Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/239/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713209301
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713209301.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: B. Š., Z.. XX.XX.XXXX,
K. B. Z. Č.. XX, B., proti odporcovi: X. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Š. XXX/XX, Z.F., o určenie
výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 23. februára 2015, č.k.
6C/166/2013-62 v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. januára 2016, č.k. 6C/166/2013-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23. februára 2015, č.k. 6C/166/2013-62, p o t v r
d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom; v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. januára 2016, č.k.
6C/166/2013-85; určil súd prvej inštancie odporcovi vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke na sumu
120 eur mesačne počnúc dňom 12.06.2013, ktorú sumu odporcovi uložil zasielať k rukám navrhovateľky
vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, a vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného zamietol,

čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.09.2003, č.k. 39P 45/03-56. Zročné
výživné za obdobie od 12.06.2013 do 28.02.2015 v celkovej výške 1.715 eur odporcovi umožnil splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc dňom
01.03.2015,krukámnavrhovateľky,podhrozboustratyvýhodysplátok;aotrováchkonaniarozhodoltak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo o výživnom
odporcu na navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.09.2003, č.k.

39P 45/03-56; v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8CoP 56/03-90; ktorým súd zvýšil
výživnéodporcunanavrhovateľkuzosumy600Sknasumu1200Sk(40eur)mesačnepočnúc1.9.2001.
Poukázal na skutočnosť, že v školskom roku 2012/2013 bola navrhovateľka študentkou tretieho ročníka
Strednej odbornej školy V. X., po maturite v roku 2015 mala záujem pokračovať v trojročnom vyššom
odbornom štúdiu v Bratislave na Obchodnej akadémii. Mal preukázané, že navrhovateľka býva spolu
s matkou a otčimom v jeho rodinnom dome V. B. spolu s tromi súrodencami - E.
G., Z..XX.XX.XXXX, E. G., Z.. XX.XX.XXXX T. T. G., Z.. XX.XX.XXXX, ktorí sú žiakmi základnej školy.

Poukázal na to, že matka navrhovateľky pracovala ako zodpovedná vedúca prevádzky bufetu vo firme
A., C. na Q., B., s priemernou čistou mesačnou mzdou 693,55 eur, a tiež sezónne ako čašníčka v
reštaurácii svojej matky I. L. V. Q. U., pričom počas konania zostala bez riadneho
pracovného pomeru, keď od 01.01.2015 bola zapísaná do evidencie uchádzačov o zamestnanie na
ÚPSVaR Pezinok, s hmotným zabezpečením v sume 414 eur mesačne. Mal zároveň
preukázané, že matka navrhovateľke prispieva na výživu sumou 193 eur mesačne. Nevlastný otec

navrhovateľky P. G., Z.. XX.XX.XXXX, pracuje na letisku F.. J.. Š. ako technický pracovník, kde dosahuje
čistú mzdu v sume 688,21 eur mesačne, pričom si privyrába brigádami na stavbách. Navrhovateľka
svoje pravidelné mesačné výdavky spojené s bývaním, stravou doma a v škole, ošatením, hygienickýmipotrebami, návštevou školy, doučovaním z angličtiny, a cestovaním, vyčíslila na sumu
približne 387 eur s tým, že finančne jej vypomáha aj stará matka, ktorá jej kupuje kredit na mobil. Celkové
výdavky domácnosti a rodiny vyčíslila navrhovateľka na sumu 1.757 eur mesačne. Poukázal na

to, že priemerný čistý zárobok odporcu zo zamestnania predstavuje 714 eur mesačne, pričom iný príjem
nemá. Jeho terajšia manželka A. B. bola do 07.03.2014 bez pracovného pomeru, poberala dávky v
nezamestnanostivovýške276eurmesačne,od08.03.2014jezamestnaná sčistýmpriemerným
mesačným príjmom vo výške 518,34 eur, a má tiež príjem z dohody o pracovnej činnosti vo
výške 60 eur mesačne. Konštatoval, že odporca má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvom dcéram,

pričom F., Z.. XX.XX.XXXX je študentkou tretieho ročníka gymnázia a X., Z.. XX.XX.XXXX je študentkou
prvého ročníka Obchodnej akadémie v Bratislave. Výdavky celej rodiny bývajúcej v dvojizbovom byte V.
Z. odporca vyčíslil na sumu 1.360 eur mesačne, pozostávajúcu z nákladov na elektrinu v sume 186 eur,
vodu 20 eur, fond opráv 20 eur, odvoz smetí, dane, poistenie domácnosti 8 eur, spotrebný úver 149 eur,
telefóny 30 eur, internet, káblovú televíziu a koncesionársky poplatok 30 eur, úrazové poistenie detí 23
eur,výživnénavrhovateľky40eur,stravovanievzávodnejjedálni18eur,stravovaniemanželkyvpráci23

eur, dopravu a poistenie auta 50 eur, hygienické potreby a čistiace prostriedky 4 osoby 30 eur, oblečenie
pre 4 osoby 40 eur, stravu pre 3 osoby 400 eur, spolu 833 eur, a náklady dcéry X.Í. - internát 38 eur,
strava raňajky a večere 29 eur, obedy v škole 30 eur, električenka 10 eur, cestovné Bratislava -
Z. 76 eur, vreckové 40 eur, školské potreby a poplatky 10 eur, spolu náklady 233 eur, a náklady dcéry F. -
strava 23 eur, školské pomôcky a poplatky 8 eur, jazyková škola a krúžky 10 eur, vreckové 20 eur, spolu

60 eur. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 62 ods. 1,2,3,4, § 75 ods. 1, §
78 ods. 1,3 Zákona o rodine, a dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu
v roku 2004 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v akademickom roku
navštevuje Strednú odbornú školu v X., za uvedené obdobie (11 rokov) sa jej zvýšili náklady na štúdium
i na jej osobné potreby, ktoré špecifikovala na sumu 387 eur mesačne. Pri určovaní výživného bral do

úvahy najmä potreby navrhovateľky spojené so štúdiom a ďalšie náklady primerané jej veku, v priamej
nadväznosti na finančné možnosti a schopnosti oboch jej rodičov, a dospel k názoru, že
výživné vo výške 120 eur mesačne zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu (s poukazom na
jeho príjem), ako i potrebám navrhovateľky za jej momentálnych rodinných pomerov, kedy matka je bez
pracovného pomeru a poberá dávky od ÚPSVaR vo výške 414 eur mesačne. Zročné výživné za obdobie

od 12.06.2013 do 28.02.2015 v celkovej sume 1.715 eur povolil odporcovi v súlade s ust. § 160 ods. 1
veta druhá O.s.p. splácať v mesačných splátkach 50,- eur, počnúc dňom 01.03.2015 do
zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov tak, že žiaden z nich na ich náhradu trov konania nemá právo.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý (podľa jeho

obsahu) žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, výživné na navrhovateľku zvýšiť najviac na sumu
70 eur a vo zvyšku návrh zamietnuť. Namietal, že súdom určené výživné, zvýšené spolu so splátkami
zročného výživného celkovo o sumu 130 eur, nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam,
keď vzhľadom na jeho pomery a nevyhnutné výdavky bude pre neho znamenať
ohrozenie uspokojovania základných životných potrieb. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne

zaoberal jeho tvrdeniami, prezentovanými v priebehu konania, a po vykonanom dokazovaní dospel k
nesprávnemu záveru, že na jeho strane sú reálne možnosti a schopnosti umožňujúce mu prispievanie
na výživu navrhovateľky sumou 120 eur mesačne. Zdôraznil, že v súčasnosti dosahuje zo zamestnania
príjemvsume714eurmesačne,jehomanželkapríjemvsume550eurmesačne,avšakjehonevyhnutné
pravidelné mesačné výdavky, v zmysle rozpisu, ktorý súdu predložil, vrátane nákladov na jeho dve

ďalšie maloleté deti z terajšieho manželstva a výživného na navrhovateľku, dosahujú sumu cca. 900
eur, a preto výživné vo výške určenej napadnutým rozsudkom za žiadnych okolností nebude môcť
uhrádzať, je pre neho likvidačné. Za primerané výživné vzhľadom na jeho terajšie pomery, možnosti
a schopnosti považuje sumu 70 eur mesačne bežného výživného a sumu 30 eur mesačne splátka
zročného výživného, ktorá mu zabezpečí aspoň minimálnu a teoretickú šancu plniť svoju vyživovaciu

povinnosť voči navrhovateľke a zároveň si zachovať dôstojnosť a udržať si prácu.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázala na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť
odporcu bola naposledy určená v roku 2004, a to na sumu 40 eur, ktorá predstavuje iba symbolické
výživné nezodpovedajúce jej odôvodneným nákladom a pomerom. Zdôraznila, že
súd dostatočne zohľadnil všetky okolnosti významné pre určenie, resp. zvýšenie výživného a dôvody v

podanom odvolaní preto nie sú opodstatnené. Poukázala zároveň na to, že ani výživné, určené súdom,
nepokryje všetky jej výdavky, a preto si zvyšnú časť nákladov bude musieť uhrádzať z prostriedkov
získaných prostredníctvom brigád, prípadne inými aktivitami. Na základe uvedeného žiadala napadnutýrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, resp. zmeniť a určiť výživné odporcu na sumu
200 eur mesačne.
4. Odporca v reakcii na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu zotrval na jeho argumentácii v podanom

odvolaní a poukázal na skutočnosť, že navrhovateľke nič nebránilo podať návrh na zvýšenie výživného
už skôr. Zároveň uviedol, že výdavky deklarované navrhovateľkou považuje za neprimerané, keď ani
jednazjehodcérzterajšiehomanželstvatakétonákladynemá.Napokonnamietal,žesúdprvejinštancie
sa v konaní nevysporiadal s výškou vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľke, ktorú
žiadnym spôsobom pri svojom rozhodovaní nezohľadnil.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach
dôvodov odvolania, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie venoval posúdeniu splnenia zákonnom stanovených
predpokladov pre zvýšenie výživného náležitú pozornosť, za týmto účelom vykonal všetko potrebné
dokazovanie,zhodnotenímvýsledkovvykonanéhodokazovaniadospelksprávnymskutkovýmzáverom,
a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce

ustanoveniaZákonaorodine (§62ods.1,2,3,4,§75ods.1,§78ods.1,3),ktoréajsprávnevyložil
a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu navrhovateľky z dôvodu riadneho preukázania takej zmeny
pomerov na jej strane, ktorá vyžaduje zvýšenie výživného, ako aj závery, na základe ktorých ustálil
primeranú výšku výživného na sumu 120 eur, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom
sa riadne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci,

ako aj so všetkými relevantnými argumentmi oboch strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých
právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania.
7. Odporca vo svojom odvolaní v zásade už len zopakoval svoje námietky a argumenty
prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnom
rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce

skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za
presvedčivé. So zreteľom na uvedené, odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej
inštancietýkajúcesadôvodovsplneniapredpokladovprezvýšenievýživnéhoodporcunanavrhovateľku,
ako aj ustálenia primeranej výšky výživného na sumu 120 eur za správne a v celom rozsahu sa
stotožňujesdôvodmiuvedenýmivodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia,ktoréviedlisúdprvejinštancie

k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania
odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil
svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní
neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, z ktorého potom vychádzalo aj

jeho právne posúdenie veci v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V odvolacom konaní
nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou
vadou, ktorá by mala za následok porušenie práva odporcu na spravodlivý súdny proces.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na obsah odvolacích námietok
odporcu,považujeodvolacísúdzapotrebnéuviesť,žesúdprvejinštanciepreúčelyustálenia primeranej

výšky výživného odporcu dôsledne vychádzal zo zákonných kritérií pre jeho určenie (najmä § 75 ods.
1 Zákona o rodine), keď zohľadnil výdavky na strane navrhovateľky; ktorých sumu vo výške približne
387 eur správne považoval za primeranú a odôvodnenú; keď táto nezahŕňa žiadne výdavky nad
rámec potrieb nevyhnutných na zabezpečenie základného životného štandardu korešpondujúceho so
životným štandardom rodiny odporcu. Rovnako správne prihliadal na odôvodnené potreby, možnosti a

schopnosti odporcu, no vzal do úvahy tiež možnosti schopnosti matky navrhovateľky, ako aj celkovú
rodinnú situáciu na strane oboch účastníkov. Pokiaľ potom odporca v odvolaní spochybňoval výšku
nákladov navrhovateľky bez bližšej konkretizácie, len na základe účelového porovnania s tvrdenými
(nepreukázanými) nákladmi jeho dcér z terajšieho manželstva, a namietal tiež, že súd
prvej inštancie sa vôbec nezaoberal výškou výživného matky, jeho argumentácia v tomto smere nemôže

obstáť.
9. Rovnako za neopodstatnenú a účelovú považuje odvolací súd argumentáciu odporcu, ktorý v
podanom odvolaní opätovne zdôrazňoval, že výživné vo výške určenej napadnutým rozsudkom za
žiadnych okolností nebude môcť uhrádzať, je pre neho likvidačné, keď jeho pomerom, možnostiam
a schopnostiam zodpovedá bežné výživné v sume 70 eur mesačne a splátky zročného výživného

v sume 30 eur mesačne. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že výška splátok
zročného výživného je pre ustálenie výšky bežného výživného so zreteľom na zákonom stanovené
kritériá (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) bez právneho významu; keď naviac poskytnutie možnosti
splátok zameškaného výživného so zreteľom na ust. § 160 O.s.p. predstavuje iba výnimku, nakoľko zaprioritný treba považovať záujem oprávnenej osoby na čo najskoršom splatení zameškaného výživného.
Súčasne však odvolací súd považuje za dôležité upriamiť pozornosť odporcu na tú skutočnosť, že v
prípade jeho dcér z terajšieho manželstva sám deklaruje výdavky (teda v skutočnosti dobrovoľné plnenie

vyživovacej povinnosti) v sume cca. 143 eur mesačne v prípade F. a v sume približne 207 eur v prípade
X., a to za stavu, keď celkové príjmy a výdavky jeho terajšej rodiny nie sú natoľko odlišné od príjmov a
výdavkov súčasnej domácnosti navrhovateľky (po prepočte na počet členov rodiny), aby mohli mať za
následok zásadne inú životnú úroveň každej z domácností. Pokiaľ je za tohto stavu odporca schopný
a ochotný zabezpečovať plnenie vyživovacej povinnosti voči dcéram F. T. X. spolu v rozsahu približne

350 eur, nemožno pochybovať o tom, že je schopný plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v
rozsahu 120 eur; ktorá suma zodpovedá jej výdavkom, a predstavuje po prepočte sumu vo výške cca.
4 eur denne.
10. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním
ostatných odvolacích námietok odporcu už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvej
inštancie, ktorý v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil relevantnosť jeho

argumentácie, na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní.
11. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo v napadnutej
(vyhovujúcej) časti zvýšené výživné odporcu na navrhovateľku na sumu 120 eur mesačne, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového

poriadku.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).