Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513220508
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7513220508.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom: Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: C. D., L..
XX.X.XXXX, J. P. L. J. XX, XXX XX P. L. J., v konaní o 1.353,06 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 352,77 eura, spolu s úrokom z omeškania 8,5 % od 21.10.2012
až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2013, podanou na súde dňa 25.11.2013 domáhal, aby bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť mu 1353,06 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 21.10.2012 zo sumy
1106,04 eura do zaplatenia a nahradil trovy konania. Právny základ žaloby odvodil od platnej zmluvy o
úvere, ktorú žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel dňa 3.11.2009.

Pohľadávku postúpil veriteľ SLSP a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 a

to výške dlžnej sumy 1131,85 eura, o čom žalovaný listom zo dňa 5.4.2013. Uvedené skutočnosti mal
súd preukázané Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 5.4.2013 (čl. 10) a doručenkou na čl. 9 o
tom, že toto oznámenie žalovaný prevzal dňa 23.4.2013.

Žalovaný bol v konaní nečinný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, ktorých obsah súd uvedenie nižšie,

a na tom základe zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 3.11.2009 uzavrel právny predchodca žalobcu - SLSP a.s. so
žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX - Spotrebný úver na čokoľvek, ktorou veriteľ žalovanému
poskytol spotrebiteľský úver s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,7 % ročne, ktorý sa zaviazal uhradiť
formou pravidelných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.10.2012 kedy nastala konečná
splatnosť úveru. Žalovaný svoj záväzok v rozpore s so zmluvnými dojednaniami neplnil, čím sa v

lehote do 20.10.2012 dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru, a to v rozsahu sumy
1106,04 eura, pozostávajúcej z dlhu na splatnej istine 1106,04 eura, dlžného splatného úroku 208,15
eura a poplatkov za správu úveru 38,87 eura. Úroku z omeškania sa domáha od 21.10.2012, t. j. dňom
nasledujúcim po dni konečnej splatnosti celého úveru a to v zákonnej, 8,75 % ročnej sadzbe.Za účelom preukázania svojich tvrdení (okrem už uvedeného oznámenia o postúpení pohľadávky)
predložil súdu Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.11.2009 (čl. 5), z obsahu ktorej

súd zistil, že skutočne v tento deň SLSP a.s. poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 821
- „Spotrebný úver na čokoľvek“ s úrokovou sadzbou 17,6 % ročne. Za správu úveru veriteľ účtoval
poplatok1,99eura.Uvedenéprostriedkysažalovanýzaviazalsplatiťv35splátkachsplatnýchdo20.dňa
kalendárneho mesiaca a to počnú prvou splátkou dňa 20.12.2009 a končiac poslednou dňa 20.10.2012.
RPMN bola v sadzbe 25,13 % a priemerná RPMN 37,93 % ročne.

V doplňujúcom podaní zo dňa 18.8.2015 spolu s prílohami žalobca ozrejmil výšku jednotlivých súčastí
žalovanej pohľadávky, ktorých výška sa oproti údajom uvedeným v žalobe nezmenili a zároveň, že
žalovaný za celé obdobie uhradil iba sumu 262,42 eura.

Žiaden z účastníkov po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP už ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať ani

neoznačil, preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a na jeho základe právne uzatvára:

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných

prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil

dlžnú sumu s úrokmi.

Je nesporné, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 3.11.2009 vznikol
podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha
režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z. z., a zároveň aplikácii všeobecných

ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva
(vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy
veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho
vykonanie.

V predmetnom konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva
keďže SLSP a.s. bola v pozícii dodávateľa, ktorej predmetom podnikania sú bankové služby vrátane
poskytovania úverov a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému boli peniaze poskytnuté za účelom jeho
osobnej spotreby bez preukázania účelu použitia.

Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená,
že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym
predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko rovín:
a) vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec,b) vzťahy upravené tak v Obchodnom ako aj v Občianskom zákonníku,
c) vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené vôbec,
d) vzťahy, ktoré sú upravené v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku.

Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v
obchodnoprávnom vzťahu pokiaľ:

a) Obchodný zákonník danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom (napr. premlčanie),

b) Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia
(napr. § 267 ods. 2 Obch. zákonníka vylučujúci aplikáciu § 49 Obč. zákonníka),
c) dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Obč. zákonníka.

Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje,
ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Obč. zákonníka, je

nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je dôležité či ide o
relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Aj keď medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo
forme zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym obchodom, nič to nemení
na tom, že na takýto spotrebiteľský záväzkový vzťah sa v plnom rozsahu uplatní úprava spotrebiteľských

zmlúv obsiahnutá v Občianskom zákonníku. To znamená, že na spotrebiteľský záväzkový vzťah bez
ohľadu na to, že má formu tzv. absolútneho obchodu, sa použijú kogentné ustanovenia Občianskeho
zákonníka ako aj dispozitívne ustanovenia, odklon od ktorých by bol v neprospech spotrebiteľa
(ustanovenia jednostranne kogentné pre dodávateľa).

V riešení problému, či aplikovať inštitút spotrebiteľských zmlúv aj v právnom vzťahu ktorý sa spravuje, či
už zo zákona alebo zmluvy ustanoveniami Obch. zákonníka je potrebné mať na pamäti aj skutočnosť,
že táto právna úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru,
obsahujúceho kogentné ustanovenia, a to zákonom na ochranu spotrebiteľa, pričom v minulosti išlo o
zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa.

Uvedené platí o to viac, že v čase rozhodovania súdu sa dňa 1.4.2015 stala účinnou právna úprava v
§ 52 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorej Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich
vyplývajúce. Súd preto, posudzujúc daný úverový vzťah ako zmluvný typ podľa obch. zákonníka avšak
ako spor občianskoprávneho charakteru vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, a podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka ho aj vyhodnotil.

Podľa § 5b zákona 250/2007 účinného od 1.5.2014: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.Ak podľa zmluvy zo dňa 3.11.2009 mala byť posledná splátka zaplatená dňa 20.10.2012, v tento deň
nastala konečná splatnosť úveru ako celku. Dokazovaním ale bolo preukázané a ani žalobca netvrdil, že
predčasne úver zosplatnil čo znamená, že úver dobehol v splátkovom režime až po splatnosť poslednej

splátky.. Ak mali byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci, premlčacia doba každej z nich začala plynúť
21. dňom a premlčanie sa bude posudzovať odo dňa splatnosti každej z nich osobitne. Za daného stavu
možno teda konštatovať, že ak žaloba bola podaná 25.11.2013, potom splátky, ktoré mali byť zaplatené
v období od 20.11.2010 dozadu sú premlčané. Splátky splatné v období od 20.12.2010 do 20.10.2012
v celkovom počte 23, premlčané nie sú.

Z uvedeného je zrejmé, že ak výška mesačnej splátky bola 32,07 eura, za obdobie od 20.12.2010 do
20.10.2012 činia nepremlčané celkovú sumu 737,61 eura (23 x 32,07 eura). Táto suma bola len do tejto
výšky dôvodne žalovateľná na súde, a preto bola žalobcovi priznaná spolu s úrokom z omeškania.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti celého úveru, t. j. od 21.10.2012 až do zaplatenia bol žalobcovi
priznaný zákonný úrok z omeškania 8,5 % vzhľadom na to, že v prvý deň bola základná sadzba ECB
0,5 %.

S poukazom na vyššie uvedené bol rozsah úspechu žalobcu v tomto konaní v pomere 54,51 % k
pomeru neúspechu 45,49 % a preto súd podľa § 142 ods. 2 Obč. súdneho poriadku vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.