Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214692
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216214692.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Dariny Kriváňovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: Y. I.,
narodenú dňa XX.XX.XXXX a S. I., narodeného dňa XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,
deti rodičov F. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom X. N. XX, W., zastúpenej advokátkou JUDr.

Denisou Jánošíkovou, so sídlom Klincová 35, Bratislava a P. I., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom X.
N. XX, W. na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 07. novembra 2016,
č.k. 59P 123/2016-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie otca o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II. neodkladným opatrením zo dňa 07.11.2016, č.k. 59P 123/2016-22 rozhodol

tak, že maloletého S. I., narodeného XX.XX.XXXX a maloletú Y. I., narodenú XX.XX.XXXX dočasne
zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú Y. výživné v sume 100,-
€ a na maloletého S. výživné vo výške 100,- € mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. Otcovi umožnil stretávať sa s maloletou Y. a maloletým S.E. každý párny týždeň od piatku do
pondelka tak, že si deti vyzdvihne v piatok o 14.00 hod. v školskom zariadení a v pondelok do 08.00
hod. odovzdá deti do školského zariadenia a každý nepárny týždeň od stredy do štvrtka, kedy si deti

vyzdvihne v stredu o 14.00 hod. v školskom zariadení a vo štvrtok ráno do 08.00 hod. deti odovzdá
do školského zariadenia. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na citované zákonné
ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia je čiastočne opodstatnený, keďže rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej
domácnosti a nevedia sa dohodnúť na výkone ich rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie
prihliadnuc na vyjadrenie maloletých detí pred psychológom dočasne zveril deti do starostlivosti matke
a otcovi určil styk podľa návrhu matky. Súdu prvej inštancie sa javilo ako potrebné, aby sa situácia
medzi rodičmi ukľudnila, stabilizovala, aby deti neboli traumatizované neustálymi zmenami v trávení
času s rodičmi. V konaní o rozvod manželstva bude potom vykonané dokazovanie, na základe

ktorého bude môcť súd prvej inštancie jednoznačne ustáliť, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady
zabezpečovať starostlivosť o deti, a aký bude optimálny rozsah styku detí s druhým rodičom, respektíve,
či by prichádzala do úvahy striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Charakteristickým znakom
neodkladnéhoopatreniapodľa366C.s.p.jerozsahvýživného,ktorýsazásadneodlišujeodjehorozsahu
v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie
základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť

výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal
súd prvej inštancie preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plneniavyživovacej povinnosti otca k deťom a považoval za primeranú výšku výživného 100,- € na každé dieťa,
ktorú sumu bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na
odôvodnené potreby maloletých detí. Matka napokon v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nezdôvodnila žiadnym spôsobom požadované výživné, vo výške 170,- € na maloletého S. a 150,- €
na maloletú Y.. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného, súd prvej inštancie návrh matky
zamietol, pretože až dokazovaním v konaní vo veci samej budú spoľahlivo zistené osobné a majetkové
pomery rodičov maloletých detí, na základe čoho bude stanovené výživné v končenej výške. Súd prvej
inštancie dal obom rodičom do pozornosti, že predmetné rozhodnutie je len dočasnou úpravou výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozhodnutia vo veci samej. Obaja rodičia
majú možnosť pokúsiť sa o dohodu, ktorá bude vyhovovať obom rodičom, aj ich maloletým deťom.
Rodičia svojim správaním vplývajú na deti, sú ich vzorom a láskou k dieťaťu, pokojným prostredím a
komunikáciou,vytvárajúdeťompriestorpreichzdravýpsychickýafyzickývývinarast.Otrováchkonania
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec dňa 03.12.2016 (č.l. 36) prostredníctvom poštovej
prepravy.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je potrebné odmietnuť ako oneskorene podané podľa
ustanovenia § 386 písm. a/ Civilného sporového poriadku.

5. Je nepochybné, že predmetné uznesenie bolo otcovi účinne doručené dňa 16.11.2016 (č.l. 23) na
adrese jeho trvalého bydliska, kde si otec riadne zásielku prevzal do vlastných rúk. Lehota na podanie
odvolania proti nemu otcovi začala plynúť nasledujúci deň po doručení, t.j. dňa 17.11.2016, posledný
15. deň lehoty na odvolanie pripadol na deň 01.12.2016 (štvrtok), inak povedané v tento deň uplynula
otcovi lehota na podanie odvolania voči tomuto uzneseniu.

6. Podľa § 121 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok lehota podľa tohto zákona môže
byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.

7. Podľa § 121 ods. 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok do plynutia lehoty určenej podľa

dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

8. Podľa § 121 ods. 3 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok lehoty určené podľa týždňov,
mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď
nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

9. Podľa § 121 ods. 4 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak koniec lehoty pripadne na sobotu
alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

10. Podľa § 121 ods. 5 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok lehota je zachovaná, ak sa v

posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo
pracovného času.

11. Ak teda otec svoje odvolanie voči neodkladnému opatreniu podal na poštovú prepravu dňa

03.12.2016, stalo sa tak neskoro, t.j. po uplynutí zákonnej procesnej lehoty na podanie odvolania. V
tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, existuje aj tzv. procesný inštitút odpustenie zmeškania lehoty
podľa § 122 C.s.p., ktorý za určitých podmienok umožňuje odpustiť zmeškanú lehotu. Odvolací súd však
poukazuje na to, že otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti významné pre odpustenie
zmeškania lehoty (napríklad, že sa v čase doručovania nezdržiaval v mieste bydliska). Je potrebné

poukázať na to, že doručenka ako taká, má charakter verejnej listiny a údaje na nej uvedené sa považujú
za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak. Na základe uvedeného, potom odvolací súd odvolanie otca
posúdil ako oneskorene podané.12. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenie odvolací súd preto
odvolanie otca, už bez ďalšieho, ako oneskorene podané odmietol (§ 386 písm. a/ Civilného sporového
poriadku).

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, § 393 ods. 2 posledná veta Civilného
sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).