Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206439
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616206439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému P.. M. F., H.. XX. XX.
XXXX, C. F.Ý. Z., C. XXXX/XX, o zaplatenie 1 433,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 433,92 eur a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 1
348,59 eur od 29. 08. 2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 09. 2016, žalobca
žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 1 348,59 eur, úrok 83,94 eur, úrok z omeškania 1,39
eur (t. j. spolu 1 433,92 eur) a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1 348,59 eur
od 19. 08. 2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 83,94 eur
od 19. 08. 2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania vynaložených na zaplatenie
súdneho poplatku, prípadne iné vyčíslené trovy. Návrh na vydanie platobného rozkazu (žalobu) žalobca
odôvodnil tým, že dňa 20. 12. 2013 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. 96419, na základe

ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2 100,- eur. Po vyčerpaní poskytnutého
úveru žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas),
a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti
úveru dňa 18. 08. 2016 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, Úverovej Zmluvy a VOP. V súlade
s čl. 19 bod 19.8 VOP písomnosť banky, adresovaná klientovi, sa považuje za doručenú tretím dňom
po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu
predčasného zosplatnenia, t. j. 18. 08. 2016, predstavovala 1 493,92 eur a pozostávala z istiny 1 348,59

eur, úrokov 83,94 eur - úroková sadzba vo výške 17,9 % ročne, úrokov z omeškania 1,39 eur a poplatku
za upomienky 60,- eur, ktorú čiastku si však žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalovaný, po zosplatnení
úveru do podania žaloby, neuskutočnil žiadnu úhradu.

2. Žaloba s prílohami bola žalovanému doručená dňa 12. 12. 2016. Zároveň bol žalovaný uznesením
6Csp/37/2016-33 zo dňa 10. 11. 2016 vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k žalobe a bolo mu
doručené aj všeobecné poučenie spotrebiteľa podľa § 292 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“).

3. Žalovaný reagoval podaním zo dňa 20. 12. 2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 12. 2016, v
ktoromuviedol,žezáväzokvočižalobcovisiplnildovtedy,kýmmubezupozornenianesiahlinadôchodokv plnej výške. Dva mesiace nemal vôbec z čoho žiť. Tvrdil, že sa to dalo riešiť celkom inak a súdny
spor by nebol potrebný. Má priznaný dôchodok vo výške cca 372,- eur, pričom nebol schopný takú
sumu uhradiť bez predchádzajúceho oznámenia. Preto žiadal o poskytnutie lehoty do 15. 01. 2017, kedy

uvedenú čiastku uhradí.

4. Žalobca v replike zo dňa 09. 02. 2017, ktorou reagoval na vyjadrenie žalovaného, zotrval na podanom
návrhu v celom rozsahu, uviedol, že napriek prísľubu, nedošlo zo strany žalovaného k jeho naplneniu.

5. Žalovaný na repliku žalobcu nereagoval - uvedené podanie žalobcu si nevyzdvihol na adrese trvalého
bydliska.

6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 28. 02. 2017, na ktoré sa strany sporu neustanovili.
Žalobca svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, pričom žalovaný si predvolanie na pojednávanie
neprevzal - doručenie mal však súd preukázané fikciou podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd preto podľa § 180

CSP rozhodol o uskutočnení pojednávania aj v neprítomnosti strán sporu.

7. Listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom, obsah ktorých žalovaný nespochybnil, mal súd
preukázané, že žalobca uzatvoril v rámci predmetu svojho podnikania so žalovaným, ako fyzickou
osobou (označenou adresou bydliska, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu z čoho vyplýva, že

žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti) dňa 20. 12. 2013 Úverovú zmluvu
č. 0000000000096419. Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému čiastku 2 100,- eur
ako bezúčelovú pôžičku na splatenie záväzkov klienta, pričom dojednaná bola úroková sadzba 17,9 %,
poplatok za poskytnutie úveru 105,- eur, výška anuitnej splátky 53,39 eur, termín splatnosti prvej anuitnej
splátky 15. 01. 2014, 60 anuitných splátok splatných v 15. deň kalendárneho mesiaca a splatnosť

celého úveru 17. 12. 2018. Výška RPMN bola určená na 22,66 %, priemerná RPMN vo výške 21,09
%, celková čiastka, ktorú musel klient na základe Úverovej zmluvy zaplatiť, bola vyčíslená na 3 308,40
eur. Z prehľadu splácania úveru (číslo klienta 815669) vyplýva, že dojednané splátky žalovaný riadne
splácal do februára 2015 (aj keď nie vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca). Od marca 2015 už splátky
neboli uhrádzané vždy v dojednanej výške, niekedy boli v jednom mesiaci vykonané aj dve úhrady a

nie vždy v dojednanej výške 53,39 eur. Listom zo dňa 15. 06. 2016 s názvom „Opakované upozornenie“
žalobca upozornil žalovaného na omeškané splátky 68,40 eur a aj na to, že v prípade neuhradenia dlžnej
sumy si uplatní právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a požiada o zaplatenie celej svojej
pohľadávky, ktorú ku dňu 15. 06. 2016 vyčíslil na 1 419,83 eur. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo
dňa 18. 08. 2016 žalobca opakovane upozornil žalovaného na neplnenie podmienok Úverovej zmluvy, v

dôsledku čoho banka rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru. Žalobca oznámil žalovanému, že
mu ku dňu 18. 08. 2016 vznikla povinnosť jednorazovo uhradiť čiastku 1 463,92 eur, plus poplatok za
výzvu 30,- eur, t. j. 1 493,92 eur s príslušenstvom, najneskôr do 28. 08. 2016. Podľa prehľadu splácania
za obdobie od 15. 01. 2014 do 31. 05. 2016, kedy žalobca zaevidoval poslednú úhradu úveru 0,20 eur,
žalovaný zaplatil celkom 1 495,12 eur, z čoho banka započítala na úhradu zmluvného úroku čiastku

743,71 eur a na istinu 751, -eur. Istinu, nesplatenú do 18. 08. 2016, vyčíslil žalobca na 1 348,59 eur.
Zmluvné úroky ku dňu 18. 08. 2016 žalobca vyčíslil na 823,65 eur, takže po započítaní zaplatených
úrokov 743,71 eur, dlžné úroky vyčíslil na 83,94 eur. Takisto ku dňu 18. 08. 2016 žalobca prepočítal úroky
z omeškania z dôvodu nesplatenia jednotlivých splátok v lehote splatnosti na 2,61 eur; na túto čiastku
započítal platbu žalovaného 1,22 eur, takže úroky z omeškania ku dňu zosplatnenia určil na 1,39 eur.

8. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca pri uzatváraní Úverovej zmluvy konal v
rámci predmetu svojho podnikania. Nakoľko žalovaný je v zmluve označený menom, rodným číslom,

adresou bydliska je nesporné, že ju uzatváral ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Potom sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu, takže na právne vzťahy strán sporu je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
spotrebiteľského práva podľa Občianskeho zákonníka. Jedná sa síce o tzv. absolútny obchod, ale
nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú iba v prípade, ak
je táto úprava výhodnejšia, ako úprava spotrebiteľského práva.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.
j. 20. 12. 2013 (ďalej len „Obč. zák.“),
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 20. 12. 2013,

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 20. 12. 2013,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách (ďalej len „ZSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

18. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka, sú konkretizované v ustanovení § 9 ods. 2 ZSÚ.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými žalobcom. Nakoľko sa však jedná
o spotrebiteľský vzťah a žalovaný, ako spotrebiteľ, nebol v konaní zastúpený advokátom, súd aj bez
jeho výslovných tvrdení skúmal, či uplatnený nárok je v súlade s hmotným právom.

20. Preskúmaním súd zistil, že Úverová zmluva, uzatvorená stranami sporu dňa 20. 12. 2013, obsahuje
náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 ZSÚ.

21.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.22. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

23. Právo zosplatniť úver bolo dojednané v bode 4.2.1 Úverovej zmluvy. V súlade s citovanou
právnou úpravou mohol žalobca (veriteľ) požadovať zaplatenie celého dlžného úveru po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky. Vzhľadom na prehľad splácania úveru do

predčasného zosplatnenia, ktoré splátky žalovaný nespochybnil, žalobca bol oprávnený prípisom zo dňa
15. 06. 2016 upozorniť žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaný dlžné splátky
nevyrovnal, žalobca bol oprávnený ku dňu 18. 08. 2016 zosplatniť celú dlžnú sumu. Ku dňu zosplatnenia,
t. j. 18. 08. 2016, predstavoval dlh žalovaného čiastku 1 433,92 eur, z čoho nezaplatenia istina bola 1
348,59 eur, nezaplatené úroky z úveru, dojednané v Úverovej zmluve vo výške 17,9 % ročne boli 83,94
eur a zákonné úroky z omeškania 1,39 eur. Žalobca tieto nároky špecifikoval v prílohe k žalobe a tvrdil,

že žalovaný z tejto sumy nič neuhradil, napriek tomu, že sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť do 15. 01.
2017. Žalovaný toto tvrdenie nevyvrátil, nepreukázal, že uvedenú sumu (alebo jej časť) do rozhodnutia
súdu zaplatil (§ 217 ods. 1 CSP), a preto súd v tejto časti žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi čiastku 1 433,92 eur.

24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania z plnením peňažného dlhu.

27. Žalobca zosplatnil úver ku dňu 18. 08. 2016, pričom žalovaného vyzval na zaplatenie tejto čiastky
do 28. 08. 2016. Nakoľko v tejto lehote žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, patria žalobcovi úroky z
omeškania. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi z istiny 1 348,59 eur od 29. 08. 2016, nakoľko
pre vznik omeškania nie je určujúci dátum zosplatnenia ale lehota, ktorú sám žalobca určil žalovanému

na zaplatenie zosplatnenej sumy. Keď žalovaný dlh nezaplatil v lehote určenej žalobcom, dňom 29.
08. 2016 sa dostal do omeškania. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná
úroková sadzba 0 % a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych
bodov, patria žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne z istiny 1 348,59 eur od 29.
08. 2016 do zaplatenia a aj v tejto časti súd žalobe vyhovel. Pokiaľ však žalobca žiadal priznať úroky

z omeškania z dlžnej istiny 1 348,59 eur od 19. 08. 2016 do 28. 08. 2016, za toto obdobie mu úroky
nepatria, a v tejto časti súd žalobu zamietol.

28. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Žalobcovi súd priznal úroky z omeškania 83,94 eur, vyčíslené žalobcom ku dňu zosplatnenia celého
úveru. Pokiaľ však žalobca žiadal priznať z týchto úrokov aj úroky z omeškania, nárok dôvodný nebol.
Úroky z úveru, aj úroky z omeškania sú v zmysle
§ 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky, pričom oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov

nevzniká právo na úroky z omeškania (R 70/1995). Podľa judikatúry, Občiansky zákonník ani Obchodný
zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania pre prípad
omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky, t. j. zmluvných úrokov - Rc 5/2006). Žalobcovi
preto patria úroky z omeškania iba z istiny a nie aj z príslušenstva, v danom prípade zmluvných úrokov.
Súd preto zamietol žalobu aj v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania úrokov z omeškania 5 % ročne

z nezaplatených úrokov z úveru 83,94 eur od 19. 08. 2016 do zaplatenia.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Nakoľko žalobca mal v konaní úspech v prevažnej časti (priznaná mu bola celá uplatnená čistka
1 433,92 eur), súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.