Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617210580
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7617210580.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci žalobcu: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veroniky
Kubrikovej, PhD., s. r. o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej:
T. A., G.. XX.X.XXXX, K. C. XXX/X, A. E., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žalobca navrhoval zriadiť záložné právo

k spoluvlastníckemu podielu žalovanej k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v kat. území A. E. a
ktorým by sa zabezpečil záväzok žalovanej voči žalobcovi zo Zmluvy o úvere pod č. XXXXXXXXXX
zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 11. 5. 2017 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým sa má zriadiť záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalovanej k nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXX v kat. území A.Š. E., ktorým by sa zabezpečil záväzok žalovanej voči žalobcovi zo Zmluvy o
úvere pod č. XXXXXXXXXX. Na LV č. XXX je zapísaná nehnuteľnosť, a to dom č. súp. XXX, postavený
na parc. č. X, parcela č. X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1045 m2 a parcela č. X - záhrady o
výmere 207 m2, to všetko pod B1 v 1/1 vo vlastníctve B. A. Q. T. A., rod. Č..

2. V odôvodnení návrhu žalobkyňa uviedla, že na tunajší súd podala voči žalovanej návrh na vydanie
platobného rozkazu - žalobu o zaplatenie sumy 2597,23 eur s prísl. Z uvedenej žaloby vyplýva, že
žalovaná je dlžníkom žalobcu z titulu Zmluvy o úvere zo dňa 25. 2. 2009 pod číslom uvedeným vo výroku
tohto uznesenia. Z výpisu z LV č. XXX, ktorého kópiu žalobkyňa predložila k návrhu ako dôkaz, vyplýva,
že žalovaná je bezpodielovou spoluvlastníčkou tam uvedených nehnuteľností spolu s manželom B. A..

3. Žalovaná svoj dlh voči žalobcovi z titulu predmetnej úverovej zmluvy riadne a včas nesplnila, o čom
bola žalobcom aj upovedomená, aj napriek tomu, že vlastní nehnuteľnosť, teda disponuje majetkom,
z ktorého by bolo možné pohľadávku uspokojiť.

4. Žalobca má obavu, že počas súdneho konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky môže dôjsť zo

strany žalovanej k takej zmene majetkových pomerov, ktorá by mohla ohroziť riadny výkon exekúcie,
či už formou scudzenia nehnuteľnosti tretej osobe, alebo zriadením zmluvného záložného práva, alebo
inou dispozíciou s majetkom, ktorá by mala za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu
a ohrozenie výkonu exekúcie.

5. Žalobca má ďalej zato, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanú neobmedzí dlhodobo,

keďže vzhľadom na stav súdneho konania o zaplatenie pohľadávky titulom zmluvy možno v dohľadnej
dobe v skrátenom konaní očakávať vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom. Vzávere poukázal na doteraz platnú judikatúru (uznesenie NS SR z 27. 10. 1994 sp. zn. 2Obdo/312/94), v
ktorej sa okrem iného uvádza, že zabezpečenie zriadením záložného práva je inštitút, ktorý bráni tomu,
aby bola exekúcia ohrozená. Žalobca má teda zato, že zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky je

možné dosiahnuť práve predmetným zabezpečovacím opatrením.

6. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhoval, aby súd jeho návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach žalovanej v celom
rozsahu vyhovel.

7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podstata zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej
pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a potencionálneho
oprávneného v exekučnom konaní. Súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, ak

navrhovateľ v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie.

13. Súd sa oboznámil s návrhom a listinnými dôkazmi, ktoré žalobca k predmetnému návrhu predložil a
ktoré sú v odôvodnení vyššie popísané. V posudzovanej veci súd zistil, že na tunajšom súde je vo veci
pod sp. zn. 1Csp/179/2017 vedené konanie, v ktorom sa PRO CIVITAS, s. r. o. domáha od žalovanej

zaplatenia sumy 2597,23 eur s prísl. titulom úverovej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX. Z predmetného
dôkazného spisu súd zistil, že žalovaná uzavrela s Poštovou bankou, a. s. úverovú zmluvu, na základe
ktorej jej bol poskytnutý dňa 25. 2. 2009 úver vo výške 3.500,- eur, ktorý mala splácať mesačne po 70,-
eur. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že v tomto konaní žalovaná vystupovala v úverovom vzťahu ako
spotrebiteľka, preto súd aj v tomto konaní musí prihliadať na § 52 až 54 a nasl. Občianskeho zákonníka

a na Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvárania zmluvy.

14. Z predmetného dôkazného spisu sp. zn. 1Csp/179/2017 súd zistil, že vo veci zatiaľ nebolo nariadené
pojednávanie. Súd vo veci vykonal jeden úkon, a to vyzval žalobcu k zaplateniu súdneho poplatku,
nakoľko tento si svoju poplatkovú povinnosť s podaním návrhu nesplnil. Súdny poplatok zatiaľ zaplatený

nebol. Žalovanej nebola doručená žaloba k písomnému vyjadreniu.

15. Súd sa oboznámil s výpisom z LV č. XXX v kat. území A. E., z ktorého vzal za preukázané, že
žalovaná má rodinný dom s príslušnými pozemkami v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom B.
A.. Žalobca nepredložil iné dôkazy, ktorými by preukazoval majetkové pomery žalovanej (výpisy z účtov,

jej mzdové podmienky a iné finančné a sociálne pomery, z ktorých by bolo možné v tomto konaní zistiť,
v akej momentálnej finančnej situácii sa žalovaná nachádza).

16.Zdôkazovpredloženýchžalobcomvtomtokonaníspolusnávrhomnanariadeniezabezpečovacieho
opatrenia a z odôvodnenia žalobcu súd má zato, že tento neosvedčil naliehavosť situácie, ktorá

si vyžaduje okamžitú, aj keď len dočasnú úpravu, a to nariadením predmetného zabezpečovacieho
opatrenia. Z obsahu podania nie je možné zistiť, aby žalovaná vykonávala akékoľvek úkony, ktorými
by sledovala nehnuteľnosť scudziť, alebo akokoľvek ináč ju zaťažiť. Na základe subjektívneho
tvrdenia žalobcu nie je možné predpokladať, že je pravdivé jeho konštatovanie a že skutočnepreukázal, že v danom prípade hrozí zmarenie exekúcie. Ďalej má súd zato, že žalobca navrhuje
nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je podstatne
niekoľkonásobne vyššej hodnoty, ako je samotná pohľadávka. Navyše nemôže zostať bez povšimnutia

tá skutočnosť, a súd na ňu v tomto konaní okrem vyššie popísaných dôvodov rovnocenne prihliadal,
že záväzok žalovanej voči žalobcovi vznikol z titulu spotrebiteľského úveru, a preto je tu potrebné
prihliadať na ochranu spotrebiteľa. Nie je možné dopredu predpokladať, či žalobca má nárok na takú
výšku žalovanej sumy, akej sa v konaní sp. zn. 1Csp/179/2017 domáha.

17. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol,
teda rozhodol v znení, ako uvádza enunciát tohto uznesenia. Rozhodol tak aj z toho dôvodu, že v
danom prípade žalobca navrhoval zabezpečiť peňažnú pohľadávku, avšak súd má zato, že žalobca v
návrhu nepreukázal, že v danom prípade by zo strany žalovanej, ako dlžníčky, existovala akákoľvek
hrozba zmarenia exekúcie. Z tvrdení a skutkových okolností osvedčených žalobcom nie je možné
vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnosti tvrdení žalobcu a súd sa pri hodnotení návrhu

musel zaoberať a rešpektovať aj práva a povinnosti na strane žalovanej. Súd teda prihliadal na
princíp spravodlivého procesu, resp. základného práva na súdnu ochranu a musel prihliadať na to,
aby rozhodnutie nebolo prejavom svojvôle a aby nemalo neprimeraný zásah do práv a postavenia
žalovanej. Tá je nie výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ku ktorej zriadenia záložného práva sa žalobca
domáha. Nehnuteľnosť má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom, ktorý nie je v konaní sp. zn.

1Csp/179/2017 označený ako žalovaný. Je teda obava, že vydaním neodkladného opatrenia by bolo
neprimerane zasiahnuté do práv manžela žalovanej B. A..

18.Podľaustanovení§262ods.1C.s.p.súdrozhodolajonárokunanáhradutrovtohtokonania,nakoľko
predmetný návrh je vedený v samostatnom konaní, nie v konaní, v ktorom sa rozhoduje o záväzku voči

žalovanej. Nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný, súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu (§ 365 ods. 1 CSP), ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.