Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209211095
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7209211095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Dany

Ferkovej a JUDr. Ladislava Cakociho v právnej veci žalobcov 1. K.. H. C., bytom v V., M.Š. W. Č..
XX, 2. Y.. Y. C., bytom v V., M. W. Č.. XX, zastúpení JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Zvonárska č. 8, proti žalovanému BD Terasa, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Tr. SNP č. 48/
A, zastúpenému Mgr. Petrom Česlom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rumanova č. 2, o zaplatenie
16.945,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8.10.2013,
č.k. 45C/103/2009-199 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.891,19 eura,

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom zmluvnej pokuty.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili zmluvu o budúcej
zmluve o prevode vlastníctva bytu a pozemku dňa XX.XX.XXXX vo vzťahu k bytu č. E.-X.X, v ktorej
žalovaný ako budúci predávajúci a žalobcovia ako budúci kupujúci dohodli, že v lehote najneskôr
do XX.X.XXXX na písomnú výzvu budúceho predávajúceho uzatvoria zmluvu o prevode vlastníctva
bytu a pozemku, pričom sa zaviazali uzatvoriť budúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu najneskôr
do 10 dní od doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho budúcemu kupujúcemu. V zmluve
ďalej účastníci dohodli, že v prípade omeškania s uzatvorením budúcej zmluvy na strane budúceho

predávajúceho, je budúci predávajúci povinný uhradiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške
0,05 % zo zaplatenej časti kúpnej ceny za každý deň omeškania. Bola dojednaná kúpna cena vo výške
X.XXX.XXX,- L. bez DPH.

Vo vzťahu k bytu č. E.-X.X účastníci uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a
pozemku dňa XX.X.XXXX, v ktorej rovnako dohodli, že v lehote najneskôr do XX.X.XXXX na písomnú

výzvu budúceho predávajúceho uzatvoria zmluvu o prevode vlastníctva bytu a pozemku, najneskôr do
10 dní od doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho budúcemu kupujúcemu. Dohodli kúpnu
cenu vo výške X.XXX.XXX,- Sk. Pre prípad omeškania z uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu
a pozemku z dôvodu na strane budúceho predávajúceho, účastníci dohodli, že budúci predávajúci jepovinný uhradiť úrok z omeškania vo výške 0,07 % za každý deň omeškania z uhradenej kúpnej ceny
budúcim kupujúcim.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že
zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a pozemku č. E.-X.X zo dňa XX.X.XXXX čl. VII. bod
5 upravujúca sankcie, je v tejto časti absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, keď v zmysle platnej
právnej úpravy úrok z omeškania upravuje § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to iba v prípade

omeškania s plnením peňažnej pohľadávky a podľa názoru súdu nebolo možné, aby si účastníci tejto
konkrétnej zmluvy dojednali úrok z omeškania pre prípad iného neplnenia zmluvných dojednaní, resp.
omeškania s plnením tak, ako k tomu v tomto prípade došlo, keď takouto sankciou malo byť postihnuté
meškanie pri uzatváraní zmluvy. Súd preto dospel k záveru, že zmluvy týkajúcej sa bytu E.-X.X žalobcom
nevznikol nárok na úhradu sankcie, ktorú si v tomto konaní uplatňovali, keďže ustanovenie zmluvy, o
ktoré svoj nárok opierali, súd považoval za absolútne neplatné. Ďalej súd sa nestotožnil s názorom

žalovaného, že nevzniklo žalobcom právo vyzvať druhú stranu na uzatvorenie zmluvy o prevode
vlastníctva bytu. Súd bol toho názoru, že pri tejto konkrétnej zmluve bola dohodnutá kombinovaná
lehota, kde subjektívne právo žalovaného vyzvať na uzatvorenie zmluvy muselo byť splnené v rámci
plynutia objektívnej lehoty (t.j. do XX.X.XXXX, resp. najneskôr 10 dní pred uplynutím tejto lehoty),
avšak jednoznačne bola stanovená objektívna lehota s dojednaným dátumom dňa XX.X.XXXX, dokedy

musela byť zmluva uzatvorená. Súd sa preto nestotožnil s názorom žalovaného, že mu nevznikla
povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pretože takáto povinnosť mu vznikla, a to v
lehote do XX.X.XXXX. Súd sa ďalej stotožnil s námietkou žalovaného, že došlo k márnemu uplynutiu
prekluzívnej jednoročnej lehoty vo vzťahu k zmluve č. E.-X.X do XX.X.XXXX. Podľa jeho názoru sa
jedná iba o lehotu vo vzťahu k právu na uzatvorenie budúcej zmluvy, teda márnym uplynutím tejto

lehoty zanikol iba nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Uplynutím tejto lehoty však
nedošlo k zániku nároku na úhradu dojednanej sankcie (zmluvnej pokuty), na ktorý nárok sa vzťahuje
riadna premlčacia (trojročná) lehota. Súd bol toho názoru, že žalovanému vznikla povinnosť uzatvoriť
zmluvu do XX.X.XXXX a po tomto termíne bol žalovaný v omeškaní s plnením tejto svojej povinnosti.
Za nevýznamnú považoval aj námietku žalovaného, že k omeškaniu s uzatvorením zmluvy nedošlo na

jeho strane, pretože výstavba bola ukončená až koncom E. XXXX. Podľa názoru súdu uvedené nemôže
byť pričítané v neprospech žalobcov, ak výstavba nebola realizovaná a ukončená včas. Vo vzťahu
k námietke žalovaného, týkajúcej sa obsahu zmluvy ohľadne zmluvnej pokuty, resp. jej výpočtu, súd
uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá je v zmysle ust. § 544 ods. 1
Občianskeho zákonníka zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie plnenia si zmluvnej povinnosti

a na základe dohody účastníkov, je tu určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi,
ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Výška pokuty nebola v tomto prípade určená pevnou sumou, ale bol
určený jasný spôsob jej výpočtu, a to percentom zo zaplatenej časti kúpnej ceny za konkrétne časové
obdobie, t.j. od X.XX.XXXX, zároveň bolo jasné, z akej sumy má byť takto percentuálne stanovená
sankcia uhrádzaná, keď obom stranám bolo jasné a nesporné, aká časť z kúpnej ceny v danom období

bolauhradená.Celkovávýškapokutytedazáviselaodpočtudní,počasktorýchbolžalovanývomeškaní,
počítaná ako 0,05 % zo zaplatenej kúpnej ceny denne. Súd preto dospel k záveru, že dôvodná je žaloba
žalobcov vo vzťahu k zmluve týkajúcej sa bytu E.-X.X za obdobie I. X.XX.XXXX H. XX.X.XXXX, počítaná
vo výške 0,05 % zo sumy XXX.XXX,- Sk, čo predstavuje sumu XX.XXX,- Sk, t.j. X.XXX,XX eura. Z
uvedených dôvodov preto súd návrhu žalobcu sčasti vyhovel a v prevyšujúcej časti nárok zamietol.

Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu v tejto časti zamietol, resp. rozsudok v tejto
časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že dohoda o zmluvnej

pokute je neurčitá a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa
jeho názoru nie je možné určiť obdobie, za ktoré sa má zmluvná pokuta vypočítať, ako ani jej výšku,
čo následkom je neurčitosť dohody o spôsobe určenia výšky zmluvnej pokuty a neplatnosť dohody o
zmluvnej pokute. Ďalej v odvolaní namietal neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve, keďže od jej platnosti
bola závislá aj platnosť dohody o zmluvnej pokute. Podľa jeho názoru nedostatky zmluvy o budúcej

zmluve spočívajú v neurčitosti, resp. v jej chýbajúcich podstatných náležitostiach budúcej zmluvy a teda
sú takéto neurčitosti, resp. chýbajúce podstatné náležitosti v budúcej zmluve nevie preklenúť použitím
výkladu. V zmysle zmluvy o budúcej zmluve nie je možné identifikovať podstatné obsahové náležitosti
budúcej kúpnej zmluvy, z hľadiska ustanovenia § 5 zákona o vlastníctve bytov a § 42 zákona o katastrinehnuteľností. Taktiež bol toho názoru, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, pretože
sudca v odôvodnení rozsudku pri hodnotení dôkazov, ich hodnotil v rozpore a so skutočnosťami, ktoré
vyšli najavo počas konania, ako aj so skutkovým stavom, tak ako vyplýva z obsahu súdneho spisu.

Súd pri hodnotení dôkazov absolútne neprihliadal na skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania
tak, ako vyplývajú zo súdneho spisu. Predmetné dôkazy žiadnym spôsobom nehodnotí tak, ako to
určuje § 132 O.s.p. Rozsudok súdu prvého stupňa preto považuje za arbitrárny, nepresvedčivý a teda
za nepreskúmateľný. V odvolaní ďalej namietal aj porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p. Ďalej navrhol,
aby odvolací súd využil svoju moderačnú právomoc a prípadne, ak sa nestotožní s jeho tvrdeniami,

priznal žalobcom len symbolický nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo tento nárok v plnom rozsahu
zamietol, keďže je zrejmé, že žalobcovia svoje právo jednoznačne zneužili. Ďalej žiadal, aby odvolací
súdvyslovilprípustnosťdovolaniaprotisvojmurozhodnutiu,pretožeideorozhodnutiepoprávnejstránke
zásadného významu, pretože rieši doposiaľ Najvyšším súdom SR nerozhodované otázky.

Žalobcovia vo svojom písomnom podaní k podanému odvolaniu žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom vyhovujúcom

výroku ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že žalobcom vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorú následne aj správne
právne posúdil, ak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu v sume X.XXX,XX eura. Ani
počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na
skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa

s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že dohoda o zmluvnej pokute dohodnutá účastníkmi v zmluve je neurčitá, nakoľko nie je možné

určiť obdobie, za ktoré sa zmluvná pokuta vypočíta, ani jej výšku.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta je jedným z prostriedkov k zabezpečeniu záväzkov, ktorý má zároveň sankčný
charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe
vzniku ďalších povinností zaplatiť peňažnú sumu v dohodnutej výške. Odtiaľ plynie požiadavka na

precíznosť vyjadrenia rozsahu zmluvnej pokuty, ktorý stojí vedľa všeobecných požiadaviek na určitosť
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zákon ukladá, aby v písomnom dojednaní bola zachytená výška zmluvnej pokuty, pričom umožňuje,

aby sa tak stalo dvoma spôsobmi. Buď je priamo určená výška zmluvnej pokuty uvedením konkrétnej
peňažnej sumy, alebo musí byť dojednaný spôsob, akým bude výška zmluvnej pokuty v okamžiku
porušenia zmluvnej povinnosti určená. Zatiaľ, čo prvý spôsob vyjadrenia rozsahu zmluvnej pokuty je
založený na predom dohodnutej a v priebehu doby nemennej výške pokuty, druhý spôsob umožňujeúčastníkom, aby výšku pokuty viazali na okolnosti, ktoré považujú za významné, ktorých hodnoty však
nie sú v čase uzavretia zmluvy známe. Preto sa najčastejšie výška pokuty odvodzuje určitým podielom
z hodnoty plnenia podobne. Ustanovenie § 544 ods. 2 teda z pohľadu určitosti dojednania o zmluvnej

pokute neukladá podmienku, aby jej výška bola dopredu (v okamžiku uzatvorenia zmluvy) pevne určená,
ale vyžaduje iba, aby k tomuto momentu bolo nepochybné, akým spôsobom, to znamená, z hodnoty
akých veličín a akým výpočtom, bude výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvnej povinnosti
zistená. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsob jej určenia je teda vecou dohody účastníkov.
Ak následne účastníci považujú oneskorené splnenie neprináležitej zmluvnej povinnosti natoľko za

závažné, a naopak možnosť aspoň dodatočného vynútenia zjednaného plnenia za natoľko žiaduce i za
cenu sprísnenej miery zabezpečenia záväzku, nebráni im ustanovenie § 544 ods. 2 v tom, aby zmluvnú
pokutu svojím písomným dojednaním konštruovali tak, že jej výška sa bude odvíjať tiež od času, po
ktorý bude trvať porušenie zmluvnej povinnosti.

V prejednávanej veci bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 0,05 % zo zaplatenej časti budúcej
kúpnej ceny za každý deň omeškania, teda výška zmluvnej pokuty bola účastníkmi dohodnutá
percentom zo zaplatenej časti kúpnej ceny, za konkrétne časové obdobie, a to odo dňa nasledujúceho
po termíne, v ktorom mala byť zmluva o prevode vlastníctva uzatvorená, t.j. od X.XX.XXXX a skutočným
dňom, kedy bola zmluva uzatvorená, t.j. XX.X.XXXX. Ak túto konštrukciu zmluvnej pokuty posúdil súd

prvého stupňa ako platnú pre jej určitosť, posúdil vec v súlade s doterajšou judikatúrou súdov.

Zanedôvodnúpovažujeodvolacísúdajnámietkužalovanéhospočívajúcuvtvrdeníohľadomneplatnosti
zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu jej neurčitosti, resp. chýbajúcich podstatných obsahových náležitostí.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na samotnú zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva
bytu a pozemku č. E.-X.X, z ktorej je zrejmé, že táto je dostatočne určitá a nechýbajú jej ani podstatné
náležitosti, pretože v článku 4 uvedenej zmluvy je dostatočne špecifikovaný predmet budúcej zmluvy
ako byt č. E.-X.X s príslušenstvom o výmere podlahovej plochy XX,XX m2 na X. podlaží, ktorý je bližšie
špecifikovaný v prílohe č. 1 zmluvy na situačnom pláne polohy prevádzaného bytu a pôdorys bytu s

výmerami plôch.

Možno preto konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania, o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.