii.

Podľa§18ods.1,2zákonač.586/2003Z.z.oadvokácii,vzneníúčinnom do31.08.2008,advokát
je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi.
Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom

klienta vhodným spôsobom poučí.

Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne
prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné.
Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa § 26 ods. 1,4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, v znení účinnom do 31.08.2009, advokát
zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť
advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokátvykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia
sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Zákon o advokácii určuje aj povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo zmluvy o poskytnutí právnej
služby, ktorá má všeobecnú povahu zmluvy mandátnej alebo príkaznej. Ustanovenia zákona o

advokácii, ktoré upravujú práva a povinnosti advokáta, vrátane jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú
klientovi, predstavujú osobitnú právnu normu (lex specialis) voči tým ustanoveniam Obchodného
zákonníka či Občianskeho zákonníka, ktoré stanovujú práva a povinnosti mandatára resp. príkazníka a
ktoré majú povahu všeobecnej právnej úpravy (lex generalis).

Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna

zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na
súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/
vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom
škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané;
dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený.

Advokát sa môže zodpovednosti zbaviť, ak preukáže (dôkazné bremeno leží na ňom), že škode nemohol
zabrániť ani vynaložením všetkého úsilia, ktoré je možné od neho požadovať.

Pri posudzovaní v poradí prvého predpokladu je potrebné vychádzať z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona

č. 586/2003 Z.z., podľa ktorého sa za výkon advokácie považuje zastupovanie klientov v konaní pred
súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie
právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku
klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu.
O výkon advokácie relevantný z hľadiska § 26 zákona č. 586/2003 Z.z. ide najmä v prípade výkonu

advokácie, pri ktorom advokát porušuje povinnosti stanovené zákonom, ktoré povinnosti má advokát
počas celej existencie právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytnutí právnej služby. Možno
dodať, že svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti,
nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav vecí alebo tento stav
nedoceňuje.

Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle § 26 ods. 1,4 zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá

znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu
poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený
majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý
bolo možne očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej

udalosti.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak
je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Treba však zdôrazniť, že nie každé zanedbanie,

porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za
škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená
automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade,
keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta
nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti

s výkonom advokácie. Uvedené závery vyplývajú z konštantnej rozhodovacej činnosti súdov ( napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 18/2009, 1 Cdo 30/2010 10).Súd prvého stupňa sa opätovne zaoberal dôvodnosťou návrhu navrhovateľa posúdením jednotlivých
pochybení odporcu v 1.rade vo vzťahu k riadnemu si plneniu povinností v zmysle zákona o advokácie,
súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) a dospel k nasledovným záverom:

Navrhovateľ dňa 20.8.2002 splnomocnil odporcu v 1. rade, aby v jeho mene podal žalobu o zaplatenie
dlžnej sumy 881 992,40 Sk a tento nárok od dlžníka VZP a.s. právnou cestou vymohol. Odporca v 1.
rade v mene navrhovateľa podal dňa 18.12.2002 návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
sumy 881 992,40 Sk s príslušenstvom, v ktorom nárok odôvodnil poukazom na ustanovenie § 369

a nasl. Obchodného zákonníka. Okresný súd Trnava vydal v predmetnej veci dňa 17.3.2003 platobný
rozkaz pod sp. zn. 35 Rob 33/03, proti ktorému sa VZP, a.s. odporom zo dňa 7.4.2003 odvolal.

Okresný súd v Trnave dňa 7.7.2005 rozhodnutím sp. zn. 17 Cb 15/2003 v celom rozsahu žalobu
zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 44 095,Sk. Proti vyššie
uvedenému rozsudku podal odporca v 1.rade odvolanie dňa 16.09.2005 bez zdôvodnenia, ktoré sa

zaviazal odôvodniť písomne v lehote 10 dní. Krajský súd v Trnave podané odvolanie v zmysle § 218
ods. 1 písm. d/ O.s.p. odmietol.

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti advokáta za škodu podľa podľa § 18 ods. 1,2 zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii, je porušenie právnej povinnosti resp. existencia úkonu, ktorý je v rozpore s

objektívnym právom, obdobne ako je tomu pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho
zákonníka (pozri 4 Cdo 206/2007).

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je bezpečné preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie

právnej povinností) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody
alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností porušením právnej povinnosti. Škoda, ani
porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúc právo na jej
náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná,
pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka

príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť
preukázané (teda poškodeného), v danom prípade navrhovateľa. Vzťah medzi príčinou jej následkom
musí byť' pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s iba
časovou nadväznosťou a súvislosťou.

Súd prvého stupňa skúmal predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom advokácie, t.j., či došlo zo strany odporcu v 1. rade k porušeniu povinností uložených mu v
ust. § 18 ods. 1,2 zákona o advokácii a či v príčinnej súvislosti s ich porušením vznikla navrhovateľovi
škoda nevymožením jeho pohľadávky. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej
väzbe javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).

Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak
je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená
len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných
súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale

vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti
(porovnaj R 21/1992, porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 144/2008).
V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri

ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj
tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 32/2007).

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Pre záver
o zodpovednosti odporcu za škodu musí byť splnená podmienka vzťahu príčinnej súvislosti medzi
okolnosťou, že odporca nesprávne žaloval úrok z omeškania a tým, že podal voči rozhodnutiu súduprvého stupňa nekvalifikované odvolanie a vznikom škody, teda tým, že navrhovateľ nebol úspešný s
uplatnením svojho nároku v súdnom konaní. Záver o príčinnej súvislosti v uvedenom zmysle je možné
urobiť len vtedy, ak možno dospieť k záveru, že ak by nebolo uvedeného postupu odporcu mohol

by byť navrhovateľ v danom konaní úspešný. V danom prípade nemožno urobiť takýto záver, nakoľko
nebola zistená príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom
škody. V danom prípade nebolo nemožno vyvodiť záver, že , nebyť porušenia povinností odporcu by
bol navrhovateľ v konečnom dôsledku v pôvodnom konaní úspešným. Z uvedených dôvodov súd návrh
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods.
3, O.s.p

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť dôvodmi uvedenými
v § 205, ods. 2 O.s.p.