Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/184/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715204479
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3715204479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobkyne Z. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, S. C., zastúpenej JUDr. Dušan Divko, advokát spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1,
Považská Bystrica proti žalovanej N. N., nar. XX.XX.XXXX, invalidnej dôchodkyni, bytom S. T. XXXX/
X, S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. decembra 2015, č. k. 6C/168/2015-69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 2.472,12 eur, k rukám právneho zástupcu žalobkyne
JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Považská Bystrica, do troch dní.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu
súp. č. XXXX, stojacemu na parcele KNC XXXX/XX, k parc. KNC XXXX/XX „zastavané plochy
a nádvoria“ o výmere 151 m2 a k parc. KNC XXXX/XXX „záhrada“ o výmere 152 m2, ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX k. ú. S.. Vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov
konania tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že je povinná

vyplatiť žalovanej za nadobúdaný podiel 1/6 v nehnuteľnostiach, čiastku vo výške 15.133,33 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a
právneho zastúpenia, do rúk právneho zástupcu žalobkyne vo výške 3.727,22 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa požiadala súd, aby zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností v podiele 5/6 a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností v podiele
1/6. Uvedené nehnuteľnosti užíva stále len žalovaná. Žalobkyňa ju prostredníctvom právneho zástupcu

vyzvala dňa 16.04.2015, aby žalobkyni umožnila ujať sa držby a úžitku a žiadala žalovanú, aby žalobkyni
oznámila cenu, za ktorú je ochotná odpredať do vlastníctva žalobkyne podiel 1/6 vo vyššie uvedených
nehnuteľnostiach;žalovanásakvýzvežalobkynenevyjadrila.Žalovanávkonaníuviedla,žejeodkázaná
na bývanie v dome, kde má trvalý pobyt. Má záujem svoj spoluvlastnícky podiel odpredať, ale nie
pod cenu. Bola ochotná svoj podiel predať komukoľvek za tržnú hodnotu tak, aby si mohla kúpiť
aspoň garsónku. V priebehu konania neskôr uviedla, že chce, aby nehnuteľnosti boli prikázané do

jej výlučného vlastníctva s tým, že žalovanú vyplatí. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie na
zistenie, či rozdelenie nehnuteľností podľa spoluvlastníckych podielov je možné. Znalec Ing. Miroslav
Čičkan v znaleckom posudku č. 0163/2015 uviedol, že rozdelenie rodinného domu na dve samostatnéjednotky neprichádza do úvahy. Stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 90.800 eur. S
hodnotou uvedených nehnuteľností žalobkyňa aj žalovaná súhlasili. Súd citoval ust. § 142 ods. 1, §
140, § 116, § 117 Občianskeho zákonníka a uviedol, že keďže medzi podielovými spoluvlastníčkami

nedošlo k dohode, súd na návrh žalobkyne podielové spoluvlastníctvo zrušil. Nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá je väčšinovou spoluvlastníčkou a v konaní preukázala, že je
schopná žalovanú vyplatiť. Žalovaná, ktorá je na bývanie v dome odkázaná, finančné prostriedky na
vyplatenie žalobkyne nemá. Zároveň zaviazal žalobkyňu vyplatiť žalovanej reálnu všeobecnú hodnotu
jej spoluvlastníckeho podielu s tým, že z tejto výplaty si žalovaná bude môcť zabezpečiť nové bývanie.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnú žalovanú zaviazal zaplatiť
trovy konania úspešnej žalobkyni v celkovej výške 3.727,22 eur, spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 900 eur, spotrebovanej časti zálohy na znalecké dokazovanie vo výške 317,01 eur a
z trov právneho zastúpenia vo výške 2.510,21 eur.

2. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že odvolanie podáva z dôvodu

neúplného zistenia skutkového stavu, pretože súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy
výsluchom svedkov T. D., B. S., K. a A. E. a T. E.. Zároveň požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov a oslobodenia z platenia trov.

3. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že žalovaná svoje odvolanie riadne
neodôvodnila v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p.. Žalovaná má snahu vec predlžovať, aby zostala čo
najdlhšie bývať v dome, hoci žalobkyňa má pripravené finančné prostriedky na jej vyplatenie tak, ako
to preukázala na súde prvej inštancie.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o trovách
konania podľa § 388 CSP zmeniť a v zostávajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalovanej bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným
sporovým poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia odvolací súd posudzoval žalovanou uvedené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v
čase podania odvolania, t. j. podľa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

7. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, bolo v zmysle ust. §
205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. možné odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v citovanom zákonnom
ustanovení.

8. Žalovaná v podanom odvolaní neuplatnila žiadne odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/
O.s.p.. Iba z obsahu jej odvolania možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností). Žalovaná opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu
vidí v tom, že súd nevypočul ňou navrhovaných svedkov T. D., B. S., K. a A. E. a T. E..

9. Z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je zrejmé, že opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu
je daná v prípade, ak súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre
rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.

10. Dokazovanie je časť sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz najeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v sporovom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a

nie účastníkov konania. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, preto patrí
vždy výlučne súdu, ak súd prípadne aj rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná, (napr. preto, že sú
pre vec nevýznamné, alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom.

11. V preskúmavanej veci z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.12.2015 (č.l. 64 spisu) vyplýva,
že žalovaná po poučení súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žiadala doplniť dokazovanie výsluchom svedkov
Zory D., B. S. a K. E.; iných svedkov v konaní vypočuť nežiadala. Aj keď súdu prvej inštancie je možné
vytknúť, že v odôvodnení svojho rozhodnutia mal uviesť v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., prečo výsluch
žalovanou navrhnutých svedkov nevykonal, je zrejmé, že výsluch žalovanou navrhovaných svedkov
pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebný, čo je možné vyvodiť z toho, že uznesením vyhlásil

dokazovanie vo veci samej za skončené.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že výsluch žalovanou navrhovaných svedkov
nebol spôsobilý preukázať právne významné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Žalovaná navrhla
vypočuť uvádzaných svedkov s odôvodnením, že títo môžu ozrejmiť okolnosti, ktoré spomínal jej nebohý

manžel v čase, keď ešte žil; podľa jej vyjadrenia uvedení svedkovia mali potvrdiť, že jej manžel svoje
deti a svoju bývalú manželku vôbec nepoznal a nestretával sa s nimi. V posudzovanej veci pre
rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva preukázanie takýchto
skutočností nemalo potrebnú relevanciu, nakoľko súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je viazaný zákonným postupom uvedeným v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a po zistení, že medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností nedošlo k dohode, pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva prihliada najmä na veľkosť podielov a účelné využitie veci. V danej veci bolo súdom
prvej inštancie zistené, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele
5/6, žalovaná len v podiele 1/6, pričom žalobkyňa na rozdiel od žalovanej pred súdom prvej inštancie
preukázala, že disponuje finančnými prostriedkami potrebnými na vyplatenie žalovanej, preto súd prvej

inštancie aj bez výsluchu žalovanou navrhovaných svedkov dospel k správnym skutkovým záverom a
vec aj správne právne posúdil.

13. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nebol dôvodný.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo veci samej
potvrdil.

15. Za dôvodné sčasti považoval odvolací súd odvolanie žalovanej proti výroku o trovách konania. Bol
toho názoru, že súd prvej inštancie mal pri rozhodnutí o trovách konania aplikovať ust. § 150 ods.

1 O.s.p. (teraz § 257 CSP), podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danej
veci odvolací súd videl jednak v okolnostiach sporu, keď žalovaná v konaní preukázala, že nebola
pred podaním žaloby žalobkyňou vyzvaná na mimosúdne vyriešenie sporu a zároveň pri prvom úkone,
ktorý jej patril - vo vyjadrení k žalobe deklarovala ochotu svoj podiel žalobkyni predať za tržnú cenu,

ako aj v sociálnej situácii žalovanej, keď žalovaná preukázala, že jej príjem predstavuje iba invalidný a
vdovský dôchodok vo výške celkom 355,70 eur, z ktorej sú jej vykonávané zrážky vo výške 52,53 eur,
z ktorého dôvodu jej aj súd prvej inštancie priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že
zaviazalžalovanúzaplatiťžalobkyniibapolovicutrovprávnehozastúpeniavsume1.255,11eur,náhradu

zaplateného súdneho poplatku vo výške 900 eur a spotrebovanú časť zálohy na znalecké dokazovanie,
zaplatenú žalobkyňou vo výške 317,01 eur, spolu sumu 2.472,12 eur.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP tak, že úspešnej žalobkyni z rovnakých dôvodov priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).